Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201270
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:1212201270.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci

žalobcu: X. S., K.. XX.X.XXXX, O. B. XXX zastúpená JUDr. Romanom Juríkom - advokátom so sídlom
v Nových Zámkoch, Jazerná 19 proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom
Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35792752 zastúpený HAVLÁT & PARTNERS so sídlom Bratislava,
Rudnayovo nám. č. 1 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o neplatnosť revolvingovej zmluvy, o
vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. XX/XX/XX-K. vydaný
dňa XX.XX.XXXX rozhodcom JUDr. E. W..

U r č u j e sa, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX uzatvorená medzi
účastníkmi konania je n e p l a t n á .

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodného obohatenie 416,56 euro do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 500 euro do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Titulom súdneho poplatku je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu 99,50 euro do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd dňa 16.11.2011 žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský

rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. XX/XX/XX-K. vydaný dňa XX.XX.XXXX rozhodcom
JUDr. E. W. , aby súd určil, že rozhodcovská doložka uvedená v článku 18 zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o. ako súčasti revolvingovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná. Žalobkyňa
žiadala, aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX je neplatná
a žiadala vydať bezdôvodné obohatenie 416,56 euro; zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 500 euro a nehradiť trovy konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že jej bol poskytnutý úver vo výške 60.000,- Sk (1.991,64
euro) a ona doposiaľ uhradila 2.408,20 euro a napriek tomu žalovaný od nej žiada ďalších 2.417,96
euro, ktorú sumu aj potvrdil súkromný sudca v rozhodcovskom rozsudku. Žalobkyňa poukázala na to, žežalovaný sa voči nej dopustil vážnej, nekalej obchodnej praktiky, keď použil veľmi drobné písmo, ktoré
sa bez technickej pomôcky (lupy) ani nedá čítať pri vynaložení úsilia, ktoré možno bežne vyžadovať.

3. Žalobkyňa namietala, že žalovaný porušil jej spotrebiteľské práva tým, že použil v zmluve početné
neprijateľnézmluvnépodmienky,ktorénapĺňajúznakyustanovenév§53ods.1Občianskehozákonníka
a sú teda neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
žalobkyňa považovala otázku vzniku zmluvy, keď žalovaný využil v zmluvnom vzťahu svoju nadvládu
a dominantné postavenie. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa považovala aj to, že ročná

percentuálna miera nákladov (RPMN) bude oznámená neskôr ako sa uzatvára Zmluva. RPMN nie je
možné meniť len na základe skutočnosti, že dôjde k úprave výšky alebo počtu splátok, ktorých úprava
je ponechaná výlučne na veriteľovi. Spotrebiteľ sa teda vopred vzdáva svojho práva súhlasiť so zmenou
zmluvy v časti, ktorá upravuje režim splácania úveru.

4. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa považovala aj podmienky upravujúce revolving

vzhľadom na to, že pri dojednávaní úveru dojednávať nový úver je pre spotrebiteľa značne
znevýhodňujúce a prekvapujúce.

5. Podľa žalobkyne je neprijateľná zmluvná podmienka aj tá, ktorá hovorí o zmluvnej odmene. V čase,
keď spotrebiteľ žiada o úver a podpisuje žiadosť o úver, celkovú výšku zmluvnej odmeny nepozná.

6. Výpočet zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru (revolvingu) je nezrozumiteľné a nejasné pre
priemerného spotrebiteľa.

7. Taktiež výšku zmluvnej pokuty v prípade omeškania dlžníka žalobkyňa považuje za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, nakoľko 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania v súhrne ročne predstavuje
73%, čo je v rozpore z dobrými mravmi.

8. Ustanovenia o tom, že v prípade omeškania s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku
má veriteľ právo zverejniť osobné údaje dlžníka v rozsahu mena, priezviska, adresy trvalého bydliska

a dátumu narodenia považuje žalobkyňa taktiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko sa jedná
a zásah do osobnostnej sféry spotrebiteľa.

