Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516897468
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1516897468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Y.. T. L., nar. X.X.XXXX,

bytom P. XX, L. proti žalovanému: Lanfer, s.r.o., IČO: 36772283, so sídlom Hlavná 67, Veľké Ripňany -
Behynce,zast.AdvokátskoukanceláriouJUDr.PeterBartoš,s.r.o.,IČO:52262821,sosídlomM.Granca
3, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Nitra dňa 19.10.2015 a postúpeným tunajšiemu
súdu dňa 7.3.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného pod sp. zn. RD/99/2015

dňa 21.8.2015 rozhodcovským súdom Royal Development so sídlom Suľany 24, Hruboňovo (ďalej
len „rozhodcovský súd“), ktorým ho zaviazal uhradiť žalovanému (žalobcovi v rozhodcovskom konaní)
spol. Lanfer, s.r.o. sumu 558,- eur s príslušenstvom, ako aj poplatok za rozhodcovské konanie vo
výške 230,- eur. Dôvodil, že rozhodcovský súd v rámci konania vedúceho k vydaniu predmetného
rozhodcovského rozsudku hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti uložené zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Uviedol, že žalovaný
a spol. KINSKI, s.r.o. uzatvorili zmluvu o preprave, na základe ktorej vznikla spoločnosti KINSKI, s.r.o.

povinnosť uhradiť žalovanému odplatu za vykonanú prepravu. Vzhľadom na skutočnosť, že táto odplata
nebola zo strany žalovaného uhradená do konca doby splatnosti, žalovaný podal na rozhodcovský súd
žalobu. Právomoc tohto rozhodcovského súdu rozhodnúť obchodnoprávny spor vyvodil z rozhodcovskej
doložky, ktorá mala byť obsahom „Všeobecných zasielateľských podmienok Lanfer, s.r.o.“. Už toto je
neprimeraná zmluvná podmienka podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko vznik zmluvy
je viazaný na Všeobecné zasielateľské podmienky, ktoré nemožno meniť. Rozhodcovský súd rozhodol
tento spor medzi dvoma obchodnými spoločnosťami a dňa 14.5.2015 vydal rozhodcovský rozsudok sp.

zn. RD/57/2015, ktorý sa stal exekučným titulom pre prípadné vymáhanie pohľadávky žalovaného voči
spol. KINSKI, s.r.o. prostredníctvom exekútora. Rozhodcovské konanie vedúce k vydaniu napádaného
rozhodcovského rozsudku začalo na základe návrhu žalovaného zo dňa 3.7.2015 podaného na
rozhodcovský súd. Žalovaný zažaloval žalobcu o náhradu údajne spôsobenej škody, ktorú mu mal
spôsobiť ako „bývalý konateľ spol. KINSKI, s.r.o.“. Právomoc rozhodcovského súdu opäť oprel o vyššie
uvedenúrozhodcovskúdoložku.Podoručenívýzvynažalobnúodpoveďzostranyrozhodcovskéhosúdu
sa žalobca z opatrnosti písomne vyjadril, pričom vo svojom vyjadrení namietal neexistenciu akejkoľvek

rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky medzi ním a žalovaným a rozhodcovský súd požiadal o odmietnutie
žaloby z dôvodu nedostatku právomoci na rozhodnutie sporu. Rozhodcovský súd však napriek tomu dňa
21.8.2015 vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že právomoc
odôvodnil poukázaním na ust. § 3 ZoRK, podľa ktorého sa rozhodcovská zmluva vzťahuje aj naprávnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia, pričom zo znenia
tretieho odseku na strane tri napádaného rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že bývalého konateľa
rozhodcovský súd považoval buď za právneho nástupcu obchodnej spoločnosti alebo osobu, ktorá

vstúpila do obchodného vzťahu založeného zmluvou o preprave na miesto spol. KINSKI, s.r.o., čo však
nezodpovedá skutočnosti. K vyjadreniu žalovaného rozporoval povinnosť žalobcu v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podať žalobu v zákonnej lehote na miestne a vecne príslušný súd, vyžadoval
od neho len dodržanie stanovenej lehoty. Táto lehota podľa jeho názoru bola dodržaná. Zotrval na
názore, že rozhodcovský súd konal bez platnej rozhodcovskej doložky zakladajúcej jeho právomoc

rozhodovať spory medzi žalovaným a žalobcom. Ďalšie tvrdenia žalovaného žalobca považoval za
právne irelevantné a výslovne tendenčné a zotrval na svojom žalobnom návrhu.

