Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216206666
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216206666.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové,
Česká republika, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického
4012/30, Martin, proti žalovanej: N. K., G.. XX.XX.XXXX, K. O. F. XXX/XX, U., o zaplatenie 9.319,26
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.303,62 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.303,62 eur od 29.10.2014 do zaplatenia, to všetko
do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 13,82 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.04.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú k
zaplateniu sumy vo výške 9.319,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy

od 29.10.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok
odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava) poskytol žalovanej
na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2012 spotrebiteľský
úver vo výške 6.600 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných
mesačných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru
právny predchodca žalobcu ku dňu 03.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia oznámenia. Zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 29.10.2014 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej
zmluvy v celosti postúpená na žalobcu. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje tento postúpený
nárok voči žalovanej, pozostávajúci z nesplatenej istiny úveru vo výške 6.600,- eur, z nezaplatených
riadnych úrokov vo výške 2.329,19 eur, z úrokov z omeškania vo výške 268,17 eur a z poplatkov vo
výške 121,90 eur.

2.Žalobusprílohamiaprocesnépoučeniapodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej

len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrila v lehote 10 dní, súd doručil žalovanej
do vlastných rúk dňa 12.10.2016. Žalovaná sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadrila.Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila len žalovaná, pričom riadne a včas
predvolaný právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, resp. neúčasť žalobcu na pojednávaní,

nepožiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s vykonaním pojednávania bez účasti žalobcu a jeho
právneho zástupcu. Súd preto pojednávanie v súlade so zákonom uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu a vykonal dokazovanie prednesom žalovanej a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu (žaloba, zmluva o splátkovom úvere
zo dňa 20.06.2012, výzvy Slovenskej sporiteľne a.s. a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s

doručenkou, oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva, VOP Slovenskej sporiteľne a.s.,
špecifikácia nároku a platobná história žalobcu, vyjadrenie žalobcu) a zistil tento skutkový a právny stav
veci: Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2012 právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver vo výške 6.600 eur. Úver mala žalovaná splatiť v 120 mesačných splátkach
po 112,32 eur, vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, počnúc od júla 2012. Ročná percentuálna miera

nákladov bola vyčíslená na 16,62 %, priemerná RPMN bola 12,55 % a výška úrokovej sadzby bola
13,90 %. V zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP v prípade existencie nedoplatku jednej splátky úveru
trvajúceho viac ako 3 mesiace bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Listom
zo dňa 06.10.2014 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 03.10.2014 s
poukazom na to, že žalovaná svoju zmluvnú povinnosť splácať úver formou pravidelných mesačných

splátok riadne a včas porušila a vyzval žalovanú k zaplateniu dlhu v celkovej výške
9.215,38 eur do 15 dní od prevzatia oznámenia. List s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti“ bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 13.10.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 29.10.2014 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX v celosti postúpená na žalobcu. Podľa obsahu žaloby a jej doplnenia uplatnená

pohľadávka pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 6.600,- eur, z nezaplatených riadnych úrokov
vo výške 2.329,19 eur, z úrokov z omeškania vo výške 268,17 eur a z poplatkov vo výške
121,90 eur.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Predmetnú úverovú zmluvu uzavrela žalovaná ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa
vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) je

potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny
vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.5.2014,

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

5.Vzmyslecitovanéhoustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.jepovinnosťousúdu zúradnej
povinnosti prihliadať k premlčaniu. K tomuto zákonnému ustanoveniu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia a keďže zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nadobudol účinnosť 1.5.2014, je možné použiť ustanovenie § 5b aj na
doterajšie právne vzťahy vzniknuté a posudzované pred jeho prijatím.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá a § 101 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ).

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565

), začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

6. Začiatok plynutia premlčacej doby tu treba stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka
, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. K predčasnému
zosplatneniu úveru malo dôjsť listom zo dňa 06.10.2014, pričom dovtedy sa premlčujú jednotlivé
splatné splátky. Veriteľ svoje právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu môže uplatniť iba do zročnostinajbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ toto svoje právo nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie
celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba pre
celý zvyšok dlhu.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade pôvodný veriteľ
a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom pohľadávka z tohto úveru bola postúpená
na nového veriteľa - žalobcu. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej
poskytnuté peňažné prostriedky a táto sa zaviazala vrátiť ich v dohodnutých mesačných splátkach spolu

s príslušným úrokom. Pretože pôvodný žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle
§ 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a zmluva z 20.06.2012 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona
a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.

8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má
písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy, pričom na základe tejto
zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6.600,- eur. Z vykonaného dokazovania
však vyplynulo, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti určené citovaným ustanovením §
9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o výške, počte a termíne splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
(písm. k/). Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je
potrebnéspotrebiteľoviposkytnúťzvýšenúochranuvtom,žesatakýtoúverpovažujezabezúročnýabez
poplatkovpodľa§11ods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,pretožespôsob

započítavania jednotlivých splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (čo podľa predmetnej zmluvy
nemôže bežný spotrebiteľ identifikovať vôbec) je ukazovateľom výhodnosti úveru, pričom neuvedenie
tejto náležitosti v zmluve objektívne spochybňuje možnosť žalovanej ako spotrebiteľa posúdiť rozsah
podstatných zložiek jej záväzkov z úveru (istina, jej amortizácia, úroky, iné poplatky), a to v jednotlivých
časových úsekoch splácania úveru (splácanie časti istiny, úrokov a poplatkov v konkrétnych splátkach).

