Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309201565
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2309201565.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov

senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: ACORN Co., s.r.o.,
Ovocinárska 1007/6, Levoča, IČO: 36 486 833, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf,
s.r.o., Šafárikova 1522, Galanta, proti žalovanému: GLOBE s.r.o., Mikulášska č. 1, Bratislava, IČO:
31 336 159 o zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1/RK/2008 zo dňa 31.12.2008, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24Cb/27/2009-678 zo dňa 04.12.2018 t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1/RK/2008 vydaný dňa 31.12.2008
rozhodkyňou Mgr. R. D. Rozhodcovským súdom s miestom rozhodcovského konania Slovenská
republika-Sereď,Dolnočepeňská14ažalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.

2. Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
sp. zn. 1/RK/2008, ktorým bol spoločnosti ATP s.r.o. priznaný nárok na zmluvnú pokutu vo výške

10.665.000,- Sk proti žalobcovi. Žalobca mal za to, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok je neplatná a za neplatnú označil aj nájomnú zmluvu zo dňa 26.03.2001,
z ktorej si v rozhodcovskom konaní spoločnosť ATP s.r.o. uplatňovala svoje nároky voči žalobcovi.
Žalobca poukazoval na to, že predchádzajúci vlastník nehnuteľností vedených v k. ú. P. B. ako parc.
reg. „C“ č. 131/2 a stavba - obchodný dom s.č. XX vedené na LV č. XX, ktorým bola spoločnosť
MONOPOL, a.s., uzatvoril dňa 20.03.2001 ako komitent komisionársku zmluvu s komisionárom Parker &
Young International s.r.o,. ktorou splnomocnil komisionára k nakladaniu s označenými nehnuteľnosťami

v rozsahu činnosti uvedených v komisionárskej zmluve a k uzatváraniu nájomných zmlúv za účelom ich
využitia. Na základe tejto komisionárskej zmluvy uzatvoril komisionár nájomnú zmluvu so spoločnosťou
ATP s.r.o. (pôvodne žalovaný) v mene komitenta, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností vo
vlastníctve komitenta. Dňa 18.08.2008 bol k tejto zmluve o nájme bol uzatvorený komitentom Dodatok
č. 1, ktorý obsahoval rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa mali spory z nájomnej zmluvy riešiť v
rozhodcovskom konaní jediným rozhodcom určeným na základe dohody zmluvných strán. Žalobca
dňa 28.04.2004 nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a dňa 10.12.2007 mu

bola doručená zásielka od právneho zástupcu spoločnosti ATP s.r.o., ktorej obsahom bola i žaloba o
zaplatenie 10.665.000,- Sk s prísl. titulom zmluvnej pokuty, ktorú má vlastník nehnuteľností zaplatiť
spoločnosti ATP s.r.o. z dôvodu, že mu nebolo umožnené riadne nehnuteľností užívať v zmysle nájomnej
zmluvy uzatvorenej s pôvodným vlastníkom - spoločnosťou MONOPOL a.s.3. Žalovaná spoločnosť ATP s.r.o. žiadala návrh zamietnuť. Poukazovala na to, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v súlade s so zákonom o rozhodcovskom konaní a vzniesla námietku nedostatku

pasívnej legitimácie, pretože pohľadávku, ktorá bola priznaná v rozhodcovskom konaní, postúpila na
spoločnosť GLOBE s.r.o.

4. Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie uznesením č. k. 24Cb/27/2009-177 pripustil, aby
ako žalovaný 2/ vstúpila do konania spoločnosť GLOBE s.r.o. V priebehu konania bola spoločnosť

ATP s.r.o. - žalovaný 1/ vymazaná z obchodného registra, voči nej bolo konanie zastavené, a tak
žalovanou stranou zostala v tomto spore iba spoločnosť GLOBE s.r.o. , s ktorou súd ďalej konal.
Na spoločnosť GLOBE s.r.o. bol uznesením Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 6K/41/2012 zo dňa
17.12.2012 vyhlásený konkurz a bol určený správca. Ustanovený správca úpadcu GLOBE s.r.o. mal
za to, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne konania, teda i konanie o pohľadávke
žalobcu uplatnenej voči úpadcovi a pokračovať v konaniach sa môže iba na jeho návrh, ku ktorému

ale žiaden súhlas ani návrh na pokračovanie v konaní nepodal, preto trval na tom, že konanie je zo
zákona prerušené, pretože sa jednoznačne týka majetku podliehajúceho konkurzu. Prvoinštančný súd
po vyhlásení konkurzu bez právneho dôvodu ale v konaní pokračoval, konal s osobou správcu bez
vydania akéhokoľvek rozhodnutia a vysvetlenia tohto postupu, z toho dôvodu správca podal návrh na
zámenu účastníkov na strane žalovaného tak, aby sa stranou sporu stala spoločnosť GLOBE s.r.o.

