Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. máj 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224019
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117224019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobkyne: P.

S., A.. XX.X.XXXX, W. H. XX/X, XXX XX A. Ž., zastúpená JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA -
ADVOKÁT s.r.o., Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, proti žalovanému v 1. rade: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, žalovanému v 2. rade: AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ
s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
- Marek Piršel s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, žalovanému v 3. rade: T.
W., A.. XX.X.XXXX, S. W. Š. XX, XXX XX A. Ž., zastúpený JUDr. Emíliou Širotníkovou, advokátkou,

Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, o určenie neplatnosti dražby takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určenie, že dražba nehnuteľností, zapísaných na katastrálnom odbore Okresného úradu
S., E. A. Ž., v katastrálnom území A. Ž., na liste vlastníctva č. XXX, ako rodinný dom, súpisné číslo XX,
A. H. X Q. A. Ž., nachádzajúci sa na parcele registra „. Č. XXX, parcela registra „I. Č. XXX, vedená ako
zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1107 m2 a parcela registra „. Č. XXX/X, vedená ako záhrady
o výmere 1825 m2 zo dňa 29.9.2017 je neplatná, z a m i e t a .

II.Priznáva žalovanýmv1.2.av3.radeprotižalobkyninároknanáhradutrovkonaniav100%výške.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žaloba bola podaná na súde dňa 8.11.2017. Ako žalobca bol označený ADMINISTRATEUR
JUDICIAIRE - KONKURSVERWALTER MANIK k. s. správca P. S. v konkurze, Rybničná 8, 076 17 Nižný
Žipov, zastúpený JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., Masarykova 2, Košice.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16.8.2017 pod sp. zn. 32 OdK
61/2017 bol vyhlásený konkurz na majetok P. S.. Dňa 25.8.2017 bol v obchodnom vestníku č. 164/2017

zverejnený oznam správcu, ktorým zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti
evidované na Katastrálnom odbore Okresného úradu S., katastrálne územie A. Ž. A. D. Č.. XXX ako
rodinný dom, súpisné č. XX A. H.Č. X Q. A. Ž. nachádzajúci sa na parcele registra „. Č.. XXX, F. H. „. Č..
XXX vedená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1107 m2 a parcela registra „. Č.. XXX/X vedená
ako záhrady o výmere 1825 m2. Napriek tomu na návrh žalovaného v 1. rade vykonal dňa 29.9.2017
žalovaný v 2. rade dražbu týchto nehnuteľností, hoci ho žalobca dňa 28.9.2017 vyzval na upustenie od
dražby. Vydražiteľom nehnuteľností sa stal žalovaný v 3. rade. Keďže uskutočnením predmetnej dražby

boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ako aj zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii vrátane neinformovania správcu o úkonoch v rámci dražby žalobkyňa
žiadala určiť, že dražba zo dňa 29.9.2017 je neplatná. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.3. Dňa 13.3.2018 pôvodný žalobca ADMINISTRATEUR JUDICIAIRE - KONKURSVERWALTER MANIK
k. s. oznámil súdu, že konkurz vyhlásený na majetok P. S. bol v novembri 2017 zrušený, pričom uvedená
spoločnosť už nevykonáva funkciu správcu úpadcu. Následne dňa 25.5.2018, t.j. v deň pojednávania

bolo súdu doručené písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA,
MHA - ADVOKÁT s.r.o., že dňa 24.5.2018 prevzal právne zastúpenie žalobkyne, pričom z dôvodu
prevzatia zastúpenia iba jeden deň pred pojednávaním a z dôvodu kolízie termínu pojednávania s
prednáškovou účasťou na konferencii v Bratislave žiada o odročenie pojednávania na iný termín.