9. Ustanovenie o tom, že splatiť úver pred lehotou splatnosti je možné iba spoločne so všetkými
záväzkami voči veriteľovi vyplývajúcimi zo Zmluvy o revolvingovom úvere je v rozpore o možnosti splatiť

úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a teda sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

10. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalobcom tvrdené skutočnosti a skutkové okolnosti sú
nepravdivé, nepresné, účelovo skresľujúco interpretované a jeho právne záveru nemajú oporu v právnej
úprave. Žalobca napriek tomu, že pri každom namietanom ustanovení vyvodzuje jeho neplatnosť v

zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredložil žiadne zdôvodnenie týchto svojich tvrdení.

11. Čo sa týka dojednania zmluvy, vzniká zmluva okamihom, kedy prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť, t.j. okamihom kedy navrhovateľovi dôjde vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu. V
predmetnom prípade je ofertou žiadosť dlžníka o poskytnutie úveru v súlade s § 43c ods. 2 Občianskeho

zákonníka v nadväznosti na § 44 Občianskeho zákonníka tak k uzavretiu dochádza, keď veriteľom
podpísaná zmluva dôjde k dlžníkovi. K namietanému ustanoveniu podľa článku 2 odsek 2.1 zmluvy,
zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť
podpísaná dlžníkom je návrhom na uzavretie zmluvy a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom
podpisu dlžníka. Podľa žalovaného, veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o dlžníkovi výšku úveru

jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti
o poskytnutie úveru bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. Obsah prijatia
návrhu zo strany veriteľa je vyjadrený v bode 6 zmluvy.

12. K namietanému ustanoveniu článku 3 odsek 3.1 zmluvy žalovaný sa vyjadril v tom zmysle, že

exaktná výška RPMN je súčasťou zmluvných dojednaní a je presne špecifikovaná v bode 6 zmluvy,
pričom výška RPMN je definovaná aj v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré je v zmysle článku 7
odsek 7.1 písm. g/ zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Pokiaľ ide teda o rozhodovanie dlžníka na
základe RPMN ako ukazovateľa, podľa ktorého sa rozhoduje, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie,potom s týmto ukazovateľom je oboznámený. V prípade jeho zmeny má možnosť od zmluvy odstúpiť.
Podľa žalovaného RPMN je v zmluve presne a exaktne ako obligatórna náležitosť zmluvy presne
špecifikovaná, a preto sú tvrdenia žalobcu nepravdivé.

13. Čo sa týka počtu splátok úveru, zmení sa na základe úpravy výšky a počtu splátok zo strany
veriteľa, dlžník súhlasí so znížením, resp. zvýšením RPMN, tak žalovaný odkazuje na predchádzajúcu
argumentáciu.

14. Pri článku 4 odsek 4.1 a odsek 4.2 zmluvy žalovaný uvádza, že argumentácia žalobcu postráda
akúkoľvek logiku a právnu relevanciu. Podstatou revolvingového úveru je na rozdiel od bežného úveru
opakované poskytnutie úveru po tom, ako dlžník splní určité podmienky. Vzhľadom na to, že predmetné
ustanovenie je súčasťou žiadosti o poskytnutie úveru, dlžník má okrem iného práve z týchto ustanovení
možnosť presne poznať povahu a podstatu finančného produktu, ktorý je predmetnom zmluvy. Žalovaný
poukázal aj na to, že dlžník môže aj bez uvedenia dôvodu revolvingový úver vypovedať. K namietanému

článku 5 odsek 5.2 a 5.4 zmluvy týkajúci sa zmluvnej odmeny v percentuálnom vyjadrení je vypočítaný
ako podiel budúcej hodnoty úveru (revolvingu) (F) a súčasnej hodnoty poskytovaného úveru (revolvingu)
(P) umocnený hodnotou 1/T, pričom T vyjadruje pomer celkového počtu splátok poskytovaného úveru
(revolvingu) a počtu kalendárnych mesiacov v roku. Budúca hodnota (F) je schválená výška úveru,
súčasná hodnota (P) je schválená výška úveru znížená o zmluvnú odmenu.

