Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/108/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204017
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418204017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. E. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX J., 2. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX J., oboch zastúpených:
Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, 8XX 02 Bratislava, IČO: 36 858 731,
proti žalovaným: 1. VRM finance s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 41, 971 01 Prievidza, IČO: 48 296 015,
2. Imagination, spol. s r.o., so sídlom Jilemnického 58, 958 03 Partizánske, IČO: 44 150 083, 3. H. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X., XXX XX J., zastúpený: JUDr. Štefan Bende, advokát so sídlom Župná
20, 945 01 Komárno, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. januára 2019 č.k. 6C/56/2018-282, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom, druhom a treťom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom
v prvom a druhom rade každý v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovaným
v 1., 2. a 3. rade určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 10.07.2018. Žalobcom v 1. a

2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov
konania každému v plnom rozsahu v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Žalovaným v 1., 2. a 3 rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom
v 1. a 2. rade náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu v lehote 3 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil

ustanoveniami § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 123, § 126 ods. 1, § 1 ods. 2, § 4 § 34,
§ 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, 2, § 38, § 39, § 40 ods. 1, § 43, § 46 ods. 1, § 49a, § 151a, § 151b ods. 1,
2, § 151j ods. 1, 2, § 522, § 489, § 491 ods. 1, § 558, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 565, § 524 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2, § 7 ods. 1, § 2 písm. g), § 21 ods. 2, 4, 5, zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách.
1.2. Zistil, že dňa 10.09.2008 uzavreli VÚB a.s. Bratislava, ako veriteľ, a žalobcovia v 1. a 2. rade, ako
dlžníci, resp. spoludlžníci, zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U18618-08, na základe ktorej

bol žalobcom poskytnutý úver v sume 590.000,- Sk (19.584,41 eura), ktorý sa žalobcovia zaviazali
splácať po dobu 192 kalendárnych mesiacov počnúc dátumom prvej splátky 20.10.2008 v sume 199,50
eura mesačne vrátane poistného s tým, že dátum poslednej splátky bol dohodnutý na deň 20.09.2024.
Celkové náklady dlžníka predstavovali podľa zmluvy sumu 36.168,09 eura, z toho istina 19.584,41 euraa úroky s poplatkami 16.583,68 eura. Zmluvu považoval za spotrebiteľskú. V rovnaký deň 10.09.2008
uzavreli VÚB a.s. Bratislava, ako záložný veriteľ, a žalobcovia, ako záložcovia, zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 18618-08, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v

prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky podľa uvedenej spotrebiteľskej zmluvy na
nehnuteľnostizapísanévKatastrinehnuteľnostíOkresnéhoúraduX.B.,katastrálnyodbornaLVč.XXXX
k.ú. J. ako byt č. X, vchod: X, na X.. p., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX,
postavený na parcele s parc. č. XXXX/XX a podiel 8470/56889 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. V článku 6 bod 1 zmluvy o zriadení záložného práva bolo uvedené, že v prípade, že

zabezpečovaná pohľadávka nebude včas a riadne splnená, záložný veriteľ písomne upovedomí záložcu
a dlžníka o začatí a spôsobe výkonu záložného práva a z výťažku uspokojí zabezpečovanú pohľadávku,
a to aj v prípade, že zabezpečovaná pohľadávka je už premlčaná, a v článkoch 6.2 a 6.4 bolo uvedené,
žezáložnýveriteľjeoprávnenýpredaťzálohspôsobmi,atonaverejnejdražbepodľazákonač.527/2007
Z.z., v rámci núteného výkonu podľa § 251 a nasl. OSP alebo podľa § 62 a nasl. Exekučného poriadku
priamo kupujúcemu alebo iným vhodným spôsobom pričom záložný veriteľ môže kedykoľvek počas

výkonu záložného práva zmeniť spôsob jeho výkonu.
1.3. Mal preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 VÚB a.s. Bratislava, ako
postupca, pohľadávku voči žalobcom vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy postúpila na spoločnosť
MTM Holding, spol. s r.o. Partizánske, IČO: 46 089 080, ako postupníka, ktorá následne zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 tú istú pohľadávku postúpila na žalovaného v 1. rade.

Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 13.04.2017 oznámil žalobcom, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy na žalovaného v 1. rade a zároveň vyčíslil výšku pohľadávky v sume 26.361,76
eura s výzvou, aby ju žalobcovia uhradili s príslušenstvom vrátane nákladov spojených s výkonom
záložného práva s tým, že v prípade neuhradenia pristúpi k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby. Konštatoval, že žalobcovia v priebehu celého konania nespochybnili a nenamietali postúpenie

pohľadávky, preto mal za to, že v danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo
spotrebiteľskej zmluvy na žalovaného v 1. rade v súlade s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.
1.4. Ďalej mal preukázané, že v súvislosti s vykonaním dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. bol za
účelom ohodnotenia ceny nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného práva, znalcom Ing. J. E.
vyhotovenýznaleckýposudokč.88/2018,podľaktoréhocenanehnuteľnostípredstavovalasumu31.800

eur, a znalkyňou Ing. E. P. bol vyhotovený znalecký posudok č. 133/2018 podľa ktorého hodnota
nehnuteľností predstavovala tiež sumu 31.300 eur. Žalobcovia sa opakovane nezúčastňovali ohliadky
predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva.
1.5. Z notárskej zápisnice č. N322/2018, Nz22482/2018 zo dňa 10.7.2018 spísanej notárom Mgr. H. Y.,
so sídlom J., O. X, mal preukázané, že dňa 10.07.2018 sa na základe oznámenia o vykonaní dražby

zo dňa 29.05.2018 uskutočnila dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom záložného práva podľa vyššie uvedenej záložnej zmluvy s tým, že išlo o prvú dražbu týchto
nehnuteľností, pričom dražobníkom bol žalovaný v 2. rade a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade,
ktorý vydražil predmetné nehnuteľnosti za cenu 36.800 eur, pričom minimálne podanie predstavovalo
sumu 31.800 eur. Z uvedeného oznámenia o dobrovoľnej dražbe vyplývalo, že sa mali uskutočniť dve

ohliadky predmetu dražby a to dňa 29.06.2018 a 04.07.2018.
1.6. Ďalej zistil, že záložcom bolo oznámené začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom uvedenej záložnej zmluvy oznámením o začatí realizácie záložného práva zo
dňa 14.03.2011, ktoré podala VÚB a.s. Bratislava prostredníctvom AK JUDr. H. P. s.r.o., H.. Dôvodom
začatia realizácie záložného práva bola skutočnosť, že napriek výzve VÚB a.s. Bratislava nebol splatený

úver, ktorý bol poskytnutý na základe uvedenej spotrebiteľskej zmluvy pričom bolo oznámené, že výkon
záložného práva bude realizovaný predajom zálohu na verejnej dražbe podľa zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách a ak dlh nebude uhradený do 30 dní, bude pohľadávka VÚB a.s.
uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby. V uvedenom oznámení nebolo uvedené, že by došlo k
spoplatneniu uvedeného úveru. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 01.10.2015 oznámil žalobcom začatie

výkonu záložného práva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyššie uvedenej záložnej zmluvy formou
dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. Zároveň žalovaný v 1. rade vyhlásil splatnosť
pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom oznámil žalobcom aj výšku pohľadávky v
sume 26.361,76 eura a vyzval ich na zaplatenie uvedenej pohľadávky v lehote 15 dní od jej doručenia
na v oznámení uvedený účet.

1.7. Uviedol, že žalobcovia ako hlavný dôvod pre určenie neplatnosti dražby uvádzali skutočnosť,
že pohľadávka vyplývajúca z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy bola premlčaná. Na preukázanie tohto
tvrdenia však nepredložili žiaden konkrétny dôkaz, neuviedli, na základe čoho došlo k splatnosti
pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru ani kedy sa tak stalo. Tvrdili, že pohľadávka sa stalasplatnou oznámením o začatí realizácie záložného práva zo dňa 14.03.2011, pričom v tomto oznámení
nebolo uvedené, že by došlo k splatnosti celej pohľadávky podľa § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže žalobcovia neuviedli kedy a na základe čoho,

resp. akým spôsobom došlo k zosplatneniu pohľadávky žalovaného v 1. rade, nebolo možné ani určiť či
pohľadávka žalovaného v 1. rade bola premlčaná v trojročnej zákonnej premlčacej lehote. Preto mal za
to, že k zosplatneniu pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcom došlo až oznámením žalovaného
v 1. rade o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 01.10.2015, ktoré bolo
žalobcom doručené 13.10.2015 a v ktorom zároveň žalovaný v 1. rade vyhlásil splatnosť pohľadávky