5. Súd prvej inštancie sa s takýmto názorom správcu nestotožnil. Predmetom konania nie je pohľadávka,
ktorá by mala byť v rámci konkurzného konania uplatnená prihláškou proti majetkovej podstate úpadcu,
súd v tomto konaní ani nerozhoduje o základe pohľadávky, ale o formálnej a materiálnej stránke
vydaného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto konanie nemôže byť v dôsledku

vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu prerušené, žiaden návrh od správcu sa nevyžaduje a tak návrh
na zámenu účastníkov, ktorý podal správca úpadcu uznesením č.k. 24Cb/27/2009-604 zamietol.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal správca úpadcu odvolanie, ktoré nebolo úspešné a odvolací súd
uznesením č.k. 31Cob/65/2017-656 zo dňa 11.07.2018 rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne

správne potvrdil. Odvolací súd skonštatoval, že nároky z konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nemajú charakter majetkový, napriek vyhlásenému konkurzu na majetok žalovaného nič nebráni tomu,
aby všeobecné súdy rozhodovali o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, k čomu poukázal i na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 710/2014-35 zo dňa 10.09.2015 v spojení i s rozhodnutím
I.ÚS 158/2004. Odvolací súd v tomto uznesení tiež zdôraznil, že žalovanou stranou sporu v takomto

konaní nie je správca konkurznej podstaty úpadcu, k prerušeniu konania zo zákona z dôvodu vyhlásenia
konkurzunamajetokžalovanéhoúpadcunedochádzaatakneboldôvodanipripustiťzámenuúčastníkov
na strane žalovaného. Týmto právnym názorom vysloveným odvolacím súdom bola vyriešená i otázka
pasívnej legitimácie strany sporu, za ktorú odvolací súd jednoznačne označil spoločnosť GLOBE s.r.o.

7.Súdprvejinštancievintenciáchnázoruvyslovenéhoodvolacímsúdomvykonaldokazovanielistinnými
dôkazmi,ktorébolipredloženévkonaní,zohľadnilvšetkysúvislostiaprejavy,ktorévkonaníbolistranami
sporu produkované a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

8. Nebolo sporným, že dňa 20.3.2001 bola medzi vtedajším vlastníkom predmetných nehnuteľností

špecifikovaných v odseku 1 prvoinštančného rozhodnutia, a to spoločnosťou Monopol a.s. ako
komitentom a spoločnosťou Parker & Young International s.r.o. ako komisionárom uzatvorená
komisionárska zmluva, ktorej platnosť nebola žiadnou zo sporových strán spochybňovaná, preto súd aj
po jej preskúmaní vychádzal z toho, že ide o platný dvojstranný právny úkon. Zo znenia komisionárskej
zmluvy, ktorú súd posudzoval s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 577, § 578 ods. 1 a § 579 ods.

1 Obchod. zák. vyplývalo právo komisionára v mene komitenta uzatvárať nájomné a podnájomné zmluvy
na obchodné priestory a zmluvy vedúce k obstaraniu služieb súvisiacich s prevádzkou prenajatých
priestorov. Predmet činnosti komisionára komisionárska zmluva teda vymedzovala a išlo o bežné
nakladanie a správu nehnuteľností vo vlastníctve komitenta. Nad rámec týchto činností musel mať
komisionár podľa čl. VI/2 zmluvy vopred vystavené osobitné plnomocenstvo.

9. Počas vykonávania činnosti z komisionárskej zmluvy uzatvoril komisionár v mene komitenta dňa
26.3.2001 nájomnú zmluvu so spoločnosťou ATP s.r.o., ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností vo
vlastníctve komitenta na dobu určitú. K nájomnej zmluve bol komisionárom v mene komitenta neskôruzatvorený Dodatku č. 1 a to dňa 18.08.2002, obsahom ktorého bola rozhodcovská doložka, podľa ktorej
sa účastníci nájomnej zmluvy dohodli, že všetky majetkové spory vzniknuté z uzatvorenej nájomnej
zmluvy budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom.

