Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512235862
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512235862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Bianka Gelačíková v právnej veci žalobcu Z.. S.. Z. Č., J..
XX.X.XXXX, G. G., K. XXX/XX, zastúpený JUDr. Ivana Vingáliková, advokátka, so sídlom Mudrochova
5, Bratislava, proti žalovanému I. L. K., M..N.., N. N. S. XX, G., F.: XX XXX XXX, o splnenie povinnosti
zaplatiť 5.563,86€ s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
24C 24/2013-223, zo dňa 14. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C 24/2013-223 zo dňa 14. 10.
2013 p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBratislavaVrozsudkomč.k.24C24/2013-223zodňa14.10.2013zamietolžalobu,ktorou
sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.468,65€ s
príslušenstvom - 9% úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 8.5.2012 do zaplatenia, titulom náhrady
nákladov na zdravotnú starostlivosť spojenú s vykonaním operačného zákroku v cudzine. Žalobca
skutkovo svoj nárok odôvodnil tým, že písomnou žiadosťou zo dňa 18.4.2012, v znení jej doplnenia
zo dňa 19.4.2012, požiadal žalovaného o udelenie súhlasu a vydanie potvrdenia na úhradu nákladov

plánovanej zdravotnej starostlivosti spojenej s vykonaním operačného zákroku, ktorý bol plánovaný v
termíne X.X.XXXX v nemocnici Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH, Billrothstrasse 78, Viedeň, Rakúska
republika, v súlade s ust. §10 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v platnom znení.
Na základe priloženého lekárskeho protokolu zo dňa 13.4.2012 predmetom plánovaného operačného
zákroku malo byť skrátenie vyčnievajúcich kostných výčnelkov na prostredníku a prstenníku prstov
pravejrukypovykonanejamputácii,predpokladanácenachirurgickejliečbybolaurčenávovýške9.510,-
€. Uvedený operačný zákrok bol nevyhnutný dôsledok doposiaľ vykonávanej liečby ťažkých omrzlín na

prstochpravejrukyaprstochnaobochnoháchaichnáslednejamputácii,ktoréžalobcautrpelvdôsledku
pobytu v extrémnych vysokohorských podmienkach v máji 2011 na základe vykonanej anamnézy
prvotného ošetrujúceho lekára v Nepále. Po príchode na územie Slovenskej republiky po úraze žalobca
bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica Ružinov, kde po vykonaných
vyšetreniach mu bola oznámená naliehavosť vykonania amputácie prstov na pravej ruke ako aj
amputácia palcov na oboch nohách podľa zaužívaného a vykonávaného postupu pri takýchto úkonoch
v Slovenskej republike. Žalobca sa za účelom kvalifikovaného posúdenia nevyhnutnosti navrhovaného

rozsahu amputácií podrobil liečbe ošetrujúcim lekárom O.. S. X. v nemocnici Rudolfinerhaus Privatklinik
GmbH, Billrothstrasse 78, Viedeň. Následne po vykonanej anamnéze a určenej diagnóze došlo k
amputácii ukazováka, prostredníka, prstenníka na strednom článku pravej ruky, ako aj k amputácii
palcov na oboch nohách, odlišným spôsobom a zákrokom ako sa vykonávajú v Slovenskej republike.Amputácia prstov na pravej ruke bola vykonaná v rozsahu do stredného článku s ponechaním kostných
výčnelkov z článkov. Podľa stanoveného liečebného postupu sa pomocou okluzívnych obväzov na
ranách po vykonanej amputácii umožnilo dorastenie okolitým vrstvám kože, obopínajúcim kostné

výčnelky tak, aby výčnelky obalili, čím sa zachránila časť prstov na pravej ruke. V prípade, ak by
sa podrobil žalobca amputácii prstov spôsobom vykonávaným v Slovenskej republike, časť prstov
zasahujúcich do kostných výčnelkov by mu bola amputovaná, čo by malo veľké následky na už i tak
vážnom obmedzení pohyblivosti a celkovej funkčnosti pravej ruky, ako aj na plnohodnotný život žalobcu
a výkon jeho povolania. Vzhľadom na skutočnosť, že amputácia prstov bola vykonaná v nemocnici

Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH v preukázateľnom menšom rozsahu v porovnaní s lekárskym
postupom navrhovaným v Univerzitnej nemocnici Bratislava, žalobca pred plánovanými úkonmi ústavnej
i ambulantnej starostlivosti požiadal žalovaného o udelenie súhlasu a vydanie potvrdenia na úhradu
ich nákladov a vychádzal z toho, že doteraz žalovaný všetkým žiadostiam žalobcu vyhovel a súhlasil
s plánovanými úkonmi zdravotnej starostlivosti bez akýchkoľvek pochybností o splnení všetkých
zákonných podmienok, vyžadovaných na udelenie súhlasu.

2. Podľa skutočného vyúčtovania zdravotnej starostlivosti spojenej s vykonaním operačného zákroku
dňa 7.5.2012, bola cena zdravotnej starostlivosti vykonanej v nemocnici Rudolfinerhaus Privatklinik
GmbH vyčíslená vo výške 5.468,65€. Po vykonaní predmetného operačného zákroku bolo dňa
10.5.2012 doručené žalobcovi písomné stanovisko žalovaného č. Z-119173/2012 zo dňa 26.4.2012,

v ktorom sa uvádza, že z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených kritérií na úhradu nákladov za
plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť v Rakúsku, nie je žalovaný oprávnený schváliť úhradu
nákladov na požadovanú ústavnú starostlivosť v Rakúsku, pretože liečbu, ktorú vyžadoval zdravotný
stav žalobcu, je možné realizovať na Slovensku.

3. Žalobca sa nestotožnil so stanoviskom žalovaného a s nevyhovením jeho žiadosti a preto dňa
29.5.2012 podal proti predmetnému stanovisku odvolanie zo dňa 28.5.2012, v ktorom namietal, že
žalovaný posúdil žiadosť o udelenie súhlasu nedostatočne, nevykonal dostatočné šetrenie, na základe
ktorého by nepochybne dospel k záveru, že liečba, ktorú si vyžaduje zdravotný stav navrhovateľa,
sa v Slovenskej republike preukázateľne nevykonáva a poukázal na to, že všetkým jeho doterajším

žiadostiam o udelenie súhlasu a vydanie potvrdenia na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej
starostlivosti, súvisiacich s chirurgickými zákrokmi, diagnostikou a liečbou ťažkých omrzlín prstov pravej
ruky a palcov na oboch nohách vykonaných v nemocnici Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH, bolo zo
strany žalovaného doteraz v plnom rozsahu vyhovené.

4. Dňa 19.6.2012 bolo žalobcovi doručené písomné vyjadrenie žalovaného č.Z160692/2012 zo dňa
8.6.2012, ktorým žalovaný nepristúpil k udeleniu súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej
starostlivosti v cudzine a predložil odvolanie žalobcu spolu s výsledkom doplneného konania a spisovým
materiálom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou /ÚDZS/.

5. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou /ÚDZS/ vo vyjadrení zo dňa 18.6.2012, ktoré bolo
doručené žalobcovi dňa 25.6.2012, dospel k názoru, že žiadosť o refundáciu nákladov nie je možné
kvalifikovať ako žiadosť o udelenie súhlasu s plánovanou ústavnou starostlivosťou v inom členskom
štáteEÚ,navybaveniežiadostisarežimsprávnehoprávanevzťahujeavyjadrilpresvedčenie,ženapriek
skutočnosti, že v ust. §10 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení nie je explicitne upravené udelenie

súhlasu s plánovanou ústavnou zdravotnou starostlivosťou vopred, z dikcie predmetných zákonných
ustanovení vyplýva, že o súhlas treba žiadať vopred. ÚDZS odporučil žalovanému doplniť spisový
materiál o odborné stanovisko hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva SR pre plastickú chirurgiu,
či liečba žalobcu v posudzovanom prípade sa nevykonáva aj u poskytovateľov ústavnej zdravotnej
starostlivosti v Slovenskej republike, a či bolo možné danú liečbu poskytnúť v časovom limite, ktorý je

lekársky odôvodnený, vzhľadom na zdravotný stav a možný priebeh choroby v Slovenskej republike.

6. Po obdržaní všetkých potrebných dokladov požiadal navrhovateľ odporcu dňa 30.7.2012 v zmysle
predloženej žiadosti zo dňa 27.7.2012, o refundáciu platby v hotovosti za vecné dávky poskytnuté v EÚ
a súvisiacu s predmetným operačným zákrokom v nemocnici Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH v dňoch

od 7.5.2012 do 8.5.2012, vo vyčíslenej výške 5.468,65€. Na základe stanoviska I. Č.. L.-XXXXXX/XXXX
zo dňa 24.9.2012, doručeného žalobcovi dňa 28.9.2012, žalovaný neudelil žalobcovi ani dodatočný
súhlas s úhradou nákladov vo výške 5.468,65€.7. Žalobca svoj nárok právne zdôvodnil tým, že poistencom verejného zdravotného poistenia patrí podľa
zákona o zdravotnom poistení právo na úhradu nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti

poskytnutej v inom členskom štáte EÚ. Poukázal na ust. §10 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení podľa
ktorého „zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na plánovanú ústavnú starostlivosť
poskytnutú v inom ako členskom štáte, ak spĺňa kritériá podľa odseku 4“, v zmysle ktorého pod písm.
b/ sa uvádza, že „príslušná zdravotná poisťovňa udelí súhlas, ak ide o plánovanú ústavnú starostlivosť,
ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia

v Slovenskej republike a požadovaná liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva“.

8. Žalobca konštatoval, vychádzajúc z lekárskych postupov, ktorým sa podrobil v rámci plánovanej
ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v nemocnici Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH v Rakúskej
republike, že požadovaná liečba, ktorá mu bola poskytnutá v inom členskom štáte EÚ, sa preukázateľne
v Slovenskej republike nevykonáva. Tvrdil, že v jeho prípade došlo k splneniu všetkých zákonom

požadovaných kritérií, príslušná zdravotná poisťovňa bola povinná udeliť súhlas s plánovanou ústavnou
zdravotnou starostlivosťou, a to aj v dostatočnom časovom predstihu pred nastúpením na výkon
nevyhnutného operačného zákroku. Konanie žalovaného, spočívajúce v badateľnej zmene jeho
právneho názoru, pravdepodobne z dôvodu zmien uskutočnených v predstavenstve spoločnosti
žalovaného, považuje žalobca za zavádzajúce do tej miery, ktorá výrazným spôsobom zasahuje do

plynulého priebehu poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalobcovi a je nežiaduco spôsobilé ovplyvniť
jeho zdravotný stav.

