Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 4T/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113011447
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113011447.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Vereša a členov senátu Mgr.
Gabriely Záhorákovej a Evy Kuchárovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. februára 2016 v
Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
doc. N.. T. L., L.., nar. XX. augusta XXXX v R., bytom

W. I, K. cesta XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
ako znalec z odboru 090000 - Ekonómia a manažment zapísaný v zozname znalcov na Krajskom súde
Košice pod číslom 912803 a zároveň konateľ spoločnosti AUDIT-POL, s.r.o., IČO: 31 706 703, Košice,
Čermeľská 45, zapísaná v zozname znaleckých organizácií pod číslom 900113 v odbore 510000 -
Ekonomika a riadenie podnikov, v období od 2.9.2009 do 8.6.2010 v konaní na Okresnom súde v

Poprade vo veci žalobcu spoločností AR park s.r.o., C. XX, U., ktorá na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky z dňa 29.9.2009 postúpila pohľadávku spoločnosti Q. O. & N. I., voči U. pozemkovému
fondu X. o zaplatenie ušlého zisku a skutočnej škody z dôvodu nepodpísania kúpno-predajnej zmluvy
na žiadané pozemky v katastrálnom území P. U. so slovenským pozemkovým fondom X. vo výške
52.756.849,73 Eur (1.589.352.855,- Sk), vedome v Košiciach vypracoval a predložil na Okresný súd v
Poprade v konaní č. 20C/139/2008 znalecký posudok č. 1/2010 spoločnosti H.-L., s.r.o. K. XX, Košice a

jeho doplnenie, ktoré súd v plnom rozsahu nesprávne po stránke obsahovej, formálnej a metodickej, o
čom vzhľadom na svoje odborné vedomosti vedel, ktorým stanovil skutočnú škodu vo výške 86.964,98
Eur a ušlý zisk vo výške 60.298.010 Eur, spolu 60.384.974,- Eur, čo viedlo k neobjektívnemu záveru,
nesprávnemu určeniu výšky ušlého zisku a skutočnej škody, na základe ktorého Okresný súd v Poprade
v konaní č. 20C/139/2008-1406 vydal dňa 26.3.2010 rozsudok, ktorý doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť, na základe ktorého je žalovaný U. pozemkový fond X. povinný zaplatiť žalobcovi sumu
60.408.874,60 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od dňa 5.9.2008 spolu s trovami konania vo výške

2.289.977,23 Eur,

t e d a

- ako znalec pred súdom v občianskom súdnom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný

význam pre rozhodnutie,

č í m s p á c h a l

- prečin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347

ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 347 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody

určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať znaleckú
činnosť na 3 (tri) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú stranu U. pozemkový fond, X. č. XX, X., IČO: XXX XXX XX
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalca, listinnými
dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný doc. N.. T. L. L.. vo svojich výpovediach rozhodne poprel spáchanie trestného činu.
Priznal, že vypracoval, na požiadanie súdu, znalecký posudok, avšak na záveroch tohto posudku v
celom rozsahu trvá a považuje ho za správny v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami.
Svedkovia N.. Q. X., L.. a N.. P. I. L.. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedli, že na
požiadanieobžalovanéhosazúčastniliakoodborníkonzultantinavypracovanípredmetnéhoznaleckého

posudku. Ich úlohou bolo spolupracovať na výpočte ušlého zisku z nerealizovaného podnikateľského
zámeru. Použitie tzv. nepriamej metódy bol ich návrh. Na výpočte ušlého zisku však predtým ako
odborní konzultanti s nikým nespolupracovali. Podstata ich metódy spočívala v kvalifikovanom odhade
priemerného ročného trhového rastu spoločností, ktoré pôsobia v rovnakých odvetviach. Porovnávali
veľké kapitálové spoločnosti, pretože tieto majú pomerne stabilné výsledky, sú menej variabilné. Závery,

ku ktorým dospeli, považujú za správne.

Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru ekonomika a riadenie podnikov č. 362/2011, ktorý
vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Z. univerzity v Z., znalecký ústav na čl. 255-285 vyplýva
jednoznačný záver a to, že znalecké úkony znaleckej organizácie H.-L., s.r.o. - znalecký posudok č.