10. Podľa právnej úpravy uvedenej v § 40 ods. 1 c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
primárnymboloposúdenieplatnostiDodatkuč.1,vktoromobsiahnutározhodcovskádoložkamalatvoriť
zákonný predpoklad vedúci k tomu, aby vzájomný spor medzi stranami bol posudzovaný a rozhodnutý
v rozhodcovskom konaní.

11. Žalobca ale namietol platnosť dohodnutej rozhodcovskej doložky Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve,
pretože komisionár nebol k takému úkonu splnomocnený, takýto úkon nemôže byť platným a žiadal na
tomto základe vydaný rozhodcovský rozsudok zrušiť.

12. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že takýto úkon nemôže byť

považovaný za platný právny úkon, pretože komisionár, ktorý pri podpisovaní Dodatku č.1 zastupoval
vtedajšieho vlastníka nehnuteľností ako komitenta, nemal na konanie v mene komitenta oprávnenie a
bez neho nemohol konať, inak prekročiť svoje právomoci, ktoré mal uvedené v komisionárskej zmluve.
Uzatvorenie rozhodcovskej doložky Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve komisionárom v mene komitenta
nie je možné podradiť pod činnosti a obchodné záležitosti, ku ktorým bol komisionár podľa čl. III/2 a

IV/1,4 komisionárskej zmluvy oprávnený, pretože podľa zmluvy mohol v mene komitenta uzatvárať len
nájomné a podnájomné zmluvy, získavať nových nájomcov a podnájomcov a k obstarávaniu služieb
súvisiacichsprevádzkounehnuteľností.Konaniekomisionára,ktorývmenekomitentauzatvorilzmluvus
rozhodcovskou doložkou nie je bežnou záležitosťou ani záležitosťou ku ktorej by bol zmluvou poverený ,
k takémuto úkonu potreboval preto komisionár osobitné plnomocenstvo, ktoré ale od komitenta

udelené nemal. Konanie komisionára je konaním mimo jeho oprávnenia a komisionárom uzatvorená
rozhodcovská doložka nemôže byť neplatná. Súd takéto konanie komisionára s prihliadnutím na výšku
a okolnosti spojené so zmluvnou pokutou označil za konanie proti záujmom komitenta, ktoré nemožno
označiť ani za konanie s odbornou starostlivosťou. Takéto konanie nemôže zaväzovať komitenta k tomu,
aby bol spor rozhodovaný v rozhodcovskom konaní práve pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Súd

tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, v celom rozsahu jej vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.
V konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 04.03.2012
(čl. 686) a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, k čomu súčasne zdôraznil,

že žalovaný je v konkurze a na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd nemal konať, pretože
konanie je zo zákona prerušené. Odvolacie argumenty žalovaný označil podľa § 365 ods. 1 písm. a),
d), f), g) a h) C.s.p.

14. V odôvodnení poukázal na názor vyslovený v stanovisku č. Obpj 7/2002 vydanom obchodným

kolégiom NS SR a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obo/160/2008 zo dňa 26.02.2009, ktoré
rozhodnutie tiež stanovisko č. Obpj 7/2002 cituje a rozširuje ho. Podľa týchto názorov vykonávať
úkony a ovplyvňovať priebeh konkurzu vo veciach týkajúcich sa konkurznej podstaty môžu len súdy
konajúce v konkurzných veciach, či už chápaných v užšom zmysle ako priamo konkurzné súdy alebo v
širšom zmysle ako súdu konajúce vo veciach incidenčných, kedy ide o konania vyvolané konkurzom,

ktoré ale priamo konkurzný súd nerieši. Na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a správca
konkurznej podstaty do súpisu majetku zapísal i pohľadávku, ktorú vyznačil ako pohľadávku priznanú
rozhodcovským rozsudkom, ktorá je exekučným titulom, čo uverejnil v OV č. 199/2013 z 15.10.2013.
Tým, že pohľadávka bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ide o majetok podliehajúci
konkurzu. Dňa 07.02.2019 Okresný súd Bratislava 1 vydal v incidenčnom konaní vedenom pod sp. zn.