2. Žalovaný považujúc nárok uplatnený žalobcom za nedôvodný, zmätočný a hlavne oneskorene
podaný na príslušný Okresný súd Bratislava V žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na
zmätočnosť a právnu neúčinnosť návrhu (pre zmeškanie 60 dňovej hmotnoprávnej lehoty podania na

príslušný súd) a celkové nedostatočné odôvodnenie. Upozornil, že predmetné rozhodcovské konanie
nebolo spotrebiteľským sporom, ale predmetom konania bol nárok na náhradu škody voči konateľovi
obchodnejspoločnostipodľa§135aObchodnéhozákonníka.Ideoriadnyobchodnýspor,ktorýmôžebyť
vedený na rozhodcovskom súde podľa ZoRK. Uviedol tiež, že žalobca si prevzal rozhodcovský rozsudok
RD/99/2015 dňa 28.8.2015 a zákonom stanovená 60 dňová lehota na podanie návrhu na príslušný

súd - Okresný súd Bratislava V mu uplynula dňa 27.10.2015. Žalobca však podal žalobu o zrušenie
uvedeného rozhodcovského rozsudku dňa 19.10.2015 na nepríslušný súd, t. j. Okresný súd Nitra, ktorý
ho ako miestne nepríslušný postúpil dňa 2.2.2016 na príslušný Okresný súd Bratislava V. Podanie
žaloby o zrušenie čiastočného rozhodcovského rozsudku RD/49/2015 na Okresný súd Bratislava V bolo
prijaté až po 2.2.2016 pod sp. zn. 12Csr/1/2016, čo znamená, že žalobca zmeškal lehotu podania.

Zmeškanie lehoty podania u žalobcu nie je možné ani nijako logicky ospravedlniť, nakoľko ten má
právnické vzdelanie s titulom JUDr. Podmienka doručenia návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
na príslušný súd je ustálená v mnohých súdnych rozhodnutiach, na ktoré žalovaný poukázal. Žalovaný
považuje rozhodcovské konanie za pragmatické ohľadom náhrady škody voči konateľovi spoločnosti,
kedy vznik takéhoto práva veriteľa nastane, keď ten si nemôže vymôcť svoju pohľadávku z majetku

dlžníka, t. j. spoločnosti, ktorej bol žalobca konateľom v čase vzniku škody. Rozhodcovský súd vecnú
a právnu stránku žaloby veľmi podrobne odôvodnil jednak v rozhodcovskom rozsudku, ale tiež v
rozhodcovskom uznesení, v ktorom sa vysporiadal so svojou právomocou vo veci konať. Problém,
ktorý definuje žalobcu, t. j. bývalého konateľa spol. KINSKI, s.r.o. Y.. T.. L., je jeho neochota prijať
akékoľvek následky za škody a problémy, ktoré spôsobil ako konateľ uvedenej spoločnosti. Y.. L. bol

jediným konateľom a zároveň majiteľom spoločnosti od 3.10.2012 do 14.10.2014. V tomto období
vznikla predmetná škoda z nezaplatenej prepravy, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania.
Žalobca jednoducho nezaplatil prepravy tovaru, ktoré si ako konateľ osobne objednal. V zasielateľskej
zmluve z 19.10.2013 si konateľ Y.. L. objednal prepravu, ale za jej vykonanie už nezaplatil. Uprednostnil
iného veriteľa a nekonal s odbornou starostlivosťou. Následne svoju zadlženú spoločnosť predal na

„bieleho koňa“. Podľa § 13-16 Obchodného zákonníka je zrejmé, že bývalý konateľ osobne zodpovedal
za záväzok spol. KINSKI, s.r.o., ktorý bol následne definovaný ako náhrada škody voči konateľovi v
rozhodcovskom konaní. Spol. KINSKI, s.r.o. po jej predaji zo strany Y.. L. prestala reálne ekonomicky
existovať a na svojom sídle bola „neznáma“. Je to dôkaz toho, že bývalý konateľ Y.. L. nekonal
s odbornou starostlivosťou, uprednostnil iného veriteľa a spôsobil, že žalovaný nemá dodnes svoje

pohľadávky zaplatené. K tomu, aby si mohol žalovaný uplatniť svoje pohľadávky ako škodu voči
bývalému konateľovi Y.. L.Š., musel mať platný exekučný titul voči spoločnosti, čo bol rozhodcovský
rozsudok RD/57/2015. Až potom, ako túto pohľadávku nedokázal žalovaný vymôcť voči spoločnosti,
moholžalovanýpodaťžalobunabývaléhokonateľa.Postupžalovanéhobolformálnezákonnýasprávny.
Rozhodcovský súd existenciu rozhodcovskej zmluvy verifikoval podľa ustálenej judikatúry a jeho postup

