Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119203356
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119203356.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu: SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zast. advokátom
JUDr. Tomášom Zbojom, Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. advokátom
JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 246,40
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k.
8Cb/8/2019 - 95 zo dňa 9. júla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 8Cb/8/2019 - 95 zo dňa 9. júla 2019 vo výroku I., ktorým súd
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 46 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne
od 08.06.2018 do zaplatenia, potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 8Cb/8/2019 - 95 zo dňa 9. júla 2019 vo výroku II., ktorým
súd žalobu zamietol a vo výroku III., ktorým rozhodol o trovách konania, zrušuje a vec vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi

sumu 46 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 08.06.2018 do zaplatenia. Vo výroku II. v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému
trovy konania v rozsahu 62,68%.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca podal na Okresný súd v Banskej Bystrici, ako
súd upomínací návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 246,40 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh
odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle

poškodeného, pričom škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na
zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po skončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorou si uplatnil náhradu škody u žalovaného. Žalovaný
oznámením o poistnom plnení neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril
sožalobcomzmluvuopostúpenípohľadávky,ktorejpredmetombolnároknanáhraduškodyvyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti. Žalobca v rámci vyjadrenia k odporu žalovaného upresnil návrh v tom,

že ku škodovej udalosti došlo dňa 09.04.2018 vo Zvolene na motorovom vozidle F. XXXd, X.: ZV XXX
DP, spôsobenej poškodenému K. Q.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
Z. Z X.: ZV XXX CH, poisteného v poisťovni žalovaného. Žalovaný predmetnú poistnú udalosť eviduje
pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený si zapožičal náhradné motorové vozidlo U. I. K., X.: BL XXX ML, užalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Po skončení nájmu žalobca vystavil
poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 30.04.2018 s dátumom splatnosti 14.05.2018 na sumu 422
Eur. Oznámením o plnení poistnej udalosti žalovaný oznámil poškodenému šetrenie tak, že neuznal

uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 176 Eur.

3. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom namietal, že žaloba nespĺňa
zákonné náležitosti podľa Civilného sporového poriadku, pričom žalobca nekonkretizoval bližšie dôkazy
a nedoložil obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný tiež tvrdil, že

nie je zrejmý počet najazdených kilometrov, čo môže byť zrejmé len z predloženej faktúry č. XXXXXX
zo dňa 30.04.2018. Žalovaný zároveň namietol, že nie daná aktívna legitimácia žalobcu, pretože z
uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v
neuhradenej faktúre. Z tohto potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom
žalobcu. Na základe tohto, ako aj s poukázaním na znenie § 524 Občianskeho zákonníka, nakoľko
poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoril zmluvu o postúpení

pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcovi neuhradil, preto nemohol ani žiadnu pohľadávku
postúpiť.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a dospel k názoru, že žaloba je v
časti dôvodná a v časti ju zamietol. Súd v konaní nemal sporné, že postupca postúpil postupníkovi,

t.j. žalobcovi, svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, a to na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.04.2018. K námietke žalovaného, že k postúpeniu takejto pohľadávky nemohlo
dôjsť z dôvodu, že samotný postupca uvedenú pohľadávku ešte postupníkovi nezaplatil, súd poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 3Cob/220/2017, z ktorého odôvodnením sa súd prvej
inštancie stotožnil. Uviedol, že krajský súd v obdobnom prípade poukázal na to, že je nutné prisvedčiť

odvolateľovi, ktorý namietal, že súd prvej inštancie pochybil pokiaľ vyslovil záver, že poškodený tým,
že neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, že na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu
majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody. Na základe uvedeného mal okresný súd za
to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom ako postupníkom a G. Q. ako
postupcom a tiež nájomcom a poškodeným, došlo k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu

záväzkov medzi nimi. Uvedenou pohľadávkou bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému
ako následok dopravnej nehody. Súd uviedol, že v prejednávanej veci je predmetom konania skutočná
škoda, ktorá sa kvalifikuje v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka a taktiež aj v spojení so zák. č.
381/2001 Z.z., t.j. ako náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj
prenájom motorového vozidla v čase, keď uvedená oprava jeho motorového vozidla ako poškodeného

prebiehala. Súd konštatoval, že nejde o pohľadávku, ktorá nemôže byť predmetom postúpenia podľa
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda takáto pohľadávka mohla byť v zmysle Občianskeho
zákonníka riadne a v celom rozsahu postúpená, teda žalobca je aktívne legitimovaný. Tiež konštatoval,
že samotná úhrada nájomného supluje v tomto prípade postúpenie pohľadávky. Ďalej súd prvej inštancie
považoval za podstatnú skutočnosť, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného

nemohol poškodený používať motorové vozidlo, a to po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci
vykonaných dôkazov. Náhrada nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody
na náhradné vozidlo sa považuje za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou, t.j. dopravnou
nehodou, ktorej bol účastníkom poškodený a uvedenú nehodu zavinil poistený žalovaného. Súd tvrdil,
že je nutné posudzovať účelnosť nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla a má za

jednoznačne preukázané, že poškodený uvedené vozidlo odovzdal dňa 23.04.2018 a mohol si ho
prevziať dňa 27.04.2018. Na základe tejto skutočnosti bolo vozidlo v oprave počas piatich dní a náhrada
nákladov za používanie vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti
používať svoje motorové vozidlo. Súd teda poukázal na to, že poškodený mal nárok na náhradu
nákladov potrebných na účelné použitie prenajatého motorového vozidla, avšak len počas doby opravy

poškodeného motorového vozidla.

5. Súd mal ďalej za to, že doba opravy, ktorá bola súdu preukázaná bola od 23.04.2018 do 27.04.2018,
t.j. celkove 5 dní. Podľa zmluvy o nájme si účastníci dohodli, že za jeden deň prenájmu je poškodený
ako nájomca povinný platiť sumu 44,40 Eur spolu s DPH, čo predstavuje celkove 222 Eur za 5 dní.

Súd uviedol, že nič na tom nemení skutočnosť, že žalobca ako dodávateľ vystavil poškodenému K. Q.
faktúru č. XXXXXX, kde uvádza jednotkovú cenu za deň 44 Eur bez DPH, keďže táto suma
bola chybne uvedená, nakoľko nekorešpondovala s predmetnou zmluvou o nájme č. XXX. Súd tvrdil, že
na základe tejto skutočnosti bolo zo strany žalobcu možné si vymáhať len sumu, ktorá mu prislúchalaza požičanie vozidla vo výške 44,40 Eur za každý deň požičania, čo predstavuje sumu 222 Eur za 5 dní.
Keďže žalovaný oznámil žalobcovi, že mu plní sumu vo výške 176 Eur, súd predmetnú sumu odpočítal
od sumy 222 Eur a dospel k záveru, že žalovaný má zaplatiť rozdiel z predmetnej sumy, ktorý je vo

výške 46 Eur, a preto v tejto sume súd žalobe vyhovel. Zároveň v sume, ktorá predstavuje rozdiel medzi
žalovanou sumou 246,40 Eur a priznanou sumou 46 Eur zamietol.

6. Súd zároveň priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne, ako
zákonný úrok v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný mal uvedenú sumu

žalobcovi zaplatiť do 07.06.2018, keďže tak neurobil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania od
08.06.2018 a je povinný platiť úroky z omeškania.

7. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 62,68%,
a to na základe skutočnosti, že žalobca bol úspešný v rozsahu 46 Eur, čo predstavuje zo žalovanej
sumy 246,40 Eur 18,66% a žalovaný bol úspešný v rozsahu zamietnutej časti žaloby, t.j. 200,40 Eur,

čo predstavuje 81,34% zo žalovanej sumy. Na základe uvedeného je pomer úspechu žalovaného voči
žalobcovi 62,68%.

8. Proti výroku I. a III. rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a
navyše arbitrárny. Podľa jeho názoru je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a

trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Má za to, že okresný súd vyslovil právne
závery, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne
posúdenie veci a rozhodol podľa jeho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú
navyše nedostatočne odôvodnil. Porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle je v zjavnom rozpore
s princípom spravodlivosti, teda zakladá porušenie základných práv a slobôd. V tejto súvislosti poukázal

na judikatúru súdov, ako aj na § 220 ods. 2 tretia veta CSP, podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu vo vedenom spore. Žalovaný poukázal na § 524 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a má za to, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným
postúpením teda došlo medzi poškodeným, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom k postúpeniu

pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s citovaným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade
faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu
realizovaného v predloženej zmluve o postúpení, ako sa súd prvej inštancie v rozsudku nesprávne
domnieva. Z predloženej zmluvy o postúpení jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov
bol najskôr smerovaný k scedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných

pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi
pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne
vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Odvolateľ poukázal na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo/20/2007 zo dňa 29.1.2018 a s poukazom
na toto rozhodnutie tvrdil, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany
poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, teda takýto právny
úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je zjavne absolútne neplatný.

11. Žalovaný tiež nesúhlasil s priznaním úrokov z omeškania zo strany okresného súdu, tvrdil, že je
to v rozpore s ustálenou judikatúrou a mal za to, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania
upravená v § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm.
a ) alebo b) Zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby ju poisťovňa pod následkom
tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob

vybavenia jeho poistnej udalosti.

12. Žalovaný tiež podotkol, že prvoinštančný súd nerozhodol enunciátom o trovách konania.

