Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/430/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704120025
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7704120025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Q. J., bytom v P. Č.. XXX, zastúpeného
JUDr. Antonom Hencovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska č. 3 proti žalovanému
LESYSlovenskejrepubliky,štátnypodnik,BanskáBystrica,OdštepnýzávodSobrance,zastúpenýJUDr.
Valériou Brečkovou, advokátkou so sídlom v Snine, Ďaľkovská 470/14, za účasti intervenienta Sociálnej
poisťovne, so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8-10, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu, žalovaného
a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.12.2017 č.k. 13C/180/2004-746
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 41.824,33 eura
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody

spočívajúcom v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 3.5.2002 približne v čase o
10,00 hod. došlo u žalobcu k pracovnému úrazu, keď pri zostupovaní po schodoch v administratívnej
budove C. Č.. XXX/X ho postihla náhla nevoľnosť, pričom nekontrolovane spadol prednou časťou
tela na schodište hlavou smerom dole a utrpel početné zranenia. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že
ošetrujúci lekár vypracoval žalobcovi posudok o bolestnom, v ktorom utrpené bolesti bodovo ohodnotil

vo výške 180 bodov, pričom sa jednalo o zlomenina dolného konca vretennej kosti z podstatných
úlomkov v počte 60 bodov, pomliaždenie šije s počtom bodov 15 a otras mozgu s počtom bodov
45, zvýšené o 1/2 pre bolesť, teda spolu 180 bodov. Žalobca požadoval 50-násobok základného
bodového ohodnotenia bolestného. Ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 4/2009 zaoberajúci
sa sťažením spoločenského uplatnenia, ktorým bolo obodované poúrazové ohodnotenie chrbtice ako
ťažké s koreňovými príznakmi s počtom bodov 700 a obmedzenie pohyblivosti pravého zápästia ľahkého
stupňa v 1/2 zo 60 bodov na 30 bodov, teda spolu na sťaženie spoločenského uplatnenia 730 bodov.

4. Z pracovnej zmluvy, ako aj z dôvodov k zmene obsahu pracovného pomeru súd dospel k záveru, že
žalobca bol v pracovnom pomere so žalovaným s tým, že od 1.1.2000 po zaradení na pracovnú pozíciuvedúci lesného obvodu Správy lesov I. a od tohto dátumu preberá a bude vykonávať funkciu vedúceho
lesného obvodu na pracovisku v obvode V. závodu Sobrance.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní znaleckými posudkami, zdravotnou
dokumentáciouavýpoveďamisvedkovdospelkzáveru,ženárokžalobcuječiastočneohľadomsťaženia
spoločenského uplatnenia dôvodný.

6. Súd mal za preukázané, že u žalobcu sa jednalo o pracovný úraz, nakoľko k úrazu došlo na pracovisku

zamestnávateľa v jeho centrále, kde sa žalovaný dostavil za účelom doručenia lístkov, resp. výkazov
o svojej činnosti. Mal za to, že zo zistených dôkazov, ako aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že k
úrazu došlo pri plnení pracovných úloh žalobcu, pričom jednalo sa o časť výkonu práce a žalobca
bol v pracovnom pomere so žalovaným. Súd konštatoval, že vonkajšie vplyv a vnútorné vplyvy, teda
existenciasamotnýchschodovvkombináciisexistencioukolapsuorganizmužalobcu,ktorýpredchádzal
samotnému pádu zo schodov nezbavuje žalovaného objektívnej zodpovednosti za vzniknutý pracovný

úraz.Skutočnosť,žepracovnýúrazsastalnaschodiskuvovnútribudovyžalovanéhomalzapreukázané
nielen záznamom o úraze, ale aj výpoveďami svedkov. Príčinu kolapsového stavu žalobcu sa nepodarilo
zistiť ani znaleckým dokazovaním. Ďalej súd mal za preukázané, že žalobcovi bola na základe posudkov
o bolestnom uhradená suma 10.800,00 Sk a na základe posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
suma 60.000,00 Sk, čo medzi stranami nebolo sporné.

