Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/204/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200978
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6715200978.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr.
Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX
XX V., adresa na doručovanie XXXX/XX, XXX XX O., proti povinnému: M.. D. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX/XX, XXX XX V., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Eva Uhaľová, Exekútorský úrad so

sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 151/15, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 30.000,- Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 7Er/28/2015-90 zo dňa 26. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zamietol

návrh povinného na zastavenie exekúcie (I. výrok) a zamietol návrh povinného na odklad exekúcie (II.
výrok).

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že dňa 01.04.2015 bol súdu prvej inštancie
doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol následne doplnený podaniami zo dňa
22.06.2015 a 20.11.2015, kde povinný okrem doplnenia návrhu na zastavenie exekúcie žiadal aj

o odklad exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P.
Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, č. VK 100/2012 zo dňa 19.12.2014, nemožno považovať za riadny
exekučný titul z dôvodu hrubého porušenia ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) a Občianskeho súdneho
poriadku. Zároveň povinný uviedol, že na Okresnom súde Zvolen sa pod sp. zn. 10C/57/2015 vedie

konanieozrušeniepredmetnéhorozhodcovskéhorozsudkuaztohodôvodupožiadaloodkladexekúcie.
Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh povinného za návrh podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej
len „Exekučný poriadok“). Súd prvej inštancie prihliadnuc na tvrdenia povinného uvedené v návrhu
na zastavenie exekúcie zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10C/57/2015
bolo dňa 29.02.2016 postúpené Okresnému súdu Banská Bystrica ako príslušnému súdu pod sp. zn.

64Cr/4/2015. Dňa 03.06.2016 vydal Okresný súd Banská Bystrica rozsudok č. k. 64Cr/4/2015-130,
ktorým žalobu povinného zamietol, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2016
a vykonateľnosť dňa 20.07.2016. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je
stále právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto nie je daný dôvod tvrdený povinným na
zastavenie exekúcie a súd žiadny iný takýto dôvod v doterajšom priebehu exekučného konania nezistil.
Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

g) Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.3. K návrhu povinného na odklad exekúcie súd prvej inštancie uviedol, že nie sú splnené podmienky
na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Rovnako tak neboli podľa
názoru súdu prvej inštancie splnené ani podmienky na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods.

5 Exekučného poriadku, nakoľko konanie o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia bolo právoplatne
skončené zamietnutím návrhu povinného o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov súd
prvej inštancie návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný odvolanie. Povinný namietal, že súd prvej inštancie

neprihliadol na podstatné skutočnosti, a to že oprávnený si uplatňuje nárok zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 17.04.2008, na základe ktorej poskytol plnenie spoločnosti N., spol. s r.o., pričom k nej bol neskôr
spísaný Dodatok č. 1. Na podporu tohto dokumentu bol spísaný vedľajší zabezpečovací dokument -
Dohoda o uznaní dlhu, ktorý pre svoju akcesorickú povahu platil v čase od 25.10.2010 do 28.03.2011.
Od 28.03.2011 tak podľa názoru povinného existuje medzi zmluvnými stranami len jeden platný a hlavný
záväzkový dokument - Dodatok č. 1, na základe ktorého je pohľadávka stanovená vo výške 3.000,- Eur,

a teda mala byť predmetom konania len táto pohľadávka bez účasti povinného. Povinný ďalej uviedol,
že súd prvej inštancie prehliadol jeho opakované tvrdenie, že vydal pokyn na vykonanie exekúcie voči
osobe, ktorá nie je s oprávneným v žiadnom platnom zmluvnom vzťahu. Povinný opätovne zdôraznil, že
vkonaníchýbaakákoľvekprávoplatnápohľadávkaoprávnenéhovočipovinnému,ktorábybolazaložená
platným zmluvným vzťahom a podložená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Z týchto dôvodov

mal povinný za to, že exekučné konanie je pre chýbajúci zmluvný vzťah voči povinnému neprípustné a je
tuzákonnýdôvodnazastavenieexekúcie,nakoľkoexekúciunemožnovočipovinnémuvykonať.Povinný
ďalej namietal, že mu rozhodcovský rozsudok nebol zákonne a riadne doručený, pričom nemohol byť
doručený ani jeho právnemu zástupcovi, nakoľko v tom čase už žiadneho nemal. Povinný uviedol, že
neexistuje dokument, ktorý by potvrdil osobné prevzatie rozhodcovského rozsudku zo strany povinného

a zároveň spochybnil vyznačenie právoplatnosti zo strany rozhodcovského súdu. V závere odvolania
povinný konštatoval, že v súdnom aj v exekučnom konaní došlo k hrubému porušeniu jeho základných
práv na spravodlivé konanie. Na základe týchto skutočností navrhol povinný odvolaciemu súdu, aby
postupom podľa § 57 a § 58 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

5. Oprávnený sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 23.01.2015 bol súdnemu exekútorovi

doručenýnávrhnavykonanieexekúcieprotipovinnémunapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjevdanej
veci rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom
V.P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, č. k. VK 100/2012 zo dňa 19.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 16.01.2015 a vykonateľnosť dňa 19.01.2015. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
02.04.2015 navrhol povinný, aby súd exekúciu postupom podľa § 57 Exekučného poriadku zastavil.

Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.11.2015 navrhol povinný, aby súd postupom podľa
§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cr/4/2015-130 zo dňa 03.06.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.07.2016 a vykonateľnosť dňa 20.07.2016, bol návrh povinného na zrušenie

rozhodcovského rozsudku zamietnutý, a teda nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku a zároveň súd prvej inštancie nezistil ani iné dôvody, ktoré by bránili
vymáhateľnosti nároku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Návrh povinného na
povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku súd prvej inštancie vyhodnotil akonedôvodný a tento zamietol. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie
povinný.

10. Podľa § 42 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku; podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

11. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku; aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno

očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 <. je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní;tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť
zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti
druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,

alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebob)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
súduprvejinštancieadospelknasledovnýmzáverom.Exekučnýtitulbolvydanýrozhodcovskýmsúdom,
ktorý svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Dohode
o uznaní dlhu zo dňa 25.10.2010. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia
exekúcie z dôvodu, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,

ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom a zásadami právnej praxe. Povinný v návrhu na zastavenie
exekúcie uviedol, že podal na príslušnom súde žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom
súčasťou tejto žaloby mal byť aj návrh na odloženie vykonateľnosti exekučného titulu. Okresný súd
Banská Bystrica rozsudkom č. k. 64Cr/4/2015-130 zo dňa 03.06.2016 zamietol návrh povinného na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2016
a vykonateľnosť dňa 20.07.2016.

16. Z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že povinný namieta len skutočnosti, ktoré boli predmetom
základného konania. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa základného konania, dáva odvolací súd do
pozornosti,žepovinnýmalreálnumožnosťsaprotivýsledkurozhodcovskéhokonania(rozhodcovskému
rozsudku, pozn. odvolacieho súdu) brániť a to postupom podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom

konaní. S poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 64Cr/4/2015 je
zrejmé, že povinný túto zákonnú možnosť využil. Výsledkom konania vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica sp. zn. 64Cr/4/2015 bolo, že návrhu povinného na zrušenie rozhodcovského rozsudku
(exekučného titulu, pozn. odvolacieho súdu) nebolo vyhovené, pričom toto rozhodnutie je právoplatné
a vykonateľné. Pokiaľ povinný s rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby na zrušenie rozhodcovského

rozsudku nesúhlasil mal možnosť sa voči takémuto rozhodnutiu účinne brániť, čo neurobil. De facto
tak zostali účinky rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu zachované, z čoho je zrejmé,
že argument povinného o tom, že exekúcia je vedená na podklade neplatného a nevykonateľného
exekučného titulu, nie je správny.

17. Odvolací súd konštatuje, že povinný v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Naopak povinný svoju argumentáciu obmedzil
len na skutočnosti, ktoré boli predmetom prieskumu v základnom konaní. Pre úplnosť odvolací súd
zdôrazňuje, že v exekučnom konaní nemožno podrobiť vykonateľný exekučný titul súdnemu prieskumu
po jeho materiálnej stránke, pokiaľ sa nejedná o zákonom dané výnimky. Exekučný titul bol vydaný

rozhodcovským súdom, pričom jeho účinky (právoplatnosť a vykonateľnosť, pozn. odvolacieho súdu)
zostali aj po podrobení súdnemu prieskumu pred všeobecným súdom nezmenené. V danom konaní
nemožno v štádiu vykonávacieho konania preskúmavať riadny exekučný titul, nakoľko by tým došlo k
porušeniu princípu res iudicata.

18. Doručením rozhodcovského rozsudku povinnému sa zaoberal Okresný súd Banská Bystrica
v konaní o zrušenie tohto rozsudku, keď v odôvodnení rozsudku č. k. 64Cr/4/2015-130 zo dňa
03.06.2016 (strana 5) konštatoval, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok
bol navrhovateľovi (povinnému) doručený dňa 16.01.2015. Námietku o nedoručení rozhodcovského
rozsudku preto považuje odvolací súd za účelovú. Exekučný súd by v tomto štádiu konania mohol

zohľadniť len okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by boli relevantným dôvodom
na zastavenie exekúcie. Odvolateľ však takýto dôvod neosvedčil a odvolací ani všeobecný súd nezistil,
a preto považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie o tom, že návrhu na zastavenie exekúcie
nemožno vyhovieť za vecne správny.

19. Odvolací súd sa takisto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad
exekúcie podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu
prvej inštancie o tom, že nakoľko konanie o zrušenie exekučného titulu bolo právoplatne skončené,
a to zamietnutím návrhu povinného nie je daný dôvod na zastavenie podľa § 56 ods. 5 Exekučného
poriadku. Povinný iný dôvod na povolenie odkladu exekúcie v návrhu na povolenie odkladu neuviedol a

odvolací súd iný dôvod v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil, a preto II. výrok odvolaním
napadnutého uznesenia ako vecne správny potvrdil.20. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na
zastavenie exekúcie a o zamietnutí návrhu na povolenie odkladu exekúcie v medziach podaného
odvolania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).