15. Podľa žalovaného je význam právneho úkonu zrozumiteľný v prípade, ak vzhľadom na použité
výrazové prostriedky neprichádza do úvahy rôznych výklad. Teda predmetné ustanovenie je určité a
zrozumiteľné, keďže presne definuje postup výpočtu ročného úroku pre úveru (revolving) presne určuje
základné veličiny používané pri výpočte, pričom ich vymedzenie vychádza z termínov používaných

bežne v zmluve.

16. K námietkam žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania
zakotvenej v článku 14 odsek 14.1 zmluvy, čo ročne by činilo 73% žalovaný argumentoval tým, že
zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že

nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej
ujme, ktorá by mu mohla nesplnením zabezpečovaného záväzku vzniknúť. Uvedený účel je - ako z
povahy veci vyplýva - len ťažko splniteľný iba symbolickým pohrozením, ktoré má v pomeroch dlžníka
len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba bral iba také záväzky, ktoré
pri uvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Nárok so sankciou a jeho

zvyšovanie je závislý výlučne od správania sa dlžníka, teda dlžník sám ovplyvní, či nárok vznikne a
aká bude výška sankcie. Z Eurokonfortného výkladu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka vyplýva, že spotrebiteľovi neprináleží ako jeho základné právo aj právo porušovať základné
zmluvné povinnosti, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazal. Povinnosť riadne plniť svoje záväzky je
ekonomickou a právnou podstatou uzavretého zmluvného vzťahu. Jedna päťstotina za deň omeškania

v porovnaní s výškou splátky nepredstavuje ani popretie akéhokoľvek základného práva spotrebiteľa.

17. Podľa článku 14 ods. 14.3 zmluvy v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy o revolvingovom úvere
je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v odseku 14.1 a 14.2 úhradu
zmluvnej pokuty vo výške 50% z nominálnej výšky úveru.

18. Žalovaný uvádzal, že predpoklady uplatnenia na túto sankciu sú presne definované, pričom ide o
porušenie takých povinností, ktorých plnenie súvisí s existenciou zmluvného vzťahu ako takého. Podľa
žalovaného tvrdenia žalobcu tak primárne smerujú k ochrane tých dlžníkov, ktorí nechcú a nemajú
záujem plniť si záväzky.

19. Čo sa týka zverejnenia osobných údajov dlžníka v prípade omeškania podľa článku 14 odsek 14.5
zmluvy, zverejnenie osoby v zozname dlžníkov samo o sebe nie je spôsobilé vyvolať neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti, nakoľko podľa právnej doktríny aj ustálenej judikatúry môže
takýto zásah vyvolať len nepravdivý údaj. Ide o bežnú prax využívanú napríklad Sociálnou poisťovňou,

či zdravotnými poisťovňami, ktoré tiež zverejňujú zoznamy dlžníkov.

20. K namietanému článku 17 odsek 17.1 zmluvy o možnosti splatiť úver vrátane revolvingu pred
lehotou jeho splatnosti iba spoločne so všetkými záväzkami tu žalovaný uvádza, že argumenty žalobcuspočívajú len v tom, že tvrdí, že ide o neprijateľnú podmienku na vykonanie práva predčasne splatiť
úver. Ide u o neurčité konštatovanie. Podstata predčasného splatenia úveru spočíva v tom, že dlžník
splní všetky svoje záväzky, ktoré mu s poskytnutím úveru vznikli, nielen ich časť.

21. K namietanému článku 18 odsek 18.1; 18.2; 18.3 zmluvy žalovaný uviedol, že citované ustanovenia
zmluvy nemajú povahu rozhodcovskej doložky v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, preto sú akékoľvek závery žalobcu v tomto bode žaloby práve irelevantné.

22. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zmluvou č. XXXXXXXXXX, oznámením
veriteľa o schválení úveru zo dňa XX.X.XXXX, rozhodcovským spisom rozhodcu JUDr. E. W. č.k. XX/
XX/XX ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

23. Prostredníctvom reklamy sa žalobkyňa dozvedela o existencii žalovaného a o tom, že poskytuje
pôžičky. Podľa žalobkyne v čase, keď sa v rozhodla požiadať o pôžičku bola vo finančnej tiesni. Jej

manžel v tom období prestal podnikať a viedla sa na neho exekúcia pre nezaplatenie poistného v
sociálnej poisťovni.
Po tom, čo boli dohodnuté podmienky pôžičky - úveru bolo na účet žalobkyni veriteľom zaslaná suma
60.000,- Sk. Z tejto sumy 21.000,- Sk bolo vyplatené exekútorovi a zvyšná suma bola investovaná do
rekonštrukcie rodinného domu.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že celý rok splácala sumu 116,48 euro, avšak jej manžel stratil prácu a dostali
sa do finančnej tiesne a z tohto dôvodu žalobkyňa išla do O. na Q. ulicu do PROFI CREDIT-u kde
hovorila s pani F. a žiadala ju, aby jej boli umožnené platiť nižšie mesačné splátky s čím pracovníčka
žalobcu nesúhlasila.

24. Na predtlačenom formulári, ktorý vyhotovil žalovaný je zmluva č. XXXXXXXXXX. Listina je označená
ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, zmluva o revolvingovom úvere“.
V tejto listine sa uvádza, že dlžník, ktorým je žalobkyňa žiada spoločnosť PROFI CREDIT SLOVAKIA
spol. s r.o. o poskytnutie úveru 60.000,- Sk, ktorú sumu bude splácať mesačne v sume 3.509,- Sk a to v
30 splátkach, keď každá splátka bude splatná do 28-dňa v mesiaci. Zmluvná odmena mala činiť 45.270,-

Sk. Nominálna hodnota úveru činila 105.271,- Sk. Predpokladaná RPMN za úver bola 61,83%. Ročná
úroková sadzba úveru bola 61,83%. Úverový limit bol 126.324,- Sk. Zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu činila 34.739,- Sk. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 54,46%. Ročná
úroková sadzba revolvingu činila 64,11%.
Žalobkyňa žiadosť adresovanú žalovanému podpísala v I. dňa X.X.XXXX.

Na listine sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere. Uvádza sa tu, že bola poskytnutá
čiastka úveru 60.000,- Sk, že počet splátok úveru je 30 a že každá splátka bude splatná do 28 dňa
v mesiaci, že mesačná splátka je 3.509,- Sk a že zmluvná odmena je 4.527,- Sk. Nominálna hodnota
úveru je 105.270,- Sk; RPMN za úver je 58,94%. Ročná úroková sadzba úveru je 61,83%, úverový limit
126.324,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu je 34.739,- Sk. Predpokladaná RPMN úveru

po poskytnutí revolvingu je 54,46%. Ročná úroková sadzba revolvingu je 64,11%. Žalovaný zmluvu
podpísal dňa XX.X.XXXX.

25. Dňa XX.X.XXXX žalovaný oznámil žalobcovi schválenie úveru - zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX za podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku. V oznámení sa konštatuje, že

zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňa XX.X.XXXX. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
ako aj údaje o schválenom revolvingovom úvere sú na prednej strane kde pod podpismi je uvedené, že
zmluvu s neúplnými alebo nečitateľnými údajmi nebude možné akceptovať. Aj keď predná časť zmluvy
je písaná malými písmenami pri vynaložení úsilia je možné z prednej strany listinu prečítať a pri úsilí o
prečítanie je možné sústrediť sa aj na obsah čítaného textu. Čo sa týka zadnej strany zmluvy čitateľným

písmom je uvedené: „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
SLOVAKIA s.r.o.“. Na ľavej strane zadnej strany zmluvy je ešte čitateľne napísané: „PROFI CREDIT
Profireal Group“. Ostatný text na zadnej strane nie je čitateľný z dôvodu, že sa jedná o veľmi malé písmo.
Aj pri všetkej snahe nebolo možné zo strany súdu prečítať a naštudovať si text: „Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere“. Nebolo to možné prečítať ani po tom, čo bol zabezpečený originál

