Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202343
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116202343.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., Staré Grúnty
7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: STRELÁK & Partners, s. r. o., Záhradnícka 46, 821 08
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 451 747, proti žalovanému: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. X, XXX XX D., o zaplatenie 1 188,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti IV. výroku

rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/44/2016-125 zo dňa 23.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 19C/44/2016-125 zo dňa 23.07.2018 v
napadnutej časti IV. výroku a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 363,65 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 623,65 eura od 26.07.2014 do 12.02.2016,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 613,65 eura od 13.02.2016 do 19.04.2016,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 593,65 eura od 20.04.2016 do 13.05.2016,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 573,65 eura od 14.05.2016 do 17.06.2016,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 553,65 eura od 18.06.2016 do 18.08.2016,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 533,65 eura od 19.08.2016 do 19.09.2016,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 513,65 eura od 20.09.2016 do 15.11.2016,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 483,65 eura od 16.11.2016 do 15.12.2016,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 453,65 eura od 16.12.2016 do 16.02.2017,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 433,65 eura od 17.02.2017 do 13.04.2017,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 403,65 eura od 14.04.2017 do 17.05.2017,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 383,65 eura od 18.05.2017 do 13.07.2017,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 363,65 eura od 14.07.2017 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). V časti o zaplatenie sumy 390 eur
s príslušným úrokom z omeškania súd konanie zastavil (II. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III.
výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania
v rozsahu 26,82 % (IV. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53

ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a v časti trov konania s poukazom na § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2016
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 188,50 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým,

že so žalovaným uzatvoril dňa 13.01.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220140219 na čiastku 900
eur, za úrok vo výške 180 eur, pričom za poskytnutie úveru si zaúčtoval servisný poplatok vo výške 162eur. Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 1 242 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to
prvých troch mesačných splátkach vo výške 4,50 eura (splátky úroku) a ďalej v pravidelných desiatich
mesačných splátkach vo výške 122,85 eura (istina vo výške 73,26 %, úrok vo výške 13,55 %, servisný

poplatok vo výške 13,19 % z každej jednotlivej splátky). Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia dlhu bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený
požadovať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Prevzatie
finančnej hotovosti žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Žalovaný celkovo do podania žaloby uhradil

53,50 eura, pričom posledná suma vo výške 20 eur bola uhradená dňa 15.01.2016. Vzhľadom na to,
že žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy riadne a včas nesplnil v zmysle splátkového
kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, v
predžalobnej upomienke zo dňa 06.06.2014 žalobca upozornil žalovaného na právo žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky, v oznámení zo dňa 26.09.2014 žalobca žalovanému oznámil, že celý dlh zosplatnil ku
dňu 25.07.2014. Po zosplatnení záväzku žalovaný uhradil sumu vo výške 40 eur. Dlžná suma 1 188,50

eura predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1 242 eura a
čiastkou vo výške 53,50 eura, ktorá bola žalovaným uhradená.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že požičanú sumu spláca, je zamestnaný s minimálnou
mzdou, má dve neplnoleté deti (5, 7) a spláca každý mesiac sumu vo výške 20 - 30 eur, hradí to, čo mu
umožňuje každý mesiac jeho finančná situácia. Všetko riešil s navrhovateľom - spol. Kešovka,

ale nechceli počuť o splátkovom kalendári. Žalobca uviedol: poskytnutá suma 900 eur, celkom splatená
suma 1 242 eur, ale zabudol uviesť a doložiť kópiu celej zmluvy, t. j. pohľadávka 1 610,55 eura
a z toho vraj „odmena“ 368,55 eura (z ktorej zaplatil 122,85 eura). Má záujem splatiť požičanú sumu
900 eur v splátkovom kalendári po 30 eur/mesiac. Jeho finančná situácia nie je najlepšia, preto žiada o
vyhovenie, zároveň sa odvoláva voči „trovám“ žalobcu, nakoľko požičanú čiastku spláca.

