Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/158/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210223875
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7210223875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne Československá obchodná banka, a.s.,
Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zast. advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o.,
Bratislava, Ľubinská 3, IČO: 35 922 907, proti žalovanej N. E., C. - C., C. XXX/X, o zaplatenie 2 499,06
€ s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 36C/126/2010-67 z 2.3.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, ohľadne úrokov z omeškania vo výške nad
9,25 % ročne.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, ohľadne úrokov z omeškania zo sumy 467,90 €

vo výške 15 % od 16.8.2010 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 449,06 €
istiny, úrok za poskytnutie úveru vo výške 12,50 % ročne zo sumy 1 724,21 € od 16.8.2010 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy 1 724,21 € od 16.8.2010 do zaplatenia, nahradiť
jej trovy konania 403,73 €, ktoré je povinná zaplatiť jej zást., to všetko pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 100 €, splatnými vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, do zaplatenia s tým, že vynechaním jednej splátky sa stáva celý

dlh splatný okamžite a žalobu ohľadom úroku z omeškania v časti nad priznaný nárok zamietol.
Žalobkyňa podala včas odvolanie proti rozsudku v časti, v ktorej jej nebol priznaný úrok z omeškania
zo sumy 467,90 € a žaloba bola zamietnutá.
Súd zistil že 4.4.2006 uzavreli účastníčky zmluvný vzťah pomenovaný ako Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č.002119402R, podľa ktorého žalobkyňa poskytla žalovanej úver 3 153,53 € a že v čl. VI.
zmluvy sa dohodli, že žalobkyňa má v prípade omeškania žalovanej nárok na úrok z omeškania vo
výške 15 % z dlžnej sumy ročne. Citujúc znenie § 2,§ 4 ods.1 (časť),ods.2,3,4 a § 5 zák.č.258/01

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,§ 39,§ 52,§ 54 ods.1 prvá veta,§
517 O. z. a § 3 ods.1 nar.vl.č87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, dospel k záveru, že žalovaná sa od 16.4.2009 dostala do omeškania so splatením 1 724,21
€, titulom nároku na vrátenie zostatku úverovej istiny z predmetného úverového vzťahu, že z dôvodu jej
omeškania so splatením úveru si žalobkyňa podľa čl. VI. zmluvy uplatnila voči nej nárok na zaplatenie
zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 15 % z dlžnej sumy denne, že z cit. ust. O. z.

o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretá medzi
účastníčkami konania je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobkyňa, ktorá zmluvu uzavrela v rámci
svojej podnikateľskej činnosti v nej vystupuje ako dodávateľ a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ a
že predmetný zmluvný vzťah je spotrebiteľským vzťahom podľa O. z., preto je dohoda o výške úrokovz omeškania v rozpore s jeho § 517 ods.2, lebo zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu považoval
podmienku v čl. VI. úverovej zmluvy, týkajúcu sa výšky úroku z omeškania 15 % ročne, za neplatnú

podľa § 39 O. z. a z uvedeného dôvodu žalobu, ohľadom úroku z omeškania v časti nad zákonný
úrok z omeškania, zamietol. Zistil (z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia), že 16.4.2009
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1,25 % ročne, preto priznal
žalobkyni úroky z omeškania, v súlade s § 517 ods.2 O. z. a § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z., vo výške 9,25
% z dlžnej sumy ročne. Poznamenal, že ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadna

z účastníčok konania nenavrhla a taktiež aj z dôvodu, že považoval zistený skutkový stav veci za
dostatočný na vydanie rozsudku.
Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že ho podáva podľa § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p. z dôvodu, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že žalobou z 27.9.2010 sa
domáhala zaplatenia 2 449,06 €, úroku z úveru zo sumy 1 724,21 € vo výške 12,5 % ročne od 16.8.2010

do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 1 724,21 € vo výške 15 % ročne od 16.8.2010 do zaplatenia
a úroku z omeškania zo sumy 467,90 € vo výške 15 % ročne od 16.8.2010 do zaplatenia. Vytýkala súdu,
že už na začiatku odôvodnenia sa dopustil chyby, keď opomenul uviesť, že žalobou si ako prísl. uplatnila
aj úrok z omeškania vo výške 15 % ročne z dlžnej sumy 467,90 € (úroky a poplatky) od 16.8.2010 do
zaplatenia, pričom súdom opomenutý nárok vyplýva zo žaloby z 27.9.2010 a že uplatneným nárokom sa

súd vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal, a teda ani jeho zamietnutie nezdôvodnil. Mala za to, že
absencia odôvodnenia rozsudku v časti zamietnutého nároku na úrok z omeškania vo výške 15 % ročne
z dlžnej sumy 467,90 € má za následok, že odôvodnenie rozsudku v tejto časti je nepostačujúce, resp.
žiadne a z toho dôvodu aj nepreskúmateľné. Ďalej poukázala na to, že podľa čl. V. Zmluvy o ČSOB
spotrebiteľskom úvere č.002119402R zo 4.4.2006 (ďalej Zmluva), uzatvorenej podľa § 497 a n. O. z., sa