9. Podľa ustanovenia článku 19 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa
29.4.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia „Pokiaľ nie je stanovené inak v odseku

2, poistenec a jeho rodinní príslušníci s pobytom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát,
majú nárok na vecné dávky, ktoré sú potrebné zo zdravotných dôvodov počas ich pobytu, pričom sa
zohľadní povaha dávok a očakávaná dĺžka pobytu. Tieto dávky poskytuje v mene príslušnej inštitúcie
inštitúcia miesta pobytu v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú, ako keby
dané osoby boli poistené podľa daných právnych predpisov“. Odsek 2 ustanovuje, že „Správna komisia

vytvorí zoznam vecných dávok, ktoré si z praktických dôvodov vyžadujú predchádzajúcu dohodu medzi
príslušnou osobou a inštitúciou poskytujúcou starostlivosť, aby boli poskytované počas pobytu v inom
členskom štáte“. Podľa ustanovenia článku 20 ods. 2 „Poistenec, ktorý je oprávnený príslušnou
inštitúciou cestovať do iného členského štátu na účely ošetrenia primeraného podľa jeho stavu, dostane
vecné dávky poskytnuté v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta pobytu v súlade s ustanoveniami

právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby daná osoba bola poistená podľa daných právnych
predpisov. Oprávnenie sa udelí, ak dané ošetrenie je medzi dávkami určenými právnymi predpismi v
členskom štáte, kde má daná osoba bydlisko a kde daná osoba nemôže dostať takéto ošetrenie v
časovom limite, ktorý je lekársky odôvodnený, pričom sa zohľadní jeho súčasný zdravotný stav a možný
priebeh choroby“.

10. Podľa ust. Článku 26 časť A bod 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo
dňa 16.9.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 „Príslušná inštitúcia
môže zamietnuť vydanie požadovaného oprávnenia, len ak v súlade s posúdením vydaným inštitúciou
miesta bydliska nie sú v členskom štáte bydliska poistenca splnené podmienky uvedené v článku 20 ods.

2 základného nariadenia alebo ak v samotnom príslušnom členskom štáte možno poskytnúť rovnakú
liečbu v lehote, ktorá je lekársky prijateľná pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu a prognózy
dotknutej osoby“. Súčasne vykonávacie nariadenie precizuje, že „Ak odpoveď nebola doručená v lehote,
ktorú stanovujú vnútroštátne právne predpisy príslušnej inštitúcie, berie sa to tak, že táto inštitúcia
oprávnenie vydala.“

11. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal ju zamietnuť, pretože zdravotný stav žalobcu si nevyžadoval
poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti a v jeho prípade nešlo o náhlu zmenu zdravotného
stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život alebo niektorú zo základných životných funkcií, kedy bez
rýchleho poskytnutia starostlivosti môže vážne ohroziť zdravie, spôsobuje neznesiteľnú bolesť alebo

spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo
svoje okolie. Rozsah úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte,
na ktorú udelila zdravotná poisťovňa súhlas, t.j. poistenec cestujúci do iného členského štátu EÚ za
účelom liečby si vyžiada oprávnenie od príslušnej inštitúcie - prenosný dokument S2 Plánovaná liečba.Poistenec, ktorý má oprávnenie vycestovať za liečbou, dostane vecné dávky v mene príslušnej inštitúcie
miesta pobytu v súlade s legislatívou, ktorú uplatňuje, teda ako domáci poistenec a v zariadeniach
napojených na verejné zdravotné poistenie. Zdravotná poisťovňa môže uhradiť náklady aj nad rámec,

avšak to je v kompetencii rozhodovania žalovaného, nie je to právne nárokovateľné a nespadá pod
režim správneho konania. Náklady v súkromných zdravotníckych zariadeniach, ktoré nemajú zmluvu so
zdravotnou poisťovňou, si hradí poistenec, nie poisťovňa. Žalovaný nenamietal tvrdenie žalobcu, že na
doterajšiu úhradu zdravotnej starostlivosti žalobcu v Rakúsku udelil súhlas, išlo o zdravotnú starostlivosť
poskytnutú v konkrétnom čase. Preto jednotlivé potvrdenia pre konkrétnu zdravotnú starostlivosť boli

vydávané na presne ohraničené obdobie, na konkrétnu zdravotnú starostlivosť, nie na celú liečbu, v
každom konkrétnom prípade šlo o samostatné posudzovanie žiadosti, čo nezakladalo nárok na úhradu
všetkej a budúcej zdravotnej starostlivosti v zahraničí. Liečba, ktorú si vyžadoval zdravotný stav žalobcu
sa dala a dá zrealizovať na Slovensku, uvedené stanovisko za základe zaslaných podkladov zhodne
zaujali prednosta Kliniky a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice Košice - Šaca, a.s., prednosta Kliniky
popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LF UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, Ružinovská 6 a

prednosta Kliniky plastickej chirurgie LF UK Bratislava, ktorí uviedli šesť konkrétnych pracovísk, na
ktorých liečba bola možná.

12. K odvolaniu sa žalobcu na čl. 26 ods. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.
987/2009 žalovaný konštatoval, že v zmysle uvedeného článku poistenec môže požiadať o refundáciu

nákladov, ktoré zaplatil za liečbu v cudzine, avšak takú ktorú mal vopred schválenú vydaním prenosného
dokumentu S2, na účely zistenia výšky sumy k refundácii sa zasiela formulár, ktorý potvrdí zmluvná
zdravotná poisťovňa poskytovateľa. Uvedený článok sa ale netýka predmetného prípadu, lebo
náklady boli za zdravotnú starostlivosť poskytnutú u nezmluvného poskytovateľa. Žalovaný poukázal
na stanovisko ÚDZS zo dňa 18.6.2012 z ktorého vyplýva, že konanie v predmetnom prípade nie je

správnym konaním a tiež, že ÚDZS uvádza, že nie je vylúčený súhlas zdravotnej poisťovne s úhradou
zdravotnej starostlivosti v cudzine ako možnosť a nie povinnosť a zároveň odporúča doplniť spisový
materiál o odborné stanoviská príslušných odborníkov. Žalovaný za tým účelom požiadal prednostu
Kliniky a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice Košice - Šaca, a.s. S.. Z. G., U.., prednostu Kliniky
popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LF UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, Ružinovská 6 doc.

S.. Z. H., K. a tiež O.. S.. Z. P., U.. UNB Bratislava o stanovisko s otázkou, či sa liečba poistenca v
posudzovanom prípade v Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH Wien nevykonáva aj u poskytovateľov na
území Slovenskej republiky a v časovom limite, ktorý je lekársky odôvodnený. Všetky tri odpovede na list
žalovaného potvrdili, že liečba sa vykonáva aj na území Slovenskej republiky, preto žalovaný žiadosť
o refundáciu, zaslanú žalobcom zamietol.

13.Uznesenímzodňa8.10.2013,č.k.24C24/2013-193,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa14.10.2013,
súd pripustil na návrh žalobcu nasledovnú zmenu petitu: „Odporca je povinný v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.563,86€ a úrok z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 5.468,65€ odo dňa 8.5.2012 do zaplatenia.“ Žalobca rozšíril pôvodne žalovaný nárok o

čiastku 95,21€, čo zodpovedá žalovaným neuhradenej časti faktúry č. 232/2013, ktorou bola žalobcovi
dňa 30.4.2013 vyfakturovaná ambulantná zdravotná starostlivosť /pooperačná kontrola/.

14. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov,
oboznámením sa s listinnými dokladmi - žiadosťou žalobcu o vydanie súhlasu a potvrdenia na

operačný zákrok dňa 7.5.2012 a náklady s tým súvisiace, stanoviskom žalovaného k žiadosti, odvolaním
žalobcu voči stanovisku zo dňa 26.4.2012, vyjadrením žalovaného k odvolaniu voči stanovisku,
vráteniu spisového materiálu ÚDZS, žiadosťou žalobcu o refundáciu platby v hotovosti za vecné dávky
poskytnuté v EÚ, stanoviskom žalovaného k žiadosti o refundáciu platby, potvrdeniami o schválení
úhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť /mesiace jún, júl, september 2011, január, február 2012/,

faktúrou č. 232/2013 zo dňa 30.4.2012, stanoviskom žalovaného k žiadosti o vydanie potvrdenia na
ambulantné vyšetrenie zo dňa 27.3.2013, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.

15. Žalobca v rokoch 2011 a 2012 podstúpil kvôli omrzlinám operáciu v zahraničí, v Rakúsku. V Rakúsku
mu reoperovali štyri prsty na pravej ruke, išlo o špeciálny zákrok, pred operáciou žiadal žalovaného

o súhlas s preplatením úkonu, lekár z Rakúska poskytol celý postup zákroku. V čase operácie nemal
žiadne stanovisko žalovaného a asi dva týždne po zákroku obdržal negatívne stanovisko, žiadal o
prehodnotenie stanoviska, tiež s negatívnym výsledkom. Na Slovensku sa zákrok, ktorý podstúpil, robí
iným spôsobom, prišiel by o celé články prstov, teraz má v zásade funkčnú ruku, zostali mu jeden ažjeden a pol články prstov, čo predstavuje podstatne väčší životný komfort, nakoľko ide o pravú ruku a
je pravák. Požadoval zaviazať odporcu na zaplatenie nákladov za plánovanú ústavnú starostlivosť vo
výške 5.468,65€ a úradu časti honoráru lekára za ošetrenie v Rakúsku dňa 27.3.2013, ktorý odporca

nepreplatil vo výške 95,21€.

16. Žalovaný s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že zákrok bol realizovaný v nezmluvnom zdravotníckom
zariadení a v zmysle slovenskej legislatívy sa v takýchto prípadoch prepláca len neodkladná zdravotná
starostlivosť, čo nie je prípad žalobcu. Spočiatku zákroky boli hradené, nakoľko išlo o časové

ohraničenie a jednalo sa najmä o ambulantnú starostlivosť, na ktorú nie je potrebný súhlas poisťovne.
V prípade nezmluvného zdravotníckeho zariadenia v zahraničí poisťovňa prepláca zákrok priamo
zdravotníckemuzariadeniu,pričomsavyžadujepredchádzajúcisúhlaspoisťovnespreplatenímzákroku,
súhlas poisťovňa nie je povinná dať, len ho dať môže, záleží od posúdenia konkrétneho prípadu.
Predmetnýzákrokbolzákrokomplánovaným,išloodefinitívneriešenie,naSlovenskuješesťšpičkových
zdravotníckych zariadení zaoberajúcich sa takýmto zranením. V danom prípade dôvod na súhlas

nebol, žalobca mohol podstúpiť zákrok na Slovensku s rovnakým výsledkom, on zákrok absolvoval
v nezmluvnom zariadení v zahraničí, kde je z hľadiska poisťovne iný prístup, zákrok poisťovňa
nemusí preplatiť, rozhodujúce je individuálne posúdenie konkrétnych okolností. V prípade ambulantnej
zdravotnej starostlivosti poskytnutej v zahraničí nie je potrebný súhlas poisťovne, avšak v zmysle §10
ods. 14 zákona č. 580/2004 Z.z. takého náklady poisťovňa hradí len do takej výšky, ako by boli náklady

zarovnakúzdravotnústarostlivosťposkytnutúnaSlovensku.Zuvedenéhodôvodužalobcovizfaktúryza
poskytnutú ambulantnú starostlivosť v Rakúsku vo výške 100,-€, bola žalobcovi uhradená suma 4,79€,
zodpovedajúca rovnakej starostlivosti poskytnutej na Slovensku.

