Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611010009
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4611010009.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr.

Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaných U. G. a spol. pre zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 odsek 1, 4 Trestného zákona a iné, o odvolaniach prokurátorky Okresnej
prokuratúryA.aobžalovanýchU.G.,J.G.aI..F.L.,podanýchprotirozsudkuOkresnéhosúduTopoľčany
zo dňa 24.09.2019, spisová značka 1T/3/2011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 26. mája
2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, e/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaní:

1/ U. G., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., T. L. XXXX/XX
2/ J. G., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., J. W. XXXX/XX
3/ I.. F. L., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom M. P. č. XXX,

sa uznávajú vinnými, že:

obžalovaný U. G. ako konateľ spoločnosti NIPE s.r.o., so sídlom Dopravná 2, Topoľčany, IČO: 35 923

733, podal v dňoch 8.8.2006 a 24.1.2007 Daňovému úradu v Topoľčanoch daňové priznania na dani
z pridanej hodnoty za mesiace júl 2006 a december 2006, v ktorých spoločnosť NIPE s.r.o. Topoľčany
uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac júl 2006 vo výške
8.624.984,- Sk (286.297 Eur) a za mesiac december 2006 vo výške 9.845.230,- Sk (326.801,76 Eur)
napriek tomu, že vedel, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo a uplatnenie nároku na vrátenie
nadmernéhoodpočtudanezpridanejhodnotyvychádzalozfiktívnychfaktúrodspoločnostiATRIALs.r.o.
so sídlom 17. novembra 1333 Topoľčany, IČO: 31 547 424, týkajúcich sa fiktívneho nákupu tovaru - buk
parený, drevospracujúce stroje a zariadenia, slnečné kolektory, krištáľ mix, oblúkové montovateľné haly,

oceľovékontajneryvcene97.918.359,-Sk(3.250.294Eur)bezDPH,ktorédokladyvyhotovilobžalovaný
I.. F. L. po spoločnej dohode s obžalovaným J. G., konateľom spoločnosti ATRIAL, s.r.o. Topoľčany a
obžalovaným U. G., hoci vedeli, že neboli naplnené zákonné podmienky na odpočítanie dane podľa
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, nakoľko spoločnosť
ATRIAL, s.r.o Topoľčany reálne nenakúpila od spoločnosti Philippe Deleuvrier, 15 rue Pelesserie 307 00
UZES, FRANCE, DIČ: FR 09323596745 žiadny tovar, keďže doklady a pečiatku francúzskej spoločnosti
vyhotovil obžalovaný I.. F. L. a týmto konaním obžalovaný U. G. neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 613.098,76 Eur (18.470.214,- Sk),

t e d a :
obžalovaný U. G.:
- neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane s pridanej hodnoty, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený
prospech vo veľkom rozsahu.

obžalovaní J. G. a I.. F. L.:- úmyselne poskytli inému pomoc zadovážením prostriedkov, aby si neoprávnene uplatnil nárok na
vrátenie dane z pridanej hodnoty, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vo veľkom rozsahu.

t ý m s p á c h a l i :
Obžalovaný U. G.:
- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, 4 Trestného zákona v znení účinnom do
30.09.2012 (ďalej iba Trestný zákon).

Obžalovaní J. G. a I.. F. L. ako účastníci:
- pomoc k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona k
§ 277 odsek 1, 4 Trestného zákona.

Z a t o s a i m u k l a d á :

obžalovanému U. G.:
Podľa § 277 odsek 4 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j)
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3
písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona súd mu výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 56 odsek 1, § 57 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá peňažný trest v sume 20
000 (dvadsaťtisíc) eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

obžalovaným J. G. a I.. F. L.:
podľa § 277 odsek 4 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j)
Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, každému

samostatne trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona súd im výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 56 odsek 1, § 57 odsek 1 Trestného zákona, každému obžalovanému samostatne ukladá
peňažný trest v sume 10 000 (desaťtisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, obom obžalovaným pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní U. G., J. G. a I.. F. L. uznaní vinnými pre skutok, že
obžalovaný U. G. ako konateľ spoločnosti NIPE s.r.o., so sídlom Dopravná 2, Topoľčany, IČO: 35 923