3Cbi/38/2013 uznesenie ktorým schválil zmier, podľa ktorého žalovaný - úpadca GLOBE s.r.o. riadne
nadobudol pohľadávku voči spoločnosti ACORN Co. s.r.o., na základe ktorej, je spoločnosť ACORN Co.
s.r.o. povinná zaplatiť úpadcovi GLOBE s.r.o. svoj záväzok vo výške 10.665.000,- Sk (354.013 eur) s
prísl. Pohľadávka bola priznaná rozhodcovským rozsudkom 1 RK/2008 zo dňa 31.12.2008 a je spísaná
v konkurznej podstate úpadcu GLOBE s.r.o. ako majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi. Z

tohto súdneho rozhodnutia vyplýva, že priamo v konkurznom konaní bolo právoplatne rozhodnuté,
že pohľadávka voči spoločnosti ACORN Co. priznaná rozhodcovským rozsudkom je majetkom ktorý
podlieha konkurzu a ktorá pohľadávka bola správcom uznaná za zistenú. Predmetné uznesenie je
nespornou skutočnosťou a potvrdzuje, že predmetná pohľadávka ako majetok podliehajúcim konkurzupatrí úpadcovi. Schválený zmier má povahu právoplatného rozsudku a keďže správca je účastníkom
konania o schválení zmieru, je týmto uznesením viazaný. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
preto musí byť ex lege prerušené. Súd prvej inštancie napriek tomu konanie neprerušil, v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že pohľadávka nie je majetkom podliehajúcim konkurzu, nakoľko sa nejedná
o pohľadávku, ktorá sa prihlasuje v konkurze prihláškou a konanie neprerušil. V rozpore s týmto názorom
prvoinštančného súdu, ale rozhodnutie vydané Okresným súdom Bratislava 1 pod sp. zn. 3Cbi/38/2013
priamovovýrokovejčastiuvádza,žepohľadávkajemajetkompodliehajúcimkonkurzupatriacaúpadcovi
GLOBE s.r.o. a poukazuje i na to, že sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne konania a iné,

ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, čo jednoznačne preukazuje,
že je tu dôvod na to, aby konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo zo zákona prerušené.
Správca je týmto uznesením viazaný, preto nemôže byť súčasne viazaný rozsudkom Okresného
súdu Galanta, keďže nie je jeho účastníkom, ktorý rozsudok je v logickom rozpore s uznesením
vydaným práve v incidenčnom spore sp. zn. 3Cbi/38/2013. Okresný súd Galanta vydal rozsudok,
ktorý je potencionálne spôsobilý zasiahnuť do zápisu konkurznej podstaty. Ak by sa táto skutočnosť

nerešpektovala, nastala by absurdná situácia, kedy vo vzťahu k prebiehajúcemu konkurznému konaniu
môžu vzniknúť dve možnosti. Za predpokladu, že do konkurzného konania sa rozsudkom Okresného
súdu Galanta nezasahuje znamená, že správca konkurznej podstaty, ktorý má riadne v konkurznej
podstate spísanú predmetnú pohľadávku ako exekučný titul priznanú rozhodcovským rozsudkom,
by aj po prípadnom nadobudnutí právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku Okresného súdu

Galanta túto ponechal v konkurznej podstate, pretože je priznaná rozhodcovským rozsudkom a
rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nemôže zasahovať do konkurzného konania, v ktorom
sa už právoplatne rozhodlo, že úpadca pohľadávku nadobudol priznaným rozhodcovským rozsudkom.
Správca ale nie je viazaný ani opačným rozhodnutím, lebo nie je jeho účastníkom, pohľadávka zostane
naďalej zapísaná ako exekučný titul v konkurznej podstate a rozsudok Okresného súdu v Galante sa

stane nevykonateľným, aj keby nadobudol právoplatnosť. V takom prípade by sa dalo tvrdiť, že do
konkurzného konania napadnutý rozsudok nijako nezasiahol. Druhou možnosťou je, že po prípadnom
nadobudnutí právoplatnosti by bol rozsudok chápaný ako vykonateľný a správca by musel zmeniť
súpis konkurznej podstaty v tom, že by vyčiarkol slovné spojenie, že pohľadávka ako exekučný titul
je priznaná rozhodcovským rozsudkom, teda by musel zmeniť obsah súpisu, čo by ale znamenalo

priamy zásah do konkurznej podstaty, pričom ale všetky konania, ktoré majú i teoretickú spôsobilosť
zasahovať do majetku podstaty sú zo zákona prerušené. Z uvedeného tak vyplýva, že úpadca nemôže
viesť aktívne ani pasívne súdne spory o majetku podliehajúcemu konkurzu ani spory, ktoré sa týkajú
nárokov čo i len potencionálnych, ktoré by mohli konkurznú podstatu určitým spôsobom zaťažiť. Ak by
správca musel zmeniť súpis podstaty takým spôsobom, že pohľadávka by nebola exekučným titulom,