17. Okresný súd vychádzal z výpovede svedka S.. S. Q., ktorý uviedol, že bol zástupcom prednostu

na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v UNB v čase, kedy bol v nemocnici prijatý žalobca
po jeho návrate z Himalájí, na prstoch pravej ruky a palcoch na nohách mal akútny stav omrzlín, v
končatinách nastala porucha výživy, prsty mal čierne. V nemocnici začali s infúznou liečbou do času
presného ohraničenia odumretých častí, čo je dôležité z hľadiska výšky následnej amputácie. O liečbe
žalobcu ako pacienta informoval, do nemocnice prišiel vo štvrtok, v nedeľu na vlastnú žiadosť odišiel

s tým, že skúsi vyhľadať iného lekára, odvtedy ako s pacientom s ním v kontakte nebol. Ďalší svedok
O.. S.. Z. P., U.., uviedol, že sa stotožnil s názorom O.. H., ktorého považuje za popredného svetového
odborníka, sám pacienta nevidel. Poisťovňa dáva súhlas na zákrok v zahraničí na základe stanoviska
kompetentných odborníkov.

18. Okresný súd mal preukázané, že žiadosťou zo na 18.4.2012, doručenou žalovanému dňa 20.4.2012,
požiadal žalobca o vydanie súhlasu a potvrdenia na operačný zákrok dňa 7.5.2012 a náklady s
tým súvisiace v nemocnici Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH Wien, celkové odhadované náklady
predstavovali 8.120,-€, súčasťou žiadosti bola kópia nezáväznej kalkulácie nákladov. Podľa stanoviska
žalovaného zo dňa 26.4.2012 v prípade žalobcu nie sú splnené zákonom stanovené kritériá na úhradu

nákladov za plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť v Rakúsku, pretože liečba, ktorú vyžaduje jeho
zdravotný stav, sa dá zrealizovať na Slovenku a z uvedeného dôvodu I. nie je oprávnená schváliť úhradu
nákladov za požadovanú ústavnú liečbu v Rakúsku. V odvolaní zo dňa 28.5.2012 proti stanovisku zo dňa
26.4.2012, sa žalobca nestotožnil s tvrdeniami v stanovisku I., poukázal na skutočnosť, že amputácia
prstov bola vykonaná v nemocnici Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH Wien v preukázateľne menšom

rozsahu v porovnaní s lekárskym postupom, aký mu bol navrhovaný v Univerzitnej nemocnici Bratislava,
Nemocnica Ružinov, podľa liečby, ktorá sa vykonáva v Slovenskej republike. Amputácia bola vykonaná
v rozsahu do stredného článku s ponechaním kostných výčnelkov z článkov, súčasťou liečebného
postupu je aj liečba spojená s užívaní liekov, ktoré nie sú v Slovenskej republike dostupné. Žalovaný
pristúpil k rozhodnutiu neudeliť súhlas na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine

a odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom predložil ÚDZS. Listom
zo dňa 18.6.2012 ÚDZS vrátil spisový materiál žalovanému s tým, že žiadosť o refundáciu nákladov
nie je možné kvalifikovať ako žiadosť o udelenie súhlasu s plánovanou ústavnou starostlivosťou v
inom členskom štáte EÚ, na vybavenie žiadosti sa nevzťahuje režim správneho konania a odporučil
žalovanému doplniť spisový materiál o odborné stanoviská hlavného odborníka MZ SR pre plastickú

chirurgiu, či liečba poistenca v posudzovanom prípade v Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH Wien
Rakúska republika sa nevykonáva aj u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej
republike, a či bolo možné danú liečbu poskytnúť poistencovi v časovom limite, ktorý je lekársky
odôvodnený vzhľadom na zdravotný stav a možný priebeh choroby v Slovenskej republike. Žiadosťouo refundáciu platby v hotovosti za vecné dávky poskytnuté v EÚ zo dňa 27.7.2012 požiadal žalobca
žalovaného o refundáciu platby za jeho hospitalizáciu v Rakúsku od 7.5.2012 do 8.5.2012, súvisiacu
so skrátením vyčnievajúcich kostných výčnelkov na prstoch pravej ruky vo výške 5.468,65€. Žalobca

uviedol, že preukaz potvrdzujúci nárok na vecné dávky nemal vydaný, k žiadosti priložil záznam z
ošetrenia, lekársku správu z hospitalizácie, originál dokladu s rozpisom poskytnutých výkonov a originál
dokladu o zaplatení.

19. Podľa stanoviska k liečeniu v cudzine zo dňa 3.9.2012 o posúdenie žiadosti o refundáciu, či liečba

poistenca v posudzovanom prípade v Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH Wien sa nevykonáva aj u
poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike, a či bolo možné danú liečbu
poskytnúť poistencovi v časovom limite, ktorý je lekársky odôvodnený vzťahom na zdravotný stav a
možnýpriebehchorobyvSlovenskejrepublike,ktorývyžiadalžalovaný,O..S..Z.P.,U..,hlavnýodborník
MZ SR pre odbor plastická chirurgia, zaujal dňa 13.9.2012 stanovisko, že na Slovensku liečba bola
možná. Rovnaké stanovisko zaujali dňa 21.9.2012 S.. Z. G., U.. s tým, že z uvedeného dôvodu vyslovil

negatívne stanovisko k žiadosti o refundáciu liečebných nákladov navrhovateľa a dňa 19.9.2012 O..
S.. Z. H., U.., ktorý uviedol adresy šiestich pracovísk v SR, kde je možné liečbu vykonať, a to: Klinika
popálenín a rekonštrukčnej chirurgie UNB Bratislava, Klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie 1.
súkr. nemocnice Košice - Šaca, Klinika plastickej a rekonštrukčnej chirurgie UNB Bratislava, Oddelenie
chirurgie ruky UNB Bratislava, Oddelenie plastickej chirurgie FNsP Nitra, Oddelenie plastickej chirurgie

Rooseweltova FNsP Banská Bystrica.

20. Okresný súd vychádzal zo stanoviska žalovaného zo dňa 24.9.2012 k žiadosti o refundáciu platby v
hotovosti za vecné dávky poskytnuté v EÚ, podľa ktorého liečba žalobcu nespĺňa zákonom ustanovené
podmienky pre udelenie súhlasu, lebo je možná v Slovenskej republike na viacerých pracoviskách,

preto I. neudeľuje dodatočný súhlas s úhradou zdravotnej starostlivosti a nebude žalobcovi refundovať
náklady, ktoré zaplatil za hospitalizáciu v dňoch od 7.5.2012 do 8.5.2012 v nemocnici Rudolfinerhaus
Privatklinik GmbH Wien vo výške 5.468,65€.

21. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 10 ods. 1,2,3,4,7,8 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom

poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

22. Podľa ustanovenia §10 ods. 1, 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v
cudzine, okrem členských štátov, má poistenec nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti do výšky
úhrady na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
neustanovujeinak.Rozsahúhradynákladov zdravotnejstarostlivostiposkytnutejvinomčlenskomštáte,
na ktorú udelila zdravotná poisťovňa súhlas, upravujú osobitné predpisy /článok 20 Nariadenia ES č.

883/2004 a článok 26 Nariadenia EP a Rady ES č. 987/2009/.

23. Podľa §10 ods. 3, 4 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady
plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte aj nad rámec úhrad
podľa odseku 2, vrátane všetkých oprávnených nákladov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom

členskom štáte. Poistenec má nárok na úhradu nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti
poskytnutej v inom členskom štáte, na ktoré príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná
zdravotná poisťovňa udelí súhlas, ak ide o plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do
rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej
republike a

a/ ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote pri zohľadnení súčasného
zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia
b/ požadované liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva
c/ boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte s
a očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu poistenca alebo zabránenie zhoršenia zdravotného

stavu poistenca, alebo
d/ poistenec zdravotnej poisťovne s bydliskom v inom členskom štáte chce pokračovať v liečbe, ktorá
sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska.24. Podľa §10 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa môže uhradiť náklady na plánovanú
ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, ak spĺňa kritériá podľa odseku 4.

25. Podľa §10 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. žiadosť o udelenie súhlasu podáva poistenec príslušnej
zdravotnej poisťovni, žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresu
bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej ústavnej starostlivosti v
inom členskom štáte poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, potvrdenie zdravotnej indikácie klinickým

pracoviskom príslušného špecializačného odboru, kalkuláciu predpokladaných nákladov plánovanej
ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte vypracovanú poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti z iného členského štátu, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o
možnom prijatí poistenca po kladnom rozhodnutí u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom
členskom štáte.

26. Okresný súd konštatoval, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej zákon zveril rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a preto ňou vydané
rozhodnutia spadajú pod pojem legislatívnej skratky uvedenej v §244 ods. 2 O.s.p.: „rozhodnutie
správneho orgánu“. Ako orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní je viazaný článkom 2 ods. 2
Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach,

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Úprave článku 2 ods. 2 Ústavy SR podliehajú nielen štátne
orgány, ale všetky orgány verejnej moci, ktoré SR na svojom území zriadila a poverila vykonávaním
verejnej moci. Preto žalovaný pri rozhodovaní o nároku poistencov na úhradu nákladov plánovanej
ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte musí postupovať v súlade s
ustanovením §10 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z., v prejednávanej veci rozhodoval o ním uplatnenom

nároku na refundovanie uhradenej ústavnej zdravotnej starostlivosti, preto nemohol o žiadosti žalobcu
rozhodovať v režime správneho poriadku.

27. V súvislosti s právnym posúdením danej veci okresný súd uviedol, že práva a povinnosti migrujúcich
osôb zúčastnených na poskytovaní zdravotnej starostlivosti upravujú Nariadenia EP a Rady ES č.