7. Vo vzťahu k zvýšeniu bolestného bol súd toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, aby v danom
prípade existovali také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali existencii prípadov hodných osobitného
zreteľa. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že samotné bolestné bolo navýšené o 1/2 pre bolesť a teda
reálne o 60 bodov. Súd ďalej konštatoval, že samotná liečba bola o čosi náročnejšia a bolestivejšia,

avšak táto skutočnosť bola zhodnotená už pri samotnom navýšení bolestného o 1/2. Z predložených
dôkazov podľa názoru súdu nič nenasvedčovalo takej nadmernej bolesti a náročnosti samotnej liečby,
ktorá by odôvodňovala taký prípad hodný osobitného zreteľa, aby súd vôbec navýšil bolestné v zmysle
§ 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Súd mal za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu k zvýšeniu
bolestného, keď riadne a dostatočne konkrétne neopísal skutkový stav veci a zároveň ani neuniesol

svoje dôkazné bremeno a nebolo ani preukázané, aby v danom prípade existovali také skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali existencii prípadov hodných osobitného zreteľa. Súd teda nevidel žiaden dôvod
na osobitné navýšenie bolestného. Z uvedeného dôvodu teda návrh v tejto časti zamietol.

8. Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na priznanie 60-násobku sťaženia spoločenského uplatnenia súd

vychádzal zo záverov znalcov, ktorí konštatovali, že žalobca má poškodené zdravie v dôsledku toho,
že utrpel pracovný úraz, stratil úplne možnosť vykonávať svoju predchádzajúcu prácu, resp. vykonávať
nejakú ďalšiu prácu a stal sa plne invalidným. Komisiou sociálneho zabezpečenia po zhodnotení
pracovného potenciálu žalobcu v zachovaní rozmedzia 10-15%, pričom prognóza ochorenia vzhľadom
k nálezu je veľmi nepriaznivá. Pri ustálenej výške sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádzalo

zo znaleckého posudku ohľadom časti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pod položkou
302f v počte bodov 700. Z tohto dôvodu k výške sťaženia spoločenského uplatnenia v priznanej sume
40.824,33 eura súd dospel výpočtom 30 x 70 bodov x 60,- Sk sa bod, čo predstavuje sumu 1.260,00
Sk, teda v prepočte 41.824,33 eura. Súd bol toho názoru, že žalovaný po úraze už nemal možnosť žiť
takým plnohodnotným životom ako pred samotným poškodením jeho zdravia, v dôsledku čoho je aj plne

invalidným.

9. Súd za dôvodnú nepovažoval námietku premlčania z dôvodu, že žalobca v žalobe uplatnil navýšenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskych posudkov, ktoré boli pripojené
k žalobe. Žalobca nerozširoval žalobu a to žiadnym spôsobom, pričom nerozširoval ani čo do výšky ani

do samotných položiek bolestného, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia. Z tohto dôvodu nedošlo
k premlčaniu položiek, ktoré už v žalobe žalobca uvádzal, nakoľko žalobca za iné položky odškodnenia
v žalobe ani neuplatňoval.

10. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca a proti vyhovujúcemu

výroku podal odvolanie aj žalovaný a intervenient.

11. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku
zmenil tak, že žalobe nad sumu 41.824,33 eura vyhovie a prizná mu právo na náhradu trov konania.12. Podľa jeho názoru súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil vykonané dokazovanie, z ktorého
jednoznačne vyplynulo, že liečenie žalobcu aj pre diagnózu otras mozgu stredne ťažkého stupňa bolo

bolestivé a zdĺhavé. Za podstatnú považuje skutočnosť, že v lekárskom posudku z 10.1.2003, ako
aj vo vypracovanom znaleckom posudku bolo bolestné zvýšené o 1/2 pre bolestivejší spôsob liečby.
Podľa jeho názoru je nevyhnutné zohľadniť, že súd rozhodol s odstupom viac ako 15 rokov od úrazu,
kedy v dôsledku zmeny právnej úpravy hodnota 1 bodu predstavuje 18,24 eura, čo predstavuje viac
ako 9-násobné zvýšenie oproti hodnote 60,00 Sk. Konštatoval, že zamietnutie žaloby v časti zvýšenia