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1

písm. a/, f/, h/ CSP. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je
povinný uhradiť žalobcovi sumu 246,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 246,80
Eur od 08.06.2018 do zaplatenia a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100%. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd mal v predmetnom konaní za preukázané, že poškodený si
prenajal vozidlo od žalobcu. V konaní nebola sporná povinnosť žalovaného v súlade so zákonom č.
381/2001 Z.z. uhradiť poškodenému účelné náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré mu vznikli
v dôsledku predmetnej škodovej udalosti. Žalobca má však za to, že súd prvej inštancie vyslovil v
napadnutom rozsudku právne závery, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých

je kľúčové pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Žalobca teda považuje rozhodnutie
za nesprávne a nedostatočne odôvodnené.

15. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že žalovaný sa na pojednávaní
uskutočnenom dňa 09.07.2019 nezúčastnil a skutkové tvrdenia žalobcu realizované na pojednávaní, a

to ani po podanom odpore nijako účinne nepoprel.

16. Žalobca poukázal na bod 25 odôvodenia rozsudku, kde súd vyhodnotil ako dobu opravy vozidla, a
teda deň, kedy si mohol poškodený z opravy prevziať ako deň 27.04.2018, pričom súd vôbec nebral do
úvahy skutočnosť, že vozidlo bolo poškodenému vydané dňa 02.05.2018, čo vyplýva z predložených

podkladov, a to potom, čo bol servisu doručený krycí list poisťovne o úhrade opravy za poškodené
motorové vozidlo. Žalobca tvrdí, že je bežnou praxou, že servis vystaví faktúru za opravu vozidla
ešte pred jej dokončením a odovzdaním zákazníkovi, t.j. poškodenému, a to za účelom urýchlenia
odovzdaniavozidlaaukončenialikvidáciepoistnejudalosti.Poškodenývšakneovplyvní,kedyautoservis
bez jeho vedomia vystaví faktúru za opravu jeho poškodeného motorového vozidla (v danom prípade

preukázateľne skôr, ako bola oprava vôbec ukončená), kedy ju odošle poisťovni za účelom vystavenia
krycieho listu na preplatenie opravy (teda v danom prípade skôr ako bola oprava vôbec ukončená), a
taktiež neovplyvní, kedy poisťovňa (v tomto prípade žalovaný) krycí list vystaví a zašle autoservisu. Až
následne vyzve servis poškodeného na prevzatie vozidla, ktorý si toto obratom ide prevziať a je mu
doručovaná aj príslušná faktúra za opravu vozidla. Uvedené je bežnou praxou a judikatúra súdov je

v danom smere jednotná, keďže poškodený uvedené ovplyvniť z objektívnych dôvodov nevie, a teda
účelnosť a oprávnenosť nákladov na náhradné vozidlo mu je priznávaná až do času ukončenia opravy,
t.j. prevzatia a odovzdania vozidla po tom, čo bol vyzvaný na jeho prevzatie. Skutočnosť, že poisťovňa
v danom prípade podrží vystavenie krycieho listu, nemôže byť na ťarchu poškodeného, ktorý sa do
uvedenej situácie dostal nie z vlastnej viny, ale z viny vinníka poisteného v poisťovni žalovaného.

17. Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že skutkové tvrdenia uviedol v podanom návrhu na pokračovanie
v konaní zo dňa 17.04.2019, ktoré žalovaný nijakým spôsobom účinne nepoprel v zmysle Civilného
sporového poriadku, a to, že oprava vozidla bola ukončená dňa 02.05.2019 a nájom náhradného vozidla
dňa 30.04.2019, t.j. 2 dni pred ukončením opravy poškodeného vozidla. S uvedeným sa súd prvej

inštancie nijakým spôsobom nevysporiadal, a preto je v danom smere rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné.

18. Odvolateľ poukázal aj na to, že okresný súd jednoznačne prijal záver, že vozidlo bolo prijaté do
opravy dňa 23.04.2018 a poškodený si mohol vozidlo prevziať dňa 27.04.2018, avšak neuviedol, na

základe akých skutočností prijal vyššie uvedený záver o skutkovom zistení a z akého dokazovania
uvedené tvrdenie súdu vychádza. Žalobca poukázal na to, že súd v bode 9. uviedol, že poškodené
vozidlo bol dané na vyzdvihnutie dňa 27.04.2018, avšak z pracovného listu vyplýva, že dňa 27.04.2018
bola v čase 15:10 hod vykonaná výstupná kontrola, t.j. v sobotu po pracovnej dobe, s počtom kilometrov149 481. Uvedené skutkové zistenie neobstojí a nevyplýva zo žiadneho záznamu ani tvrdenia účastníka
konania, resp. svedka. Ostáva teda otázka, na základe akého vykonaného dokazovania súd prijal záver
o tom, že opravené vozidlo bolo poškodenému dané dňa 27.04.2018 na vyzdvihnutie. Žalobca položil