883/2004 z 29.4.2004 a č. 987/2009 zo 16.9.2009 a Smernica EP a Rady 2011/24/EÚ z 9.3.2011, ak
poistenec čerpá zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ, pri úhrade nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte platí duálne uplatňovanie nariadení a smernice. V
prípade poistencov Slovenskej republiky sa na úhradu nákladov čerpanej zdravotnej starostlivosti
poistencom v inom členskom štáte EÚ do 30.9.2013 uplatňujú iba nariadenia, na prebratie smernice

do právneho poriadku SR v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády SR bola stanovená lehota do
25.10.2013, k transpozícii smernice došlo novelou č. 220/2013 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č.
580/2004 Z.z., s účinnosťou od 1.10.2013. Vzhľadom na to, že navrhovateľ čerpal v členskom štáte
EÚ ústavnú zdravotnú starostlivosť v dňoch 7.5 a 8.5.2012 a ambulantnú starostlivosť dňa 27.3.2013,
pri posudzovaní oprávnenosti jeho nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v

zdravotníckom zariadení v Rakúskej republike, možno uplatňovať iba uvedené nariadenia EP a Rady
ES.

28. V zmysle týchto nariadení má poistenec nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti
poskytnutej v inom členskom štáte EÚ, na ktoré príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas

a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ je financovaný z verejného
systému a úhradu nákladov zabezpečuje príslušná zdravotná poisťovňa formou nárokových formulárov
prostredníctvom styčného orgánu. V zmysle ust. §10 zákona č. 580/2004 Z.z. má poistenec SR
nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti do výšky úhrady na území Slovenskej republiky pri náhlom
ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, v takýchto prípadoch sa

nevyžaduje súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne. Zdravotný stav žalobcu si nevyžadoval poskytnutie
neodkladnej zdravotnej starostlivosti v zahraničí, v jeho prípade nešlo o náhlu zmenu zdravotného
stavu, nemal bezprostredne ohrozený život alebo niektorú zo základných životných funkcií, v danom
prípadezákon uhradenie nákladovplánovanejústavnejzdravotnejstarostlivostiposkytnutejpoistencovi
v inom členskom štáte ponecháva na posúdení poisťovne, ktorá vyhodnotí, či poistenec spĺňa zákonom

stanovené podmienky na kladné vybavenie jeho žiadosti o udelenie súhlasu, pričom žiadosť musí
obsahovať potrebné náležitosti. Udelenie súhlasu zdravotnou poisťovňou je vecou správneho uváženia
príslušnej zdravotnej poisťovne, zákon č. 580/2004 Z.z, neustanovuje pre rozhodovanie poisťovne
žiadne medze a hľadiská, súd nemá ani možnosť skúmať, či došlo k aplikácii správneho uváženia vsúlade so zákonom. Podľa §245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom.

29. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia,
vychádzal zo stanoviska žalovaného, ktorý nevyhovel žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu z dôvodu,
že ústavnú liečbu, ktorej sa podrobil v nemocnici Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH Wien v Rakúskej
republike v dňoch 7.5.2012 až 8.5.2012, bolo možné vykonať aj na území Slovenskej republiky a svoje

stanovisko žalovaný nezmenil ani pri posudzovaní neskoršej žiadosti žalobcu o refundáciu platby v
hotovosti za vecné dávky poskytnuté v EÚ. Zhodnými stanoviskami troch renomovaných odborníkov,
O.. S.. Z. H., U.., O.. S.. Z. P., U.. M. S.. Z. G.H., U.., mal súd za dostatočne preukázané, že negatívne
vyjadrenie žalovaného k žiadosti žalobcu, bolo v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami,
keďže všetci traja lekári z príslušného odboru sa vyjadrili, že liečbu bolo možné vykonať v Slovenskej
republike, v lekársky prípustnej lehote a uviedli šesť pracovísk zdravotníckych zariadení, kde takúto

liečbu vykonávajú. Zdravotná poisťovňa môže, ale nemusí uhradiť poistencovi náklady plánovanej
ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte EÚ, poisťovňa skúma splnenie
zákonom vyžadovaných podmienok v každom konkrétnom prípade, v prípade žalobcu absentovalo
splnenie podmienky, že požadovaná liečba sa nevykonáva na území SR. Rovnaké stanovisko zaujal aj
ÚDZS v písomnom vyjadrení zo dňa 18.5.2012, keď uviedol, že žalobcom požadovaný postup nemôže

ÚDZS žalovanému nariadiť.

30.Podľanázoruokresnéhosúdu,bolaopodstatnenáargumentáciažalovaného,ževyžadovanúliečbuv
cudzine hradí zdravotná poisťovňa po dôkladnom zvážení oprávnenosti požiadavky, nakoľko hospodári

s verejnými prostriedkami a je jej povinnosťou hradiť liečbu v cudzine len v indikovaných prípadoch.
Nemožno pritom poukazovať na preplatenie liečby v inom štáte EÚ v minulosti a zdôvodňovať tým
oprávnenosť požadovania preplatenia následných nákladov na liečbu žalobcu. Žalovanému zákon
umožňuje posudzovať individuálne každú konkrétnu žiadosť, bez ohľadu na skutočnosť, že sa žiadosti
týkajú toho istého poistenca a zákrokov v súvislosti s rovnakým ochorením.

31. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre úhradu nákladov
plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte, ak na základe svojho
vlastného rozhodnutia a bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného absolvoval plánovanú ústavnú
starostlivosť v inom členskom štáte /rozsudok NS SR zo dňa 17.7.2012, sp.zn. 10Sžso 20/2012/. Pokiaľ

ide o tvrdenie žalobcu, že zamietavé stanovisko žalovaného mu bolo doručené až po uplynutí 10- dňovej
lehoty a teda žalobca v čase absolvovania zákroku v Rakúsku mal za to, že súhlas bol daný, nemožno
prijať takéto tvrdenie. Desaťdňová lehota na rozhodnutie príslušnej zdravotnej poisťovne sa vzťahuje na
rozhodovanieožiadostivzmyslenariadeníprisúčasnomsplneníformálnejstránkyžiadostivzmysleust.
§10 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z., lehota začína plynúť odo dňa doručenia formálne správnej žiadosti,

obsahujúcej všetky zákonom predpísané náležitosti. Žiadosť žalobcu nikdy neobsahovala potvrdenie
zdravotnej indikácie klinickým pracoviskom, žalovaný dôvodne pri posudzovaní žiadosti skúmal splnenie
podmienok podľa odseku 4, pričom k žiadosti doručenej dňa 20.4.2012, zaujal písomné stanovisko
dňa 26.4.2012, rozhodnutie teda bolo uskutočnené v požadovanej 10 - dňovej lehote. Súd preto dospel
k záveru, že absolvovanie plánovaného zdravotného zákroku v súkromnom zdravotníckom zariadení

v Rakúsku žalobcom na základe jeho vlastného rozhodnutia, pred doručením stanoviska žalovaného
k žiadosti na úhradu nákladov, nemožno pripísať na ťarchu žalovaného, ktorý postupoval v súlade s
príslušnými zákonnými ustanoveniami.

32.Nárokžalobcuzodňa27.3.2013zaabsolvovanieambulantnejzdravotnejstarostlivostivRakúsku,za

ktorú zaplatil ošetrujúcemu lekárovi 100,-€ , okresný súd posúdil podľa §10 ods. 14 zákona č. 580/2004
Z.z., podľa ktorého poistenec má právo na úhradu nákladov ambulantnej zdravotnej starostlivosti
poskytnutej v inom členskom štáte, za ktorou poistenec úmyselne vycestoval, do výšky jej úhrady
na území Slovenskej republiky. Podľa §7 ods. 9 písm. c/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach v znení neskorších predpisov, je cena bodu zmluvne dohodnutá medzi zdravotnou

poisťovňou a poskytovateľmi špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v SR a nesmie byť
vyššia ako maximálna cena bodu ustanovená cenovým opatrením MZ SR. Zmluvne dohodnutá cena
bodu s poskytovateľmi špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti dňa 27.3.2013 bola vo
výške 0,019170 €/1 bod.33.Žalobcomuplatnenýnárokokresnýsúdrovnakozamietolsodôvodnením,žežalobca vycestovaldňa

27.3.2013 do Rakúska za účelom absolvovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, za ktorú zaplatil
ošetrujúcemu lekárovi 100,-€ a žiadosťou o refundáciu platby v hotovosti, doručenou žalovanému dňa
31.5.2013 požadoval preplatenie uvedenej sumy. Žalovaný uhradil žalobcovi časť nákladov vo výške
4,79€, zodpovedajúcich výške úhrady nákladov poskytnutej špecializovanej ambulantnej starostlivosti
na území Slovenskej republiky, a to výkon č. 62 s bodovou hodnotou výkonu 250 bodov a cenou

0,019170 za bod, v súlade s Katalógom zdravotných výkonov, platným v SR a Nariadením vlády č.
776/2004 Z.z., účinným od 1.1.2005, ktorým sa katalóg vydáva.

34. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný oprávnene preplatil žalobcovi za absolvovanú
špecializovanú ambulantnú starostlivosť v Rakúsku len časť vynaložených nákladov, vo výške
adekvátnej úhrady ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej na Slovensku, na preplatenie ktorej

mal žalobca zákonný nárok. Zostávajúca časť úhrady nákladov žalobcovi neprináleží, je nad rámec
zákona a priznanie takéhoto nároku je výlučne na rozhodnutí zdravotnej poisťovne.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., a pretože žalovanému, ako úspešnej
strane sporu trovy konania nevznikli, okresný súd vo výroku rozsudku rozhodol, že žalovanému náhradu

trov konania nepriznáva

36. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, podaním zo dňa 10.12.2013 a namietal odvolacie dôvody
podľa § 205 ods, 2 písm. a) až f) Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a rozhodol tak, že žalovaný je povinný v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu

(istinu) vo výške 5.468,65 EUR a úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 5,468,65 EUR odo dňa
08.05.2012 do zaplatenia, vrátane náhrady trov konania, alebo aby súd v celom rozsahu rozsudok zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie.

37. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd sa nedostatočne a právne nesprávne

vysporiadal so skutkovým stavom oneskoreného zaslania stanoviska žalovaným žalobcovi. Rozsudok
sa opiera v časti odôvodnenia najmä o právne posúdenie významu ustanovenia § 10 ods. 7 zákona č.
580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (v znení zákona 718/2004) (ďalej len "zákon o zdravotnom poistení") právo
a nie povinnosť žalovaného uhradiť cenu zákroku, na ktorý žalobca vopred riadne písomne požadoval

súhlas žalovaného.