1/2010 a jeho doplnenie sú v plnom rozsahu nesprávne po stránke formálnej, obsahovej a metodickej.
Znalec dospel k neobjektívnym záverom. Táto odpoveď vyplýva zo všetkých zistení uvedených v časti
II. Posudok. Pochybenie znalca možno zhrnúť do týchto základných bodov a to nepochopenie podstaty
problému, ignorovanie predložených podkladov, nezdôvodnenie odmietnutia relevantných podkladov,
výber metodického postupu, tzv. nepriameho je zdôvodňovaný, avšak nesprávne, nesprávny výber

metodického postupu, ktorého výsledok môže byť záporný aj kladný a ktorý nevystihuje podstatu,
znalecký posudok obsahuje vo veľkom rozsahu údaje a informácie z Odborného posudku 32/2008
N. O., s.r.o., ktoré nenadväzujú na metodický postup a výpočet, v prílohách znaleckého posudku sú
účtovné uzávierky, ktoré vôbec nie sú analyzované a napokon celková nekoncepčnosť, neúčelnosť a
nepreskúmateľnosť. Z výsluchu znalca N.. N. U. L.., osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti v

odboreekonomikaariadeniepodnikov, nahlavnompojednávanívyplynulo,žepodstatnýmnedostatkom
predmetného znaleckého posudku je, že neskúmal reálnosť zadanej problematiky.

Z výpovede svedka N.. Y. R. L.. vyplynulo, že v pôvodnom civilnom konaní, na požiadanie advokátskej
kancelárie T. a spol., ich spoločnosť vypracovala znalecký posudok č. 11/2010, ktorého účelom bolo

znalecké posúdenie posudku č.1/2010 vypracovaného spoločnosťou H.-L.. Zo záverov z ich posudku
vyplynulo, že posudzovaný znalecký posudok č. 1/2010 nie je správny a to z dôvodu, že nebol
preukázaný dostatočný objem vlastných zdrojov na financovanie projektu, na základe predložených
dodávateľských faktúr nie je možné určiť reálnosť vzniknutej škody a nebola použitá správna metóda.Svedok N.. P. Z. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná,
uviedol, že pôsobil niečo ako hlavný inžinier projektu C. G.E.R., pričom financovanie projektu bolo
plánované ako z vlastných zdrojov, tak aj z bankových zdrojov. K rokovaniam s bankami ešte nedošlo

z dôvodu, že banky sú ochotné rokovať až, keď je vydané územné rozhodnutie. K momentu prerušenia
projektu bola vyhotovená nejaká urbanistická architektonická štúdia, rozpracovaný projekt pre územné
rozhodnutie, podklady a prieskumy dendrologický, radónový prieskum, geodetické a geofyzikálne práce.
U. sa nevedel vyjadriť, či boli spoločnosti H.-L. poskytnuté nejaké podklady.

Svedok N.. T. J. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť H. s.r.o. ich oslovila v marci 2008 za účelom
vypracovania odborného posudku na určenie škody a ušlého zisku, ktorý vypracovali niekedy v júli 2008.
Stretol sa aj s obžalovaným niekedy vo februári 2010 v sídle spoločnosti AR L. v U. U., kde s ním
konzultovali celý posudok.

Zo znaleckého posudku číslo 11/2010 na hlavnom pojednávaní vykonaného ako listinný dôkaz, ktorý bol

vypracovaný Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. Bratislava na
základe zadania advokátskej kancelárie T. a spol. s.r.o. vyplýva záver, že zo znaleckého posudku číslo
1/2010 vypracovanom spoločnosťou H.-L. s.r.o. W. a z odborného posudku číslo 2/2008 vypracovanom
spoločnosťou N. O. spol. s r.o., nebol preukázaný dostatočný objem vlastných zdrojov na financovanie
projektu, ani doklady potvrdzujúce získanie externých zdrojov na financovanie projektu. Vzhľadom k

tomu, že v Znaleckom posudku č. 1/2010 zo dňa 2.3.2010 vypracovanom spoločnosťou H.-L. s.r.o. W.
nie sú doklady potvrdzujúce realizáciu plnení, nie je možné na základe predložených dodávateľských
faktúr určiť reálnosť vzniknutej škody. Bez doloženia relevantných dokladov, ktoré dokazujúc, že
zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené a bezprostredné plnenie súvisí s realizáciou projektu sa škoda
nedá jednoznačne určiť. Nebol zistený skutkový stav, ktorý by preukázal vznik ušlého zisku.