Žalobca sa na základe výzvy súdu písomne vyjadril v podaniach zo dňa 18.01.2017, 06.03.2017,
15.05.2017 a 14.12.2017, v ktorých špecifikoval svoju pohľadávku voči žalovanému a zároveň uviedol,
že žalobca poskytol žalovanému celú deklarovanú sumu úveru, teda sumu 900 eur, pričom žalobca
nežiadal od žalovaného úhradu 1. splátky pri podpise zmluvy, nakoľko zmluvné strany sa dojednali, že
1. splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, úhrada 1. splátky v deň odovzdania peňažnej čiastky

bola dobrovoľným rozhodnutím žalovaného. Úhrada vo výške 122,85 eura bola odmenou za poskytnutie
služby „domáci servis“ na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Žalobca a žalovaný uzavreli
dňa 13.01.2014 zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, žalovaný svojím podpisom na samostatnej
žiadosti o poskytnutie domáceho servisu si u žalobcu objednal službu „domáci servis“ ako ďalšiu
službu z portfólia služieb poskytovaných žalobcom, žalovaný sa za poskytnutie služby „domáci servis“

zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu vo výške 368,55 eura, a to v 3 pravidelných splátkach vo výške
122,85 eura. Poskytnutie služby „domáci servis“ je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej
zmluvy, uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu v žiadnom prípade nie je podmienkou na
získanie spotrebiteľského úveru, táto zmluva nie je ani predmetom tohto konania. Vzhľadom na to, že
zmluva o doplnkovej službe, či ďalšej službe poskytovanej žalobcom nie je podmienkou získania úveru,

odmena za túto službu sa nezapočítava podľa zákona č. 129/2010 Z. z. do výpočtu, resp. do hodnoty
RPMN. Žalobca považuje dojednanú odmenu za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože v plnej miere
zodpovedá náročnosti toho, že obchodný zástupca sa musí dostaviť do bydliska žalobcu za účelom
plnenia zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému aj značné
náklady.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si bral úver vo výške 900 eur a keď podpisoval zmluvu o
poskytovaní domáceho servisu bolo mu povedané, že k nemu domov bude chodiť pani vyberať splátky
úveru, nebol informovaný v tom zmysle, že by mal zvlášť platiť aj za poskytovanie domáceho servisu.
Hneď v ten deň, keď dostali úver, panej zaplatili 122,85 eura + 13,50 eura, teda spolu 136,35 eura, čo
považoval za prvú splátku úveru. Okrem toho zaplatil splátky, ktoré vie podložiť výpismi, spolu zaplatil

sumu 420 eur + 136,35 eura v deň podpisu zmluvy.
Právnyzástupcažalobcunapojednávanípotvrdil,žežalovanýuhradil423,53eura(predpodanímžaloby
53,50 eura a po podaní žaloby 370 eur) a odvtedy k úhrade ďalšej splátky nedošlo. V tejto časti vzal
žalobuspäťažiadalkonaniezastaviť.Žalobcavzalžalobuspäťajvčastiúrokuzomeškaniaztejtosumy.
Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie preukázané, že spor medzi stranami vznikol zo

zmluvy uzavretej dňa 13.01.2014, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 900 eur,
za úrok vo výške 180 eur, servisný poplatok bol dojednaný vo výške 162 eur, celková dlžná čiastka na
úhradu bola vo výške 1 242 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu v 13 mesačných splátkach
tak, že v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,50 eura a vo zvyšných 10 mesačných splátkach vovýške 122,85 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného
zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s

úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z
istiny, za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške 18 % z istiny, RPMN činí 67,70
%. Z textu zmluvy vyplýva priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy vo výške 45,14 %. Listom zo dňa
06.06.2014 označeným ako predžalobná upomienka - výzva na úhradu dlžnej sumy, žalobca vyzval
žalovaného, aby najneskôr do 5 dní zaplatil dlžnú sumu 1 258,20 eura. Z poštového podacieho hárku

mal súd za preukázané zaslanie predžalobnej upomienky žalovanému. Oznámenie o zosplatnení
záväzku zo dňa 26.09.2014 vo výške 1 258,20 eura doručoval žalobca žalovanému dňa 30.09.2014, čo
tiež preukázal poštovým podacím hárkom. Žalovaný v podanom odpore poukázal na svoju zlú finančnú
situáciu a na veľmi vysoké úroky hraničiace s úžerou.
Súd prvej inštancie ustálil, že zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere
spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Uzavretú