38.Žalobcasanestotožňujesnázoromokresnéhosúdu,žezamietavéstanoviskožalovaného,doručené
žalobcovi po uplynutí 10 - dňovej lehoty a zároveň po vykonaní plánovaného operačného zákroku,
nemožno považovať za to, že súhlas bol daný. Rovnako súd uvádza, že nemožno pripísať na ťarchu

žalovaného absolvovanie plánovaného zdravotného zákroku v Rakúsku žalobcom. Namietal, že súd sa
nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi žalobcu a nesprávne posúdil vec, nakoľko spornou
otázkou v tejto veci bolo aj posúdenie právneho stavu, zapríčineného žalovaným, ktorý s vedomím
neskorého doručenia svojho stanoviska zo dňa 26.04.2012 spôsobil stav, kedy žalobca bez vlastného
zavinenia podstúpil operačný zákrok v zahraničí bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného. Žalobca

upozornil na nekorektné konanie žalovaného pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie súhlasu, ktoré
nemá oporu v zákone.

39. Samotný § 10 odsek 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o
poisťovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o zdravotnom poistení") stanovuje, že o

žiadosti podľa odseku 8 príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne do 10 dní od jej doručenia. Ak ide
o závažné ochorenie, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie zdravia, príslušná zdravotná
poisťovňa rozhodne bezodkladne. Proti rozhodnutiu má právo poistenec podať odvolanie na príslušnú
zdravotnú poisťovňu do 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že vopred,
dňa 19.04.2012, s dostatočným časovým predstihom, podal písomnú žiadosť o udelenie súhlasu s

plánovaným operačným zákrokom, ktorý sa mal konať dňa 07.05.2012. Žalovaný však v rozpore s
dobrými mravmi a priam so zlým úmyslom pozdržal svoje zamietavé stanovisko a podal ho na poštovú
prepravu až v deň konania plánovaného operačného zákroku. S konaním odporcu sa nemožno stotožniť
a je v rozpore s § 10 ods. 10 zákona o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého je príslušná zdravotnápoisťovňa povinná rozhodnúť do 10 dní odo dňa doručenia žiadosti. Samotné uvedenie dátumu na
liste (26.04.2012) nemožno považovať za splnenie podmienky rozhodnutia do 10 dní. Objektívne nie je
možné preveriť, kedy skutočne bol list napísaný. Za jediné relevantné a preukázateľné časové kritérium

možno považovať deň podania listu na poštovú prepravu. Podľa žalobcu účelom zákonodarcu pri
tvorbe zákona o zdravotnom poistení bolo časové zadefinovanie istoty pre poistenca, aby sa mohol
dozvedieť do 10 dní od podania žiadosti poisťovni o schválení prípadne neschválení jeho plánovanej
liečby, operačného zákroku alebo ambulantného ošetrenia. Podľa žalobcu skutočnosť, že zamietavé
stanovisko žalovaného bolo podané na poštovú prepravu až dňa 07.05.2012, t.j. 18 dní od podania

žiadosti, možno považovať za porušenie zákonných povinností žalovaného, ktorý mal vedomosť o tom,
že operačný zákrok je naplánovaný práve na 07.05.2012 a nie je možné, aby sa žalobca o prvom
zamietavom stanovisku žalovaného dozvedel včas tak, aby mohol v prípade potreby zariadiť časovú
zmenu dátumu operačného zákroku. Žalobca sa na základe nekorektného a protizákonného konania
žalovaného dozvedel o neudelení súhlasu s plánovanou liečbou až dňa 10.05.2012, po vykonaní
operačného zákroku, kedy bola písomnosť žalovaného v skutočnosti doručená žalobcovi. Neskoré

doručenie zamietavého stanoviska žalovaného do sféry vplyvu žalobcu nemožno pripisovať
na ťarchu žalobcovi.

40. Spor medzi žalobcom a žalovaným vykazuje európsky prvok tým, že uskutočnením operačného
zákroku v Rakúsku došlo k uplatneniu poskytovania nemocničnej starostlivosti, ktorá spadá pod

pôsobnosť pravidiel upravujúcich slobodné poskytovanieslužieb, ktoré tvoria jednu zo štyroch
primárnych ekonomických slobôd slobodného trhu Európskej únie. Slovenská republika je riadnym
členom Európskej únie a musí dbať na dodržiavanie jej primárneho práva ako i na ustálenú judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie.
41. V tej súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-368/98 z 12. júla 2001

(Rozsudok"VanBraekel"),číslojudikatúryvsystémeASPI:JUD34655SK,vktoromsavčastiPoznámky,
písm. b) tretí odsek výslovne uvádza: "Táto inštitúcia môže zamietnuť vydanie oprávnenia cestovať do
iného členského štátu na účely ošetrenia primeraného stavu pacienta iba v ustanovených prípadoch
(nesplnenie podmienok uvedených v článku 20 ods. 2 druhá veta základného nariadenia (č.883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia) alebo vtedy ak v príslušnom členskom štáte možno

poskytnúť rovnakú liečbu v lehote, ktorá je lekársky prijateľná pri zohľadnení súčasného zdravotného
stavu a prognózy dotknutej osoby). Ak nebude odpoveď tejto inštitúcie na pacientovu žiadosť o
úhradu nákladov na liečbu doručená v lehote, ktorú ustanovujú vnútroštátne právne predpisy príslušnej
inštitúcie, vychádza sa z toho, že táto inštitúcia oprávnenie vydala." Uvedené znenie možno analogicky
aplikovať aj na prípad žalobcu a naň príslušné právne predpisy. Ak sa žalovaný ako jediná príslušná

inštitúcia k žiadosti žalobcu v 10-dňovej zákonnej lehote nevyjadril, žalobca mal za to, že žalovaný
súhlasí s plánovaným operačným zákrokom.

42. Žalobca namietal, že súd sa nevysporiadal s uvedeným procesným stavom, kedy žalovaný vlastným
zavinením po lehote a oneskorene zaslal žalobcovi jeho písomné stanovisko. Rozhodne nemožno

pripisovať na ťarchu žalobcu konanie žalovaného (zrejme vedomé), na základe ktorého podal žalovaný
až v deň plánovaného operačného zákroku žalobcu (07.05.2012) svoje stanovisko zo dňa 26.04.2012
na poštovú prepravu. Pre právne vákuum v zákonnej úprave ohľadom lehoty doručenia stanoviska
žiadateľovi, nemožno uvedené konanie žalovaného pripisovať na ťarchu žalobcovi.

43. Zámer zákonodarcu pri stanovovaní lehoty v zákone o poisťovníctve bol definovať časové
ohraničenie rozhodovania kompetentného subjektu tak, aby boli primerane chránené práva a právom
chránené záujmy žalobcu. Žalobca tvrdil, že pri podaní žiadosti o písomné schválenie operačného
zákroku v zahraničí dodržal všetky zákonné povinnosti pre neho vyplývajúce. Žalobca týmto podaním
trvá na preskúmaní namietaných skutočností odvolacím súdom a dodatočnom zistením stavu tak, aby

bolo zaručené riadne právne posúdenie veci.

44. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že rozsudok NS SR zo dňa 17.07.2012, sp. zn. lOSžso
20/2012 na danú vec nemožno aplikovať. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pojednáva o tom, že
"navrhovateľ si nesplnil zákonné podmienky pre úhradu nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej

starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte, ak na základe svojho vlastného rozhodnutia a bez
predchádzajúceho súhlasu odporcu absolvoval plánovanú ústavnú starostlivosť v inom členskom štáte".
Podľa žalobcu tento názor nie je aplikovateľný na predmetný spor, nakoľko on riadne a včas požiadal o
vydanie súhlasného stanoviska žalovaného s plánovaným operačným zákrokom. Uvedené stanoviskomu však nebolo doručené včas a preto mal v zmysle vyššie uvedeného za to, že potrebný súhlas
mu bol daný. Je rozdiel medzi omisívnym konaním žalobcu vo vzťahu k požiadaniu o vydanie súhlasu
s operačným zákrokom v členskom štáte EÚ a konaním žalobcu v danom prípade, hoci pre konanie

žalovaného došlo k doručeniu jeho stanoviska do sféry vplyvu žalobcu oneskorene. Z uvedených
dôvodov žalobca namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec a pri aplikácii nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu, v danom prípade judikatúry

45. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s námietkami žalobcu v podanom

odvolaní a tvrdil, že odvolanie nie je dôvodné. Od 01.10.2013 ak poistenec čerpá zdravotnú starostlivosť
v inom členskom štáte EÚ, tak na práva a povinnosti migrujúcich osôb zúčastnených na poskytovaní
zdravotnej starostlivosti a na úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Európskej únii
sa vzťahuje duálne uplatňovanie: - nariadení - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších
predpisov a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009,

ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) Č. 883/2004 ' koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenia"). a smernice - Smernica Európskeho
parlamentuaRady2011/24/EÚz9.marca2011ouplatňovaníprávpacientovpricezhraničnejzdravotnej
starostlivostí "smernica") bola transponovaná novelou č. 220/2013 Z. z., ktorou sa mení zákon č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.10.2013.

Smernica obsahuje zosumarizované Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa žalobca odvoláva (napr.
aj "VanBreakel").

46.Do30.09.2013sanaúhradunákladovčerpanejzdravotnejstarostlivostipoistencomvčlenskomštáte
EÚ v súlade splatnou legislatívou Slovenskej republiky uplatňovali nariadenia. Žalobca čerpal zdravotnú

starostlivosť v členskom štáte EÚ, ktorá je predmetom tohto sporu, v dňoch 07.05.2012 a 27.03.2013,
preto na úhradu nákladov čerpanej zdravotnej starostlivosti žalobcom v inom členskom štáte EÚ sa v
súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky uplatňujú iba nariadenia a neuplatňuje sa smernica
a teda ani rozsudok Súdneho dvora "VanBraekel".

47. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadne lehoty rozhodnutia o žiadosti žalobcu o vydanie
stanoviska, že riadne a včas požiadal o vydanie stanoviska s plánovaným operačným zákrokom,
žalovanýpoukázalnaustanovenie§10ods.8zákonač.580/2004Z.z.ozdravotnompoisteníaozmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"zákon č. 580/2004 Z. z.), podľa ktorého: "Žiadosť o udelenie súhlasu podľa odseku 4 podáva poistenec

príslušnej zdravotnej poisťovni. Žiadosť o udelenie súhlasu musí obsahovať meno, priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, adresu bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie
potreby plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, 16 d potvrdenie zdravotnej indikácie klinickým pracoviskom príslušného špecializačného
odboru, kalkuláciu predpokladaných nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom

členskom štáte vypracovanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti z iného členského štátu, kde sa
má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí poistenca po kladnom rozhodnutí
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte." Odvolávka 16d) - § 7 ods. 4 písm.
a) zákona č. 578/2004 Z. z., t.j. zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, nemocnica. Žiadosť
navrhovateľa neobsahovala obligatórne náležitosti, a to: - odôvodnenie potreby plánovanej ústavnej

zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte nemocnicou v SR
- potvrdenie zdravotnej indikácie klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru v SR
- poskytovateľ plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivostí
- nemocnica Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH Wien, nieje napojená na verejný systém krajiny

48. Podľa žalovaného, žiadosť žalobcu neobsahovala odôvodnenie potreby a zdravotnej indikácie
pracoviska príslušného špecializačného odboru v SR, lebo zákrok sa dal realizovať na Slovensku a
nevyžadoval realizovať zákrok v súkromnom zdravotníckom zariadení v zahraničí.