žalovaného v 1. rade voči žalobcom a jej výšku.
1.8. Námietku premlčania vznesenú žalobcami považoval za bezpredmetnú s poukazom na ustanovenie
§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže mal za to, že k zosplatneniu úveru došlo až oznámením
žalovaného v 1. rade zo dňa 01.10.2015, ktoré bolo žalobcom doručené dňa 13.10.2015, preto 3-
ročná premlčacia lehota na úhradu pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcom začala plynúť
v októbri 2015 a uplynula po 3 rokoch, t.j. v októbri 2018. Poukázal na ustanovenie § 100 ods.

2 veta prvá Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva, a teda premlčaniu tiež podlieha aj záložné právo, nakoľko ide o majetkové
právo, ktoré z možnosti premlčania nebolo zákonom vylúčené. Aj na záložné právo sa vzťahuje 3-
ročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka a táto plynie odo dňa keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Zároveň z ustanovenia § 100 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka vyplýva, že

záložné práva sa nepremlčujú skôr ako zabezpečená pohľadávka, a teda záložné právo sa premlčuje až
márnymuplynutímpremlčacejdobyzabezpečenejpohľadávky.Keďžesplatnosťpohľadávkyžalovaného
v 1. rade voči žalobcom nastala v októbri 2015 a týmto dňom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba
na jej uplatnenie na súde a zároveň začala plynúť aj 3-ročná doba na uplatnenie záložného práva,
ktorým bola zabezpečená uvedená pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcom. Žalovaný v 1.

rade uplatnil právo vyplývajúce zo záložnej zmluvy v uvedenej zákonnej 3-ročnej lehote, keďže dražba
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, ktoré boli zabezpečené záložným právom vyplývajúcim z vyššie
uvedenej záložnej zmluvy, sa uskutočnila dňa 10.07.2018 tak, ako to vyplýva notárskej zápisnice notára
Mgr. H.a Y. č. N322/2018, Nz 22482/2018. Žalobcovia nepreukázali, že pohľadávka žalovaného v 1. rade
voči žalobcom bola splatná skôr ako v októbri 2015. Vzhľadom na to, že záložné právo bolo žalovaným

v 1. rade uplatnené včas, t.j. v 3-ročnej premlčacej lehote tým, že sa uskutočnila dobrovoľná dražba
nehnuteľností založených záložnou zmluvou, neprihliadal na námietku premlčania vznesenú žalobcami
v priebehu konania, keďže túto nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené za dôvodnú. Navyše súd
prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v priebehu celého konania nepredložili žiadny dôkaz, na základe
ktorého by mohol podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. rozhodnúť o neplatnosti dražby, keďže

nespochybnili ani platnosť záložnej zmluvy ani neuviedli aké ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. boli
porušené. Z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 odsek 1, 2 CSP. Keďže žalovaní v
1., 2. a 3. rade boli v plnom rozsahu úspešní, nakoľko žaloba voči nim bola zamietnutá, priznal im
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným

uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. O trovách konania o
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia boli úspešní,
nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel uznesením č. 6C/56/2018-163
zo dňa 13.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2018, a preto uložil žalovaným v 1.,
2. a 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania o nariadenie

neodkladného opatrenia s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2.1. Žalobcovia podali v zákonnej lehote odvolanie a navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodili, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e)
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365ods.1písm.f)CSP) arozhodnutiesúdprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