Zoznaleckéhoposudkučíslo13/2010,nahlavnompojednávanívykonanéhoakolistinnýdôkaz,ktorýbol
vypracovaný Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. Bratislava na
základe zadania advokátskej kancelárie T. a spol. s.r.o. vyplýva záver, že výška ušlého zisku spoločnosti
AR L., s.r.o. je nula eur.

Z odborného posudku číslo 2/2008, na hlavnom pojednávaní vykonaného ako listinný dôkaz, ktorý bol
vypracovaný spoločnosťou N. O., spol. s r.o. na základe zadania AR L. s.r.o. U. vyplýva záver, že škoda
a ušlý zisk za spoločnosť AR Park s.r.o. bola stanovená na 1 603 739,- Sk, za spoločnosť AR city s.r.o.
487.946,- Sk, a za spoločnosť AR golf s.r.o. 706.754,- Sk, spolu 2 798 439,- Sk (93 281,- eur).

Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C 139/2008 zo dňa 26. marca 2010, ktorý súd vykonal
na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz, vyplýva, že žalovaný (U. pozemkový fond) je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 60.408.874,60 Eur spolu s 8,5 %úrokom z omeškania odo dňa 5.9.2008 a
trovy konania vo výške 2.289.977,23 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške

16.596,96 eur, zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 3.000,- eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 2.270.380,27 eur.

Zo znaleckého posudku číslo ZU 3342-158/2012, na hlavnom pojednávaní vykonaného ako listinný
dôkaz, ktorý vypracoval Z. a odhadci - znalecký ústav spol. s.r.o. znalecký ústav X. na základe zadania

Y.. H. V. G. vyplýva záver, že podnikateľský zámer C. G-.E.R. - časť C. L. z 10/2006 vypracovaného
spoločnosťou H., a.s., bol vypracovaný kvalifikovane, dostatočne vypovedajúcim spôsobom a vo vzťahu
k správnosti vyčíslenia očakávaných ziskov, celkom relevantne a to najmä v časti venovanej bodu
projektu C. L.. Odborný posudok 2/2008 vypracovaný spoločnosťou N. O. spol. s r.o. bol vypracovaný
kvalifikovane, ale použitá metóda nemá dostatočne vypovedajúcu schopnosť a vo vzťahu k správnosti

vyčíslenia skutočnej škody a ušlého zisku, nebola vo svojich záveroch z časti relevantná. Znalecký
posudok číslo 1/2010 a jeho doplnenie vypracovaného H.-pol s.r.o. boli vypracované dostatočne
kvalifikovane a použitá metóda je dostatočne objektívna a vo vzťahu k správnosti vyčíslenia skutočnej
škody a ušlého zisku boli vypracované so správnymi závermi. Znalecký posudok číslo 11/2010 a 13/2010
vypracované P. ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. neboli vypracované

dostatočne podrobne, nebola použitá metóda dostatočne vypovedajúca a vo vzťahu k správnosti
vyčíslenej skutočnej škody a ušlého zisku sú ich závery nepoužiteľné. Celková hodnota skutočnej škody
je 86 965,- eur a ušlého zisku 61 214 000,- eur, teda celkom po zaokrúhlení 61 301 000,- eur.Zo znaleckého posudku číslo ZU 3503/322/2012 na hlavnom pojednávaní vykonaného ako listinný
dôkaz, ktorý vypracoval Z. a odhadci - znalecký ústav spol. s.r.o. znalecký ústav X. na základe zadania
Y.. P. U., advokáta vyplýva záver, že znalecký posudok E. súdneho inžinierstva Z. univerzity pod číslom

362/2011 zo dňa 28.11.2011 (ZP USI) sa nejaví byť dostatočným podkladom pre spochybnenie výpočtu
skutočnej škody a ušlého zisku prevedeného v znaleckom posudku znaleckej organizácie H.-L., s.r.o. ,
ktorý bol vydaný pod číslom 1/2010 zo dňa 2.3.2010 a jeho Dodatku (Doplnenia) zo dňa 8.6.2010 (ZP
H.-L.).