úverovú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Pristupujúc
k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy súd zistil, že neobsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti. Úver bol poskytnutý a bol žalovaným čerpaný, zmluva je v časti o poskytnutí

úveru platná, ide však o úver bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm.
c), f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V zmluve nie je uvedená
adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať reklamáciu alebo sťažnosť (obligatórna náležitosť
zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z.). V bode 10. zmluvy je síce
uvedené, že kontrolným orgánom je Slovenská obchodná inšpekcia, Prievozská 32, Bratislava, nikde

však nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť.
V zmluve absentuje aj náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.,
ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je uvedené, že prvá splátka je splatná 10.
deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky
až do zaplatenia, takéto určenie termínov splácania splátok nie je v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením. V zmluve nie je správne uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý sa vyžaduje
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žalobca uviedol, že termín poslednej

splátky úveru, t. j. konečná splatnosť úveru je 370. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto
zmluvyjeoduzatvoreniazmluvydotermínukonečnejsplatnostiúveru,t.j.370kalendárnychdní.Účelom
dotknutých ustanovení bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho a v akých
čiastkach je povinný plniť si povinnosť splácať, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo
(dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov (dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok).
Zmluva neobsahuje správnu náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z. z., ktorou je ročná percentuálna mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca

v žalobe neuviedol, že so žalovaným dňa 13.01.2014 uzavreli aj zmluvu o poskytovaní domáceho
servisu, ktorú súdu doručil žalovaný. Z predmetu zmluvy podľa bodu I ods. 1. 1 vyplynulo že „predmetom
tejto zmluvy je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu
klientom. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú
v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere č. 220140219 zo

dňa 13.01.2014 uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom. Je to
najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termíny splátky a prípadné návštevy
nesplácania(ďalejlen„domáciservis“).“Zaposkytovanietejtoslužbysažalovanýzaviazalplatiťodmenu
v celkovej výške 368,55 eura, a to v pravidelných 3-mesačných splátkach vo výške 122,85 eura. Hoci

žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný si doplnkovú službu „domáci servis“ dobrovoľne objednal v žiadosti
o poskytnutie domáceho servisu, čo preukázal zmluvou o poskytovaní domáceho servisu a objednávkou
žalovaného zo dňa 13.01.2014, súd prvej inštancie konštatoval, že odmena dohodnutá v zmluve o
poskytovaní domáceho servisu vo výške 368,55 eura bola v skutočnosti nákladom na doplnkovú službuposkytovanú v súvislosti so zmluvou o úvere a mala byť započítaná do ročnej priemernej miery nákladov.
Išlo o dodatočné náklady spotrebiteľa (žalovaného) v súvislosti s poskytnutým úverom (§
2 písm. g), § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). To sa nestalo, preto v zmluve o úvere bola nesprávne

uvedená ročná priemerná miera nákladov (RPMN) v neprospech žalovaného.
V nadväznosti na vyššie uvedené súd po preskúmaní zmluvy konštatoval, že poskytnutý úver v zmysle
ustanovenia § 11 ods.1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. možno považovať za bezúročný a bez
poplatkov.
Súd žalobe čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 363,65 eura ako rozdiel

medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 900 eur a žalovaným zaplatenej sumy
546,35 eura, v ktorej súd zohľadnil aj úhrady žalovaného v sume 122,85 eura a 13,50 eura (3 x
4,50 eura) uhradené žalovaným pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o poskytnutí
domáceho servisu dňa 13.01.2014. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti o zaplatenie
sumy 390 eur súd konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vzal v tejto časti žalobu späť v nadväznosti na
vykonané čiastočné úhrady pohľadávky žalovaným.