4. Žalovaný v 1. rade uviedol, že ako veriteľ evidoval proti žalovanej pohľadávku, ktorá vznikla titulom
zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 20859-09 zo dňa 5.2.2009 uzavretej medzi Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. na jednej strane a P. S. a žalobkyňou na druhej strane. Predmetná pohľadávka
bola zabezpečená zriadením záložného práva v prospech veriteľa k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX vedenom Okresným úradom S., Katastrálny odbor pre obec A. Ž., kat. územie A. Ž. ako
rodinný dom, súpisné č. XX A. H. X Q. A. Ž. nachádzajúci sa na parcele registra „. Č.. XXX, F. H. „.

Č.. XXX vedená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1107 m2 a parcela registra „I. Č.. XXX/X
vedená ako záhrady o výmere 1825 m2, ktoré bolo zapísané pod č. V 130/09. Zároveň bola uzatvorená
aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 20859-09 zo dňa 5.2.2009 v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 6.8.2009. Nakoľko dlžníci neuhrádzali splatné splátky riadne a včas, pristúpila Všeobecná
úverová banka, a.s. k predčasnej splatnosti úveru a zároveň k realizácii záložného práva oznámením

o začatí realizácie záložného práva zo dňa 10.2.2012. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 3.10.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky z Všeobecnej úverovej banky, a.s. na žalovaného v 1.
rade. Z toho dôvodu podaním zo dňa 6.12.2016 žalovaný v 1. rade podal návrh na vykonanie záznamu
zmeny záložného práva zapísaného pod č. V 130/09 na LV č. XXX z Všeobecnej úverovej banky, a.s.
na nového veriteľa, t.j. žalovaného v 1. rade.

5. Rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 16.8.2017 pod sp.zn. 32 OdK 61/2017 bol vyhlásený
konkurz na majetok žalobkyne. Žalovaný v 1. rade sa na účely zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii považuje za zabezpečeného veriteľa.

6. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že ako zabezpečený veriteľ mohol prihlásiť svoju pohľadávku v
konkurze prihláškou, čo však neurobil. Vzhľadom na to nie sú naplnené predpoklady ustanovenia §
167k ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. a teda nie je možné, aby zaťažený majetok tvoril konkurznú podstatu.
Zapísanie takéhoto majetku do konkurznej podstaty v danom prípade vylučuje samotné ustanovenie
§ 167h ods. 3 citovaného zákona v nadväznosti na ust. § 167k tohto zákona. Nie je zrejmé, na

základe akého právneho titulu správca zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku. Uvedeným
postupom správca nielenže hrubo porušil vyššie uvedené zákonné ustanovenia, ale zároveň mohol
speňažením predmetného majetku zabezpečenému veriteľovi spôsobiť škodu tým, že by znemožnil
akékoľvek uspokojenie pohľadávky veriteľa, keďže tento si svoju pohľadávku v konkurze prihláškou
neuplatnil.

7. Ďalej uviedol, že dňa 10.10.2017 vyzval správcu o vyradenie majetku z konkurznej podstaty a o
nápravunesprávnehopostupu,kčomusprávcapristúpiloznámenímvobchodnomvestníkuč.201/2017.
V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade uviedol, že poznámka správcu v tomto oznámení, že úpadca a
spoluvlastník úpadcu si uplatnili nepostihnuteľnú hodnotu obydlia vo výške 2 x 10.000,- Eur je v danom

prípade irelevantná, keďže podľa ust. § 166d ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. ak je obydlie dlžníka zaťažené
zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia
dlžníka, pričom pohľadávka žalovaného v 1. rade bola v sume 16.081,96 Eur a žalovaný v 3. rade ako
vydražiteľ vydražil nehnuteľnosť za cenu 14.400,- Eur.

8. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa v žalobe neuviedla, resp. nepreukázala žiaden dôvod, prečo
by dražba bola neplatná a poukázal aj na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne.

9. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobkyňa nespochybnila platnosť záložnej zmluvy a neoznačila ani
jedno ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorého porušenia sa mal žalovaný v 2. rade

dopustiť.