žalovaná zaviazala splácať úroky a istinu úveru v pravidelných mesačných splátkach, že z čl. VI. Zmluvy
vyplýva, že v prípade ak nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky
vyplývajúce z tejto Zmluvy, dohodla sa s ňou na úroku z omeškania so sadzbou vo výške 15 % ročne
zo súm, ktoré je povinná zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich z tejto Zmluvy a úroky (z úveru)
a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z omeškania, takže z

uvedeného vyplýva, že v prípade omeškania s platením úrokov z úveru a poplatkov budú sa úroky z
úveru a poplatky, s platením ktorých je v omeškaní, následne úročiť úrokom z omeškania, že vzhľadom
na čl. VI. Zmluvy úroky a poplatky (ostatné peňažné záväzky) sú súčasťou jej peňažného záväzku, preto
dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania,
že uvedené podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/98, uverejnené v periodiku Zo

súdnej praxe, 2000,č.4 (nie č.6; poznámka odvolacieho súdu),str.80 (citovala jeho právnu vetu a časť
poznámky k nemu), že úrok z poskytnutého úveru je cenou peňažných prostriedkov, ktoré zmluvou
o úvere umožňuje čerpať dlžníkovi (žalovanej), že úrok z úveru nemá sankčný charakter, preto ho
nemožno zamieňať s úrokom z omeškania, na ktorý jej vzniká nárok, ak je žalovaná so splatením svojho
záväzkuvomeškaní.VtejtosúvislostipoukázalanarozsudokKrajskéhosúduvPrešove4Cob/62/2007z

27.3.2008,ktorýsao.i.zaoberalajotázkouplateniaúrokovzomeškaniazúrokovzúveruavodôvodnení
ktorého konštatuje, že s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru,
že s omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených
úrokov, že ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania a že pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z

týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Napokon uviedla, že si žalobou uplatňovala zaplatenie
aj úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 467,90 €, pozostávajúcej z úrokov z úveru 359,21
€ vyčíslených k 15.8.2010 a poplatkov 108,69 €, že uplatnenie úroku z omeškania z týchto súm je
v súlade so Zmluvou, obchodnými podmienkami, aj so spomenutým rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR. Vzhľadom na uvedené mala za to, že uplatnenie nároku, vyplývajúceho zo Zmluvy a podporeného

aj judikatúrou v tejto oblasti, nemôže byť neprimerané a v rozpore so dobrými mravmi. Na základe
uvedených skutočností navrhla, podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p., odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť,
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie, alternatívne podľa § 220 O. s. p.
napadnuté rozhodnutie zmeniť a zaviazať žalovanú na úhradu trov konania -zaplateného súdneho
poplatku za odvolanie a na úhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní 130,39 €.

Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 2 449,06 € istiny, úrok za poskytnutie
úveru vo výške 12,5 % ročne zo sumy 1 724,21 € od 16.8.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy 1 724,21 € od 16.8.2010 do zaplatenia, to všetko pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 100 € splatnými vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúcmesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku do zaplatenia s tým, že vynechaním
jednaj splátky sa stáva celý dlh splatný okamžite, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť
(§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie
rozsudku (§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba, ohľadne úrokov z
omeškania zo sumy 467,90 € vo výške 15 % od 16.8.2010 do zaplatenia, lebo sa postupom súdu odňala

účastníkomkonaniamožnosťkonaťpredsúdom,pretopodľa§221ods.1písm.f),ods.2O.s.p.rozsudok
v uvedenom rozsahu, ako aj vo výroku o trovách konania, zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli

dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom - podľa
jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132 až § 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy

protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)

je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z akých ust. zákona alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne
vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.

vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Rozhodnutie nie
je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp.,
keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba, ohľadne úrokov z omeškania
zo sumy 467,90 € vo výške 15 % od 16.8.2010 do zaplatenia, nezodpovedá týmto požiadavkám, lebo
súd sa ani slovom nezmieňuje o tom, z akého dôvodu tak urobil.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92

Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava),čl.36 ods.1 Listiny základných práv
a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.; ďalej len Listina) a čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.

j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné

dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody, príp. obsahuje iba
nedostatočné dôvody prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie
konanie.

Povinnosťou súdu bude rozhodnutie, ohľadom úrokov z omeškania zo sumy 467,90 € vo výške 15 %
od 16.8.2010 do zaplatenia, riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, pričom sa tiež vyrovná so
všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3
O. s. p.).

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť aj z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), pretože ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.
Podľa čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2Ústavykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabezzbytočnýchprieťahov
avjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.Verejnosťmožnovylúčiť
len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,

pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ÚS SR vyplýva, že tak základné
právo podľa čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na
rovnosťzbraní,kontradiktórnosťkonaniaaodôvodnenierozhodnutia,pričomobsahprávanaspravodlivý
súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
Občiansky súdny poriadok, podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem čl.46 ods.1 Ústavy, čl. 36 ods.1
Listiny a čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva
na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon
pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.