Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114208358
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:1114208358.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: A.L.K. Humenné, spol. s r.o.,

so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 36471046, zastúpeného Mgr. Karolom Ševecom,
advokátom, so sídlom Hlavná 29, Prešov, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36,
817 15 Bratislava, IČO: 17335345, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom
Žriedlova 3, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 626.228,15 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, pričom o výške

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.11.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 626.228,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne od 15.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou od roku 2001 podnikajúcou v oblasti
poľnohospodárskej výroby. Žalovaný mu od roku 2001 prenajímal poľnohospodárske pozemky v
jeho správe v k.ú. E., k.ú. D. a k.ú. M.. V týchto katastrálnych územiach má žalobca prenajatú

poľnohospodársku pôdu aj od iných prenajímateľov, rovnako aj v katastrálnom území Č.. Žalobca mal za
to, že aj na rok 2005 a nasledujúce roky má so žalovaným platný nájomný vzťah aj k poľnohospodárskym
pozemkom v k.ú. E. a k.ú. D. vo výmere 200,5826 ha pre k.ú. E. a 58,9305 ha pre k.ú. D. V súlade
s ust. vtedy platného zákona č.476/2003 Z.z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len PPA),
o podpore podnikania v pôdohospodárstve si uplatnil žiadosť na poskytnutie príspevku pre jednotnú
platbu na plochu (SAPS) a na poskytnutie vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti (LFA) za
rok 2005 v k.ú. E., M., Č. a D. na celkovú výmeru prenajatej poľnohospodárskej pôdy od žalovaného a

iných subjektov 592,43 ha. Žalovaný ani jeho nadriadený orgán MPaRV SR jeho žiadosti nevyhoveli a to
najmä z dôvodu, že žalobca sa dopustil tzv. naddeklarácie v uplatnenej žiadosti v rozsahu výmery pôdy
prenajatej od žalovaného. Žalobca požadovanú podporu a dotácie v pôdohospodárstve za roky 2005 ani
za nasledujúce roky 2006, 2007, 2008 a 2009 neobdržal, pričom vydané rozhodnutia prvostupňového
ako aj odvolacieho správneho orgánu vždy napadol opravnými prostriedkami a podal aj žaloby na
ich preskúmanie a príslušné konania nie sú doposiaľ právoplatne ukončené. Žalobca bol úspešný v
súdnom konaní so žalovaným vedenom na OS Humenné pod sp.zn. 17C/61/2007 o určenie platnosti

nájomnej zmluvy na roky 2005 až 2009 na poľnohospodárske pozemky, ktoré žalovaný ako prenajímateľ
duplicitne prenajal tretej osobe - spoločnosti ROTAX-ARCH spol. s r.o. nerešpektujúc zmluvu uzavretú
so žalobcom. OS Humenné rozsudkom sp.zn. 17C/61/2007-519 zo dňa 04.3.2011 určil, že žalobca mal
nájomný vzťah na pozemky v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu na vykazovanúvýmeru aj za roky 2005 až 2009. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 6Co/97/2011 z 21.02.2012. Žalovaný nerešpektoval platný nájomný vzťah so žalobcom a prenajal
poľnohospodárske pozemky tretej osobe, čím žalobcovi vznikla za roky 2005 až 2009 škoda vo výške

626228,15 eur, keďže žalobca nemohol obrobiť (pokosiť a zmulčovať) celú ním pôvodne prenajatú
a tak deklarovanú výmeru a za rok 2005 a nasledujúce neobdržal požadované podpory a dotácie v
poľnohospodárstve, pričom z titulu tzv. naddeklarácie výmery pozemkov v pôvodnej žiadosti žalobcu
za rok 2005 bol žalobca aj na nasledujúce roky vylúčený z ich poskytovania. Právne žalobca žalobu
odôvodnil ust. § 415, § 420 a § 442 ods.1,3 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a to predovšetkým vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a
na nesplnenie predpokladov na náhradu škody. Nárok žalobcu žalovaný považuje za premlčaný a to s
poukazom na § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka. Dôvod je, že žalobca sa v konaniach súvisiacich s
rozsudkom KS v Prešove a rozsudkom OS Humenné domáhal určenia, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol od 01.01.2005 vzťah na základe Nájomnej zmluvy. Je teda zrejmé, že v prípade ak by v dôsledku