Z listinného dôkazu - výpisu zo zoznamu znalcov na č.l. 2029 vyplýva, že obžalovaný bol ako znalec
zapísaný do zoznamu znalcov na T. spravodlivosti U. republiky dňa 6.9.1985.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o
vine obžalovaného.

Sporným momentom a zároveň nosným predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo
preukázanie objektívnej a subjektívnej stránky. Trestného činu nepravdivého znaleckého posudku,
tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods. 1 písm. a), ods. 3 Tr.
zákona sa dopustí o. i. ten páchateľ, ktorý ako znalec pred súdom v občianskom súdnom konaní

uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá ma podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí
a spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Po objektívnej stránke
sa teda nepochybne vyžaduje preukázanie konania spočívajúceho v uvedení nepravdy o okolnosti,
ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo zamlčaní takejto okolnosti. V prípade znalca takouto
nepravdivou okolnosťou nepochybne môže byť ním vypracovaný znalecký posudok, poprípade jeho

doplnenie, resp. okolnosti, ktoré by uviedol vo svojom výsluchu pred súdom. V celom trestnom
konaní bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že obžalovaný na požiadanie súdu v civilnom
konaní vypracoval a súdu predložil znalecký posudok číslo 1/2010 ako posudok spoločnosti H.-L.
s.r.o., čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C 139/2008 zo dňa 2. septembra
2009 o nariadení znaleckého dokazovania a ustanovení znalca (čl. 1198,1200), výpovede samotného

obžalovaného, ako aj zo samotného znaleckého posudku číslo 1/2010 vypracovaného spoločnosťou
H.-L. W. (čl. 1054-1205). Obžalovaný v celom trestnom konaní rozhodne tvrdil, že na záveroch tohto
znaleckého posudku v celom rozsahu trvá a že ho vypracoval podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a považuje ho v celom rozsahu za správny.
Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, ktorý vypracoval

Ústav súdneho inžinierstva Z. univerzity v Z., pod číslom 362/2011 pre potreby trestného konania
však jednoznačne vyplynulo, že znalecký posudok číslo 1/2010 znaleckej organizácie H.-L. s.r.o. a
jeho doplnenie sú v plnom rozsahu nesprávne po stránke formálnej, obsahovej a metodickej a znalec
dospel k neobjektívnym záverom. Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
možno jednoznačne považovať za zásadný dôkaz svedčiaci proti obžalovanému, ktorý má zároveň ale

charakter nepriameho dôkazu. Aj keď platný Trestný poriadok (§ 119) nepriznáva žiadnemu z dôkazných
prostriedkov osobitné alebo nadradené postavenie, znalecký posudok ústavu s poukazom na znenie
§ 147 ods. 1 Tr. por. takéto faktické výnimočné postavenie má, pretože znalecký ústav sa priberá
vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na
preskúmanie posudku znalca. Z uvedeného je zrejmé, že posudok ústavu stojí v hierarchii znaleckých

posudkov celkom logicky na najvyššej priečke a v prípade preskúmania posudku znalca má povahu
druhostupňovej inštancie. Výpovedná hodnota takéhoto dôkazu je teda vyššia ako iného dôkazu, napr.
štandardného znaleckého posudku. Opodstatnenosť tohto záveru vyplýva aj zo skutočnosti, že na
vypracovaní posudku ústavu sa vždy podieľajú viacerí znalci. Znalecký posudok číslo 1/2010 znaleckej
organizácie H.-L. s.r.o. vypracovaný obžalovaným, za nesprávny označili aj ďalšie znalecké posudky v

