Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613200553
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6613200553.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v
exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45
869 464 (t.č. neexistujúci subjekt) proti povinnému C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX
L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom Exekútorského úradu Robotnícka

4, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 184/13 o vymoženie pohľadávky v sume 1.659,70 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/33/2013-22
zo dňa 31. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd pokračuje v exekučnom konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692 ako oprávneným, ktorý
sa stal právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831

04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/33/2013-22 zo dňa 31. marca 2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Eleonórou Noskovou pod sp. zn. EX 184/13.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. IDC0710054 zo dňa 14.10.2011.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym
predchodcom oprávneného spoločnosťou Poštová banka, a.s. a povinným dňa 24.07.2008, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
VOP). V zmluve o úvere si zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o osobnom
účte, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Všeobecné obchodné podmienky
tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere upravujú rozhodcovskú doložku v II. časti, bod 10.2.2.

3. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej si oprávnený uplatnil na
rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán,
predmetu podnikateľskej činnosti právneho predchodcu oprávneného a v konečnom dôsledku aj z
obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Európskeho súdneho
dvora týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa.4. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných

obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v písmene q), bod 1 Prílohy k Smernici v
tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dohodnuté ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo
zmluvy. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať
v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a civilným súdom bude takmer vždy veriteľ,

nakoľkomierajehoprávvočidruhejzmluvnejstranevsúvislostismieroupovinnostídlžníkazabezpečuje
takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo
strany dlžníka. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, napriek jej formálnemu zneniu, reálne
dochádza k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa.Spotrebiteľsavtakejtosituácii,atovzhľadomnaznačnúvzdialenosťmiestakonania,akoaj
vzhľadom na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť relevantne proti návrhu brániť, resp.

zúčastniť sa konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s
úmyslom vyjadreným v Smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi zo zákona
nie je daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska tak, ako je to priznané v občianskom súdnom konaní.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdáva

práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy.

5. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných
obchodných podmienkach bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už
od začiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie, ktorého

výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a
rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie
exekúcie. V dôsledku toho považoval súd exekučný titul za materiálne nevykonateľný. Z dôvodu
neexistencie vykonateľného exekučného titulu okresný súd podľa § 57 ods. 1, písm. a) Exekučného
poriadku exekúcie zastavil.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d),
f), h) O.s.p., a to že oprávnený nebol riadne poučený podľa§ 120 ods. 4 O.s.p..

7. V odvolaní uviedol, že exekučný súd už raz v zmysle § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného
poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, pričom nezistil ich rozpor so zákonom. Následne opätovne preskúmal uvedené listiny
a pre rozpor exekučného titulu so zákonom exekúciu zastavil.

8. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov
rozhodcovskéhokonaniarovnakéúčinkyakoprávoplatnýrozsudoksúduvydanýpodľa§159O.s.p..Súd
nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne
hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zoberá

tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho
vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V rámci tohto skúmania nie
je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku

rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať
dôkazy a tie následne právne hodnotiť, navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby vec bola opätovne
posúdená. Poštová banka ako právny predchodca oprávneného uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku

v súlade so ZoRK. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Súd
svojim konaním šiel súd nad rámec zákona, nerešpektujúc ust. § 35 ZoRK, keď rozhodoval o správnosti
rozhodcovského rozsudku.9.Pokiaľideoúverovúzmluvuoprávnenýuviedol,žepreskúmaniesprávnostirozhodcovskéhorozsudku
exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z.z.. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie,

a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

10. Oprávnený ďalej tvrdil, že v zmysle ustanovenia II., bod 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť

klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že je v predmetnom bode klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak
opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom
stanovenej povinnosti súd podľa oprávneného nesprávne argumentuje, keď práve týmto splnením

zákonnej povinnosti odôvodňuje zamietnutie poverenia.

11. Oprávnený ďalej namietal, že okresný súd v rozpore so zákonom posudzoval uzavretú rozhodcovskú
doložku podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Uvedený postup považoval za arbitrárny a v rozpore so zákonom,

ktorýbolplatnývčasedojednaniarozhodcovskejdoložkyavrozporesozákazomretroaktivity.Zdôraznil,
že Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval, na ktoré
zmluvné typy sa piata hlava vzťahuje. Zmluva o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, medzi nimi
nebola.

12. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil ust. § 153
ods. 1 O.s.p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a je porušením čl. 2,
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že
spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia toho, v
čom má údajná nerovnováha spočívať.

13. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v
nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo
vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto

zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

14. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený
uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom

výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora
vzťahujúcu sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách, pretože nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne
záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je
možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa článku 288 konsolidovaného

znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejnené pod č. 2012/C326/01,
(pôvodný článok 249), je rozhodnutie záväzné v celom rozsahu, pričom rozhodnutie, ktoré označuje
tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

15. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013, v

ktorom ústavný súd konštatoval, že „v exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti
z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou a
vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento
právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v základnom
konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá s pozíciou spotrebiteľa sa na základe

právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou
v dobrovoľnom nesplnení uloženej povinnosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie
exekučného konania stáva povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností však
už nie je motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa.Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho
vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že
dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. Navyše

dôvody zistenia zjavnej neprimeranosti plnenia vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku, ale ani
okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd riadne nezdôvodnil“.

16. Oprávnený bol toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len

na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

17. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

19. Z výpisu z Obchodného registra pre spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, tj. oprávneného odvolací súd zistil, že dňa 09.08.2017 bola táto
spoločnosť z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 67934/B vymazaná
potom, ako došlo k jej zániku zlúčením s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692 ako nástupníckou

spoločnosťou.

20. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti došlo k prechodu práv a povinností z exekučného titulu
z pôvodného oprávneného na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692, s ktorým je potrebné v zmysle § 64 CSP ako

univerzálnym právnym nástupcom pokračovať v exekučnom konaní, o čom odvolací súd rozhodol v
prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

21. Z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd na základe žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného

súdnemu exekútorovi dňa 11.01.2013 vydal pre súdneho exekútora dňa 17.01.2013 poverenie na
vykonanie exekúcie voči povinnému pre exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
IDC0710054 vydaný dňa 14.10.2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 1.659,70 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský

rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného Poštová banka,
a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 24.07.2008 (ďalej len „Zmluva o úvere“).

22. V čl. 2, bod 7 zmluvných ustanovení bola upravená dohoda zmluvných strán, podľa ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v

súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.

23. Podľa čl. 10, bod 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a klient dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových

obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to tak, že pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania, zatiaľ čo klient je oprávnený tento spor predložiť na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Podľa čl. 10.2.3 ak klient najneskôr pri

uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.24. Podľa I. časti, čl. 2 Všeobecných obchodných podmienok je rozhodcovským súdom Stály
rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882.

25. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

26. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii

konania, ak by boli v neprospech strany.

28. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto
odvolaní rozhoduje už podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2
CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
zachované.

29. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

30. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

31. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie

sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

32. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

33. V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský
súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,

majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.
(Rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

34. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného ku dňu 24.07.2008 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.36. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

38. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

40. Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona.

41. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných

predpisov.

42. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného

konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti

na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

43. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru
ako okresný súd o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 24.07.2008 medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej
zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol

konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny
predchodcaoprávnenéhoprijejuzatváraníkonalvrámcisvojejobchodnejčinnosti.Zuvedenéhodôvodu
možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnouúpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú
podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

44. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z ust. § 93b ods. 1 zákona o
bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval

v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim
podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce
rozhodcovskú doložku vyjadruje súhlas ako so samotnou zmluvou, tak aj so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou, preto reálne nemá možnosť
neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

45. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho

núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol
vopred pripravený. Spotrebiteľ preto nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom
zmeniť, mohol len zmluvu odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak všetkým jej podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu, ako to uviedol aj okresný súd. Rozhodcovská doložka - zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú v prípade,
že žalobcom bude dodávateľ riešené výlučne rozhodcovským súdom a v prípade, ak žalobcom bude
spotrebiteľ budú riešené alternatívne buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom,
je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných zmlúv nadobudol voči
spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou

platnosťou vzájomný spor rozhodne, čím vylúčil ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Nie je
možné stotožniť sa s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa, ktorý nevyužil
možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. Uvedený nesúhlas bolo potrebné v zmysle bodu
10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok vyjadriť formou písomného oznámenia doručeného banke
najneskôr pri uzavretí zmluvy, čo nezodpovedá zákonnej úprave o individuálne dohodnutej zmluvnej

podmienke, pričom nie je zrejmé, či klient-spotrebiteľ mal vôbec vedomosť o takejto možnosti. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná.

46. Pokiaľ okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o
zastavení exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny

akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

47. V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR odvolací
súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa
30.09.2014, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný

postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného,
neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné
právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie podanie odvolania, treba
tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým

zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom
z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného
nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné
rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalonáklady účastníkov konania, ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo
základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

48. Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES
nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný,
nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa
spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne

poukázal na výklad danej Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

49. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní sa
odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval
uvedenéustanovenie,vdôsledkučohopovažovaltútonámietkuzairelevantnú.Vtejtosúvislostiodvolací
súd považoval za potrebné dodať, že ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo
o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či rozhodcovská
doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

50. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených

Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je v rozpore s
právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel
k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu vydať rozhodcovské rozhodnutie. Preto bolo správne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie,
avšak na základe nesprávneho zákonného ustanovenia, keďže v danom prípade mal súd aplikovať

ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť, keďže
exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie
je možné vykonať.

51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).