preukázal, že táto bola platne uzatvorená, čo aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil vo svojom
rozhodnutí. V ďalšom vyjadrení žalovaný zopakoval, že žalobu považuje za procesne nevykonateľnú
a odporujúcu kogentným ustanoveniam § 40 ods. 1 a § 41 ZoRK. Žaloba podľa jeho názoru vykazuje
zásadné hmotnoprávne vady. Opakovane namietal včasnosť podania žaloby a zároveň namietol, že
žalobca nepodal námietku právomoci voči rozhodcovskému uzneseniu RD/99/2015 z 55.8.2015 v

lehote 30 dní na Okresný súd Bratislava V podľa § 21 ods. 4 ZoRK. Takéto rozhodnutie nenapadnuté
návrhom podľa uvedeného ustanovenia má medzi účastníkmi rozhodcovského konania účinky res
iudicata a nedostatok právomoci nemožno opätovne namietať v žalobe podľa § 40 ZoRK. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu o tejto otázke je záväzné aj pre všeobecné súdy. Žalovaný zároveň namietal,že právomoc rozhodcovského súdu konať o žalobe o náhradu škody voči bývalému konateľovi spol.
KINSKI, s.r.o., t. j. žalobcovi je odvodená od § 3 ods. 2 ZoRK ako iná zmena v osobe veriteľa alebo
dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská doložka. O právomoci rozhodcovského súdu a o

výške pohľadávky - náhrade škody už bolo právoplatne rozhodnuté (res iudicata) v predchádzajúcom
rozhodcovskom konaní RD/57/2015 medzi spol. Lanfer, s.r.o. a spol. KINSKI, s.r.o. V rozhodcovskom
konaní RD/99/2015 existencia rozhodcovskej zmluvy už nebola predmetom dokazovania. Ak sa žalobca
domáha, aby súd vykonal meritórny prieskum napadnutého rozhodcovského rozsudku, toto konajúci
súd nesmie vykonať. Všetky námietky musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda

týkať iba postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo
právnych záverov rozhodcovského súdu. Žaloba je podľa názoru žalovaného nevykonateľná, nakoľko
žalobca nepodal žiaden návrh, ako má súd postupovať potom akoby rozhodcovský rozsudok bol
zrušený podľa § 43 ods. 1 ZoRK. Jedná sa tak o zjavne nedôvodnú žalobu. Zároveň zdôraznil, že
predmetom napadnutého konania bola náhrada škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka
voči bývalému konateľovi spol. KINSKI, s.r.o. Y.. L.. Existencia rozhodcovskej zmluvy ani výška

náhrady škody už neboli predmetom dokazovania. Tieto skutočnosti už boli preukázané a právoplatne
rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom RD/57/2015 z 14.5.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 18.5.2015 voči spol. KINSKI, s.r.o. Tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný
a nikdy nebol napadnutý a v rozhodcovskom konaní RD/99/2015 už boli vecami rozhodnutými (res
uidicata). Opakovane namietol zmeškanie 60 dňovej lehoty na podanie žaloby s tým, že v ust. § 40

ods. 1 ZoRK je explicitne uvedené „tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným
súdom“. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby ako lehoty hmotnoprávnej neprichádza do
úvahy. Žaloba musí byť podaná na súd najneskôr v posledný deň zákonnej lehoty a to na príslušnom
súde. Podanie žaloby na nepríslušnom súde nevyvoláva žiadne účinky. Poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov v obdobných veciach a zhrnul, že súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku od

1.1.2015 nie je oprávnený zrušiť rozhodcovský rozsudok a to z akéhokoľvek dôvodu, pokiaľ tento dôvod
nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Akékoľvek procesné pochybenia rozhodcovského súdu môžu
byť dôvodom pre zrušenie, len ak mali vplyv na rozhodnutie o veci samej. Z tohto dôvodu žiadal žalobu
zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému.

3. Súd výzvou zo dňa 24.5.2019 vyzval žalobcu v zmysle ust. § 138 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) na späťvzatie žaloby, nakoľko zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom
posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, keďže bola podaná na príslušnom súde až po uplynutí
prekluzívnej (hmotnoprávnej) lehoty.

4. Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie
pojednávania z dôležitých dôvodov. Súd preto vec v zmysle ust. § 180 CSP prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach a návrhoch a zdôraznil, že žalobca
zmeškal hmotnoprávnu lehotu 60 dní na podanie svojej žaloby, pričom toto svoje tvrdenie podporil
rozhodnutím KS BA sp. zn 1Cob/177/2015, z ktorého vyplýva, že keďže sa jedná o hmotnoprávnu

lehotu pokiaľ má podaná žaloba vyvolať zamýšľané účinky je potrebné, aby bola žaloba podaná v
zákonnej lehote na príslušnom súde. Pod príslušným súdom zákon rozumie súd, ktorý je vecne a
miestne príslušný na konanie. K samotnému dôvodu podania žaloby, ktorý podľa názoru žalobcu
spočíva v nedostatku právomoci rozhodcovského rozsudku uviedol, že rozhodcovská zmluva vyplynula
z obchodného vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou KINSKI, kedy samotná nezaplatená faktúra z

titulu prepravy bola judikovaná rozhodcovským rozsudkom RD/75/2015 a keďže sa jednalo o nedobytnú
pohľadávkužalovanýsaobrátilnatenistýrozhodcovskýsúdsožalobouonáhraduškodyvočikonateľovi
spoločnosti KINSKI s.r.o., t. j. voči žalobcovi. Rozhodcovská zmluva, ktorá existovala v obchodnom
vzťahu a jej existencia nebola nikde napadnutá, platila podľa § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
i v konaní, v ktorom žalovaný žaloval žalobcu o náhradu škody. Tento právny názor takisto podporil

rozhodnutím KS BA sp. zn 3 Cor/5/2019, kde odvolací súd konštatoval, že v konaní pred súdom prvej
inštanciebolojednoznačnepreukázané,žeúčastníciobchodnéhovzťahumaliuzatvorenúrozhodcovskú
zmluvu a táto platila i v konaní, v ktorom žalovaný žaloval žalobcu o náhradu škody. V neposlednom
rade, aj keby žalobca čo i len hypoteticky spochybnil právomoc rozhodcovského súdu táto otázka je
právoplatne vyriešená, keďže žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní nenapadol námietkou

podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní uznesenie rozhodcovského súdu sp. zn. RD/99/2017
zo dňa 5.8.2015 námietkou na všeobecnom súde. V tomto smere poukázal na súdnu prax uvedenú
vo vyjadrení k žalobe. Z týchto dôvodov navrhol súdu žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.5. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) CSP (účinného od 1.7.2016), na konanie v sporoch týkajúcich sa
rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Okresný súd

Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,

6. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) v znení
účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej
právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje

k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

7. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne
o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v
rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc
rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení

predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o
zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania
o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

8.Podľa§40ods.1ZoRKtuzemskýrozhodcovskýrozsudokmôžebyťzrušenýpríslušnýmsúdomlenna

základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského
konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva

uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

9. Podľa § 40 ods. 3 veta prvá ZoRK , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.

10. Podľa § 41 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

11. Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov. Ide o konanie uskutočňované pod

kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému
nezávislému subjektu, pričom výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme
rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán,
rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový
vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom

rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona
vyvoláva účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je
existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.12. Súd v prvom rade, s ohľadom na námietku vznesenú v konaní žalovaným, riešil otázku včasnosti
podaniažalobynapríslušnomsúde,nakoľkovčasnosťpodaniažalobyjehmotnoprávnympredpokladom
pre úspech žalobcu v konaní. Z dikcie ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že v prípade

podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o lehotu hmotnoprávnu, a nie procesnú, k
jej zachovaniu je nevyhnutné, aby žaloba bola podaná najneskôr v posledný deň lehoty súdu, ktorý je
príslušný na prejednanie danej veci. Súd by sa vecne mohol zaoberať žalobou žalobcu a jeho nárokom
na zrušenie rozhodcovského rozsudku len za podmienky, ak by žalobca túto žalobu bol podal v lehote
do 60 dní od doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku.

13. Súd mal z pripojeného rozhodcovského spisu preukázané, a aj z tvrdení samotného žalobcu
je zrejmé, že žalobca prevzal napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 2.9.2015. Žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku žalobca podal na Okresný súd Nitra dňa 19.10.2015, na tunajší súd ako na
súd príslušný bola žaloba postúpená dňa 7.3.2016. Podľa citovaných zákonných ustanovení žalobu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na (príslušnom) súde v lehote 60 dní odo dňa