neobdržania podpory a dotácie za roky 2010 až 2012 mala vzniknúť žalobcovi akákoľvek škoda, žalobca
sa o danej škode musel dozvedieť v deň jej vzniku a že v ten istý deň musel zároveň vedieť o tom, kto
za škodu zodpovedá. V prvostupňovom konaní vedenom na OS Humenné pod sp. zn. 17C/61/2007 sa
žalobca domáhal určenia existencie nájomného vzťahu so žalovaným a už v tomto konaní sa priamo
odvolával na nájomnú zmluvu a argumentoval tým, že malo dôjsť k duplicitnému nájmu pozemkov

zo strany žalovaného. U žalobcu nemohla existovať žiadna pochybnosť o tom, kto mal za prípadnú
vzniknutú škodu niesť zodpovednosť. Ďalej žalovaný spochybnil samotný nárok žalobcu, vzhľadom
na absenciu listinných dôkazov zo strany žalobcu a tvrdení žalobcu nie je z doteraz vykonaného
dokazovania možné určiť, ktoré konkrétne konanie žalobcu malo škodu spôsobiť (tzn. Duplicitný nájom
ktorých nehnuteľností a v akej presnej výmere mal vôbec súvisieť s neposkytnutím podpory zo strany

PPA) a ako malo takéto konanie žalovaného vôbec mať za následok, že žalobcovi nebola poskytnutá
zo strany PPA podpora na bližšie neurčené pozemky o výmere 592,43 ha.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.06.2016 uviedol, že má za to, že až odo dňa právoplatnosti a
vykonateľnosti rozsudku OS Humenné sp. zn. 17C/61/2007 zo dňa 04.03.2011 v spojitosti s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 97/2011 z 21.2.2012 o určenie platnosti nájomnej zmluvy so
žalovaným sa preukázateľne dozvedel, že mal platný nájomný vzťah na pozemky v správe a nakladaní
Slovenského pozemkového fondu na vykázanú výmeru aj za roky 2005 až 2009. Pri posudzovaní otázky
kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej
vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy

začne poškodenému plynúť premlčacia doba. Vzhľadom k uvedenému má za to, že skutočnú vedomosť
o tom, že za škodu zodpovedá žalobca sa dozvedel až právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozsudku
OS Humenné sp. zn. 17C/61/2007 zo dňa 04.03.2011 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 6Co
97/2011 z 21.2.2012.

5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 28.07.2016 uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že až na základe
rozsudku OS Humenné a rozsudku KS v Prešove sa dozvedel o tom, kto za škodu v zmysle § 106
Občianskeho zákonníka zodpovedá, tak takýto záver je v rozpore s ustáleným výkladom uvedeného
ustanovenia ako aj s ustálenou a rozsiahlou súdnou praxou. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vymedzuje subjektívnu premlčaciu dobu pri nároku na náhradu škody a zároveň stanovuje podmienky,

splnenie ktorých je nevyhnutné, aby táto premlčacia doba začala plynúť. Vedomosť o tom, kto za škodu
zodpovedápretopredstavujevdanomprípadetiežsubjektívnuvedomosťpoškodenéhoozodpovednom
subjekte. Poukázal na rozsiahlu judikatúru v tejto oblasti ( napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 21.08.2008,
sp. zn. 3Cdo 35/2008, rozsudok NS SR zo dňa 28.05.2010, sp. zn. 1Cdo 82/2009)

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimiobsahsúdnehospisunajmäsrozsudkomOkresnéhosúduHumennésp.zn.17C/61/2007-519
zo dňa 04.3.2011 určil, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/97/2011 z 21.02.2012,
nájomnou zmluvou č.4923203 zo dňa 06.11.2003 (č.l.11), nájomnou zmluvou č.4193705 zo dňa
09.9.2005, nájomnými zmluvami žalobcu so známymi vlastníkmi pozemkov v k.ú. E., D., M. (č.l.