odškodnenia za bolesť je nesprávne a v rozpore s ust. § 7 ods. 3 vyhlášky, pretože pojem prípad hodný
osobitného zreteľa je nutné vykladať v jeho prospech ako poškodeného. Vo vzťahu k uplatnenému
nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia namietal, že v rozsahu 30-
násobku nie je možné považovať rozhodnutie za správne a postačujúce. Je nesporné, že do úrazu bol
úplne zdravý a nepociťoval žiadne výrazné zdravotné obmedzenia. V dôsledku pracovného úrazu sa
však stal úplne invalidným a tento úraz ho prakticky vyradil z pracovného uplatnenia. Aj súd konštatoval,

že po úraze nebude mať možnosť žiť takým plnohodnotným životom ako pred samotným poškodením
zdravia. Je zrejmé, že kvalita jeho života následkom pracovného úrazu sa veľmi podstatne zmenila.
Napriek týmto zisteniam a záverom súd považoval za primerané a dostatočné zvýšenie odškodnenia
v rozsahu 30-násobku, čo nie je možné považovať za postačujúce. Uplatnený nárok 60-násobného
zvýšenia podľa jeho názoru plne odráža primerané zadosťučinenie zodpovedajúce vnímaniu zdravia

ako najvyššej hodnoty práve v jeho prípade, ktorý v dôsledku pracovného úrazu sa stal úplne invalidným.

13. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu
zamietol. V odvolaní uviedol, že život žalobca sa v dôsledku úrazu od základov nezmenil, jeho

poškodenie nemal za následok absolútnu nemožnosť pohybu, stratou sebestačnosti či odkázanosti v
každodennom živote na pomoc iných a preto nemožno konštatovať, že by podstatným a závažným
spôsobom zasiahli do inak obvyklého spôsobu života žalobcu takou mierou, intenzitou a rozsahom,
že by to pre neho znamenalo zásadnú zmenu pomerov a citeľný negatívny zásah do jednotlivých
oblastí života. Žalobca preukázateľne funguje vo všetkých sférach života len s určitými obmedzeniami.

Je toho názoru, že u žalobcu sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci navýšenie
základnéhoodškodneniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Zároveňpoukázalnato,žežalobcovibola
na základe posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyplatená suma 70.800,00 Sk.
Ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom ohľadom jeho námietky
v súvislosti s absenciou tak aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie. Je toho názoru, že popísaný úraz

je mechanizmus a následné poškodenie zdravia žalobcu nie je pracovným úrazom. Navyše nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácienajehostranepotvrdzujeajzáverznaleckéhoposudku4/2009,ktorýpotvrdil,
že zdravotná dokumentácia žalobcu zahŕňa diagnostikovanie chronickej toxometabolickej poruchy a
hepatopatie pečene, pričom ide o vnútorné ochorenie žalobcu, degeneratívnych zmien na chrbtici, ktoré
sú vývojové a vytvárajú sa v priebehu niekoľkých rokov, pričom v danom prípade ide o degeneratívne

zmeny na chrbtici, ktoré vznikli pred úrazovým dejom. Za nesprávny považuje aj výrok o trovách
konania a predmetné rozhodnutie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolaním napadnutý rozsudok priznal žalobcovi iba náhradu škody na zdraví peňažným odškodnením
sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom v časti sa žalobca domáhal peňažného odškodnenia za
bolesť, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu mal preto súd o trovách konania

rozhodnúť v súlade s § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a náhradu trov pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Rovnako intervenient v podanom odvolaní odvolaním napáda vyhovujúci výrok rozsudku, ktorý
navrhuje zmeniť a žalobu zamietnuť a čo sa týka dôvodov, pripája sa k odvolaniu žalovaného.

15. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné.

16. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci ak dospel k záveru, že žalobca pri výkone práce pre žalovaného utrpel pracovný úraz, ktorý
následneajsprávneprávneposúdil,akvychádzalznázoru,žeužalobcusanejednáoprípadosobitnéhozreteľa, pre ktorý by mu vznikol nárok na zvýšenie základného odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia prevyšujúceho 30-násobok základného bodového ohodnotenia.