2.2. Poukázali čl. VI. Obchodných podmienok VÚB, a.s., a tvrdili, že podľa neho sa pohľadávka banky sa
stane okamžite splatnou na požiadanie veriteľa, pričom uvedené ustanovenie Obchodných podmienok
ani § 565 prvá veta a § 103 Občianskeho zákonníka neupravujú akou formou má byť táto požiadavka
veriteľa realizovaná. Namietali voči skutkovému zisteniu súdu prvej inštancie, že to bolo až oznámenímžalovaného v 1. rade o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 01.10.2015
a tvrdili, že sa tak stalo dňom, ktorým im bolo doručené oznámenie VÚB, a.s., o začatí realizácie
záložného práva zo dňa 14.03.2011. Presný dátum doručenia uvedeného oznámenia nedokázali určiť

a nevylučovali, že k zosplatneniu celej pohľadávky došlo skôr iným úkonom banky, preto požiadali,
aby si súd prvej inštancie vyžiadal od VÚB, a.s. kompletnú dokumentáciu k predmetnému úveru.
Týmto návrhom sa súd prvej inštancie nezaoberal, hoci bez posúdenia kompletnej dokumentácie a
vyjadrenia banky nebolo možné dospieť k úplným a presvedčivým skutkovým záverom. Záver súdu
prvej inštancie, podľa ktorého doručením oznámenia o začatí realizácie záložného práva z 14.03.2011

nenastala splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere viedol k absurdnému záveru, že banka začala
realizovať výkon záložného práva v roku 2011 pre uspokojenie nároku na jednotlivé do toho času splatné
a neuhradené splátky, čo by fakticky znamenalo vzdanie sa záložného práva zvyšku pohľadávky a
popretie základného účelu tohto zabezpečovacieho inštitútu. Keďže súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že k zosplatneniu pohľadávky došlo
až oznámením žalovaného v 1. rade o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby

z 01.10.2015, ktoré bolo doručené žalobcom 13.10.2015. Následne nesprávne posúdil námietku
premlčania vznesenú žalobcami a konštatoval, že dobrovoľná dražba sa uskutočnila pred uplynutím
premlčacej doby pohľadávky zo zmluvy o úvere a naň akcesoricky nadväzujúcu premlčaciu dobu na
uplatnenie nároku na výkon záložného práva, teda včas.
2.3. Tvrdili, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ich námietkami proti postupu žalovaného v 2. rade

pri ohodnotení ich nehnuteľnosti a vypracovaní kontrolného znaleckého posudku, ani s námietkou voči
výmazu záložného práva zriadeného v prospech banky ako prednostného veriteľa z listu vlastníctva v
rozpore s ustanoveniami § 151ma ods. 6 a 8 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava pôvodného písomného

vyjadrenia, s rozhodnutím súhlasí a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zo strany žalobcov ide o prieťahy v konaní
a preto žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Tvrdil, že z
jeho strany nedošlo k porušeniu zmluvy o úvere, ani zmluvy o zriadení záložného práva, ani akéhokoľvek

zákona. Ani zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo k porušeniu žiadneho zákona, teda ani zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia porušili zmluvné podmienky, ku ktorým sa zaviazali, nesplácali
poskytnutý úver, preto prebehol výkon záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, ktorá
prebehla v súlade s platnými zákonmi. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, má všetky
náležitosti, je dostatočne odôvodnené, netrpí žiadnou vadou a dôvody odvolania sú absurdné.

5. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s právnym názorom okresného
súdu stotožňuje. Vydraženú nehnuteľnosť nadobudol do výlučného vlastníctva v súlade so zákonom
o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by boli zákonným dôvodom
pre vyslovenie neplatnosti dražby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

6. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaných vyjadrili písomne. Opätovne poukázali na pochybenia
žalovaného v 1. rade pri vymáhaní pohľadávky, najmä nerešpektovanie práv prednostného veriteľa
(VÚB, a.s.), keďže dražbou došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 3. rade bez

rešpektovania § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zopakovali tiež svoju námietku, podľa ktorej
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie - vyžiadať od banky korešpondenciu za účelom
zistenia, kedy im bolo doručené Oznámenie o začatí realizácie záložného práva z 14.03.2011. Tvrdili,
že na tento návrh nemala žiadny vplyv skutočnosť, že ospravedlnili svoju účasť pojednávaní dňa
28.01.2019 a súhlasili, aby súd prvej inštancie rozhodol v ich neprítomnosti.