246-305), správou Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 10.5.2016 (č. l.226), vestníkom
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 25.11.2010, čiastka 25 (č.l. 234), vestníkom
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 22.11.2011, čiastka 38 (č.l. 236), vestníkom
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 02.10.2012, čiastka 31, výpisom žalobcu zObchodného registra, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a ďalšími listinami tvoriacimi obsah
súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

7.Žalobcajeprávnickouosobou-obchodnouspoločnosťouzapísanouvObchodnomregistriOkresného
súdu Prešov a podnikajúcou v oblasti poľnohospodárskej výroby od roku 2001.

8. Žalovaný spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve SR a podiely spoločnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve SR a nakladá s poľnohospodárskymi pozemkami, ktorých vlastník nie je

známy s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.

9. Dňa 06.11.2003 uzavrel žalovaný ako prenajímateľ so žalobcom ako nájomcom Nájomnú zmluvu
č.XXXXXXX (č.l. 114) vrátane prílohy č.XA T. L. č.XXXXXXX (č.l. 120) a v znení Dodatku č.1 zo dňa
15.11.2004. Predmetom nájmu boli poľnohospodárske pozemky v správe a nakladaní SPF v k.ú. E. a
D. v celkovej výmere 330,8926 ha. Žalobca predmetnú zmluvu podpísal dňa 24.10.2003. Účelom nájmu

bolo poľnohospodárske využitie prenajímaných pozemkov a pestovanie obilnín, okopanín a krmovín.
Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú (jeden rok), s účinnosťou od 01.01.2004 do 31.12.2004.

10. Okresný súd Humenné rozsudkom sp.zn. 17C/61/2007-519 zo dňa 04.3.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/97/2011 zo dňa 21.02.2012 určil, že medzi žalobcom A.L.K.

Humenné, spol. s r.o., a žalovaným Slovenský pozemkový fond existoval od dňa 01.01.2005 nájomný
vzťah na prenájom poľnohospodárskych pozemkov v správe a nakladaní žalovaného v k.ú. E. a k.ú.
D. na základe a v rozsahu nájomnej zmluvy č.XXXXXX zo dňa 24.10.2003 v znení dodatku č.1 zo dňa
15.11.2004, ktorá je platná a účinná na 5 rokov za rok 2005 vo výmere 200,5826 ha v k.ú. E. a 58,9305
ha v k.ú. D., za rok 2006 vo výmere 244,7131 ha v k.ú. E. a 58,9305 ha v k.ú. D., za rok 2007 vo výmere

156,3215 ha v k.ú. E. a 58,9305 ha v k.ú. D., za rok 2008 vo výmere 153,2304 ha v k.ú. E. a 58,9305
ha v k.ú. D. a za rok 2009 vo výmere 152,4265 ha v k.ú. E. a 58,9305 ha v k.ú. D.. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2012.

11. V zmysle vyššie uvedených rozsudkov teda nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami existoval aj v

roku 2009. Z odôvodnení predmetných rozsudkov ďalej vyplýva, že zistený skutkový stav nepotvrdzuje
to, že by sa v zmysle zmluvy č.XXXXXXX (dodatku č.1) predložila žalobcovi nová nájomná zmluva
alebo že by nájomný vzťah bol ukončený niektorým zo zákonných spôsobov zániku nájmu. Predmetný
nájomný vzťah nie je v rozpore so zákonom v čase jeho vzniku a zákon č.504/2003 Z.z. neupravuje ani
spôsob zániku skoršieho nájomného vzťahu pre neuzavretie novej nájomnej zmluvy.