otázku, ako si mohol poškodený ísť prevziať opravené vozidlo dňa 27.04.2018, t.j. v sobotu po 15:10.
hod., keď servis je v sobotu od 12.00 hod. a aj v nedeľu zatvorený. V prípade spornosti žalobcom
uvádzaných skutočností mal súd vyzvať žalobcu na vyjadrenie sa a na prípadné doplnenie dokazovania.
Keďže však súd vyslovil, že považuje nárok žalobcu za opodstatnený, žiadne ďalšie dokazovanie
vykonané nebolo. Súd teda v danom prípade suploval žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil,

nežiadal pojednávanie odročiť a vôbec sa nevyjadril ku skutkovým a právnym vymedzeniam žalobcu
v predmetnom konaní, realizovanými po podanom odpore. Uvedeným postupom bolo porušené právo
žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Pokiaľ súd vyhodnotil chybu v písaní a počítaní v zmluve o nájme
ako zásadnú, pričom túto žalovaný opäť nenamietal, je potrebné uviesť, že sám poškodený vystavenú
faktúru nijakým spôsobom nenamietal a túto uhradil v sume a výške zodpovedajúcej vzájomnému
zápočtu v celom rozsahu. Rovnako poukázal aj na zmluvu o postúpení pohľadávky, v ktorej je suma za

úhradu nájmu za zapožičané náhradné vozidlo opäť potvrdená samotným poškodeným.

19. Žalovaný považuje názor súdu o neexistencii predmetnej pohľadávky, resp. vzniku škody za
nesprávny. Zmluva o postúpení pohľadávky je platne uzatvorená, a preto sa v danom smere žalobca
stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018,

podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne
vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto
dohodyzaniklivzájomnépohľadávkyzmluvnýchstrántejtodohody,konkrétnepohľadávkapoškodeného
voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a
pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský

súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.03.2018, sp.zn. 3Cob/2/2018, námietku žalovaného
týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu a z toho vyplývajúceho vzniku škody neakceptoval. Žalobca
na základe uvedeného zdôraznil, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený
v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody
a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k

úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Keďže žalovaný nenahradil vzniknutú škodu v uplatnenom rozsahu,
žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla.

20. Súčasne žalobca uviedol, že poškodený riadne uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme, na základe

ktorej bola po ukončení nájmu vystavená faktúra č. W.. Je teda zrejmé, že medzi žalobcom a
poškodeným vznikol zmluvný vzťah na prenájom motorového vozidla, ktoré si poškodený prenajal ako
náhradné vozidlo jeho poškodeného vozidla. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému vznikla povinnosť
uhradiť žalobcovi vystavenú faktúru za prenájom náhradného vozidla. Následne, na základe týchto
skutočností, uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú vlastnoručne

podpísal. Právne úkony je nutné vykladať podľa obsahu a účelu, za ktorým boli tieto uzatvárané.

21. Žalobca tiež poukázal na § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o PZP, podľa ktorého podľa žalobcu vyplýva, že
predmetné ustanovenie zakladá priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovni škodcu.
Súčasne v zmysle metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002 škodou hradenou z povinného

zmluvného poistenia sú aj náklady na nájom náhradného vozidla prenajatého v dôsledku vzniku
škodovej udalosti. Je preto nepochybné, že došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu, a to o sumu
246,40 Eur, keďže žalovaný odmietol preplatiť v tejto časti účelne vynaložené náklady na prenájom
náhradného vozidla.

22. Žalobca tiež zdôraznil, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevysporiadal so skutočnosťou, prečo odmietol postup podľa § 274 CSP, hoci uvedené žalobca
výslovne navrhol na pojednávaní dňa 09.07.2019 s poukazom na uznesenie NS SR z 25.08.2011, sp.zn.
1Cdo/100/2011.

23. Žalobca považuje napadnutý rozsudok pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľný a považuje
ho za arbitrárny, keďže súd sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu vôbec nevysporiadal. Zároveň podľa
jeho názoru rozhodnutie trpí prejavmi ľubovôle hodnotenia dôkazov, čím sa narúša princíp rovnosti strán
zúčastnených na konaní.24. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 27.08.2019, v ktorom považuje
námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní za neopodstatnené, preto navrhol, aby odvolací súd

postupoval a vec rozhodol v zmysle ním navrhnutého petitu špecifikovaného v jeho odvolaní zo dňa
12.08.2019. Súčasne žiadal priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

25. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že súd mal vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a vykonané
dokazovanie aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení

pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného
na žalobcu. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné
poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. Uvedené potvrdzuje predložené oznámenie
o poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojím konaním sám potvrdil aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti.