7. Žalovaný v 1. rade v následnom vyjadrení uviedol, že spoločnosti VÚB, a.s., bolo zaslané oznámenie
o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ku ktorej sa nevyjadrila, čím s výkonom
záložného práva súhlasila. Navrhovateľ dražby, ani dražobník, ani vydražiteľ nemohli dať príkaz na
výmaz prednostného záložného veriteľa z katastra nehnuteľnosti. Tvrdil, že tento výmaz bol vykonaný

priamo záložným veriteľom.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňanáležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru,

že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.1. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu a aplikovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver.
10.2. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že v konaní nebolo preukázané

porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. ani spochybnená platnosť záložnej zmluvy, na základe
čoho by mohol rozhodnúť o neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Navyše
námietku premlčania vznesenú žalobcami považoval za nedôvodnú a neprihliadal na ňu s poukazom
na ustanovenia § 151j ods. 2, § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, zistiac, že k zosplatneniu
úveru došlo až oznámením žalovaného v 1. rade zo dňa 01.10.2015, ktoré bolo žalobcom doručené

dňa 13.10.2015. Na základe uvedeného skutkového zistenia dospel k záveru, že splatnosť pohľadávky
žalovaného v 1. rade voči žalobcom nastala v októbri 2015 a týmto dňom začala plynúť 3-ročná
premlčacia doba na jej uplatnenie na súde. Zároveň začala plynúť aj 3-ročná doba na uplatnenie
záložného práva. Žalovaný v 1. rade uplatnil právo vyplývajúce zo záložnej zmluvy v zákonnej 3-ročnej
premlčacej dobe, keďže dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, ktoré boli zabezpečené záložným

právom vyplývajúcim z predmetnej záložnej zmluvy, sa uskutočnila dňa 10.07.2018.
10.3. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, preto
napadnutý rozsudok, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ako vecne správny potvrdil. Zároveň
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej miere po právnej
aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec

správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

11.2. Námietku, podľa ktorej sa pohľadávka banky sa stane okamžite splatnou na požiadanie veriteľa
podľa čl. VI. Obchodných podmienok, čo sa stalo dňom, ktorým im bolo doručené oznámenie VÚB,
a.s., o začatí realizácie záložného práva zo dňa 14.03.2011, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Čl.
VI. Obchodných podmienok nestanovuje povinnosť, ale len možnosť banky požadovať, aby klient vrátil
celú poskytnutú sumu s príslušenstvom na jej požiadanie za splnenia ďalej stanovených podmienok.

Z obsahu oznámenia zo dňa 14.03.2011 nevyplýva, že banka svoje oprávnenie v zmysle uvedeného
článku využila a tým došlo k okamžitej splatnosti poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu bola bez
právneho významu skutočnosť, kedy bolo uvedené oznámenie doručené žalobcom, preto súd prvej
inštancie postupoval správne keď nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcami vyžiadať od banky kópiu
kompletnej dokumentácie úveru od jeho uzavretia až po postúpenie pohľadávky.

11.3. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcov, podľa ktorých sa súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s ich námietkami proti postupu žalovaného v 2. rade pri ohodnotení ich nehnuteľnosti a
vypracovaní kontrolného znaleckého posudku. V tomto smere boli všetky podstatné skutkové okolnosti
a ich vyhodnotenie uvedené v bode 33. rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že v
súvislosti s vykonávaním dražby boli vyhotovené dva znalecké posudky pričom hodnota nehnuteľnosti

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov bola podľa oboch znaleckých posudkov takmer rovnaká.
Z obsahu spisu vyplýva, že druhý znalecký posudok bol vyhotovený v dôsledku námietok žalobcov
pri oceňovaní nehnuteľnosti. V tomto smere súd prvej inštancie tiež zistil, že žalobcovia sa opakovane
nezúčastňovali ohliadky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného práva. Námietka voči výmazu
záložného práva zriadeného v prospech banky ako prednostného veriteľa z listu vlastníctva v rozpore

s ustanoveniami § 151ma ods. 6 a 8 Občianskeho zákonníka bola z hľadiska predmetu konania
nepodstatná, keďže výmaz záložného práva po vykonaní dražby nezasahoval do práv žalobcov. Túto
námietku odvolací súd zároveň vyhodnotil ako účelovú a obštrukčnú.12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1., 2., a 3. rade nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade každému rozsahu 100 % z dôvodu, že
všetci žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní. O výške trov konania každého zo žalovaných rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2

CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).