10. Taktiež uviedol, že námietka porušenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii je v tomto konaní
celkom legislatívne irelevantná, nakoľko v prípade, ak by aj došlo k porušeniu tohto zákona, žalobkyňaby nebola oprávnená žiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobkyňa, resp. ten, kto žalobu podal,
nijako neuviedol, že je osobou buď ako správca alebo v zastúpení úpadcu, ktorý by bol dotknutý na
svojich právach. Pôvodný žalobca neuviedol, ani neoznačil žiadne právo, ktoré by malo byť prípadnou

dražbou dotknuté.

11. Aj žalovaný v 2. rade uviedol, že pôvodný žalobca si bol vedomý skutočností, že veriteľ sa do
konkurzného konania vedeného na majetok P. S. neprihlásil ako veriteľ, tým pádom priamo zo zákona
o konkurze a reštrukturalizácii nehnuteľnosť nepodliehala konkurznému konaniu a vyhlásenie konkurzu

nebránilo vo výkone dražby. Žalovanému v 2. rade nebolo zrejmé, podľa akých predpisov správca
konkurznej podstaty postupoval pri zápise nehnuteľností do konkurzného konania.

12. Namietol aj tú skutočnosť, že manžel žalobkyne vôbec nie je účastníkom tohto konania, pričom
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby, patrila do BSM žalobkyne. Žalovaný v 2. rade na základe
vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu bez ďalšieho dokazovania zamietnuť.

13. Žalovaný v 3. rade uviedol, že z jeho pohľadu boli splnené všetky právne aj formálne náležitosti
konania a dražby. Má za to, že sa stal vlastníkom vydražených nehnuteľností v zmysle zákona o
dobrovoľných dražbách. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať plnú náhradu trov konania.

14. Ako listinné dôkazy boli do spisu predložené oznámenie z obchodného vestníka č. 164/2017 zo
dňa 25.8.2017, že nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom odbore Okresného úradu S., E. A. Ž. v
kat. území A. Ž.E. na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom, súp. č. XX, A. H. Č.. X Q. A. Ž.
bol zapísaný do konkurznej podstaty, ďalej žiadosť správcu konkurznej podstaty zo dňa 28.9.2017
adresovanú žalovanému v 2. rade o upustenie od dražby, k tomu pripojil potvrdenie o zaslaní mailu zo

dňa 28.9.2017 o 15:30 hodine. Predložená bola notárska zápisnica č. N 490/2017, Nz 330901/2017,
NCRIs 34639/2017 zo dňa 29.9.2017, ktorou bol osvedčený priebeh vykonania prvej opakovanej dražby,
predložený bol list vlastníctva č. XXX pre kat. územie A. Ž. aktuálny ku dňu 6.11.2017, z ktorého je
zrejmé, že vlastníkmi nehnuteľnosti boli S. P. Y. S. P. v podiele 1/1, predložený bol návrh žalovaného
v 1. rade zo dňa 6.12.2016 adresovaný Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru o prechode

práva k pohľadávke z dôvodu postúpenia pohľadávky. Predložená bola aj žiadosť žalovaného v 1.
rade adresovaná správcovi konkurznej podstaty zo dňa 10.10.2017 o vyradenie majetku z konkurznej
podstaty a o nápravu nesprávneho postupu, ďalej oznámenie žalovaného v 1. rade zo dňa 10.10.2017
adresované správcovi konkurznej podstaty o celkovej výške zabezpečenej pohľadávky, oznámenie
správcu konkurznej podstaty zo dňa 16.10.2017 adresované žalovanému v 1. rade, že do obchodného

vestníka zaslali oznámenie o výmaze nehnuteľnosti z katastrálneho územia A. Ž., evidovaný na LV č.
XXX zo súpisu konkurznej podstaty, zároveň ho upozornili na porušenie povinnosti oznámiť správcovi
výšku zabezpečenej pohľadávky. Predložený bol aj protokol žalovaného v 2. rade o obhliadke predmetu
dražby zo dňa 7.3.2017. K tomu bol predložený podací hárok pošty zo dňa 14.2.2017 + poštové
doručenky preukazujúce doručenie protokolu žalobkyni a jej manželovi dňa 16.2.2017, ako aj LV č.