hodnota by sa prudko znížila a majetok úpadcu by sa stal nespeňažiteľným, čím by sa opäť jednoznačne
zasiahlo do konkurzného konania zo strany súdu. Uvedené tiež preukazuje, že vôbec nie je možné
viesť spor v dôsledku ktorého by sa znížila hodnota konkurznej podstaty, pričom práve spor o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je takým sporom, kedy s úpadcom nie je možné viesť súdny spor. Iná situácia
nastane v prípade, ak by rozhodnutie súdu nebolo spôsobilé zmeniť existujúcu skutočnosť, napr. ak

by správca pohľadávku spísanú v konkurznej podstate mal bez dodatku - „priznaná rozhodcovským
rozsudkom“, čo sa ale v tomto prípade nestalo. Odvolateľ zotrváva na tvrdení, že ide o zásah zo strany
všeobecného súdu do konkurzného konania a konanie malo byť zo zákona prerušené. V konaniach,
ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušujú možno pokračovať len na návrh správcu, ktorý
sa nestáva automaticky účastníkom súdnych konaní vedených voči úpadcovi, ale až podaním návrhu

na pokračovanie v konaní. Správca návrh na pokračovanie nepodal a uvedené znovu preukazuje, že
v predmetnom súdnom konaní pokračovať nie je možné. K uvedenému dal odvolateľ do pozornosti
nález Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 393/2012-33 z ktorého citoval a podľa ktorého jedine správca
ako dominus litis mohol iniciovať pokračovanie v konaní a stať sa aj účastníkom konania namiesto
úpadcu. Kým správca návrh na pokračovanie v konaní nepodá, je konanie prerušené a účastníkom

je iba úpadca. Ďalej odvolateľ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdo/2/2010 z ktorého tiež
vyplýva, že pokračovať v konaní možno iba na základe súhlasu správcu alebo v situáciách ak súd zruší
konkurz a rozhodne o zániku funkcie správcu konkurznej podstaty. V prebiehajúcom súdnom konaní
nastala situácia, že konanie je zo zákona prerušené a na strane žalovaného neexistuje ani procesne
spôsobilý účastník, pretože tento vyhlásením konkurzu stratil svoju procesnú spôsobilosť a správca sa

účastníkom konania nikdy nestal. Odvolateľ citoval i z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 35/2009 zo dňa
25.02.2010.Úpadcajeprocesnenespôsobilý,akosavyjadriliNSČRč.52/2002,ktorýjasneudávasmer
pasívnej legitimácie v incidenčných sporoch, teda v sporoch o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky.
V závere odvolateľ uviedol, že správca konkurznej podstaty je osobitným procesným subjektom, ktorýmá samostatné postavenie vo vzťahu k účastníkom konkurzného konania a tým, že súd prvej inštancie
napriek zákonnému prerušeniu súdneho konania vo veci konal ďalej, bez toho, aby bol zo strany správcu
podaný návrh na pokračovanie podľa § 47 ods. 4 ZKR konal v rozpore s § 47 ods. 1 ZKR s účastníkom,

ktorý vyhlásením konkurzu v nadväznosti na § 44 ods. 1 ZKR v spojení s § 67 C.s.p. stratil spôsobilosť
samostatne konať pred súdom. Okrem toho podľa informácií, ktoré odvolateľ nadobudol, správca
na základe pokynu veriteľského výboru pohľadávku už dávnejšie odpredal tretej osobe na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola podpísaná, ale z dôvodu odkladacej podmienky, podľa
ktorej účinnosť nadobudne až v deň, keď kupujúci zaplatí kúpnu cenu, zatiaľ nenadobudla účinnosť.

Prvoinštančný súd svojim rozhodnutím vzniesol chaos do celého konania správcu. Účelom konkurzného
konania je speňažiť majetok úpadcu čo najrýchlejšie a za čo najvyššiu cenu, uspokojiť pohľadávky
veriteľov, pričom rozhodnutím prvoinštančného súdu je takýto spôsob zmarený. Prvoinštančný súd
porušil princíp rovnosti zbraní v tom, že konanie bolo vedené neférovým spôsobom, keď súd dlhšiu dobu
nekonal, nečakane účastníkov predvolal a hoci sa žalovaný ospravedlnil, súd napriek tomu vo veci
rozhodol, čo odôvodnil tým, že k žiadosti žalovaného o doručenie dokumentov videl náznak účelového