17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolania žalovaného a intervenienta nemožno považovať
za dôvodné ak vychádzajú z názoru, že u žalobcu sa nejedná o pracovný úraz a nejedná sa ani o prípad
osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu prináležalo zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
nad sumu uvedenú v § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb..

18. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

19. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

20. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia § 195 ods. 2 Zákonníka práce, za pracovný úraz
sa výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v

priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších
vplyvov.Ideoobjektívnuzodpovednosťzamestnávateľa.Jejpredpokladomniejezavinenie,vniektorých
prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a
príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je,
že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo inom právnom vzťahu podľa § 215 Zákonníka

práce, ak k pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania došlo pri plnení pracovných úloh alebo priamej
súvislosti s týmto plnením. Nevyhnutným predpokladom priznania odškodnenia za pracovný úraz je aj
bezpečné dokázanie príčinnej súvislosti medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia zamestnanca.

21. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného, a bol zaradený

na pracovnú pozíciu vedúci lesného obvodu Správy lesov I. s tým, že od 1.1.2000 bude vykonávať
funkciu vedúceho lesného obvodu na pracovisku v obvode Odštepného závodu I.. Dňa 3.5.2002 žalobca
pri zostupovaní po schodoch v administratívnej budove lesnej správy C. nekontrolovane spadol prednou
časťou tela na schodište, hlavou smerom dole, pričom utrpel početné zranenia, bližšie špecifikované v
znaleckom posudku. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo záznamu o úraze, z ktorého je ďalej zrejmé,

že úraz vznikol v dôsledku náhlej nevoľnosti s následným pádom na schody. Zo znaleckého posudku
č. X/XXXX vypracovanými znalcami v odbore zdravotníctva farmácia, odvetvie interná medicína a
chirurgia - ortopédia bolo stanovené bolestné v počte bodov 250 a sťaženie spoločenského uplatnenia
v počte bodov 730. Zo záverov znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že v období pred úrazom
nebol žalobca vážnejšie chorý, neužíval pravidelne žiadnu medikamentóznu liečbu, nemal v zdravotnej

dokumentácii záznam o kolapsových stavoch. Z týchto dôvodov znalci nevedia jednoznačne určiť príčinu
nevoľnosti a následného kolapsu, pri ktorom došlo k úrazu.

22. Na základe uvedených skutkových zistení dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že v
prípade žalobcu sa jednalo o pracovný úraz, nakoľko k jeho úrazu došlo v administratívnej budove

žalovaného, teda na jeho pracovisku a to v čase odovzdávania uzávierky pracovných štítkov, teda pri
plnení pracovných povinností.

23.Vtejtosúvislostibezvýznamujetvrdeniežalovanéhovodvolaní,žezdravotnádokumentáciažalobcu
zahŕňa aj diagnostikovanie chronickej toxometabolickej poruchy a hepatopatie (poškodenie) pečene,

a degeneratívnych zmien na chrbtici, ktoré sú vývojové a vytvárali sa v priebehu niekoľkých rokov,
pričom ide o degeneratívne zmeny na chrbtici, ktoré vznikli pred úrazovým dejom. Je tomu tak preto,
že samotná skutočnosť, že na vznik poškodenia zdravia vyvolaného úrazovým dejom spolupôsobili aj
iné vnútorné faktory, vrodené alebo získané, ktoré vyvolávajú pre organizmus neobyčajné podmienky,
ako je to napríklad pri dispozícii vyvolanej už skôr vzniknutým chorobným stavom, na zodpovednosti

zamestnávateľa za pracovný úraz nič nemení. Ak teda skutočne ide o pracovný úraz (ako v
prejednávanej veci), nie je existencia vopred vzniknutého chorobného stavu, aj keď spolupôsobil pri
vzniku škody a poškodenia zdravia, prekážkou úspešného uplatnenia nároku na náhrady tejto škody. Z
uvedeného dôvodu preto odvolací súd považuje námietku žalovaného ohľadom nedostatku jeho vecnejpasívnej legitimácie za nedôvodnú. Je preto nesporné, že za škodu vzniknutú žalobcovi pracovným
úrazom zodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ (§ 195 ods. 1 Zákonníka práce).