XXX, ďalej oznámenie o dražbe č. 042/17, ktorá sa mala konať dňa 30.6.2017 + podací hárok pošty zo
dňa 30.5.2017 a poštové doručenky preukazujúce doručenie oznámenia žalobkyni a jej manželovi dňa
1.6.2017, oznámenie o opakovanej dražbe č. 042/2017, ktorá sa mala konať dňa 29.9.2017 + podací
hárok pošty zo dňa 25.8.2017 a poštové doručenky preukazujúce prevzatie oznámenia žalobkyňou a
jej manželom dňa 28.8.2017. Výpisy z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie A. Ž. aktuálny ku dňu

14.11.2017 a 12.12.2017 preukazujúce, že vlastníkom nehnuteľností v podiely 1/1 je žalovaný v 3. rade
na základe vykonanej prvej opakovanej dražby zo dňa 29.9.2017. K tomu pripojil potvrdenie VÚB o
výberesumy4.000,-EURdňa4.8.2017,akoajovýberesumy10.400,-EURzodňa13.10.2017.Dospisu
boli predložené aj výzvy spoločnosti innogy Slovensko, s.r.o., ako aj spoločnosti VSE a.s., aby žalobkyňa
preukázala, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, resp., že má užívacie právo k nehnuteľnosti, prípadne, že

má súhlas vlastníka nehnuteľnosti na dodávku a distribúciu elektriny, resp. plynu do odberného miesta.
V spise sa nachádza aj výpis z obchodného vestníka zo dňa 22.8.2017 o vyhlásení konkurzu na majetok
žalobkyne uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32OdK/61/2017, ako aj výpis z obchodného
vestníka zo dňa 29.11.2017 o zrušení konkurzu na majetok žalobkyne z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryje náklady konkurzu.

15. Keďže právny zástupca žalobkyne v deň pojednávania zaslal súdu v elektronickej forme podanie,
v ktorom sa ospravedlnil z pojednávania a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu,
že právne zastúpenie prevzal len jeden deň pred pojednávaním a zároveň uviedol, že má kolíziutermínu pojednávania s prednáškovou účasťou na konferencii z Bratislavy, súd najprv skúmal, či
mohol pojednávať v jeho neprítomnosti, aj v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa pojednávania taktiež
nezúčastnila.

16. Podľa Čl. 11 základných princípov CSP:
(1) Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
(2) Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako
strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby

schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych
noriem obsiahnutých v tomto zákone.
(3) Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za
schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. (4) Súd pri rozhodovaní
berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne
známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

17. Podľa Čl. 12 základných princípov CSP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak
zákon neustanovuje inak.

18. Podľa Čl. 17 základných princípov CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

19. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

20. Podľa § 178 ods. 1 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

21. Podľa § 178 ods. 2 CSP predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

22. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

23. Podľa § 183 CSP:

(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany
odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
(2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu,
ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení

týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
(3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o
ňomdozvedelaalebomohladozvedieť,alebohosprihliadnutímnavšetkyokolnostimohlapredpokladať.

(4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom
upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná
uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej
návrhu na odročenie pojednávania.

24. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.5.2018. Žalobkyňa prevzala predvolanie na pojednávanie dňa
2.5.2018, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na súdnej doručenke. Na prípravu pojednávania mala
teda dostatok času. Je na jej zodpovednosti, že až jeden deň pred pojednávaním splnomocnila svojho
právneho zástupcu na zastupovanie vo veci. Tu súd uvádza, že ako právneho zástupcu si zvolila toho
istého právneho zástupcu, ktorý ako právny zástupca podával žalobu vo veci samej. S predmetom sporu