zdržiavania. Odvolateľ odvolanie podporne doplnil odkazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava
1 č. k. 3Cbi/38/2013-86 zo dňa 07.02.2019, na ktoré sa v odvolaní odvolával.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 31.03.2019 (čl. 703) a žiadal
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Argumentáciu odvolateľa označil za nedôvodnú a uznesenie o

schválení zmieru za protizákonné práve vzhľadom na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Galanta,
ktoré považuje za naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu, keď sa správca uchýlil pre
neúspešnosť predchádzajúcich procesných obštrukcií k takémuto konaniu v snahe zaradiť do konkurzu
neexistujúcu pohľadávku.

16. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu replika (čl. 721) zo dňa 29.04.2019. Zopakoval, že
úpadca predmetnú pohľadávku riadne nadobudol, táto sa stala majetkom podliehajúcim konkurzu, bola
zaradená do konkurzu od momentu zverejnenia súpisu konkurznej podstaty v OV zo dňa 15.10.2013.
Zverejnením zápisu sa táto skutočnosť stala záväznou pre tretie osoby vrátane žalobcu a zaradená do
konkurzu bola už šesť rokov pred vydaním predmetného uznesenia o schválení zmieru. Žalobca ale

nerešpektuje zápis o zaradení pohľadávky do majetku úpadcu, rovnako nerešpektuje ani uznesenie
súdu, ktorým došlo k schváleniu zmieru, ktoré označuje za trestný čin. Strany sporu napriek tomu ale
majú právo uzatvoriť zmier, toto právo im nemožno uprieť, preto odvolateľ žiadal, aby odvolací súd na
uznesenie o schválení zmieru prihliadal, rešpektoval ho, pretože rešpektovanie právoplatných uznesení
je jedným zo základných pilierov právneho štátu, keď Okresný súd Bratislava 1 schválením zmieru

vyslovil, že zmier nie je v rozpore so zákonom, inak by ho schváliť nemohol.

17. Odvolacia replika bola doručená žalobcovi (čl. 727), ktorý k nej odvolaciu dupliku nepodal.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu odvolací súd neoznamoval, pretože žiadna
strana o to nežiadala.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní
neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované
podmienky (§ 366 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými
závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a

vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací
súdsa zaoberálentým,čoodvolateľrozporujevodvolaní.Čoniejenapadnutéodvolanímsapredmetom
odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v
rozhodnutí prvoinštančný súd.21.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.),

odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§
380 ods. 2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní a
ktoré podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. a/ d/,f/g/,h/ C.s.p.

22. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. a/ C.s.p. znamená, že neboli splnené procesné

podmienky. Pri existencii takéhoto dôvodu je konanie postihnuté vadou, za ktorú odvolateľ označil
prebiehajúce konkurzné konanie, do ktorého nemôže iný súd v rámci iného konania zasahovať. Napriek
tomu ale súd vo veci konal a vydal rozhodnutie, hoci pohľadávka, ktorá bola priznaná žalovanému
rozhodcovským rozsudkom bola spísaná do konkurznej podstaty úpadcu ako majetok, ktorý mu patrí
a ktorý podlieha konkurzu.

23. Ustanovením § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p., je upravený odvolací dôvod, podľa ktorého konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa vzťahuje na tie odvolacie
dôvody, ktoré nemožno podradiť pod ostatné v ust. § 365 C.s.p. uvedené dôvody, ale ktoré musia mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu takejto vady konania odvolateľ založil na tvrdení,
že konanie malo byť prerušené, pretože pohľadávka, ktorá bola priznaná rozhodcovským rozsudkom

je majetkom podliehajúcim konkurzu, ide o majetok s ktorým nakladá správca a súdne konania možno
viesť iba so správcom a nie s úpadcom, ktorý nie je procesne spôsobilý byť stranou tohto sporu.

24. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov

v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil
po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny
a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom,
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové
zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich
hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g/ C.s.p. znamená, že zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je daná len v prípade, že ide o prostriedky
procesnej obrany, ktoré nemohol žalobca uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom a týkajú sa
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich

odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancii (§ 366 C.s.p.). Ide o tzv.
novoty. K tomuto odvolateľ poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č.k. 3 Cbi/38/2013-86,
ktoré pripojil k odvolaniu a podľa ktorého správca konkurznej podstaty žalovanej strany v tomto konaní
uznal pohľadávku spoločnosti Parker &Young Accomodation, s.r.o. čo do právneho dôvodu i výšky a
uzatvoril o tomto uznaní zmier, ktorý Okresný súd Bratislava I schválil.

26. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré
je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo
skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu,

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, žiadnej vady konania sa nedopustil, v
dostatočnom rozsahu sa zaoberal všetkými skutočnosťami potrebnými pre vyhlásenie rozhodnutia, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s
ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).28. Odvolací súd pri rozhodnutí o odvolaní vychádza z okolností sporu a povahy predmetu sporu,
ktorým je zrušenie rozhodcovského rozsudku ukladajúceho povinnosť. Rozhodcovský súd odvodil svoju

právomoc vo veci konať a rozhodnúť od Dodatku č. 1 uzatvorenom k nájomnej zmluve, ktorý obsahoval
rozhodcovskú doložku.

29. Podľa § 4 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve.
(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

30. Rozhodcovské konanie môže prebiehať len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Účastníci
obchodnoprávnych aj občianskoprávnych vzťahov sa môžu dohodnúť, že majetkové spory z určitého
zmluvnéhovzťahusaprejednajúvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovskázmluvajedohoda účastníkov

právneho vzťahu, že spory vyplývajúce z tohto vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v
rozhodcovskom konaní. Právnou skutočnosťou vylučujúcou právomoc civilného súdu a zakladajúcou
právomoc vec prejednať rozhodcovským súdom je existencia platnej rozhodcovskej zmluvy resp.
rozhodcovskej doložky. V rozhodcovskej zmluve, prípadne v rozhodcovskej doložke musí byť záväzok
účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu výslovne uvedený.

31. Vo veci, ktorá je predmetom tohto konania a v nej vydané prvoinštančné rozhodnutie je predmetom
odvolacieho prieskumu je nesporné, že rozhodcovský súd konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá bola obsiahnutá v Dodatku č.1 zo dňa 18.08.2002 uzatvorenom k nájomnej zmluve zo dňa
26.03.2001. Dodatok č. 1 uzatvorila spoločnosť Parker &Young Accomodation, s.r.o. ako komisionár,

ktorá spoločnosť konala pre spoločnosť Monopol a.s. v postavení komitenta na základe komisionárskej
zmluvy uzatvorenej dňa 20.03.2001. Komisionárska zmluva vymedzovala činnosti, ku ktorým bol
komisionár oprávnený.

32. Odvolací súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu má za to, že zo žiadneho ustanovenia

komisionárskej zmluvy nevyplývalo právo komisionára v mene komitenta uzatvoriť Dodatok č.1, ktorého
obsahom bola rozhodcovská doložka, výsledkom ktorej bolo vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý
žiada žalobca v tomto konaní práve pre neplatnosť takejto doložky zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák.
č. 244/2002 Z.z. v znení platnom do 30.06.2009.

33.Žalovanýargumentujetým,žebolnanehovyhlásenýkonkurz,ztohodôvodu súdnemôžeužvoveci
konať a konanie má byť podľa § 47 ods.1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii prerušené,
pretože pohľadávka priznaná rozhodcovským rozsudkom je majetkom podliehajúcim konkurzu a patrí
úpadcovi.

34. Odvolací súd ale k tvrdeniam žalovaného, ktorý opakovane poukazuje na právnu úpravu uvedenú
v zák. č. 7/2005 Z.z. zdôrazňuje, že predmetom konania v tu prejednávanej veci nie je uspokojenie
pohľadávky ako súčasti konkurznej podstaty , preto nie je dôvodné, aby bolo konanie prerušené a
to napriek tomu, že odvolateľ odkazuje na viaceré rozhodnutia vydané Najvyšším súdom SR a tiež
ČR. Odvolateľom v odvolaní označované rozhodnutia ale riešia otázku prerušenia súdneho konania

ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, teda ide o konania, v ktorých sa uplatňujú nároky,
ktoré majú byť z majetku podliehajúceho konkurzu uspokojené, pod čo sa radia aj tzv. incidenčné
konania, čiže ide o úplne odlišnú procesnú situáciu. Tu prebiehajúce konanie ale nie je ani konaním
konkurzným ani konaním vyvolaným konkurzom - incidenčným. Uvedený názor už bol zdôraznený aj
uznesením Krajského súdu v Trnave vydanom v tomto konaní pod č.k. 31 Cob/65/2017-656 zo dňa