zmluvy.
Na pojednávaní dňa 28. júna 2012 právny zástupca žalovaného bol súdom vyzvaný, aby vysvetlil prečo
nie sú zmluvné podmienky písané aspoň vo veľkosti písma ako je písaná zmluva, tak právny zástupca
žalovaného sa k tomu vyjadriť nevedel.26. V zmysle § 2 písm. u/ zák. č. 250/2007 Z.z., odbornou starostlivosťou rozumieme úroveň osobitnej
schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho (poskytovateľa úveru) vo

vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

27. Podľa § 7 ods. 1, 2 písm. a/, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.

Odborná starostlivosť poskytovateľa služby k spotrebiteľovi má spočívať aj v tom, že zmluva bude
zrozumiteľná - teda bude písaná takým písmom, aby sa dala prečítať. Takémuto konaniu nemožno
priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, pretože týmto postupom
došlo k sprenevere na princípe dôvery.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Nečitateľnosť robí právny úkon nezrozumiteľným. Jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí od začiatku, že nastáva priamo
so zákona, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý

právny záujem na takomto určení, prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti, nemožno ju žiadnym
spôsobom napraviť, nie je časovo obmedzená, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia.

30. Na prvej strany zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere je uvedené, že ročná úroková
sadzba úveru je 61,83%. RPMN za úver činí 58,94%.

31. Vzhľadom na to, že spotrebiteľ je považovaný za slabšiu zmluvnú stranu, ktorej je vo všeobecnosti
poskytovaná zvýšená miera právnej ochrany aj obchodné podmienky by mali na túto skutočnosť
pamätať. Zatiaľ čo podnikatelia majú pri uzatváraní obchodov pomerne veľkú zmluvnú voľnosť, pri
vzťahoch so spotrebiteľmi sa stáva, že na určité dojednania sa hľadí ako na neplatné. Obchodná

podmienky zvyčajne obsahujú platobné a dodacie podmienky, zaisťovacie prostriedky, reklamačné a
záručné podmienky, odstúpenie od zmluvy, výhrada vlastníckeho práva, ochrana osobných údajov a
iné resp. bližšie konkretizujú zmluvu. Kým zmluva je čitateľná, tak všeobecné obchodné podmienky sú
nečitateľné.
32. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. X D. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súdy správne

a v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v
spotrebiteľskejzmluve.Zmluvnépodmienkyuvedenévúverovýchpodmienkachtvoriacichneoddeliteľnú
súčasť zmluvy, sú neprijateľné ako celok už zo samotného dôvodu, že z hľadiska veľkosti písma
voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ
dokázal čo i len oboznámiť z takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti

úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných
podmienok, ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd. Tento názor podporuje aj § 16
novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (k § 53 c) podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmeno ktorého výška je najmenej 1,9 mm.
33. Maximálna výška odplaty na poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov
a novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2008 podľa Nariadenia vlády SR,
ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru je pri
úveroch od 50 000 do 200 000 Sk pri dobe splácania od 1 roku do 5 rokov vo výške 37,20 %. Ako

to vyplýva zo zmluvy ročná percentuálna miera nákladov je 61,83 %, ročná úroková sadzba 61,83 %.
Zmluvná odmena podľa zmluvy je vo výške 45 270 Sk čo je 75,45 % z poskytnutého úveru. Zákonom
prípustná výška odmeny je 37,20 % z čoho vyplýva, že žalovaný o 100 % prekročil zákonom stanovené
percento prípustnej hodnoty. Aj v tomto ohľade je zmluva absolútne neplatná. Od výšky odmeny sa
odvíja aj úroková sadzba v zmluve na 61,83 %.

34. Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti
dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe
peňažných ústavov (1 Cdo 57/2005 NS SR; ZSP č. 35/2010).35. Podľa rozsudku NS ČR 21 Cdo 1484/2004 nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane
vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne
uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom

spoločenského poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda ktorou boli pri peňažnej
pôžičke dohodnuté neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka).
36. Neprimeraná a teda odporujúca dobrým mravom je len taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe ich dohodnutia obvyklú. Iba konkrétne zistenia, či a koľkonásobne prevyšuje
dohodnutá výška úrokov hornú hranicu obvyklej úrokovej miery pri úveroch poskytovaných bankami,

dovoľuje urobiť záver, či výška úrokov presahuje obvyklú úrokovú mieru podstatným spôsobom. Až stav,
keď to tak je, odôvodňuje záver, že ide o dojednanie, ktoré je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
(viď 33 Odo 236/2005 NS ČR).
37. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

38. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 7 Cdo 201/2014
„ K zásadám právneho štátu, ktorými je sudca pri rozhodovaní viazaný, patrí aj princíp právnej
istoty. Súčasťou právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Od
princípu právnej istoty možno odvodiť aj požiadavku, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých
podmienkach vždy rovnakým spôsobom. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou

princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým
spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom
ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za
diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným

spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS
87/1993, PL. ÚS 16/1995, II. ÚS 80/1999, II. ÚS 243/2005, IV. ÚS 14/2007).
Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní III. ÚS 300/06 zo dňa 4.1.2007

39. „ Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú

charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani v dôvere v spravodlivé súdne konanie ( obdobne
napr. IV. ÚS 49/06).

40. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 2 Cdo 241/2009 zo dňa 29.4.2010

„ Ak všeobecný súd aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s
konštantnou rozhodovacou praxou, treba považovať takýto postup za arbitrárny. Takýto postup je
zároveň aj zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy (I.

ÚS 335/06).

41. Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatuje, že je v rozpore s princípom
právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom práve úlohou najvyššieho súdu
je usmerňovať rozdielne rozhodnutia. Vychádzajúc z faktu, že princípy právneho štátu sú princípmi

ústavnými a preto je súd (sudca) nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a
zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa
obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom.
42. Naopak, podľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už
bola právoplatnej vyriešená, podstatnej odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so

skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy
a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“
43. Podľa článku 2 ods. 1, 2 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
44. Právna istota je stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v

súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
45. Napríklad pri druhom štvrťroku roku 2008 podľa vyššie uvedeného ustanovenia pri úveroch od
50.000,- Sk do 200.000,- Sk na obdobie od 1 do 5 rokov nesmie byť viac ako 44,42%.46. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v zmluve je vyššia percentuálna sadzba ako to pripúšťa
Nariadenie vlády SR.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Možno teda jednoznačne konštatovať, že zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi

konania je absolútne neplatným právnym úkonom.

49. Súd sa oboznámil so zahraničnou judikatúrou a právom a takýto postup je súladný s požiadavkou
eurokonformného výkladu práva.

50. V zmysle nemeckej judikatúry prekročenie diskontnej sadzby o 9% predstavuje hrubý nepomer a

teda rozpor s dobrými mravmi.
( Bundesgerichtshof in MDR 1972, s. 773 ).

51. V dôvodnej správe k zákonu č. 527/2002 Z.z. sa uvádzajú úrokové sadzby štátov Európskej Únie
a USA.

52. Portugalsko:
Občianske právo
V súlade s § 559 Občianskeho zákonníka úroky ( zmluvné i zákonné ) sú pevne určené percentuálnou
mierov spoločnou deklaráciou Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva financií Portugalska.

Miera zákonných úrokov je 4%.
Výška zmluvných úrokov je o 3% ( v prípade zabezpečenia ), resp. o 5% ( bez zabezpečenia ) vyššia
ako miera zákonných úrokov. V opačnom prípade je zmluva v tejto časti neplatná z dôvodu úžery.
Obchodné právo
Rovnako sa určujú úrokové miery spoločnou deklaráciou MS a MF.

Podľa § 102 ods. 4 Obchodného zákonníka sa úroková miera zvyšuje o 7 percentuálnych bodov od
úrokov stanovených Európskou centrálnou bankou k hlavným úverovým operáciám.
V súčasnosti ( prvý semester 2007 ) je to 10,58 %.