bol teda riadne oboznámený a súd ho v zmysle Čl. 11 ods. 3 základných princípov CSP považoval za
schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s odbornosťou advokáta.25. Súd zároveň poukazuje na to, že v plnomocenstve udelenom právnemu zástupcovi žalobkyne je
okrem iného udelený aj súhlas, aby sa právny zástupca mohol dať zastúpiť zástupcom. Žalobkyňa, resp.
jej právny zástupca neuviedli žiadne skutočnosti, podľa ktorých by nebolo možné spravodlivo žiadať, aby

sa právny zástupca žalobkyne nemohol dať zastúpiť svojim zástupcom. Okrem toho právny zástupca
žalobkyne nepreukázal dôvod, pre ktorý sa nemohol pojednávania zúčastniť. Ako dôvod neúčasti na
pojednávaní uviedol kolíziu termínu pojednávania s prednáškovou účasťou na konferencii v Bratislave,
avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že takejto konferencie sa mal zúčastniť a že vôbec takáto
konferencia sa v Bratislave konala.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s Čl. 17 základných princípov CSP súd
pojednávanie dňa 25.5.2018 riadne vykonal a vo veci rozhodol aj v neprítomnosti žalobkyne, resp. jej
právneho zástupcu.

27. Podanou žalobou sa pôvodný žalobca, t.j. správca konkurznej podstaty domáhal určenia neplatnosti

dobrovoľnej dražby. Dražba bola vykonaná dňa 29.9.2017, preto súd posudzoval platnosť, resp.
neplatnosť tejto dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu
29.9.2017.

28. Podľa § 21 citovaného zákona:

(1) O zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5.
Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu obdobným spôsobom ako
oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a v Obchodnom vestníku
podľa § 17 ods. 3, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o zmarení dražby.
(2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto

zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať

sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
(3) Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému
úradu začatie súdneho konania.
(4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,

vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
(5) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu
príklepu.
(6) Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou
oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak

neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo,
vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.
(7) O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v § 17 ods. 5.
Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní
spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, dražobník tam

uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku
podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby.

29. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na
svojich právach, môže požiadať do 3 mesiacov odo dňa príklepu, aby súd určil neplatnosť dražby, avšak

iba z dôvodov neplatnosti záložnej zmluvy alebo z dôvodov, že boli porušené ustanovenia tohto zákona.

30. Dražba bola vykonaná dňa 29.9.2017. Žaloba bola na súd podaná dňa 8.11.2017, čiže lehota na
podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby bola zachovaná.

31. Ako dôvod neplatnosti dražby v žalobe nebola spochybnená platnosť záložnej zmluvy. Z toho potom
vyplýva, že dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby mohli byť iba dôvody, že boli porušené ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách.32. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol ako dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby to, že dražba sa
uskutočnila napriek tomu, že pred dňom konania dražby bol na majetok dlžníčky Moniky Timkovej
vyhlásený konkurz a dražené nehnuteľnosti patrili do konkurznej podstaty.

33. Z výpisu z obchodného vestníka SR mal súd preukázané, že na majetok P. S. bol dňa 16.8.2017 pod
sp.zn. 32 OdK 61/2017 vyhlásený konkurz. Za správcu bol ustanovený ADMINISTRATEUR JUDICIAIRE
- KONKURSVERWALTER MANIK k. s. Z obchodného vestníka mal súd ďalej preukázané, že konkurz
bol zrušený 29.11.2017.

34. Podľa § 166c ods. 1 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného do
31.12.2017 oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom
je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a/ a b/ tým nie
je dotknuté.

35. Podľa § 166c ods. 2 cit. zákona ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási,
zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu
zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.

36. Podľa § 167g cit. zákona:

(1) Ak bol vyhlásený konkurz, dražobník upustí od konania dražby, ak dražbu navrhol dlžník a do
vyhlásenia konkurzu nebol udelený príklep.
(2) Ak dražbu navrhla osoba, ktorá vykonáva záložné právo, vyhlásenie konkurzu nebráni v konaní
dražby. Prevyšujúci výťažok z takejto dražby sa odovzdá správcovi a tvorí súčasť konkurznej podstaty
dlžníka. Ak predmet dražby pred udelením príklepu začne podliehať konkurzu, dražobník upustí od

konania dražby; na prípadný udelený príklep sa v tomto prípade neprihliada.