24. Odvolací súd je ďalej v prejednávanej veci toho názoru, že za dôvodné nemožno považovať ani
odvolanie žalobcu vo vzťahu k zamietajúcemu výroku ohľadom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia a rovnako za dôvodné nemožno považovať ani odvolanie žalovaného a intervenienta vo
vyhovujúcom výroku ohľadom priznania sťaženia spoločenského uplatnenia a výroku o trovách konania.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak

poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti.

27. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

28. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 32/1965 Zb. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,000 Sk; z
toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,00 Sk.

29. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v

odsekoch 1 a 2.

30. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. bolestné sa poskytuje za
bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Ide teda
jednak o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samotnom úraze, ako aj pri liečení a po ňom. Liečením sa však

nerozumie iba doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami,
teda doba od začiatku do skončenia liečenia. Napokon ide aj o bolesť, ktorou trpí poškodený, napríklad
pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa celý liečebný proces skončí, sú známe všetky okolnosti
smerodajné pre stanovenie bolestného a preto až vtedy začína plynúť premlčacia lehota, pokiaľ ide o
právo na túto časť náhrady škody.

31. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa teda môže súd odškodnenie bolesti
primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne
bez ohľadu na základný počet bodov zistených lekárom. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie
odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať z okolností vymedzených v bode 1 ods. 6 zásad pre hodnotenie

odškodnenia za bolesť tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia
na 2-násobok základnej sadzby nepostačí na primerané zmiernenie ich následkov. Z uvedenej prílohy je
zrejmé, že lekár pri hodnotení poškodenia na zdraví spôsobnej úrazom vychádza zo základnej sadzby
počtu bodov tak, ak sú dané dôvody uvedené v odseku 6 a 7 zásad podľa hodnotenia odškodnenia
za bolesť. Výsledný počet bodov takto stanovený potom predstavuje základné bodové ohodnotenie

bolestného, ktoré sa stáva tiež základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je oprávnený rozhodovať
len súd podľa kritérií uvedených v § 7 ods. 3 vyhlášky.

32. Vovzťahukžalobcomuplatnenéhonárokunanáhraduškodyspočívajúcejvbolestnom,odvolacísúd
sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola preukázaná existencia takej

skutočnosti, ktorá by nasvedčovala, že v danom prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa,
ktorý by odôvodňoval priznanie 50 násobku základného bodového ohodnotenia bolestného.33. V znaleckom posudku vypracovanom v konaní bolo stanovené bolestné žalobcu vo výške 205
bodov, ktoré bolo navýšené v 1/2, teda o 102,5 boda. Uvedené zvýšenie bolestného znalcom bolo z
dôvodunáročnejšejabolestivejšejliečby,čobolozhodnotenénavýšenímbolestného.Samotnézvýšenie

bolestného o 1/2 pre bolestivejší spôsob liečby v znaleckom posudku o 102,5 bodov samo o sebe
nemožno posudzovať ako prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval 50-násobné zvýšenie
náhrady bolestného. Je nesporné, že žalobca mal ohodnotenie bolestného nízkym počtom bodov (205)
a tento nízky počet bodov nemožno navyšovať zvýšením odškodnenia za bolesť ako dôvod osobitného
zreteľa podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Preto v tejto zamietajúcej časti považuje odvolací súd

rozhodnutie za správne.

34. Vo vzťahu k priznanej zvýšenej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné uviesť,
že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že u žalobcu dochádza k obmedzeniu v spoločenskom, kultúrnom a rodinnom živote žalobcu v
dôsledku predmetného pracovného úrazu, keď žalobca následkom pracovného úrazu stratil úplne

možnosť vykonávať svoje zamestnanie a následne bol v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu uznaný za úplne invalidného, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný
vykonávať doterajšie ani iné sústavné zamestnanie. Odvolací súd preto za primerané zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia považuje 30-násobok základného bodového ohodnotenia.

35. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody uvádzané žalobcom,
žalovaným intervenientom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

36. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
prejednávanej veci žiaden z účastníkov nemal v odvolacom konaní úspech, preto odvolací súd náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal.

37. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).