doručenia rozhodcovského rozsudku procesnej strane, ktorá žalobu podáva. V posudzovanom prípade
by sa teda lehota považovala za splnenú, ak by k podaniu žaloby došlo najneskôr dňa 2.11.2015. Pokiaľ
má žaloba vyvolať zamýšľané účinky, je potrebné, aby bola podaná v zákonnej lehote na príslušnom
súde, pričom pod príslušným súdom zákon rozumie súd vecne a miestne príslušný na konanie v daných
rozhodcovských veciach. V čase podania predmetnej žaloby upravoval príslušnosť súdov vo veciach

rozhodcovského konania § 28 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého na uvedenú agendu pre obvody
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre bola daná príslušnosť
tunajšieho súdu, ktorý predmetnú vec prijal 7.3.2016, t. j. až po uplynutí zákonom stanovenej 60-dňovej
(hmotnoprávnej) lehoty. Zmeškanie hmotnoprávnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku má taký právny následok, že žalobca ako procesná strana nemôže byť v

konaní úspešný. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že žaloba bola v prvom kroku doručená na Okresný
súd Nitra, kauzálne príslušnému súdu bola doručená po uplynutí prekluzívnej lehoty.

14. Aj keby súd neposúdil žalobu v danom prípade ako oneskorene podanú, v posudzovanom prípade
by aj s ohľadom na iný právny záver bolo potrebné žalobu zamietnuť, a to s nasledovných dôvodov: V

predmetnej veci súd z pripojeného rozhodcovského spisu zistil, že napadnutý rozhodcovský rozsudok
sp. zn. RD/99/2015 zo dňa 21.8.2015 zaviazal žalobcu ako bývalého konateľa spol. KINSKI, s.r.o.
na zaplatenie sumy 558,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy
288,- eur od 19.2.2014 do zaplatenia istiny z faktúry č. 20133247 a sumy 230,- eur ako poplatku
za rozhodcovské konanie, ako aj sumu 700,- eur ako poplatok za vznesenie námietky nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu a sumu 500,- eur ako poplatok za vznesenie námietky týkajúcej
sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodcovského
rozsudku okrem iného vyplýva, že žalobca (ako odporca v rozhodcovskom konaní) podľa žalobnú
odpoveď, pričom rozhodcovský súd sa s jeho námietkami vysporiadal Rozhodcovským uznesením
RD/99/2015 zo dňa 5.8.2015 tak, že rozhodol, že existuje platná rozhodcovská zmluvy v rozsahu

podanej žaloby medzi navrhovateľom a odporcom a existuje právny rámec sporu definovaný v § 135a
Obchodného zákonníka a že Rozhodcovský súd Royal Development a ustanovený rozhodca N.. T. P.
bude pokračovať v rozhodcovskom konaní RD/99/2015, pričom návrhu odporcu na odmietnutie žaloby
a zastavenie rozhodcovského konania sa nevyhovuje.

15. Z dikcie ust. § 21 ods. 4 ZoRK vyplýva, že v prípade, že rozhodcovský súd rozhodne, že má
právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa
účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským
uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal,
môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol.

Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd
môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský
rozsudok. V danom prípade súd zistil, že rozhodcovský súd o námietke odporcu rozhodcovského
konania (v tomto konaní v postavení žalobcu), že má právomoc rozhodovať predmetnú vec, rozhodol
rozhodcovským uznesením RD/99/2015 dňa 5.8.2015. Z obsahu spisu a ani zo skutkových tvrdení

žalobcu však nevyplýva, že by žalobca, ako účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku
právomoci podal, podal zároveň v lehote 30 dní po doručení rozhodnutia aj návrh na súd, aby o
námietke rozhodol. Následkom nepodania návrhu na súd je zánik práva namietajúceho účastníka
rozhodcovského konania domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZoRK z dôvodunedostatku právomoci. Účelom takto koncipovaného ustanovenia je totiž v záujme hospodárnosti
konania zabezpečiť čo najskoršie ustálenie sporných otázok a zároveň zamedziť neskoršiemu
prípadnému obštrukčnému správaniu účastníkov. Ďalším dôvodom je aj skutočnosť, že v zmysle § 38

ods. 2 ZoRK v spojení s ust. § 35 ZoRK má pozitívne uznesenie o právomoci účinky res iudicata a takéto
rozhodnutie rozhodcovského súdu o tejto otázke je záväzné aj pre všeobecné súdy.

16. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku RD/99/2015 zo
dňa 21.8.2015 zamietol a ďalšími otázkami nastolenými v konaní sa už nezaoberal.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu
trov konania patrí plne úspešnej strane žalovanej, ktorej súd priznal voči žalobcovi ako neúspešnej
strane sporu náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súdny úradník samostatným rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.