37. Podľa § 167h ods. 3 cit. zákona majetok dlžníka, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva podlieha
konkurzu, ak to ustanovuje tento zákon (§ 167k). Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu zabezpečovacie
práva, konkurzu nepodlieha.

38. Podľa § 167k ods. 1 cit. zákona zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási
prednostný zabezpečený veriteľ.

39. Podľa § 167k ods. 3 cit. zákona ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený

veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu
zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ
zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi
paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli.

40. Žalovaný v 1. rade ako zabezpečený veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku do konkurzu. Zaťažený
majetok teda nemohol tvoriť konkurznú podstatu. V zmysle ust. § 167g ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.
vyhlásenie konkurzu nebránilo v konaní dražby.

41. Na základe vyššie uvedeného teda vyhlásenie konkurzu na majetok Moniky Timkovej nebolo

dôvodom, aby súd určil dražbu za neplatnú.

42. Ďalším dôvodom na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby malo byť to, že správcovi neboli
doručované žiadne písomnosti o priebehu dražby.

43. Podľa § 132 CSP:
(1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
(2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
(3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej

viny pripojiť.

44. Pôvodný žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizoval aké písomnosti mu mali byť doručené
a doručené mu neboli. Judikatúra pritom vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré súnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe
uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok
a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet

konania po skutkovej stránke. Pôvodný žalobca, resp. žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, v konaní
nepreukázala svoje tvrdenia. Naproti tomu žalovaný v 2. rade ako dražobník doložil do spisu listinné
dôkazy, ktorými preukázal, že žalobkyni a jej manželovi listiny súvisiace s dražbou doručované boli.

45. Žalovaní ako dôvod na zamietnutie žaloby uviedli aj tú skutočnosť, že manžel žalobkyne nie je

stranou sporu v tomto konaní.

46. Podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

47. Do spisu bol ako listinný dôkaz predložený výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A.
Ž. s dátumom vyhotovenia 6.11.2017. Podľa tohto LV boli vlastníkmi nehnuteľností, a to domu č. súpisné
XX postaveného na parcele č. XXX, parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1107 m2 a
parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1825 m2 P.A. S. Y. P. S. v podiele 1/1.

48. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných
práv k nehnuteľnostiam ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej
dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to
platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu

záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

49. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A. Ž. vyplýva, že dražené nehnuteľnosti pred
dobrovoľnou dražbou patrili do BSM P. S. Y. P. S.. V prípade, ak by súd určil, že dobrovoľná dražba
konaná dňa 29.9.2017 bola neplatná, okresný úrad by vyznačil stav pred dobrovoľnou dražbou. Jeden

z predchádzajúcich vlastníkov však nie je stranou sporu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Taktiež zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 4 vyslovene uvádza, kto musí byť
účastníkom súdneho konania o neplatnosť dražby. Okrem iných aj predchádzajúci vlastník. Žaloba teda
trpí nedostatkom vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
v rámci ktorého jeden z účastníkov je nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník

je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo
pasívnej) vždy vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

50. Pokiaľ jeden z predchádzajúcich vlastníkov draženej nehnuteľnosti nie je, resp. nechcel byť uvedený
v spore ako žalobca, mal byť označený medzi žalovanými. Samotná skutočnosť, že nebol označený ani

ako žalobca, ani ako žalovaný, vedie k tomu, že žaloba už len z tohto dôvodu musela byť zamietnutá.

51. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej
dňa 29.9.2017 zamietol.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol, úspešný boli v plnom rozsahu žalovaní v 1. až 3. rade,
preto im súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v 100% -nej výške, pričom o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehotaplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust.
§ 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.