26. K žalovaným namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol,
že skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade
predmetnej faktúru nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument,
a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k

postúpeniu pohľadávky. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a
teda aj k vzniku škody. Nie je možné hľadieť na skutočnosť vzniku škody tak formalisticky, že poškodený
neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej
sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu. Neexistuje predsa rozdiel v tom, či poškodený uhradí
žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie

pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom.

27. Žalobca nepovažuje za správny ani názor žalovaného ohľadne úrokov z omeškania, nakoľko
žalovaným uvádzané rozhodnutie NS SR, sp.zn. 3Cdo/145/2017, nezohľadňuje špecifiká tohto prípadu.
Okresný súd priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §

3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Na základe
hmotnoprávnej úpravy, ktorá vyplýva z Občianskeho zákonníka, a to konkrétne z § 563 Občianskeho
zákonníka, okresný súd postupoval pri ustálení dôvodného momentu vzniku omeškania sa žalovaného
skonštatujúc, že z ohľadom na povahu uplatnenej pohľadávky, ktorá predstavovala právo žalobcu na
náhradu škody a nie samotné poistné plnenie, nebol priestor pre posudzovanie vzniku omeškania

podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Pre úplnosť žalobca poukázal na § 153 a § 154
Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorých sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Žalovaný sa v priebehu konania do ukončenia dokazovania vôbec nevyjadril

k opodstatnenosti uplatnených úrokov z omeškania a za tým účelom neposkytol súdu prvej inštancie
žiadne dôkazy. Až v odvolacom v konaní poukázal na viac ako 8 mesiacov staré rozhodnutie NS SR,
ktoré muselo byť žalovanému známe už predtým.

28. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ani k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného písomne

nevyjadril.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolania v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a vo výroku II. a III.
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.31. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

32. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 46 Eur s príslušenstvom, ktorým súd zvyšok žaloby zamietol a výrok
o náhrade trov konania.

33. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 246,40 Eur

s príslušenstvom titulom náhrady škody. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že
aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Okresný
súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému a sám
žalovanýzaslalpoistnéplneniežalobcovivsume176Eur.Okresnýsúdmalzato,žežalobcomuplatnený
nárok na zaplatenie istiny vo výške 46 Eur je dôvodný, a preto v tejto sume žalobe vyhovel a priznal
žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% zo žalovanej sumy ročne od 08.06.2018 do

zaplatenia. Žalobu vo zvyšku istiny do žalovanej sumy 246,40 Eur súd zamietol s odôvodením, že
poškodený mal nárok na náhradné vozidlo len v období opravy poškodeného motorového vozidla, čo v
danom prípade je od 23.04.2018 do 27.04.2018, t.j. za 5 dní. Zároveň zamietnutie žaloby odôvodnil aj
tým, že podľa nájomnej zmluvy mal poškodený platiť nájomné vo výške 44,40 Eur spolu s DPH za jeden
deň nájmu a námietky žalobcu o chybe v písaní súd neuznal.

34. Podľa § 420 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

35. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

36. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

37. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za

škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

38. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

39. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

40. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by jej postúpenie odporovalo zákonu

alebo dohode s dlžníkom.

41. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

42. Podľa § 581 ods. 1, 2 a 3 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody
spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako

aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a 2.

43. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak

sa nemôže skončiť do jedného mesiaca potom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.44. Podľa § 364 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej len „Obch. zák.“ ), na základe
dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

45. Podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
len „ZoPZP“ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

46. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo aby poisťovateľ za
neho nahradiť poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

47. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

48. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škodu uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

49. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

50. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených žalobcom a žalovaným v odvolaní.

51. Žalovaný v odvolaní namietal neexistenciu aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neprípustnosti
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným z dôvodu jej absolútnej

neplatnosti pre rozpor so zákonom a z dôvodu namietania priznaných úrokov z omeškania.

52. Predmetom konania je nárok na náhradu škody uplatnenú žalobcom voči žalovanému z dôvodu
poškodenia motorového vozidla poškodenému, a to motorovým vozidlom poisteného u žalovaného, čím
si poškodený na nevyhnutnú dobu prenajal motorové vozidlo u žalobcu. Súd prvej inštancie správne

posúdil tento nárok ako nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1 a 2 s použitím § 15 ods. 1 ZoPZP.
Forma tohto nároku na náhradu škody predstavuje vynaložené náklady poškodeným pri zabezpečení
náhradného motorového vozidla po dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd
zdôrazňuje, že časť tohto nároku žalovaný aj uhradil priamo žalobcovi vo výške 176 Eur.

53. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému na náhradu škody na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a ním dňa 30.04.2018. Žalobca bol zároveň subjektom, t.j.
prenajímateľom, ktorý poškodenému ako nájomcovi požičal náhradné motorové vozidlo.

54. Odvolací súd konštatuje, že žiadne zákonné ustanovenie nebráni, a žalovaný to ani nenamietal,

poškodenémupostúpiťsvojnároknanáhraduškodyvočižalovanémutretiemusubjektu.Pokiaľžalovaný
vpriebehuceléhokonaniavrátaneodvolanianamietalnedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu,stakýmto
právnym posúdením veci odvolací súd nesúhlasí.

55. Žalovaný namietal, že žalobca ako prenajímateľ vozidla voči poškodenému je jeho veriteľom, a preto

nemohol poškodený na žalobcu postúpiť žiadnu pohľadávku, pretože sa jedná o záväzok z dôvodu
uzavretej zmluvy o nájme medzi poškodeným a žalobcom. S takýmto skutkovým vyhodnotením a
právnym záverom odvolací súd nesúhlasí. Žalovaný opomína skutočnosť, že sa jedná o samostatné
právne vzťahy. Na jednej strane je vzťah medzi žalobcom a poškodeným vzniknutý na základe Zmluvy o
nájme motorového vozidla, v ktorom vystupuje poškodený ako dlžník žalobcu - veriteľa. Na druhej strane

existuje samostatný vzťah medzi poškodeným a žalovaným, pričom poškodenému zákonná úprava
priznáva priamy nárok na náhradu škody od žalovaného ako poisťovateľa škodcu, ktorý spôsobil poistnú
udalosť v zmysle § 15 ods. ZoPZP.56. Podľa názoru odvolacieho súdu poškodenému a žalobcovi žiadna zákonná úprava nebráni,
aby poškodený svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, spočívajúci vo výške odplaty za
užívanie náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla, postúpil žalobcovi, ktorý je zároveň

prenajímateľom tohto vozidla. V danom prípade je potrebné odlíšiť zmluvný vzťah medzi poškodeným
a žalobcom ( nájomná zmluva ) a pohľadávka žalobcu vzniknutá z tohto nájomného vzťahu , pričom
práve táto pohľadávka jej úhradou poškodeným predstavuje majetkovú ujmu, t.j. škodu na strane
poškodeného, ktorý nárok na jej náhradu voči žalovanému je samostatným právnym vzťahom odlišným
od vzťahu medzi poškodeným a žalobcom. Odvolací súd tak zdôrazňuje, ako na to poukazoval aj

žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, že poškodený nepostúpil na žalobcu nárok na zaplatenie dohodnutého
nájomného ( pretože tento je pohľadávkou žalobcu voči poškodenému ), ale v zmysle obsahu zmluvy
o postúpení medzi žalobcom a poškodeným postúpil na žalobcu priamy nárok na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 ZoPZP. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom žalovaného, že poškodený
mal postúpiť na žalobcu záväzok a nie pohľadávku. Záväzok poškodeného voči žalobcovi vo výške
dohodnutého nájomného po jeho úhrade predstavuje ujmu, t.j. škodu v majetkovej sfére poškodeného

a ide o samostatný nárok uplatniteľný priamo poškodeným voči žalovanému. Žalovaný nerozlišoval
medzi týmito samostatnými právnymi vzťahmi medzi poškodeným a žalobcom a medzi poškodeným
a žalovaným. Postavenie poškodeného ako dlžníka žalobcu predstavuje len časť právnych vzťahov
vzniknutých na základe poistnej udalosti medzi stranami konania a poškodeným.

57. Odvolací súd nesúhlasí ani s ďalším záverom žalovaného, že k úhrade faktúry nemohlo ani dôjsť
na základe vzájomného zápočtu medzi žalobcom a poškodeným, keď tvrdil, že prejav vôle strán
smeroval najprv k postúpeniu pohľadávky ( podľa žalovaného neexistujúcej pohľadávky ) a až následne
kzápočtuvzájomnýchpohľadávok.Trebazdôrazniťopätovnénerozlišovanieprávnychúkonovaúčinkov
vyvolaných zmluvou o postúpení pohľadávky. Stranám tejto zmluvy nič nebránilo vzájomné plnenia