11.07.2018, v ktorom bol v odseku 10. odkaz na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 710/2014-35 zo
dňa 10.02.2015, v ktorom ústavný súd po posúdení povahy práva na zrušenie rozhodcovského rozsudku
výslovne uviedol, že ide o konanie, ktoré sa priamo netýka majetku podliehajúcemu konkurzu. Súd v
konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu, čím zákon vytvoril priestor pre súdnu kontrolu nad rozhodcovskými rozsudkami

a zameriava sa na to, či na prejednanie sporu rozhodcom boli splnené základné podmienky. Ústavný
súd v tomto náleze tiež zdôraznil, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je majetkového
charakteru. Napriek tomuto právnemu názoru, ktorý bol odvolateľovi známy minimálne od doručenia
uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/65/2017-656 zo dňa 11.07.2018, k čomu došlo dňa29.09.2018 (č.l.664), bol jeho správcom JUDr. Tomášom Vaňom na základe návrhu od spoločnosti
Parker &Young Accomodatiom s.r.o. pred Okresným súdom Bratislava 1 schválený zmier, ktorým
správca spoločnosti GLOBE s.r.o. uznal pohľadávku spoločnosti Parker &Young Accomodatiom s.r.o.

do dôvodu i výšky, uplatnenú prihláškou do konkurzného konania vedeného na majetok GLOBE s.r.o.

35. K tomuto súdnemu konaniu odvolací súd uvádza, že išlo o konanie v ktorom nebola stranou sporu
spoločnosť GLOBE s.r.o., ale správca, o regulárnosti konania ktorého možno mať isté pochybnosti
vzhľadom k tomu, že o prebiehajúcom konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku mal vedomosť,

nakoľko sa priebežne snažil o vstup do konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku či už ako
vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorému návrhu nebolo vyhovené uznesením vydanom v tomto
konaní pod č.k. 24Cb/27/2009 -498 zo dňa 17.05.2013, alebo pripustením zámeny účastníkov na
strane žalovaného, keď správca úpadcu, ktorým bol v tom čase JUDr. Imrich Tardík v podaní zo dňa
09.12.2015 (č.l. 594) žiadal, aby bol zamenený za žalovaného, čomu prvoinštančný súd tiež nevyhovel
a návrh uznesením č.k. 24Cb/27/20909 - 604 zo dňa 18.01.2016 zamietol a ktoré rozhodnutie bolo

uznesením odvolacieho súdu č.k. 31Cob/65/2017-656 zo dňa 11.07.2018 potvrdené. Za svoje konanie
a uzatvorenie zmieru o pohľadávke priznanej rozhodcovským rozsudkom, o zrušenie ktorého prebieha
konanie od 04.02.2009 nesie zodpovednosť správca. Schválený zmier ako ani prebiehajúci konkurz
nemôžumaťvplyvnarozhodovaniesúduožalobenazrušenierozhodcovskéhorozsudkupreneplatnosť
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Dodatku č.1 uzatvorenom k nájomnej zmluve, ku ktorej strana

- komisionár, ktorý ju v mene komitenta uzatvoril nemal žiadne oprávnenie a takýto rozhodcovský
rozsudok nemôže žalobcu, ktorý je súčasným vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa komisionárska
zmluva a na jej základe uzatvorené nájomné zmluvy týkali, zaväzovať.

36. Odvolací súd v závere tohto rozhodnutia zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je uspokojenie

pohľadávky, ktorá by bola súčasťou konkurznej podstaty žalovaného, ale konanie o žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktoré sa priamo majetku podliehajúcemu konkurzu netýka. Súd v takomto
konaní preskúmava len postup rozhodcu a posudzuje, či boli splnené podmienky pre rozhodnutie sporu
rozhodcom. V prípade, že uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebolo platné a napriek tejto skutočnosti
o právach a povinnostiach rozhodoval rozhodcovský súd, znamená to, že rozhodcovský súd nemal

právomoc konať a rozhodnúť a je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, k čomu dospel
prvoinštančný súd a ktoré rozhodnutie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd potvrdil. S poukazom na
právne závery vyslovené v tomto odôvodnení a to najmä na odlišnosť tohto konania od konaní, ktoré
sa so zákona prerušujú v zmysle § 47 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z., ktoré sú v tejto veci podstatné, odvolací
súd nezistil existenciu takého odvolacieho dôvodu označeného odvolateľom, ktorý by bol relevantný a

bránil by potvrdeniu prvoinštančného rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).