49. Lehota na rozhodnutie zdravotnej poisťovne o plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti plynie

odo dňa doručenia formálne správnej žiadosti, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
Žiadosť žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania, je nad rámec nariadení, žiadosť nikdy neobsahovala
zákonom predpísané náležitosti a preto o nej odporca rozhodoval podľa ustanovenia § 10 ods. 7)
zákona č. 580/2004 Z. z. a nie podľa ustanovenia § 10 ods. 2, 8, 10) zákona č. 580/2004 Z. z.Žalovaný k žiadosti žalobcu zo dňa 19.04.2012 vydal stanovisko dňa 26.04.2012. Pojem rozhodnúť
znamená urobiť rozhodnutie. Žalobca účelovo vykladá pojem rozhodnúť v rozširujúcom slova zmysle,
teda že rozhodnúť znamená urobiť rozhodnutie, vyhotoviť, expedovať aj doručiť rozhodnutie žiadateľovi.

Žalovanýanalogickypoukazujeajnaskutočnosť,ževiaceréustanoveniaO.s.p.ukladajúsúdupovinnosť
"rozhodnúť v lehote .,.," (napr. § 164, 165 a pod.), čo ale neznamená, že v tejto lehote súd súčasne
rozhodne, vyhotoví, expeduje aj doručí účastníkovi súdne rozhodnutie. Žalovaný tvrdil, že žiadosť
žalobcu nebola perfektná. Dňom 20.04.2012 žalovanému nezačala plynúť lehota na rozhodnutie
o žiadosti. Žalovaný teda nezapríčinil stav, že žalobca podstúpil operačný zákrok v Rakúsku bez

predchádzajúceho súhlasu žalovaného.

50. Žalovaný stanoviskom zo dňa 26.04.2012 žalobcovi oznámil, že nie je oprávnený schváliť úhradu
nákladov za plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť v Rakúsku so zvýrazneným odôvodnením:
"...liečba, ktorú vyžaduje Váš zdravotný stav, sa dá zrealizovať na Slovensku." Z lekárskej správy
súkromnej nemocnice Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH Wien zo dňa 14.05.2012 vyplýva, že

operačnýmzákrokomboloodstránenievyčnievajúcichkostí.Takýtozákrok,ktorýmalbyťabolvykonaný,
nevyžadoval osobitné riešenie v súkromnom zdravotníckom zariadení v zahraničí. O.. S.. Z. H., U..
- prednosta Kliniky popálenín a RCH LFUK a UNB, S.. Z. G., U.. - prednosta Kliniky popálenín a
rekonštrukčnej chirurgie Košice - Šaca, doc. S.. Z. P., U.. - prednosta Kliniky plastickej chirurgie LFUK
a UNB, ako svetovo uznávané kapacity v danej medicínskej oblasti, písomne potvrdili, že obdobné

zákroky sa vykonávajú v slovenských zdravotníckych zariadeniach a vyslovili negatívne stanovisko k
liečbe žalobcu v zahraničí. Nutnosť vykonať odstránenie ostávajúcich kostných výčnelkov v mieste, kde
nedošlo k ich prekrytiu vlastnou kožou, je výkon, ktorý nevyžaduje osobitné požiadavky oproti tým, ktoré
sa bežne používajú v zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike. Teda v prípade operačného
zákroku, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu, nie je žiaden dôvod, aby bol zákrok realizovaný v

súkromnom zdravotníckom zariadení v zahraničí. Žalovaný zdôraznil, že je obvyklou praxou, že aj v
prípade vysokošpecializovaných zákrokov, ktoré sa v SR nevykonávajú, sa po ich vykonaní v zahraničí,
pacientovi v záujme dokončenia liečebného procesu poskytuje a hradí následná zdravotná starostlivosť
v zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike.

51. Plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť bolo možné absolvovať v Slovenskej republike v
primeranej lehote, nakoľko sa v Slovenskej republike vykonáva. Zodpovednosť za rozhodnutie
žalobcu uprednostniť súkromnú kliniku vo Viedni, ktorá nie je napojená na verejný zdravotný systém v
Rakúsku, pred slovenskými ústavnými zdravotníckymi zariadeniami a absolvovať plánovaný zdravotný
zákrok v súkromnej klinike vo Viedni z vlastného rozhodnutia, pred doručením stanoviska žalovaného k

žiadostižalobcu,pretonemožnopripisovaťnaťarchužalovaného.Žalovanýpoukázalnato,ževykonáva
verejné zdravotné poistenie, hospodári s verejnými prostriedkami, z ktorých je povinný zabezpečovať
účelne, efektívne a hospodárne zdravotnú starostlivosť pre všetkých poistencov žalovaného.

52. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že Slovenská republika je

riadnym členom Európskej únie a musí dbať na dodržiavanie jej primárneho práva ako i na ustálenú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že "na úhradu
nákladov čerpanej zdravotnej starostlivosti žalobcom v inom členskom state EU sa v súlade s platnou
legislatívou Slovenskej republiky uplatňujú iba nariadenia a neuplatňuje sa smernica a teda ani
rozsudok Súdneho dvora "VanBreakel". Skutočnosť, že SMERNICA EURÓPSKEHO PARUMENTU A

RADY 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej
starostlivosti' (ďalej len "smernica") sa transponovala do slovenského právneho poriadku novelou
zákona č 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení s účinnosťou od 1.10.2013 ešte
sama osebe neznamená, že členský štát Európskej únie bude konať v rozpore s jej obsahom, resp.
základnými myšlienkami predmetnej smernice. Žalovaný sa rozhodol nepreplatiť náklady na zdravotnú

starostlivosť poskytnutú žalobcovi v Rakúsku, avšak je zrejmé, že žiadne osobitné dôvody a verejný
záujem taký postup žalovaného neodôvodňovali. Žalovaný sa ako jediná príslušná inštitúcia k žiadosti
žalobcu o vydanie súhlasu k operačnému zákroku v inom členskom štáte EÚ nevyjadril v zákonnej 10
- dňovej lehote. Potvrdenie zdravotnej indikácie pracoviskom príslušného špecializačného odboru v SR
tak, ako to uvádza žalovaný vo Vyjadrení, zákon ako obligatórnu náležitosť neuvádza. S poukazom

na uvedené a tiež prílohy k žiadosti žalobcu zo dňa 19.04.2012 a 20.04.2012 je zrejmé, že spĺňala
zákonné náležitosti, pričom v tejto nadväzností považuje žalobca výklad pojmu lehota na rozhodnutie
zo strany žalovaného vo Vyjadrení žalovaného za účelový. Podľa § 10 odsek 10 zákona č. 580/2004
Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej iba"zákon o zdravotnom poistení") stanovuje, že o žiadosti podľa odseku 8 príslušná zdravotná poisťovňa
rozhodne do 10 dní od jej doručenia. Žalobca s dostatočným časovým predstihom podal dňa 19.04.2012
písomnú žiadosť o udelenie súhlasu s plánovaným operačným zákrokom, ktorý sa mal konať dňa

07.05.2012. Zákon výslovne neuvádza, že musí ísť o potvrdenie zo SR. Vzhľadom na závažné doživotné
dôsledky amputácie prstov a neopakovateľnosť úkonov s ňou spojených bol žalobca nútený podrobiť
sa takému chirurgickému zákroku a následnej chirurgickej liečbe, ktoré v čo najväčšej možnej miere z
hľadiska vývoja lekárskych poznatkov a z hľadiska dostupnosti liečby zabránia amputácii živých, resp.
životaschopných častí prstov. Pokiaľ by boli pri samotnej amputácii prstov na pravej ruke odstránené

aj tie časti kostných výčnelkov, ktorých odstránenie nebolo nevyhnutné ani žiaduce, tak, ako by zákrok
prebehol v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica Ružinov, malo by to nedozierne následky na už
i tak vážne obmedzenie pohyblivosti a celkovej funkčnosti pravej ruky žalobcu. V každodennom živote je
priťažujúcou aj tá okolnosť, že žalobca je pravák. Mnohé manuálne činnosti nie je na základe lekárskych
správ ošetrujúceho lekára O.. S. X. z nemocnice Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH spôsobilý vykonávať
práve v dôsledku nestabilných pomerov kože na prstoch pravej ruky.

53. Žalovaný sa síce odvoláva na vyjadrenia slovenských lekárov a odborníkov v danej medicínskej
sfére, avšak je potrebné osobitne upozorniť, že ide o stanoviská slovenských lekárov, vydané ex post, po
zákroku v inom členskom štáte, ktorý žalovaný odmietol žalobcovi preplatiť. V druhom rade je potrebné
poukázať, že predmetné stanoviská lekárov sú formulované vo veľmi všeobecnej rovine, neberúc do

úvahy bližšie odôvodnenie lekárskeho postupu, ktorým by sa do zdravia žalobcu a funkčnosti jeho
končatín zasiahlo v čo možno najmenšej miere a neberúc do úvahy tú skutočnosť, že amputácia prstov
žalobu prebehla v inom členskom štáte v podstatne menšom rozsahu, než aký bol navrhovaný
žalobcovi Univerzitnou nemocnicou v Bratislave, Nemocnica Ružinov. Ak by žalobca podstúpil zákroky
v celom rozsahu od počiatku na Slovensku, došlo by k v podstatne väčšiemu zásahu do zdravia a

fungovania pravej ruky žalobcu. Podľa názoru žalobcu za situácie, ak odborníci zo Slovenska vo svojich
stanoviskách, na ktoré sa odvoláva žalovaný, prijali iba veľmi všeobecné lekárske závery, také dôkazy
ako bezpochyby dokazujúce výkon liečby zasahujúcej pacienta (žalobcu) v čo najmenšom rozsahu,
neobstoja. Ak v inom členskom štáte lekárske zákroky súvisiace s amputáciou prstov žalobcu prebehli v
podstatne menšom rozsahu ako by prebehli v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica Ružinov, je

zrejmé, že na Slovensku sa požadovaná liečba v rozsahu čo najmenej obmedziť pacienta, v danom čase
nevykonávala. Vzhľadom na skutočnosť, že ošetrujúci lekár žalobcu z iného členského štátu EÚ, O.. S.
X., bol oboznámený so všetkými špecifikami nevyhnutnej amputácie prstov žalobcu a jej následkov, bol
plne spôsobilý určovať potrebné liečebné postupy v rámci vývoja zdravotného stavu žalobcu. Uvedené
len potvrdzuje ten fakt, že pri tak závažnom prípade zohráva kľúčovú úlohu kontinuita liečby. Je vo

všeobecnosti logické a pre pacienta prospešné, aby liečbu v celom rozsahu vykonával ošetrujúci lekár,
ktorý ošetruje pacienta od prvých vyšetrení až po úspešné vyliečenie. Preto je zrejmé, že aj zákrok,
ktorý bol predmetom žiadosti žalobcu, a ktorý žalovaný odmietol žalobcovi preplatiť, vykonával ošetrujúci
lekár, ktorý žalobcovi amputoval prsty na pravej ruke v podstatne menšom rozsahu, než aký by podstúpil
na Slovensku. Pre úplnosť žalobca uvádza, že všetkým žiadostiam o udelenie súhlasu a vydanie

potvrdenia na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti a súvisiacim s chirurgickými
zákrokmi, komplexnou diagnostikou a liečbou ťažkých omrzlín prstov pravej ruky a palcov na oboch
nohách žalobcu vykonaných v inom členskom štáte EU, bolo zo strany žalovaného vyhovené. Poslednej
žiadosti zo dňa 19.04.2012, resp. 20.04.2012, vyhovené nebolo. Uvedeným postupom v konaní je
badateľná zásadná zmena právneho názoru žalovaného, čím sa výrazným spôsobom odklonila od

posudzovania toho istého prípadu toho istého poistenca, teda žalobcu.

54. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiava svojej argumentácie v konaní na súde prvej inštancie,
odkazuje tiež na svoje Odvolanie a nadväzujúc na horeuvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd
napádaný rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania,

alebo aby napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

55. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.08.2017 sa písomne vyjadril žalovaný, tak, že pokiaľ sa žalobca
vo vyjadrení zo dňa 14.08.2017 dovoláva priamej záväznosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, žalovaný uvádza, že

žiadne smernice EÚ nemajú priamu záväznosť, smernice treba do národného poriadku transponovať.
Preto do 30.9.2013 sa na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti smernica neuplatňovala vôbec.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "smernica") bola transponovaná novelou č. 220/2013 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov,
s účinnosťou od 01.10.2013. Žalobca čerpal zdravotnú starostlivosť v členskom štáte EÚ, ktorá je
predmetom tohto sporu, dňa 07.05.2012, preto sa na úhradu týchto nákladov smernica neuplatňuje, a

teda ani rozsudok Súdneho dvora "VanBraekel". Ani s účinnosťou od 01.10.2013 sa na úhradu nákladov
zdravotnej starostlivosti čerpanej v členskom štáte EÚ neuplatňuje smernica, ale len ustanovenia § 9a
až § 10 zákona č. 580/2004 Z. z., do ktorých Slovenská republika túto smernicu transponovala.

56. Preplatenie nákladov, ktoré žalobcovi vznikli preto, lebo bez predchádzajúceho súhlasu zdravotnej

poisťovne čerpal zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte upravuje ustanovenie § 10 ods. 7 zákona
č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.9.2013 takto: Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi
náklady na plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom ako členskom štáte, ak spĺňa
kritériá podľa odseku 4.

57. Z tohto hmotnoprávneho zákonného ustanovenia vyplýva možnosť žalovaného, nie však jeho

povinnosť, náklady žalobcovi dodatočne refundovať. Ak žalovaný nebol povinný náklady refundovať, tak
nerefundovaním nákladov sa nemohol dopustiť porušenia právnej povinnosti. Teda nie je daný zákonný
predpoklad nároku na preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti.

58. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správnosť jeho konania a rozhodovania v obdobnej veci

bola už skôr potvrdená, a to napr. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžso/20/2012 zo dňa
17.07.2013 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Košice č. k. 7S/15/2012-47 zo dňa 20.06.2012
(citácia):"...Súd sa stotožňuje s výkladom ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z.z. žalovanou.
Udelenie súhlasu zdravotnou poisťovňou (ide takisto o predchádzajúci súhlas s plánovanou ústavnou
zdravotnou starostlivosťou) je vecou správneho uváženia príslušnej zdravotnej poisťovne..."

59. Zdravotná poisťovňa môže refundovať náklady, avšak len za podmienky, že sú splnené kritéria podľa
§ 10 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. , ktoré sú nasledovné:
a) ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote 16b) pri zohľadnení
súčasného zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia,

b) požadovaná liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva,
c) boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte sa
očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu poistenca alebo zabránenie zhoršenia zdravotného
stavu poistenca, alebo
d) poistenec zdravotnej poisťovne s bydliskom v inom členskom štáte chce pokračovať v liečbe, ktorá

sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska.

60. O.. S.. Z. H.X., U.. - prednosta Kliniky popálenín a RCH LFUK a UNB, S.. Z. G., U.. - prednosta
KlinikypopálenínarekonštrukčnejchirurgieKošice-Šaca,doc.S..Z.P.,U..-prednostaKlinikyplastickej
chirurgie LFUK a UNB, ako svetovo uznávané kapacity v danej medicínskej oblasti, písomne potvrdili,

že obdobné zákroky sa vykonávajú v slovenských zdravotníckych zariadeniach a vyslovili negatívne
stanovisko k liečbe žalobcu v zahraničí. Nutnosť vykonať odstránenie ostávajúcich kostných výčnelkov
v mieste, kde nedošlo k ich prekrytiu vlastnou kožou, je výkon, ktorý nevyžaduje osobitné požiadavky
oproti tým, ktoré sa bežne používajú v zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike. Teda v
prípade operačného zákroku, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu, nie je žiaden dôvod, aby bol

zákrok realizovaný v súkromnom zdravotníckom zariadení v zahraničí.

61. Z uvedeného vyplýva, že nebolo splnené kritérium, že požadovaná liečba sa v SR nevykonávala.
Dokonca aj sám žalobca postúpenie operácie vo Viedni neodôvodňuje ako jedinú možnosť pre žalobcu,
ale len ako najvhodnejšiu možnosť pre žalobcu. Čo však neznamená, že uvedená liečba sa v SR

nevykonávala. Ak by žalovaná refundovala náklady žalobcovi, hoci neboli splnené kritéria podľa odseku
4, pretože uvedená liečba sa v SR vykonávala, dopustila by sa tým porušenia právnej povinnosti konať
na základe zákona a v medziach zákona.

62. Plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť bolo možné absolvovať v Slovenskej republike v

primeranej lehote, nakoľko sa v Slovenskej republike vykonáva. Zodpovednosť za rozhodnutie žalobcu
uprednostniť súkromnú kliniku vo Viedni, ktorá nie je napojená na verejný zdravotný systém v Rakúsku,
pred slovenskými ústavnými zdravotníckymi zariadeniami a absolvovať plánovaný zdravotný zákrok vsúkromnej klinike vo Viedni z vlastného rozhodnutia ešte pred doručením stanoviska žalovanej k žiadosti
žalobcu, preto nemožno pripisovať na ťarchu žalovanej.

63. Zdravotnú indikáciu a potrebu liečby v cudzine potvrdzuje klinické pracovisko príslušného
špecializačného odboru, ktorým sa podľa § 10 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. rozumie poskytovateľ
zdravotnejstarostlivostispersonálnymzabezpečenímamateriálno-technickýmvybavenímvpríslušnom
špecializačnom odbore, ktorý poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť pri chorobách a
patologických stavoch, ktorých diagnostiku a terapiu odborne usmerňuje ministerstvo zdravotníctva.

64. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že musia byť splnené dve podmienky, a to 1. že ide
o príslušný špecializačný odbor, ktorý danú špecializovanú zdravotnú starostlivosť poskytuje a 2. že ide
o klinické pracovisko. Koncepciu jednotlivých špecializačných odborov aj štatút klinického pracoviska
určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

65. Žalobca do dnešného dňa nepredložil žiadne vyjadrenie klinického pracoviska príslušného
špecializačného odboru. Žalovaná naopak predložila tri vyššie uvedené vyjadrenia klinických pracovísk,
ktorépotvrdili,ženiesúsplnenéindikačnépodmienkyliečbyvcudzinehradenejzverejnéhozdravotného
poistenia.

66. Podľa § 10 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. žiadosť musí obsahovať odôvodnenie potreby plánovanej
ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,
16d), ... kalkuláciu predpokladaných nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom
členskom štáte vypracovanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti z iného členského štátu, kde sa
má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí poistenca po kladnom rozhodnutí

u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.
Odvolávka 16d) je na § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z., ktorý definuje zdravotnícke zariadenia
v Slovenskej republike. Zákonodarca v tomto zákonnom ustanovení rozlišuje medzi na jednej strane
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike a na druhej strane poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. Pričom z neho jednoznačne vyplýva, že odôvodnenie

potreby zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v
Slovenskej republike.

67.Vzmysleslobodnejvoľbylekára(poskytovateľazdravotnejstarostlivosti)jenaslobodnomrozhodnutí
poistenca, či si pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti vyberie zmluvného poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti v rámci systému verejného zdravotného poistenia a na účet jeho zdravotnej poisťovne,
alebo či si vyberie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mimo systému verejného zdravotného
poistenia a na vlastný účet. Žalobca sa domáha nároku na preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti,
ktorú na základe vlastného rozhodnutia absolvoval v inom členskom štáte u poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti mimo systému verejného zdravotného poistenia.

68. Žalobca nemá právny nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorú na základe vlastného
rozhodnutia absolvoval v inom členskom štáte u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mimo systému
verejného zdravotného poistenia. Žalovaný vo veci žiadosti žalobcu konal, žiadosť zamietol s tým, že
sa nedopustil žiadneho žalobcom uvádzaného porušenia právnej povinnosti, nakoľko o žiadosti žalobcu

legálne a legitímne rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou § 10 zákona č. 580/2004 Z. z. v
znení účinnom do 30.9.2013. V danom prípade postupoval v súlade s nariadeniami EÚ aj vnútroštátnou
legislatívou, preto jeho konanie nemohlo založiť zákonný nárok žalobcu na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti, ani žiadnu inú finančnú náhradu a preto žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

69. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, pri preskúmaní veci bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.
účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené
zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie

je možné vyhovieť.70. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny
poriadok.

71. Podľa § 470 ods. 1, 2, C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

72. V danom prípade odvolacie konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol
zrušený ku dňu 30.6.2016. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný. Rovnakým spôsobom upravuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu aj Civilný
sporový poriadok v § 379 písm. a) a § 380 ods. 1. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal
žalobca, a preto na základe jeho odvolania a dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, skúmal odvolací súd
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

73. Okresný súd skúmal splnenie predpokladov pre uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 5.468,65€ s príslušenstvom - 9% úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 8.5.2012
do zaplatenia, titulom náhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť spojenú s vykonaním operačného
zákroku v Rakúsku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je

dôvodný.

74. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379,
§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len
C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre

jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 20. decembra 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu,
upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku

ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

75. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku

(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016],
s prihliadnutím ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým
podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim
pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli

najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase
vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ
v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie, po preskúmaní veci odvolacím súdom.

76. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil a na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157
O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212
ods. 3 O.s.p., takú ani odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré

by musel odvolací súd prihliadať.

77. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie, keď okresný súd sa nedostatočne a právne nesprávne vysporiadal so
skutkovým stavom oneskoreného zaslania stanoviska žalovaným žalobcovi s právnym posúdením

významu ustanovenia § 10 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o doplnení zákona
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona 718/2004),
vzhľadom na právo a nie povinnosť žalovaného uhradiť cenu zákroku, na ktorý žalobca písomne
požadoval súhlas žalovaného.78. V súvislosti s touto námietkou, je potrebné poukázať na správne zistenie okresného súdu, že
desaťdňová lehota na rozhodnutie príslušnej zdravotnej poisťovne sa vzťahuje na rozhodovanie o

žiadosti v zmysle nariadení pri súčasnom splnení formálnej stránky žiadosti v zmysle ust. §10 ods. 8
zákonač.580/2004Z.z.,lehotazačínaplynúťododňadoručeniaformálnesprávnejžiadosti,obsahujúcej
všetky zákonom predpísané náležitosti. Žiadosť žalobcu neobsahovala potvrdenie zdravotnej indikácie
klinickým pracoviskom, žalovaný dôvodne pri posudzovaní žiadosti skúmal splnenie podmienok podľa
odseku 4, pričom k žiadosti doručenej dňa 20.4.2012, zaujal písomné stanovisko dňa 26.4.2012,

rozhodnutie teda bolo uskutočnené v požadovanej 10-dňovej lehote. Súd preto dospel k záveru, že
absolvovanie plánovaného zdravotného zákroku v súkromnom zdravotníckom zariadení v Rakúsku
žalobcom na základe jeho vlastného rozhodnutia, pred doručením stanoviska žalovaného k žiadosti
na úhradu nákladov, nemožno pripísať na ťarchu žalovaného, ktorý postupoval v súlade so zákonom.
Dôvodné bolo aj tvrdenie žalovaného, v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, ohľadne lehoty
rozhodnutia o žiadosti žalobcu o vydanie stanoviska, keď žalovaný poukázal na ustanovenie § 10

ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého :"Žiadosť o udelenie
súhlasu podľa odseku 4 podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni. Žiadosť o udelenie súhlasu
musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, adresu bydliska
poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v

inom členskom štáte poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, potvrdenie zdravotnej indikácie klinickým
pracoviskom príslušného špecializačného odboru, kalkuláciu predpokladaných nákladov plánovanej
ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte vypracovanú poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti z iného členského štátu, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o
možnom prijatí poistenca po kladnom rozhodnutí u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom

členskom štáte." Žalovaný dôvodne tvrdil, že žiadosť žalobcu neobsahovala obligatórne náležitosti, a to:
- odôvodnenie potreby plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte nemocnicou
v SR
- potvrdenie zdravotnej indikácie klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru v SR
- poskytovateľ plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivostí

- nemocnica Rudolfinerhaus Privatklinik GmbH Wien, nie je napojená na verejný systém
krajiny. Podľa žalovaného, žiadosť žalobcu neobsahovala odôvodnenie potreby a zdravotnej indikácie
pracoviska príslušného špecializačného odboru v SR, lebo zákrok sa dal realizovať na Slovensku a
nevyžadoval realizovať zákrok v súkromnom zdravotníckom zariadení v zahraničí.

79. Lehota na rozhodnutie zdravotnej poisťovne o plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti plynie
odo dňa doručenia formálne správnej žiadosti, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
Žiadosť žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania, je nad rámec nariadení, žiadosť nikdy neobsahovala
zákonom predpísané náležitosti a preto o nej žalovaný rozhodoval podľa ustanovenia § 10 ods. 7)
zákona č. 580/2004 Z. z. a nie podľa ustanovenia § 10 ods. 2, 8, 10) zákona č. 580/2004 Z. z. Žalovaný

k žiadosti žalobcu zo dňa 19.04.2012 vydal stanovisko dňa 26.04.2012.

80. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 10 ods. 1,2,3,4,7,8 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom
poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

81. Podľa ustanovenia §10 ods. 1, 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v
cudzine, okrem členských štátov, má poistenec nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti do výšky

úhrady na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
neustanovujeinak.Rozsahúhradynákladov zdravotnejstarostlivostiposkytnutejvinomčlenskomštáte,
na ktorú udelila zdravotná poisťovňa súhlas, upravujú osobitné predpisy /článok 20 Nariadenia ES č.
883/2004 a článok 26 Nariadenia EP a Rady ES č. 987/2009/.

82. Podľa §10 ods. 3, 4 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady
plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte aj nad rámec úhrad
podľa odseku 2, vrátane všetkých oprávnených nákladov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom
členskom štáte. Poistenec má nárok na úhradu nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivostiposkytnutej v inom členskom štáte, na ktoré príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná
zdravotná poisťovňa udelí súhlas, ak ide o plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do
rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej

republike a
a/ ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote pri zohľadnení súčasného
zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia
b/ požadované liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva
c/ boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte s

a očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu poistenca alebo zabránenie zhoršenia zdravotného
stavu poistenca, alebo
d/ poistenec zdravotnej poisťovne s bydliskom v inom členskom štáte chce pokračovať v liečbe, ktorá
sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska.

83. Podľa §10 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa môže uhradiť náklady na plánovanú

ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, ak spĺňa kritériá podľa odseku 4.

84. Podľa §10 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. žiadosť o udelenie súhlasu podáva poistenec príslušnej
zdravotnej poisťovni, žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresu
bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej ústavnej starostlivosti v

inom členskom štáte poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, potvrdenie zdravotnej indikácie klinickým
pracoviskom príslušného špecializačného odboru, kalkuláciu predpokladaných nákladov plánovanej
ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte vypracovanú poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti z iného členského štátu, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o
možnom prijatí poistenca po kladnom rozhodnutí u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom

členskom štáte.

85. Pokiaľ sa žalobca nestotožňuje s názorom okresného súdu, že zamietavé stanovisko žalovaného,
doručené žalobcovi po uplynutí 10-dňovej lehoty a zároveň po vykonaní plánovaného operačného
zákroku, nemožno považovať za to, že súhlas bol daný, je potrebné vychádzať zo zistenia súdu prvej

inštancie, že žalovaný dôvodne namietal, že žiadosť žalobcu neobsahovala obligatórne náležitosti
vyplývajúce z uvedeného ustanovenia § 10 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o
zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, a preto pokiaľ žiadosť žalobcu neobsahovala zákonné náležitosti, nemožno
sa stotožniť so záverom, že súhlas bol daný, tak ako tvrdil žalobca. Lehota na rozhodnutie zdravotnej

poisťovne o plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti plynie odo dňa doručenia formálne správnej
žiadosti, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žiadosť žalobcu, ktorá je predmetom
tohto konania, neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a preto s uvedeným názorom žalobcu sa
nemožno stotožniť. Odvolací súd preto zastáva názor, že námietka nesprávneho právneho posúdenia
veci okresným súdom nie je opodstatnená.

86. Rovnako nedôvodne žalobca namietal, že súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi
žalobcu a nesprávne posúdil vec, nakoľko spornou otázkou v tejto veci bolo aj posúdenie právneho
stavu, zapríčineného žalovaným, ktorý s vedomím neskorého doručenia svojho stanoviska zo dňa
26.04.2012 spôsobil stav, kedy žalobca bez vlastného zavinenia podstúpil operačný zákrok v zahraničí

bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného. Žalobca upozornil na nekorektné konanie žalovaného pri
vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie súhlasu, ktoré nemá oporu v zákone.

87. Aj v súvislosti s touto námietkou žalobcu treba zdôrazniť, že uvedený zákon v ustanovení §10 ods.
8 presne určuje, čo musí obsahovať žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú podáva poistenec príslušnej

zdravotnej poisťovni, a preto bolo vecou žalobcu podať takú žiadosť s potrebnými prílohami a dôkazmi,
o ktorej by mohol žalovaný neodkladne rozhodnúť v zákonnej lehote, ale pokiaľ žalobca takúto žiadosť
nepodal, nemožno tieto nedostatky žiadosti a negatívne stanovisko vyčítať žalovanému. Nebolo preto
preukázané odvolateľom tvrdené nekorektné konanie žalobcu v rozpore so zákonom, pretože žalobca
nezavinil, že žiadosť neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a dôkazy.

88. Samotný § 10 odsek 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o
poisťovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o zdravotnom poistení") stanovuje, že o
žiadosti podľa odseku 8 príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne do 10 dní od jej doručenia. Ak ideo závažné ochorenie, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie zdravia, príslušná zdravotná
poisťovňa rozhodne bezodkladne. Proti rozhodnutiu má právo poistenec podať odvolanie na príslušnú
zdravotnú poisťovňu do 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

89.Okresnýsúdvdanomprípadedospelksprávnemuzáveru,žezákon uhradenie nákladovplánovanej
ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte ponecháva na posúdení
poisťovne, ktorá vyhodnotí, či poistenec spĺňa zákonom stanovené podmienky na kladné vybavenie
jeho žiadosti o udelenie súhlasu, pričom žiadosť musí obsahovať potrebné náležitosti. Udelenie súhlasu

zdravotnou poisťovňou je vecou správneho uváženia príslušnej zdravotnej poisťovne, zákon č. 580/2004
Z.z,neustanovujeprerozhodovaniepoisťovnežiadnemedzeahľadiská,súdnemáanimožnosťskúmať,
či došlo k aplikácii správneho uváženia v súlade so zákonom.

90. Z týchto dôvodov došlo k zamietnutiu žaloby. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s

ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na
ktoré v zmysle ust. § 387 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym
spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných
strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

Pokiaľ teda v odvolaní žalobca namietal, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, resp.
nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je správne
a taktiež bolo správne aj právne posúdenie veci s poukazom na jednotlivé ustanovenia zákona č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve v znení neskorších predpisov
(ďalej iba "zákon o zdravotnom poistení"). Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok

prvoinštančného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní
žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený
prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa
stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

91. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

92. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu
podľa vyššie citovaných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.

93. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).