Súd priznal žalobcovi aj právo na zákonný úrok z omeškania, a to vo výške 5,15 %, čo zodpovedá
sadzbe platnej podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je
o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v danom čase predstavovalo 0,15. Súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania od okamihu, kedy sa žalovaný dostal v zmysle § 517 ods. 1

Občianskeho zákonníka do omeškania so splácaním dlhu, pričom prihliadol aj na jednotlivé čiastkové
úhrady pohľadávky žalovaným.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní
čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 26,82 %
(63,41 % - 36,59 %), keď úspech žalobcu predstavuje 63,41 % (753,65 eura z 1 188,50 eura) a

úspech žalovaného je 36,59 % (434,85 eura z 1 188,50 eura). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

4. Proti vydanému rozsudku v časti IV. výroku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol v

ňom, že nakoľko žalobca stiahol žalobu a požiadal súd o zastavenie konania, žiada o zrušenie trov
konania, ktoré súd uznal v rozsahu 26,82 % z 1 188,50 eura.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379, § 380 „CSP“) a po jeho
preskúmaní zistil, že vydané rozhodnutie je v napadnutej časti IV. výroku potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

13. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné

a právne významné. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia
predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je to tak najmä z hľadiska presvedčivosti,
logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Medzi povinnosti súdu
patrí aj povinnosť dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia
náležitostí rozhodnutia uvedených v § 220 CSP je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti

rozsudku stranami a aj odvolacím súdom a je v súlade so základným právom na súdnu a inú právnu
ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie vyššie uvedenými atribútmi dôsledne neriadil,
keď svoje rozhodnutie o trovách konania len stroho odôvodnil s poukazom na § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 26,82 % (63,41 % - 36,59 %), keď úspech žalobcu predstavuje 63,41 % (753,65
eura z 1 188,50 eura) a úspech žalovaného je 36,59 % (434,85 eura z 1 188,50 eura). Takto formulovaný
právny záver súdu prvej inštancie však nezodpovedá celkovému výsledku konania. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že žalobca si od žalovaného uplatňoval žalovanú istinu vo výške 1 188,50 eura

s príslušenstvom, pričom po podaní žaloby na súd (01.02.2016) žalovaný zaplatil žalobcovi v rámci
jednotlivých splátok celkom 270 eur (viď prehľad úhrad na č. l. 108). Súd prvej inštancie na základe
čiastočného späťvzatia návrhu predneseného právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní konanom
dňa 02.08.2017 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 390 eur s príslušným úrokom z omeškania (II.
výrok), žalobe vyhovel v časti 363,65 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania (I. výrok) a vo zvyšku

žalobu zamietol, t. j. v časti 434,85 eura s príslušným úrokom z omeškania (III. výrok). Keďže prvé tri
výroky napadnutého rozsudku zostali odvolaním nedotknuté a teda právoplatné, odvolací súd z nich
pri svojom rozhodovaní vychádzal. Z hľadiska posudzovanej veci to znamená, že žalobca mal úspech
v časti o zaplatenie sumy 363,65 eura s príslušným úrokom z omeškania (30,59 %) a neúspech
v časti o zaplatenie sumy 434,85 eura s príslušným úrokom z omeškania (36,59 %). V časti o

zaplatenie sumy 270 eur (22,72 %), ktorá bola uhradená žalovaným po podaní žaloby, zavinil zastavenie
konania žalovaný a v časti o zaplatenie sumy 120 eur s príslušným úrokom z omeškania (10,10 %),
ktorá bola uhradená žalovaným pred podaním žaloby, ako aj v časti úroku z omeškania prislúchajúceho
k zaplatenej sume 270 eur, zavinil zastavenie konania žalobca. Miera zavinenia na zastavení konania
vo vzťahu k jednotlivým sporovým stranám však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

nebola nijako zohľadnená a ani bližšie zdôvodnená, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok v tejto
časti nepreskúmateľný. Z dôvodu absencie riadneho a presvedčivého odôvodnenia preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti IV. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP).

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude v naznačenom smere opätovne vo veci rozhodnúť a nárok na
náhradutrovkonaniaposúdiťnielenvzávislostiodvýsledkukonaniavovyhovujúcejazamietajúcejčasti,
ale aj s prihliadnutím na mieru zavinenia sporových strán na čiastočnom zastavení konania a vydané
rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, ako súd k výroku dospel a akými úvahami sa pri
rozhodovaní riadil.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až §
423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).