pôvodnej civilnej veci, ktoré však boli prevzaté a vykonané v trestnom konaní na hlavnom pojednávaní
len ako listinné dôkazy. Ide o znalecký posudok číslo 11/2010 a 13/2010, vypracované P. ústavom
riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. X., na základe zadania H. kancelárie T. a spol.
s r.o. Uvedené listinné dôkazy majú tiež charakter nepriamych dôkazov. Za nepriamy dôkaz svedčiaciproti obžalovanému možno považovať aj odborný posudok vypracovaný v pôvodnom civilnom konaní
spoločnosťou N. O. spol. s r.o. pod číslom 2/2008 na základe zadania AR L. s.r.o. U., ktorý bol tiež v
trestnom konaní vykonaný len ako listinný dôkaz, pretože ním vyčíslená škoda a ušlý zisk predstavujú

vo svojom súhrnne „len“ sumu 93 280,- eur, čo je diametrálny rozdiel oproti znaleckému posudku
spoločnosti H.-L. s.r.o. číslo 1/2010, ktorý vypracoval obžalovaný. V prospech obžalovaného naopak
svedčia znalecké posudky ZP-ZV 3503/322/12 a ZP-ZV-3342-158/12 vypracované spoločnosťou Znalci
a odhadci, znaleckú ústav X., ktoré však boli v trestnom konaní vykonané len ako listinné dôkazy,
jednak z dôvodu, že posudok ZP-ZV-3342-158/12 bol v pôvodnom civilnom konaní vypracovaný

na základe objednávky žalobcu a druhý posudok teda ZP ZV 3503/322/12 bol síce vypracovaný v
trestnom konaní na základe zadania obhajcu obžalovaného, ale vypracoval ho znalecký ústav, ktorý
nemá akreditáciu na území U. republiky a nie je uvedený ani v zozname znaleckých ústavov na území U.
republiky. Pri hodnotení vyššie uvedených nepriamych dôkazov súd dospel k záveru, že v neprospech
obžalovaného svedčia štyri dôkazy a v prospech obžalovaného svedčia dva dôkazy, teda je tu jasná
matematická prevaha dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného. V neprospech obžalovaného

však zároveň svedčí znalecký posudok ústavu (č. 362/2011), ktorý má formálne i obsahovo nepochybne
vyššiu výpovednú i dôkaznú hodnotu ako ostatné dôkazy. Súd v rámci kontradiktórneho princípu
pripustil a na hlavnom pojednávaní aj boli vykonané dôkazy, ktoré podľa návrhu obžalovaného ako
strany v konaní mohli spochybniť závery znaleckého posudku vypracovaného E. Z., najmä pokiaľ
ide o posudok vypracovaný Z. a odhadci X. pod číslom ZU 3503/322/2012. Tento dôkaz však ani

po formálnej ani po obsahovej stránke nemá takýto potenciál. Súd už uviedol, že ho vykonal len
ako listinný dôkaz z dôvodu, že ho vypracoval subjekt, ktorý nie je zapísaný v zozname znaleckých
ústavov na území U. republiky a teda nemé potrebnú akreditáciu, ale táto skutočnosť má podľa názoru
súdu za následok aj to, že skutočnosti v ňom uvedené nie sú chránené a zároveň sankciovateľné
(v prípade uvedenia nepravdivých skutočností) ako v znaleckom posudku. Obsahovo tento posudok

(listinný dôkaz) napokon má len pomerne všeobecný charakter v tom zmysle, že znalecký posudok
E. Z. sa nejaví byť dostatočným podkladom na spochybnenie znaleckého posudku spoločnosti H.-pol.
Uvedenýdôkazsúdvyhodnotiltak,ženespochybňuje významneznaleckýposudokE.Z..Napokontento
posudok na hlavnom pojednávaní nespochybnil ani sám obžalovaný, ktorý bol prítomný pri výsluchu
N.. N. U. L.. a k jej výsluchu sa nevyjadril (č.l. 2012). Tým súd v podstate odôvodňuje aj svoje odlišné

stanovisko pri vydaní uznesenia o zastavení trestného stíhania, ktoré bolo sťažnostným súdom zrušené
a uložené vykonať hlavné pojednávanie pri dodržaní princípu kontradiktórnosti. Vykonanie dôkazov
na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom ukázalo, že obžalovaný ako strana v konaní
nepredložil dostatočné argumenty na vyvrátenie obžaloby. Skutočnosť , že vo svojej záverečnej reči
nesúhlasil s posudkom E. Z. na tomto závere nič nemení. Posudok vypracovaný obžalovaným, ako

