Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010062
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6920010062.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovanej B. K., nar.
XX.X.XXXX, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí
dňa 11. júna 2020, o odvolaní okresného prokurátora v Rimavskej Sobote proti rozsudku Okresného

súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/9/2020 zo dňa 9.4.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/9/2020 zo dňa 9.4.2020 bola
obžalovaná B. K. uznaná za vinnú zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr.

zák., ktorého sa dopustila tým, že
dňa 26.09.2019 v čase okolo 12.30 hod t.č. odsúdený G. L. telefonicky kontaktoval obžalovanú B. K.
so žiadosťou o zadováženie jednej dávky „D.", s čím obžalovaná súhlasila a uviedla mu, aby prišiel
ku nej domov, následne t.č. už odsúdený G. L. prišiel na vozidle H. e. č. A na ulicu C. R. č. XXXX/XX
v A. E., kde obžalovaná nasadla do vozidla, pričom v tom čase t.č. už odsúdený G. L. neoprávnene
prechovával 2 ks tabliet a 1 ks úlomku tablety o celkovej hmotnosti 0,916 g, ktoré pri následne vykonanej

prehliadke iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku dňa 26.09.2019 dobrovoľne
vydal vyšetrovateľovi PZ, pričom následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide o látku zvanú
extáza s obsahom psychotropnej látky 3,4-metyléndioxymetamfetamín (MDMA) v koncentrácii 35,9
%, čo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom táto látka je uvedená I. skupine
psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z.
z., o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, následne

obžalovaná B. K. a t.č. odsúdený G. L. na predmetnom vozidle odišli do mesta M., kde obžalovaná
v reštaurácii R. M. v G. D. č. XXXX v M. neoprávnene pre t.č. už odsúdeného G. L. zadovážila 2 ks
polyetylénovýchvrecieksrýchlouzáverom,ktoréobžalovanáusebaneoprávneneprechovávalaapočas
jazdy do A. E. za motorestom V. v okrese A. E. ich vo vozidle odovzdala t.č. už odsúdenému G. L., ktorý
ich prehltol, pričom t.č. už odsúdený G. L. pri následnom lekárskom ošetrení vydávil 2 ks igelitových
vrecúšok, ktoré dňa 26.09.2019 podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku pre účely trestného konania vydal

G.. G. D. vyšetrovateľovi PZ, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že v uvedených sáčkoch sa
nachádzala látka zvaná pervitín, nezisteného množstva, s obsahom psychotropnej látky Metamfetamín,
ktorá je uvedená v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok
uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z., o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v
znení neskorších predpisov.
Za to bola odsúdená podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,

§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 48 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. samosudca obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami,

listinnými dôkazmi ako aj samotným doznaním obžalovanej, ktorá urobila vyhlásenie na hlavnom
pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., kde vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku v bode
1. obžaloby, tak ako je to presne popísané v obžalobe, svoje konanie oľutovala, bola trestná činnosť
obžalovanej ohľadom tohto skutku v plnom rozsahu preukázaná a prvostupňový súd mal za to, že
obžalovaná tento skutok spáchala takým spôsobom, ako je to presne popísané vo výroku predmetného

rozsudku. Prvostupňový súd potom konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., lebo obžalovaná neoprávnene zadovážila a prechovávala
po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a takto svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty uvedeného zločinu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu prvostupňový súd u obžalovanej zistil dve poľahčujúce okolnosti,

a to podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a podľa § 36
písm. l) Tr. zák., že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Podľa § 37
Tr. zák. prvostupňový súd u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. V danom prípade teda
prvostupňový súd zistil u obžalovanej pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:0. Za použitia
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. prvostupňový súd uložil obžalovanej na jej prevýchovu a nápravu