733, podal v dňoch 8.8.2006 a 24.1.2007 Daňovému úradu v Topoľčanoch daňové priznania na dani
z pridanej hodnoty za mesiace júl 2006 a december 2006, v ktorých spoločnosť NIPE s.r.o. Topoľčany
uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac júl 2006 vo výške
8.624.984,- Sk (286.297 Eur) a za mesiac december 2006 vo výške 9.845.230,- Sk (326.801,76 Eur)
napriek tomu, že vedel, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo a uplatnenie nároku na vrátenie

nadmernéhoodpočtudanezpridanejhodnotyvychádzalozfiktívnychfaktúrodspoločnostiATRIALs.r.o.
so sídlom 17. novembra 1333 Topoľčany, IČO: 31 547 424, týkajúcich sa fiktívneho nákupu tovaru - buk
parený, drevospracujúce stroje a zariadenia, slnečné kolektory, krištáľ mix, oblúkové montovateľné haly,
oceľovékontajneryvcene97.918.359,-Sk(3.250.294Eur)bezDPH,ktorédokladyvyhotovilobžalovaný
I.. F. L. po spoločnej dohode s obžalovaným J. G., konateľom spoločnosti ATRIAL, s.r.o. Topoľčany a

obžalovaným U. G., hoci vedeli, že neboli naplnené zákonné podmienky na odpočítanie dane podľa
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, nakoľko spoločnosť
ATRIAL, s.r.o Topoľčany reálne nenakúpila od spoločnosti Philippe Deleuvrier, 15 rue Pelesserie 307 00
UZES, FRANCE, DIČ: FR 09323596745 žiadny tovar, keďže doklady a pečiatku francúzskej spoločnosti
vyhotovil obžalovaný I.. F. L. a týmto konaním obžalovaný U. G. neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 613.098,76 Eur (18.470.214,- Sk), čím spáchali:obžalovaný U. G. zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, 4 Trestného zákona, v
znení účinnom do 30.09.2012 (ďalej iba Trestný zákon). Obžalovaní J. G. a I.. F. L. ako účastníci pomoc
k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona k § 277

odsek 1, 4 Trestného zákona.
Zato obžalovanému U. G. bol podľa § 277 odsek 4 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a §
39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona mu výkon trestu

odňatia slobody bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba 4 (štyri) roky.
Obžalovaným J. G. a I.. F. L. podľa § 277 odsek 4 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona
a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona, obom obžalovaným

bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a určená skúšobná doba 3 (tri) roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný U. G. a prostredníctvom svojho obhajca L.. Juraja
Šimunyho zdôvodnil tým, že v priebehu trestného konania kontrolóri správcu dane Ing. Jozef Smatana,
Ing. Pavol Kováčik a Mgr. Marek Selecký potvrdili existenciu fakturovaného tovaru. Títo kontrolóri neboli

spochybnení správcom dane. Existenciu tovaru potvrdil i svedok D. G.. Kritizoval chybné zdôvodnenie
rozsudku, keďže nesprávne zdôvodňuje spáchaný delikt obžalovaným. Pretože obžalovaný nenaplňuje
skutkovú podstatu zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, 4 Trestného zákona,
navrhol napadnutý rozsudok v jeho časti podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku zrušiť
a oslobodiť ho spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku.

Obžalovaný J. G. zdôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Dušana Kolesára do
výroku o vine, treste a konaniu, ktorému predchádzalo. Namietal neuznanie záveru kontroly daňovými
kontrolórmi I.. B., L.. P. a Ing. P.. Naopak znalecký posudok Ing. Emílie Nemčokovej nepovažoval
za relevantný dôkaz, pretože vychádzala zo skreslených vstupných údajov. Svedok Y. W. potvrdil,

že predmetný tovar sa nachádzal v prenajatých priestoroch. Odvolateľ skutočnosť, že súd I. stupňa
sa opieral o právny názor vyššieho stupňa, nepovažuje za správny, nakoľko vychádza z množstva
nepresností a nepodložených tvrdení. Takýmto je, že spoločnosť Atrio, s.r.o. nikdy reálne s tovarom,
s ktorým mala podnikať s firmou Nipe, s.r.o., nedisponovala. Dôkazy produkované v prospech
obžalovaného prevažujú a keďže existujú rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné vyvrátiť iným

dokazovaním, navrhol po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaného oslobodiť podľa § 285 písmeno
a/, c/ Trestného poriadku.
Obžalovaný I.. F. L. podané odvolanie oprel o záver, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Nie je pravdou, že doklady a pečiatku francúzskej spoločnosti
vyhotovil on. Tieto sa od neho dostali od neznámych mužov, ktoré mu odovzdali na parkovisku v

Topoľčanoch. Nemal úmysel spáchať trestný čin. Sám bol uvedený do omylu.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby z dôvodu, že skutok z jeho strany sa
nestal. Zároveň navrhol rozhodnúť aj o zadržiavaných veciach z vykonanej domovej - osobnej prehliadky
na adrese Nitrianska Streda XXX. Požiadal o vrátenie odňatých technických zariadení, pretože sa jedná
o morálne i technicky zastaralé veci, avšak obsahujú záznamy o zálohovaných rodinných fotkách a

videách.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra napadla rozsudok v neprospech obžalovaných v časti výroku
o trestoch. Nestotožnila sa s postupom súdu I. stupňa a samotným výrokom o trestoch, pretože tieto
nezodpovedajú zásadám pre ukladanie trestov z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie. Ak súd I.