„ uhradiť“ vzájomným zápočtom. Započítanie predstavuje zákonom dovolený legálny spôsob zániku
záväzkov, kedy reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza zápočet vzájomných pohľadávok
ako zákonom predpokladaný zánik záväzkov. Teda zaplatenie dohodnutého nájomného žalobcovi zo
strany poškodeného, čím dochádza na jeho strane k vzniku škody, bolo nahradené započítaním oproti
pohľadávke poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Odvolací súd v tejto

súvislosti zdôrazňuje, že dohodou podľa § 364 Obchodného zákonníka je možné započítať akékoľvek
vzájomné pohľadávky, t.j. aj nesplatné, resp. voči splatnej aj nesplatnú pohľadávku. Vzájomné platobné
povinnosti, a to úhrada nájomného zo strany poškodeného v prospech žalobcu a následne úhrada
žalobcu voči poškodenému, ako odplata za postúpenie pohľadávky voči žalovanému bola nahradená
vzájomným započítaním podľa zmluvy o postúpení pohľadávok. Skutočnosť, že k týmto úkonom došlo

v jednej zmluve v ten istý okamih, nie je v rozpore so zákonom, ako správne uviedol okresný súd.
Uvedenými úkonmi sa postavenie žalovaného nezmenilo ani k povahe jeho záväzku, a ani k jeho výške,
zmenil sa „ len“ subjekt oprávnený na toto plnenie.

58. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď považoval zmluvu o postúpení, vrátane dohody

o zápočte v nej obsiahnutú za platnú, zákonom predpokladanú a účinnú, na základe čoho dospel aj k
správnemu záveru o existencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

59. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nedostatočnosť odôvodnenia, arbitrárnosť a svojvôľu
napadnutého rozhodnutia, s takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí. Súd prvej inštancie dostatočne

jasne, zrozumiteľne, logicky a na základe skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania dospel k
správnemu záveru o aktívnej legitimácii na strane žalobcu pri nároku uplatňovanom voči žalovanému.

60. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní o priznaní úrokov z omeškania žalobcovi v rozpore s ustálenou
judikatúrouodvolacísúduvádza,žetakétoskutkovétvrdenieuviedolžalovanýakoprostriedokprocesnej

obrany prvýkrát až v odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie. V odpore proti
vydanému platobnému rozkazu žalovaný nesprávnosť uplatneného úroku z omeškania nenamietal
napriek tomu, že mu bola doručená žaloba a opis príloh k nej. Po podaní vyjadrenia žalobcu k
odporu žalovaného, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.05.2019 vyzval žalovaného na vyjadrenie
sa k vyjadreniu žalobcu k odporu a zároveň bol poučený o povinnosti uviesť ďalšie skutočnosti a

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v lehote 15 dní. V zmysle § 149 CSP prostriedkami
procesného útoku a procesnej obrany sú nielen skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení,
ale aj hmotnoprávne námietky. Pretože v priebehu celého konania žalovaný nenamietal dôvodnosť a
oprávnenosťuplatnenýchúrokovzomeškania,odvolacísúdnemoholprihliadnuťnauvedenýprostriedokprocesnej obrany žalovaného uplatneného prvýkrát až v odvolaní a vychádzal zo skutkových tvrdení
a zistení tak, ako ich ustálil a zistil súd prvej inštancie do dňa vyhlásenia napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považuje za nesporné. Žalobca už v žalobnom návrhu uviedol a odôvodnil dôvody, na
základe ktorých sa domáhal konkrétnej výšky úroku z omeškania z konkrétnej sumy a od konkrétneho
dátumu. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný v priebehu celého konania nepoprel, pričom sám súd prvej
inštancie na základe žalobcom predložených dokladov nepriznal úrok z omeškania žalobcovi za ním
požadované obdobie, ale až po uplynutí lehoty stanovenej na dodatočné plnenie, následkom čoho súd

v časti uplatneného úroku žalobu zamietol, avšak žalobca v tejto časti rozsudok odvolaním nenapadol.
Žalovanýtedavkonanískutkovétvrdenianepoprel,pretoznichsúdprvejinštancieajvychádzalvzmysle
§ 151 ods. 1 CSP. Odvolací súd zároveň zistil, že súd poučil strany konania o zákonnej koncentrácii
v zmysle § 154 CSP, t.j. o povinnosti predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný sa však na výzvu súdu
nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil, hoci bol poučený o povinnosti predloženia prostriedkov

procesného útoku a procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o
skončení dokazovania.

61.Vzmysle§149CSP,prostriedkamiprocesnéhoútokuaprocesnejobranysúnielenskutkovétvrdenia
a popretie skutkových tvrdení, ale aj hmotnoprávne námietky. Pretože v priebehu celého konania

žalovaný nenamietal dôvodnosť a oprávnenosť uplatnených úrokov z omeškania, odvolací súd nemohol
prihliadnuť na uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaného uplatneného prvýkrát až v odvolaní a
vychádzal zo skutkových tvrdení a zistení tak, ako ich ustálil a zistil súd prvej inštancie do dňa vyhlásenia
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dopĺňa, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. Súd skutkové tvrdenia žalobcu žalovaným v priebehu celého

konania nepoprel, a preto z nich súd prvej inštancie mal vychádzať v zmysle § 151 ods. 1 CSP.