podstatná okolnosť objektívnej stránky súdeného trestného činu, zároveň mal podstatný význam pre
rozhodnutie súdu, čo je zrejmé z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad sp zn.: 20C/139/2008
zo dňa 26. marca 2010 na č.l. 1283.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, súd poukazuje na okolnosti objektívnej povahy, ktoré obžalovaného

z jej preukázania usvedčujú (okolnosti subjektívnej povahy nemajú usvedčujúci charakter, pretože
obžalovaný sa necíti byť vinným). Súd v prvom rade poukazuje na zadanie súdu v pôvodnom civilnom
konaní, ktoré je zrejmé z uznesenia, ktorým nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil H.-L., s.r.o.
za znaleckú organizáciu (č.l. 1198). Z výroku uvedeného uznesenia jednoznačne vyplýva, že úlohou
znaleckej organizácie je stanoviť skutočnú škodu a ušlý zisk vzniknutý spoločnosti AR park, s.r.o. v

súvislosti s nedokončenou realizáciou projektu C. G.E.R. Z výkladu slova skutočný vyplýva, že ide o
prídavné meno označujúce naozaj jestvujúci, reálny stav veci (slovnik.azet.sk). Úlohou obžalovaného
ako znalca bolo teda skúmať skutočnú škodu a ušlý zisk v ich reálne existujúcom stave. Pokiaľ z posudku
E. Z. vyznieva ako hlavný nedostatok posudku H.-pol neskúmanie reálnosti projektu, tak súd konštatuje,
že táto požiadavka bola súčasťou zadania posudku a obžalovaný s ňou musel byť prinajmenšom

uzrozumený. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný je dlhoročný znalec v predmetnom
odbore a to od roku 1985 (deň zápisu 6.9.1985). Táto skutočnosť nebola pritom nijako sporná, vyplýva
jednak z výpisu zo zoznamu znalcov T. spravodlivosti (č.l. 2029), výpovedi znalca - N.. U. L.. na hlavnom
pojednávaní a na tento fakt sa odvolával aj samotný obžalovaný vo svojej záverečnej reči. Obžalovaný
ako dlhoročný znalec musel byť prinajmenšom uzrozumený s tým, že jeho úlohou v znaleckom posudku

bolo posúdiť a stanoviť skutočnú, teda reálnu škodu a ušlý zisk. Poslednou okolnosťou objektívnej
povahy, určujúcou subjektívnu stránku je hodnota sporu v pôvodnom civilnom konaní. Zo žaloby na č.l.
1-8 spisu Okresného súdu Poprad sp. zn.: 20 C 139/2008 je zrejmé, že jej predmetom je zaplatenie sumy
1.589.352.855,-Sk.Bezďalšiehodokazovaniamožnouzavrieť,žehodnotasporujevysoká.Obžalovanýv rámci prípravy mal možnosť sa oboznámiť so spisom a preto mu musela byť známa aj táto skutočnosť.
Súd teda uzavrel, že obžalovaný ako dlhoročný znalec, vedomý si hodnoty sporu a zadania súdu, musel
byť prinajmenšom uzrozumený s tým, že jeho úlohou bolo stanoviť skutočnú teda reálnu škodu a ušlý

zisk a pre prípad, že tak neurobí, musel si byť vedomý trestnoprávnych následkov.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nepravdivého
znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods. 1 písm. a)
Trestnéhozákona,postránkeobjektívnejvtom,žeakoznalecpredsúdomvobčianskomsúdnomkonaní

uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a po stránke subjektívnej
sa konania dopustil formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., pretože vedel, že svojim
konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Na rozdiel od obžaloby súd nemal za preukázanú kvalifikovanú skutkovú podstatu žalovaného trestného