stupňaargumentovaladĺžkoukonania,takpodľaprokurátorkyprípravnékonanietrvaloštyrirokyasúdne
konanie osem rokov a po ostatnom rozhodnutí odvolacieho súdu bolo možné bez vykonávania ďalších
dôkazov rozhodnúť v zmysle právneho pokynu uvedeného v druhostupňovom rozhodnutí. Prokurátorka
nepovažovala neuloženie trestu zákazu činnosti za správne, rovnako neuloženie trestu prepadnutia
zaistených vecí - počítačovej techniky. Navrhla bez použitia § 39 Trestného zákona obžalovaným uložiť

nepodmienečné tresty odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 38 odsek 3
Trestného zákona a uložiť obžalovaným trest zákazu vykonávať podnikateľskú činnosť i obžalovanému
I.. F. L. uložiť trest prepadnutia veci zaistených v súvislosti s touto trestnou činnosťou.Na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti všetkých troch obžalovaných navrhujúcich,
aby sa konalo v ich neprítomnosti, obhajcovia Mgr. Juraj Šimuny a JUDr. Dušan Kolesár zotrvali na
argumentoch odvolaní v prospech obžalovaných U. G. a J. G.. Prokurátor Krajskej prokuratúry opierajúc

sa o petit podanom odvolaní navrhol vyhovieť odvolaniu a odvolania všetkých troch obžalovaných
zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenými
osobami-prokurátoromaobžalovanými,vzmysle§317ods.1Trestnéhoporiadkupreskúmalzákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania.
Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by mohli
odôvodňovaťpodaniedovolaniapodľa§371ods.1Trestnéhoporiadkuadospelkzáveru,žejepotrebné
rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje skutočnosť, že konanie predchádzajúce napadnutému

rozsudku, bolo preskúmané z pohľadu splnenia všetkých zákonných procesných noriem. Toto konanie
bolo realizované v rámcoch základných zásad trestného konania a rešpektovania práva na obhajobu
všetkých obžalovaných. Jednotlivé úkony spĺňali kritéria špecifických ustanovení Trestného poriadku.

Odvolací súd v predchádzajúcom preskúmavaní tejto trestnej veci dospel ku skutkovému i právnemu

záveru, ktorý premietol do dôvodov svojho uznesenia zo dňa 12.06.2018, sp. zn. 1To/4/2018.

Súd I. stupňa vychádzajúc z týchto právnych záverov a rešpektujúc ustanovenie § 327 odsek 1 resp.
2 Trestného poriadku, rozhodol o vine obžalovaných. Skutkové závery sa opierali o vykonané dôkazy
a to v podobe usvedčujúcej alebo vyvinujúcej voči obžalovaným. Obžalovaný I.. F. L. priznal, že bol

požiadaný o vypracovanie účtovných dokladov obžalovaným G. a obžalovaným G.. Predmetné faktúry
vystavil, ale tieto podľa jeho výpovede, považoval iba za vzory a nie za relevantné finančné doklady,
ktoré by bolo možné zapracovať do účtovníctva. Napriek obrane všetkých troch obžalovaných, že tovar,
ktorým mal prebehnúť predmetný obchodný vzťah v skutočnosti jestvoval, bol skladovaný a napokon
aj zistený prvotnou daňovou kontrolou, je nutné uviesť, že žiadny priamy dôkaz svedčiaci o existencii

konkrétneho tovaru, jednotlivých položiek, ich objemu a hodnote, nebol okrem účtovných dokladov
preukázaný. Naopak zástupcovia spolupracujúcich firiem popreli akýkoľvek obchodný vzťah s firmami
NIPE, s.r.o. a Atrial, s.r.o.. Zástupkyňa daňového správcu jednoznačne a logicky vysvetlila, z akého
dôvodu bolo potrebné daňových kontrolórov I.. T. P., I.. U. B. a L.. L. P. odvolať z prvotných úkonov
daňovej kontroly a vykonať skutočne reálnu kontrolu, ktorej výsledkom bol nález konštatovaný aj vo

výroku o vine. Napokon závery znalkyne z odboru ekonómie a manažmentu o stave účtovnej evidencie
firmy NIPE, s.r.o. nepriamo, ale o to výrečnejšie, preukazujú nesprávne vedenie účtovných dokladov
tejto firmy.