12.Podľa§12ods.1zák.č.504/2003Z.z.onájmepoľnohospodárskychpozemkov,poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.8.2009, ak
prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve
druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa

obnovuje na určitý čas podľa § 8.

13. Podľa § 8 ods.1 zák.č. 504/2003 Z.z. pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov.

14. Podľa § 24 ods.1 zák.č. 504/2003 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom
uvedeným v odseku 2; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

15. Z článku III. Dodatku č.1 zo dňa 15.11.2004 k Nájomnej zmluve č.XXXXXXX zo dňa 24.10.2003
(06.11.2003) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich doterajší zmluvný vzťah, pôvodne uzatvorený
v zmysle Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č.208/1994 Z.z. sa bude riadiť zákonom č.
504/2003 Z.z..

16. V zmysle vyššie uvedeného, keď súd v právoplatných rozhodnutiach určil, že medzi žalobcom A.L.K.
Humenné, spol. s r.o., a žalovaným Slovenský pozemkový fond existoval od dňa 01.01.2005 nájomný
vzťah na prenájom poľnohospodárskych pozemkov v správe a nakladaní žalovaného v k.ú. E. a k.ú.D. na základe a v rozsahu nájomnej zmluvy č.XXXXXX zo dňa 24.10.2003 v znení dodatku č.1 zo dňa
15.11.2004, ktorá je platná a účinná na 5 rokov a keď nebolo preukázané, že by tento nájomný vzťah
zanikol niektorým zo zákonných spôsobov, potom súd dospel k záveru, že zmluva o nájme sa v súlade

s ust. § 8 zák.č.504/2003 Z.z. predĺžila na 5 rokov a teda mala trvať do konca roku 2014 vrátane.

17. Žalobca si podanou žalobou uplatnil náhradu škody za roky 2005 až 2009, ktorá mu mala vzniknúť
v dôsledku správania žalovaného, ktorý nerešpektoval platný nájomný vzťah so žalobcom a prenajal
tieto poľnohospodárske pozemky tretej osobe. Škoda pritom spočíva v tom, že neobdržal požadované

podpory a dotácie v poľnohospodárstve, nemohol obrobiť celkovú ním pôvodne prenajatú a deklarovanú
výmeru, pretože z dôvodu tzv. naddeklarácie výmery pozemkov v pôvodných žiadostiach bol žalobca
Pôdohospodárskou platobnou agentúrou tieto roky vylúčený z ich poskytovania a požadované dotácie
obdržal až za rok 2012 aj to len z menšej časti.

18. Na pojednávaní súdu dňa 22.02.2019 zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a poukázal na jej

znenie ako i vyjadrenia vo veci. Jedna z hlavných otázok v tejto veci je to, či či je nárok premlčaný
alebo nie je. Žalobca tvrdí, že tento nárok premlčaný nie je, žalovaný tvrdí, že je premlčaný. Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co243/2016, kde sa hovorí o tom, kedy začína
plynúť subjektívna lehota, a to v tom zmysle, že v danom prípade žalobca musí vedieť kto spôsobil
škodu a nielen predpokladať. V danom uznesení Krajského súdu v Prešove sa poukazuje aj na viacero

iných rozhodnutí súdov, upriamil pozornosť na rozhodnutie 33Odo306/2005 Najvyššieho súdu Českej
republiky kde sa rozoberá práve otázka kedy sa o škode dozvedel poškodený a práve tu sa hovorí, že
je to dátum od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Žaloba bola doručená súdu

dňa 19.11.2012 a vzhľadom na to, že žalobca si uplatňuje v konaní nárok na náhradu škody všetky
nároky žalobcu, ktoré vznikli pred dátumom 19.11.2010 sú podľa nich premlčané. Má za to, že žalobca
sa o vzniku škody a o osobe škodcu dozvedel najneskôr keď podal žalobu vo veci určenia existencie
nájomného vzťahu, pričom uvedené konanie bolo vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
17C/61/2007 a teda už len z toho vyplýva, že žalobca najneskôr v roku 2007 vedel o osobe škodcu a