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a pre výkon trestu odňatia slobody ju
zaradil podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, lebo táto v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin. V závere prvostupňový súd
dôvodil, že tento nepodmienečný trest odňatia slobody ako trest kratšieho trvania, ktorý prvostupňový

súd uložil aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom dáva dostatočnú záruku, že povedie
k účinnej ochrane spoločnosti pred páchateľmi takejto trestnej činnosti a pomôže aj v náprave a
prevýchove obžalovanej, lebo prvostupňový súd pri ukladaní trestu vychádzal z tej skutočnosti, že
obžalovaná mala predchádzajúci prísny podmienečný trest vykonaný a hľadí sa na ňu ako keby nebola
odsúdená.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania
podal odvolanie okresný prokurátor v Rimavskej Sobote, čo do výroku o treste. Okresný prokurátor
v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že po oboznámení sa s písomným vyhotovením rozsudku
dospel k záveru, že prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní bezpečne

ustálil skutkové okolnosti prejednávanej trestnej veci, avšak pri ukladaní trestu nevzal dôsledne do
úvahy ustanovenie § 34 Tr. zák. Domnieva sa, že mimoriadne zníženie trestu v intenciách odvolaním
napadnutého rozsudku nedáva dostatočnú záruku v tom, že povedie k účinnej ochrane spoločnosti
pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti a pomôže aj v náprave a prevýchove obžalovanej.
Poukazuje na to, že obžalovaná sa dopustila závažnej trestnej činnosti drogového charakteru, za

spáchanie ktorej je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní tri až desať rokov. Obžalovaná bola
uznaná vinnou za zadováženie drogy pre iného. Ďalej uviedol, že obžalovaná sa dopustila závažnej
trestnej činnosti, pričom v minulosti už bola za trestnú činnosť rovnorodého charakteru právoplatne
odsúdená. Napriek uvedenej okolnosti závažnú trestnú činnosť kvalifikovanú ako zločin opakuje, čo
naznačuje, že predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody nemal na obžalovanú dostatočný

prevýchovný účinok, ktorý by ju od páchania trestnej činnosti odradil. Bola to práve obžalovaná, ktorá
má kontakty na drogových dílerov a zo spisového materiálu vyplýva, že ona zabezpečovala drogy
pre oboch obžalovaných, pričom treba zdôrazniť, že sama vybavovala i bezprostrednú reklamáciu
nedostatočného množstva drogy. Z doterajšieho dokazovania nevyplýva, že by sa obvinená účinne
doznala a oľutovala svoje konanie. Hoci sa v prípravnom konaní k páchaniu trestnej činnosti doznala,

na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2020 urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda
spáchanie skutku nepoprela, čo možno vyhodnotiť iba ako prispôsobenie svojej výpovede vzhľadom
na dôkaznú situáciu, pretože obžalovaná od počiatku prípravného konania spáchanie trestnej činnosti
popierala. Ďalej okresný prokurátor namietal, že obžalovaná bola v minulosti trestne stíhaná, pričom
bola rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota pod sp. zn.: 11 T 35/2013 právoplatne odsúdená

pre zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák. Uviedol, že je pravdou, že v danom prípade sa na obžalovanú hľadí akoby nebola odsúdená,
však to neznamená, že v danom prípade možno konštatovať, že obžalovaná viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., k uvedenémuokresný prokurátor uvádza, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní neurobila vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. por., ale urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda urobila
vyhlásenie, že spáchanie skutku nepopiera. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom PZ spočiatku

vôbec nevypovedala, pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe síce vypovedala,
avšak trestnú činnosť poprela a to, že neoprávnene zadovážila drogu pre iného neuviedla. Až pri
výsluchu dňa 20.11.2019 vypovedala pred vyšetrovateľom PZ a začala s orgánmi činnými v trestnom
konaní spolupracovať. V tomto smere nemožno priznanie sa obžalovanej a oľutovanie trestného činu
považovať za úprimné.