53. Grécko

V EE je zákonom stanovená výška úrokovej miery pri výške zákonných úrokoch, avšak súdy v EE pri
rozhodovaní znižujú akúkoľvek vyššiu úrokovú mieru pri zmluvných úrokoch ako je zákonná úroková
miera, práve na túto mieru.
V súčasnosti je táto miera 9,75%.

54. Poľsko
Podľa zákona - „ Ustawa Antylichwiarska “ - nadobudla platnosť 20 februára 2006. Ide o novelu civilného
zákonníka a zákona o spotrebnom úvere.
Stanovil maximálnu výšku úroku na 4-násobok základnej úrokovej sadzby NBP ( lombardný úver NBP
v Poľsku ), a ostatné poplatky súvisiace s poskytnutím úveru nemôžu presiahnuť 5% hodnoty úveru.

Týka sa bánk a ostatných bankových a nebankových finančných inštitúcii.

55. Slovinsko
V zmysle § 382 Záväzkového kódexu pokiaľ si strany neurčia výšku zmluvných úrokov, úroková miera
je 6%. Podľa § 377 , ak si strany zvolia úroky o viac ako 50% vyššie ako zákonné úroky ( 6% ),

takáto dohoda je považovaná za úžernícku, pokiaľ veriteľ nepreukáže, že nezneužil dlžníkovu biedu,
jeho finančnú situáciu, alebo neskúsenosť, nerozvážnosť alebo závislosť alebo výnosy sú v zjavnom
nepomere k záväzku, ktorý ( veriteľ ) poskytol, poskytne, alebo sľúbil poskytnúť.
Slovinský záväzkový kódex predpokladá maximálnu výšku zmluvných úrokov 9%, potom nastáva
povinnosť pre veriteľa vyviniť sa.

56. V súlade s § 376 pokiaľ výška akýchkoľvek úrokov dosiahne výšku istiny, úroky sa viac nepočítajú.
Uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na obchodné zmluvy ( medzi podnikateľmi ).57. Francúzsko
Úroková miera je štvrťročne stanovovaná Francúzskom národnou bankou. Úrokové miery sú v troch
kategóriách ( 1. štvrťrok 2004 ):

1. výška 20,85 % pre všetky spotrebiteľské pôžičky pod 1524 Euro ( cca. 52 000 Sk )
2. 16,52% pre splátkové pôžičky, revolvingové pôžičky a debetné pôžičky nad 1524 Euro,
3. 9,6% pre iné pôžičky nad 1524 Euro

58. USA

Kansas - 15%
New York - do 250,000.- USD - 16%, do 2,500,000,-USD - 25%, vyššie bez limitu lllinois - 9%
Missouri a Texas - 10 %
California - vyššie z 10% alebo základná úroková sadzba tamojšej štátnej banky + 5%

59. Súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. XX/XX/XX vydaný dňa

XX.XX.XXXX rozhodcom JUDr. E. W. vzhľadom na to, že právny úkon zmluva o revolvingovom úvere
XXXXXXXXXX je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na základe tohto neplatného právneho
úkonu bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie.

60. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

61. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plním
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

62. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

63. Vzhľadom na to, že zmluva je absolútne neplatná súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu

416,56 euro čo je rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaný poskytol žalobkyni a tým, čo žalobkyňa zaplatila
žalovanému.

64. V zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, súd priznal žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie 500 euro. Žalobkyňa znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu a jeho

neustále narastanie. Trpela stresom, keď si žalovaný proti nej aj exekučne uplatňoval nároky vyplývajúce
zo zmluvy, ktorá bola od počiatku neplatná. Tento stav umožňoval aj rozhodcovský rozsudok.

65. Súd žalobu zamietol v časti, v ktorej žalobca žiadal, aby súd určil, že rozhodcovská doložka uvedená
v článku 18 zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o.

ako súčasti revolvingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX je neprijateľná. Súd tak učinil z
toho dôvodu, že všetky zmluvné dojednania boli nečitateľné, súd ich nemohol prečítať a teda vyhodnotiť
čo v konečnom dôsledku činila právny úkon absolútne neplatným a z toho dôvodu súd v tejto časti žalobu
zamietol.

66. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.