o vzniku škody. Uvedené potvrdzuje aj konštantná judikatúra súdov v tejto veci napríklad rozhodnutie R
16/2014 podľa ktorého poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného
zistenia informácie o skutkových okolnostiach na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok
o tom konkrétne ktorá osoba za škodu zodpovedá pričom nemusí ísť o istotu nespochybniteľnú.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca už v roku 2007 v uvedenom konaní označoval žalovaného v 1.

rade ako škodcu na základe tých istých skutkových okolností ako v tomto konaní, žalobca už v roku
2007 preukázateľne vedel o osobe škodcu a taktiež aj o škode. Doložil rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2958/2007 a taktiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo
871/2002 z ktorých je zrejmé, že začiatok plynutia premlčacej lehoty nikdy nemôže byť naviazaný len
na právoplatnosť určitého súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobcovi uplynula nielen 2-ročná

subjektívna premlčacia lehota, ale aj objektívna 3-ročná premlčacia lehota pre podanie žaloby ktorou
sa uplatňuje nárok na náhradu škody.
20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, pretože
žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania.

21. Podľa § 415 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods.1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa odseku 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods.1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Podľa § 442 ods.3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

23. V danom prípade je predmetom konania náhrady škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku
konania žalovaného v rokoch 2005 až 2009. Žalovaný, ktorý nerešpektoval platný nájomný vzťah so
žalobcom a prenajal poľnohospodárske pozemky v nájme žalobcu tretej osobe. Z toho dôvodu, žalobca
nemohol obrobiť celú ním pôvodne prenajatú a tak deklarovanú výmeru v rokoch 2005 - 2009. Za
tieto roky ani neobdržal požadované podpory od Pôdohospodárskej platobnej agentúry a to jednotnú

priamu platbu na plochu ako ani vyrovnávací príspevok pre znevýhodnené oblasti, pričom z titulu tzv.
naddeklarácie výmery pozemkov v pôvodných žiadostiach žalobcu za predchádzajúce roky bol žalobca
na tieto roky vylúčený z ich poskytovania.

24. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, preto sa súd v prvom rade zaoberal

posúdením, či je nárok žalobcu premlčaný alebo nie. V zmysle § 106 ods. 1,2 OZ právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá,
najneskoršie však v objektívnej lehote 3 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného a síce, že žalobca sa o tom, že mu vznikla škoda
a o tom kto za ňu zodpovedá dozvedel už najneskôr v roku 2007, kedy podal žalobu o určenie

platnosti nájomnej zmluvy v konaní pod sp. zn. 17C/61/2007 voči žalovanému. Súd tak ako aj žalovaný
poukazuje na ustálenú judikatúru v oblasti premlčania. K vedomosti o škodcovi a k plynutiu subjektívnej
premlčacej doby treba poukázať na tú skutočnosť, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu
zodpovedá v zmysle § 106 ods. 1 OZ, v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových
okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo

právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu
vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti
(R/16/2014 NS SR). Žalobcovi nič nebránilo, aby žalobu o náhradu škody podal už v roku 2007. Súd
sa preto nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že jeho subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa
právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu vo veci určenia platnosti nájomnej zmluvy.

25.Keďžesúduzavrel,žežalobcaovznikuškodyaotom,ktozaňuzodpovedávedelužnajneskôrvroku
2007 a žaloba bola podaná na súde dňa 15.11.2012, žalobcovi uplynula tak dvojročná subjektívna doba
ako aj trojročná objektívna doba. Žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania, preto súd žalobu v
celom rozsahu zamietol a neskúmal ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody. Z týchto príčin

súd zamietol ďalšie návrhy žalobcu na dokazovanie.

26. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelné vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému. O výške trov rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.