Na verejnom zasadnutí intervenujúci krajský prokurátor v plnom rozsahu zotrval na písomných
dôvodochodvolania.Obhajkyňaobžalovanejsanestotožnilaspísomnýmidôvodmiodvolaniaokresného
prokurátora,pričomdôvodila,žeobžalovanávminulostiviedladobrýživot,pretosúdsprávneprihliadolaj
na to. Trest navrhovaný okresným prokurátorom sa javí ako neprimerane prísny. Obžalovaná sa vzorne
správala pri podmienečnom treste odňatia slobody, tento trest jej bol zahľadený, v minulosti pracovala v
zahraničí,terazmádobréhodnoteniezvýkonutrestu.Uviedla,žeobžalovanájemladýčlovek,ktoráchce

pracovať, ktorá napomáhala orgánom činným v trestnom konaní, aj v súčasnosti sa správa zodpovedne.
Navrhla odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že sa
ospravedlňuje, je jej ľúto, čo sa stalo, do budúcna sa to nebude nikdy opakovať.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po postupe v zmysle
citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je
dôvodné.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Je potrebné uviesť, že trest je následkom trestného činu, pričom ukladanie konkrétneho trestu
páchateľovi musí byť v príčinnej súvislosti so spáchaním konkrétneho trestného činu páchateľom, avšak

treba dodržiavať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu
trestu. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia
trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia
trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Primeranosť trestu je teda nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného. Medzi skutočnosti, na ktoré by mal súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadať patria napr. spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa a možnosť jeho
nápravy.
Krajský súd konštatuje, že citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. Argument
okresného prokurátora uvedený v písomných dôvodoch odvolania o tom, že súd nemal prihliadnuť
na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaná sa priznala a svoj trestný čin úprimne oľutovala, nemožno

prihliadnuť. Správne prvostupňový súd postupoval, keď na toto vyhlásenie o vine obžalovanej prihliadol,
nakoľko v danej konkrétnej veci a za danej dôkaznej situácie, takéto vyhlásenie významným spôsobom
ovplyvnilo priebeh možného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Toto priznanie, ako i samotné
vystúpenie obžalovanej na verejnom zasadnutí, kedy sama obžalovaná pred senátom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sa doznala k trestnej činnosti a túto oľutovala, po predchádzajúcom podmienečnom

odsúdení, ktorý trest jej bol zahľadený, sa vzorne správala, zo správy Ústavu na výkon väzby ÚVTOS
R. R. vyplynulo, že obžalovaná počas výkonu väzby má dobré hodnotenie a slušné správanie, svedčia
o tom, že obžalovaná prehodnotila skutočne svoje konanie, ktorého sa dopúšťala a že doterajší výkon
väzby plní svoj prevýchovný účel. To sú všetko konkrétne skutočnosti, ktoré súd pri individualizácii trestuje povinný zohľadniť vo svojej rozhodovacej činnosti a to najmä s poukazom na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď v danom prípade
použil ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, že obžalovaná svoj trestný čin doznala a tento úprimne

oľutovala.Vsúvislostispoužitímpoľahčujúcejokolnostivzmysleust.§36písm.j/Tr.zák.,žeobžalovaná
pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, krajský súd konštatuje, že hoci prvostupňový súd túto
poľahčujúcu okolnosť použil nesprávne, z dôvodu stability súdnych rozhodnutí nie je potrebné osobitne
zasahovať a meniť rozsudok prvostupňového súdu vzhľadom na to, že síce došlo k zmene pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, z pomeru 2:0 na 1:0 (§ 36 písm. l/ Tr. zák. sa obžalovaná

priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, pričom podľa § 37 Tr. zák. nebola
u obžalovanej zistená žiadna priťažujúca okolnosť), avšak pomer poľahčujúcich okolností prevažoval
nad priťažujúcimi. Znižovala sa teda horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu
(ust. § 38 ods. 3 Tr.zák., ako aj ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., správne malo byť uvedené aj ust. § 38 ods. 8 Tr.
zák., ktoré určuje základ na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby), teda súd mohol obžalovanej uložiť
trest odňatia slobody na 18 mesiacov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností aj ich závažnosť

prvostupňový súd aplikoval aj ust. § 39 ods., 1, 3 písm. e) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu a uložil
obžalovanejtrestodňatiaslobodypoddolnouhranicoutrestuustanovenéhoTr.zák.,nakoľkobyuloženie
aj na samej dolnej hranici trestu bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere 18 mesiacov, čo sčasti odôvodňujú
jednak okolnosti prípadu a jednak aj pomery obžalovanej.

S poukazom potom na hore uvedené dôvody senát Krajského súdu v Banskej Bystrici považoval
odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.