Právnym záverom, ktoré uskutočnil súd I. stupňa je potrebné dodať, že sa odzrkadľujú spôsob konania

obžalovaného U. G. a účastníkov J. G. a I.. F. L.. Vzhľadom na škodu, ku ktorej spelo ich konanie s
cieľom vymôcť neoprávnene uplatnený nárok nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume
prevyšujúcej niekoľkonásobne škodu veľkého rozsahu, bolo správne hodnotiť konanie obžalovaného U.
G. ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, 4 Trestného zákona so zdôraznením
(vzhľadom na časový odstup), že sa jedná o Trestný zákon účinný do 30.09.2012, majúc na pamäti

zdôraznenie ústavnej zásady premietnutej do § 2 odsek 1 Trestného zákona.

Pretože však súd I. stupňa opätovne prevzal zákonu nezodpovedajúce znenie právnych viet všetkých
troch obžalovaných z obžaloby a to napriek tomu, že táto skutočnosť už bola vytýkaná uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.06.2018, sp. zn. 1To/4/2018.

Tento nedostatok nebol vnímaný ani jednou z procesných strán, no na jeho základe bolo potrebné
napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku.

Pokiaľ sa týka trestu, súd I. stupňa zodpovedným spôsobom vyhodnotil dĺžku konania, na ktorom
obžalovaní neniesli priamo vinu od spáchaného skutku v roku 2006 resp. 2007. Rovnako správne

vyhodnotil faktickú bezúhonnosť všetkých troch obžalovaných ku dňu rozhodnutia v merite veci, iba v
prípade obžalovaného Ing. F. L. bol zaznamenaný atak Trestného zákona, no v súčasnosti sa na neho
hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z tohto pohľadu sa javilo byť správnym použitie ustanovenia § 39odsek 1 Trestného zákona s limitom spodnej hranice trestnej sankcie uvedený v odseku 3 písmeno d/
Trestného zákona tohto ustanovenia.
Podľa odvolacieho súdu však nebolo dostatočne diferencované zavinenie toho ktorého páchateľa a

zvýraznený fakt, že cieľ ich trestnej činnosti smeroval k neoprávnenému obohateniu. Z toho dôvodu
odvolací súd podľa § 321 ods. 1, písmeno e/ Trestného poriadku zrušoval napadnutý rozsudok i pre
neprimeranosť trestov a vo svojom rozhodnutí popri trestoch odňatia slobody obžalovanému U. G. vo
výmere dvoch s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov uložil aj trest
peňažný v sume 20 000 (dvadsaťtisíc) eur spolu s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní jedného

roka. Obžalovaným J. G. a I.. F. L. zhodne uložil trest odňatia slobody po dvoch rokoch s podmienečným
odkladom ich výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov a zároveň im každému uložil aj peňažný trest v
sume 10 000 (desaťtisíc) eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní osem mesiacov.

K navrhovanému trestu zákazu činnosti a trestu prepadnutia veci prokurátorom, odvolací súd upriamuje
pozornosť na záverečnú reč prokurátora, kde v časti navrhovaného trestu uvádza okrem trestu odňatia

slobody, iba návrh na rozhodnutie o vydaných veciach a ich „prepadnutí“.

Z takéhoto návrhu je zrejmé, že žalovateľ nemal ustálené, akým spôsobom koncipovať návrh o treste,
ktorý by mal súd I. stupňa uložiť, ak v podanom odvolaní do trestu navrhuje uložiť i trest zákazu činnosti,
ktorý považuje v takomto prípade za „obligatórny“ spolu s trestom prepadnutia veci.

Na margo navrhovaných trestov je potrebné uviesť, že v dobe tak vzdialenej od samotného spáchania
deliktu, by nebolo rozumné, účinné a ani v súlade so zásadami ukladania trestov, v súčasnosti zakázať
podnikať všetkým trom obžalovaným.

Obžalovaný I.. F. L. v odvolaní pripomenul, že na pamäťových médiách zaistených počítačových resp.
elektronických komponentov sa nachádzajú jeho osobné a rodinné súbory vo forme fotografií a videí.

O týchto prostriedkoch, ktoré boli zaistené pre účely trestného konania rozhodne súd I. stupňa
samostatným rozhodnutím podľa § 97 odsek 1, 2 Trestného poriadku o vrátení veci, pretože na ďalšie

konanie nie sú potrebné a neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie, resp. ak zistí, že
ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty, nariadi jej zničenie podľa § 98 odsek 3 Trestného
poriadku, pričom však vezme do úvahy pripomienku obžalovaného I.. F. L. o osobných dátach, ktoré sa
na pamäťových médiách nachádzajú a zrejme nesúvisia s trestnou činnosťou.

Zároveň bude súd I. stupňa povinný podľa § 95 odsek 5 Trestného poriadku, rozhodnúť o zrušení
zaistenia finančných prostriedkov 325.225,05 eur s príslušenstvom (č.l. 1916), uložených na účte č.:
4510015008/3100 vo Volksbank Slovensko, a.s. Bratislava, pretože pominuli dôvody na ich zaistenie.

Na podklade týchto skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.