činu podľa ods. 3 § 347 Tr. zák. Na jej naplnenie sa vyžaduje spôsobenie značnej škody. Škodou v
zmysle § 124 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo
na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez
ohľadu nato, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj
získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou v zmysle § 124 ods. 2 Tr. zákona

sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený, inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery,
mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Už z uvedeného je zrejmé, že medzi škodou
tak, ako si uplatnila v adhéznom konaní poškodená strana a bola prevzatá aj do obžaloby, a medzi
predmetným trestným činom nie je daná príčinná súvislosť. V prípravnom konaní v zásade došlo k
stotožneniu hodnoty civilného sporu so škodou v trestnom konaní, čo ale nezodpovedá objektívnej

skutočnosti. Príčinný vzťah medzi hodnotou sporu vyčíslenou v poslednom rozhodnutí na 62.698.851,83
Eur, chápanou ako škoda pre žalovaného (U. pozemkový fond), existuje len vo vzťahu k rozhodnutiu
súdu v pôvodnom civilnom konaní. Znalecký posudok, ktorý je predmetom trestného konania, bol len
jedným z mnohých podkladov na rozhodnutie v civilnom konaní a preto medzi ním a vznikom škody
nemôže byť daná príčinná súvislosť, pretože o spore mohol rozhodnúť len súd rozsudkom. Neobstojí

ani teória o pokuse trestného činu, do ktorého vývojového štádia podľa obžaloby malo dospieť konanie
obžalovaného. Podľa názoru súdu sa obžalovaný dopustil trestného činu v jeho dokonanej forme.
Trestný čin sa považuje za dokonaný, ak sú naplnené všetky znaky jeho skutkovej podstaty, vrátane
poruchového alebo ohrozovacieho následku. Obžalovaný tým, že vypracoval a predložil znalecký
posudok zadávateľovi - súdu, naplnil všetky znaky predmetnej skutkovej podstaty, najmä po objektívnej

stránke. Týmto momentom zároveň došlo aj k dokončeniu trestného činu obžalovaného, pretože vykonal
všetko, čo on považoval za potrebné. S prihliadnutím k uvedenému súd podľa § 278 ods. 1 Tr. por.
náležite upravil znenie skutku tak, že vypustil časť skutkového deja týkajúceho sa spôsobenej škody
a náležite upravil právnu kvalifikáciu skutku len ako trestného činu nepravdivého znaleckého posudku,
tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Zo

skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, nemožno
vyvodiť záver, že medzi obžalovaným návrhom a skutkovým výrokom v rozsudku musí byť úplná zhoda.
Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť
do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe
údaje modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná

jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním
spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Podstata skutku teda spočíva v účasti
obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej
vznikol následok uvedený v obžalobe. Pri tom však ani účasť obžalovaného a ani následok, ktorý tým
bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na

základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou.

K výroku o treste:

V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., teda,
že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.Vzhľadom na uvedené, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu, pretože
má za to, že takto uložený trest pokiaľ ide o druh a jeho výšku najlepšie zabezpečí splnenie účelu trestu,

ktorým je v danom prípade viesť obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život a výchovne
vplývať aj na ostatných členov spoločnosti.

Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať znaleckú činnosť v súlade s ustanovením
§ 61 ods. 1,2 Tr. zák., pretože sa trestného činu zjavne dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Uloženie

trestu zákazu činnosti v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby má za účel obžalovaného
ako páchateľa trestného činu dočasne vyradiť z možnosti vykonávať znaleckú činnosť a zabrániť tak jej
zneužitiu a zároveň výchovne pôsobiť.

K výroku o náhrade škody:

Súd poškodenú stranu - U. pozemkový fond v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom
na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie a to z dôvodu, že nebol preukázaný príčinný
vzťah medzi výškou vyčíslenej škody, ktorú požadovala poškodená strana v adhéznom konaní, a medzi
konaním obžalovaného. Podľa názoru súdu jediná škoda, ktorá mohla vzniknúť pre poškodenú stranu

konaním obžalovaného, predstavuje náklady vynaložené na eliminovanie dosahu znaleckého posudku
vypracovaného spoločnosťou H.-L. v pôvodnom civilnom konaní, resp. náklady spojené správnym
zastupovaním v tejto časti sporu. Takúto škodu si však poškodená strana nijakým spôsobom nevyčíslila
a podľa názoru súdu by na rozhodnutie o povinnosti náhrady škody bolo treba vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.