Okrem toho je zrejmé, že v danej veci veriteľ zahrnul do výšky splátky aj sumu poplatku za poistenie 3,80
eur mesačne. Pri počte splátok 120 a výške splátky 112,32 eur predstavuje celková čiastka spojená s
úverom nie sumu 13.001,69 eur ako uvádza veriteľ v zmluve, ale sumu 13.478,40 eur. Ide o nesprávne
stanovenie celkových nákladov spojených s úverom tak ako definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý nepravdivý údaj

o celkovej sume „preplatenia“ úveru. Pokiaľ chcel veriteľ platne dojednať poistenie a toto zahrnúť do
splátky, mal uvedené jasne a zrozumiteľne uviesť v základných údajoch úveru a s presnosťou
určiť, čo tvoria celkové náklady spojené s poskytnutím úveru a aká je výška splátky len čistého úveru
bez poistenia a aká suma splátky tvorí poistenie. Uvedené je významné i pre správne stanovenie
úrokovej sadzby a RPMN, pretože ak celkové náklady spotrebiteľa činia v danej veci 13.478,40 eur,

tak je reálne vyššia aj hodnota RPMN a úroková sadzba úveru v porovnaní s hodnotami uvedenými v
predmetnej úverovej zmluve. Podľa názoru súdu je preto nesprávne stanovená aj RPMN, čím je daný
ďalší dôvod pre záver, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd pritom
mal za to, že žalovaná za tým účelom, aby získala daný spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok,

musela pristúpiť i na poistenie schopnosti splácať úver, keďže žalobca počas konania nepreukázal opak
(žalobca bol aj súdom vyzvaný k vyjadreniu sa k splneniu povinných náležitostí zmluvy) a zároveň to
vyplýva aj z obsahu a štruktúry samotnej typovej zmluvy (časť I bod 2 a časť II)

9. Vyhodnotením vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne

len v časti o zaplatenie sumy 5.303,62 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, keď žalobca
poskytol žalovanej úver 6.600,- eur, ktorý sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, a žalovaná
do dnešného dňa uhradila sumu 173,18 eur. Predmetný úver bol pre omeškanie žalovanej s platením
mesačných splátok v súlade s úverovou zmluvou (bod 7.6.1 VOP) a § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka predčasne zosplatnený ku dňu 03.10.2014, čím vznikla žalovanej povinnosť jednorazovo

uhradiť veriteľovi celú zostávajúcu časť úveru. Súd pritom žalobcovi nepriznal podľa citovaného § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z., § 100 ods. 1 veta prvá, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka
nezaplatené splátky za júl 2012 až apríl 2013 po 112,32 eur (spolu 1.123,20 eur), keď tieto splátky sa
premlčali samostatne v trojročnej lehote pred podaním žaloby (25.04.2016). Na základe uvedeného taksúd žalobe vyhovel čiastočne v sume 5.303,62 eur (suma poskytnutého úveru 6.600,- eur mínus súčet
zaplatených (zaplatená suma 173,16 eur) a premlčaných splátok (premlčané splátky vo výške 1.123,20
eur) a zaviazal žalovanú k zaplateniu tejto sumy spolu s úrokom z omeškania, keďže sa žalovaná

s plnením svojho splatného dlhu dostala do omeškania. Omeškaním žalovanej s platením
dlžnej sumy vznikol žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania v zmysle citovaných ustanovení vo
výške 8,05 % ročne od 29.10.2014, t.j. odo dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu, až do zaplatenia.
Súd pritom vyčíslenú sumu úrokov z omeškania do dátumu postúpenia pohľadávky nemohol priznať,
nakoľko táto suma nebola jasne a zrozumiteľne rozpísaná tak, aby z nej bola zrejmá jednak výška

úroku z omeškania, ako aj všetky čiastkové nároky, z ktorých žalobca vyčíslenou sumou žiadal priznať
úroky z omeškania. Lehotu na plnenie peňažnej povinnosti súd v rozsudku stanovil na 60 dní od jeho
právoplatnosti vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej prezentovanú na pojednávaní.
Súd však vzhľadom na výšku priznanej sumy nepovažoval za primerané, aby žalovaná túto sumu
splácala len v mesačnej sume 20,- eur, o čo žalovaná žiadala. Vzhľadom na to súd žalobe v časti
uvedenej vo výroku I vyhovel, pričom vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a §
255 ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej

v rozsahu 13,82 %, keďže žalobca bol v tejto veci úspešný na 56,91 % a neúspešný na 43,09
%, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 13,82 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).