62. Vzhľadom na uvedené, keďže odvolanie žalovaného proti výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel je
nedôvodné, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

63. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok III. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách
konania, pričom ide o závislý výrok od rozhodnutia v merite veci. Keďže rozsudok odvolaním napadol
aj žalobca, ktorý ho podal voči celému rozsudku, súd konštatuje, že odvolaním možno napadnúť len tú
časť rozsudku, ktorá je v neprospech strany. Nakoľko výrokom I. bolo žalobe žalobcu vyhovené, žalobca

mohol odvolaním napadnúť len výroky, ktoré sú v jeho neprospech, t.j. výrok II. a III. rozsudku.

64. Preskúmaním odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

65. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že sa stotožňuje s

názorom žalobcu, že napadnutý rozsudok v časti, v ktorej súd žalobu zamietol je nepreskúmateľný.
Z rozsudku je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal z pracovného listu spoločnosti LION CAR,
s.r.o., kde bola oprava havarovaného vozidla vykonávaná. Z uvedenej listiny je síce zrejmé, že výstupná
kontrola sa uskutočnila dňa 27.4.2018 o 15:10 hod., avšak z tejto listiny vyplýva aj skutočnosť, že vozidlo
bolo odovzdané zo servisu dňa 2.5.2018. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pri rozhodovaní týmto

rozporom a napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní počet vyfakturovaných dní za prenájom vozidla
zo strany žalobcu vôbec nenamietal, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie touto listinou a zobral za
podstatný dátum dňa 27.4.2018, hoci z rozsudku nie je zrejmé, prečo práve tento termín opravy bral
okresný súd do úvahy pri rozhodovaní vo veci. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie bol
povinný skúmať a dokazovať len skutočnosti namietané v konaní pred súdom zo strany žalovaného.

Pokiaľ súd vykonával dokazovanie a sám dospel k záveru, že časť nevyhnutný na opravu bol 5 dní,
bolo povinnosťou súdu v napadnutom rozsudku odôvodniť, ako dospel k tomuto záveru a prečo nebral
do úvahy podpis poškodeného a zápis o prevzatí motorového vozidla až dňa 2.5.2018. Je nesporné,
že žalovaný počet dní opravy, resp. oprávnený počet dní prenájmu auta v oznámení o šetrení poistnej
udalosti určil na deň 26.4.2018, avšak v priebehu konania žalovaný uplatnený nárok ohľadne počtu dní

užívania prenajatého vozidla vôbec nenamietal.66. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že keďže v tomto rozsahu trpí
napadnutý rozsudok nepreskúmateľnosťou, ide o vadu konania, ktorú nie je možné reparovať v rámci
odvolacieho konania.

67. Zároveň odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ akceptoval ospravedlnenie
žalovaného na pojednávaní, ktoré nebolo súdu doručené včas a z vážnych dôvodov, pričom zástupca
žalobcu na pojednávaní navrhol rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie, čomu súd nevyhovel. Aj
v tomto smere považuje odvolací súd postup súdu za nesprávny, keďže žalovaný sa na pojednávanie

nedostavil a neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, aj keď bol
naňriadnepredvolaný.Dôvodyuvádzanéžalovanýmakoospravedlnenienavytýčenompojednávanínie
sú dôležitými dôvodmi, preto súd prvej inštancie mal na návrh právneho zástupcu žalobcu postupovať
v súlade s § 274 CSP. Pokiaľ však tak neurobil, v terajšom štádiu konania už nie je možné rozsudok
pre zmeškanie vyhlásiť.

68. Keďže súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok ohľadne krátenia počtu
dní prenajatého vozidla, ide o porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, pričom táto vada
zakladá prípustnosť odvolania a táto vada je porušením základného práva strany súdneho konania na
spravodlivý proces, pričom toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

69. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane

konania ( okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom ) odníma
možnosť náležite ( skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu ) v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi i v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

70. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že pokiaľ žalovaný v konaní nenamietal skutkové

tvrdenia žalobcu, pričom súd prvej inštancie mienil sám vykonať dokazovanie v rozsahu nenamietaných
žalovaným skutočností, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie umožniť žalobcovi predložiť dôkazy na
preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku.

71. Pokiaľ tak žalobcovi nebolo umožnené, ide o odňatie možnosti konať pred súdom, pričom pod

odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane
znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch

II. a III. v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil
na ďalšie konania.

73. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto

rozhodnutí.

74. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať v súlade s § 151 ods. 1 CSP, teda skutkové
tvrdenia, ktoré žalovaný výslovne nepoprel bude považovať za nesporné.

75. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci.

76. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.