Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811209135
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8811209135.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: A. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom R.Á. XX, P. O. BOX XX, XXX XX Z. - H., M. republika proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej a nemajetkovej
ujmy vo výške 241758,33 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu na vstup JUDr. Štefana Šviderského v postavení intervenienta do konania z a m i e t a.

III. N e p r i p ú š ť a vstup spoločnosti CF FLOP s.r.o., IČ: 64608565 a Ing. R. E. do konania.

IV. Návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci Rvp 12245/2016
z a m i e t a.

V. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd dňa 17.10.2011 žalobu, ktorou navrhol aby súd zaviazala žalovaného zaplatiť
mu sumu 241758,33 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 01.01.2012 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom súdov a titulom
nemajetkovej ujmy.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že od 06.11.1997 vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou exekúciu
pod sp. zn. Er 3196/97, Ex 586/99, kde exekučným titulom je platobný rozkaz KS v Košiciach sp.

zn. 17Rob/1361/96 zo dňa 01.7.1997, ktorý bol povinnej Obci U. doručený 11.7.1997. Na základe
neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu, že dňa 15.10.2008 súd nezákonne
zaslal predmetný platobný rozkaz povinnej znovu po 11 rokoch a povinná dňa 20.10.2008 podala proti
platobnému rozkazu odpor. Krajský súd v Košiciach potom 11 rokov skončené konanie 17Rob/1361/96
previedol pod č.k. 3Cb/4/2008 a od roku 2009 usiluje o nezákonné prejednanie a zamietnutie nároku.
Okresný súd Vranov nad Topľou zneužil uvedený exces a dňa 07.7.2009 zastavil exekúciu Er/3196/97
preúdajnýzánikexekučnéhotitulu.Totouznesenímsp.zn.15CoE/1/2009zodňa04.11.2009nezákonne

potvrdil Krajský súd v Prešove. Najvyšší súd SR dovolanie proti tomuto uzneseniu odmietol uznesením
sp. zn. 5Cdo/231/10 zo dňa 01.12.2010. Dňa 06.01.2011 bola podaná ústavná sťažnosť.
Uvedené však nemôže nič zmeniť na tom, že Krajský súd v Košiciach svojim excesom, teda
znovurozoslaním platobného rozkazu dňa 15.10.2008 porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať11 rokov riadne vykonateľný platobný rozkaz. Tento exces krajského a okresného súdu je v príčinnej
súvislosti so vznikom majetkovej ujmy, teda škody žalobcu.

3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že od 06.11.1997 vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou
exekučné konanie pod sp. zn. Er 3157/97, Ex 1020/97, kde exekučným titulom je platobný rozkaz
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 18Rob/1357/96 zo dňa 27.6.1997, ktorý bol povinnej Obci U.
doručený 14.7.1997. Na základe neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu,
že dňa 15.10.2008 súd nezákonne zaslal povinnej znovu platobný rozkaz po 11 rokoch. Krajský súd v

Košiciachpotom11rokovskončenékonanie18Rob/1357/96preradilpodč.k.4Cb/1/2008aodroku2009
usiluje o nezákonné prejednanie a zmietnutie nároku. Okresný súd Vranov nad Topľou zneužil uvedený
exces a dňa 02.9.2011 zastavil exekúciu 3Er/3157/97 pre údajný zánik exekučného titulu. Žalobca podal
odvolanie, avšak uvedené už nič nemôže zmeniť na tom, že Krajský súd v Košiciach svojim excesom,
teda znovurozoslaním platobného rozkazu dňa 15.10.2008 porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať
11 rokov riadne vykonateľný platobný rozkaz. Tento exces krajského a okresného súdu je v príčinnej

súvislosti so vznikom majetkovej ujmy, teda škody žalobcu.

4. Žalobca poukázal na ust. § 3 a 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa názoru žalobcu krajský i okresný súd totiž
evidentne prekročili svoju právomoc a návrh povinnej Obce U. zo dňa 16.02.2007 na zrušenie oboch

vyššie uvedených platobných rozkazov boli súdy povinné odmietnuť alebo konanie zastaviť. Povinná
zneužila návrh na zrušenie platobného rozkazu. Jediným opravným prostriedkom bol totiž odpor, ktorý
nebol podaný, potom návrh na obnovu konania, ktorú povinná podala v roku 1999 a ktorý bol v roku 2006
zamietnutý. Ďalšie prípadné opravné prostriedky ako dovolanie či ústavnú sťažnosť povinná nepodala
a rozhodla sa spolu s krajským súdom zneužiť popísaný exces verejnej moci a zlikvidovať obidva 11

rokov vykonateľné platobné rozkazy.

5.PodobnetiežsvojuprávomocprekročilOkresnýsúdVranovnadTopľou,ktorýneústavne,bezdôvodne
a svojvoľne zastavil exekučné konanie Er 3196/97 dňa 07.07.2009 po 12 rokoch exekúcie vedenej pod
sp. zn. Ex 586/99 a teraz 02.9.2011 tiež neústavne a svojvoľne zastavil exekučné konanie Er 3159/97

po 14 rokoch vedenej pod zn. Ex 1020/97.

6. Krajský i okresný súd evidentne prekročil svoju právomoc, keď začal návrh na zrušenie platobných
rozkazov prejednávať na Krajskom súde v Košiciach nezákonne určeným sudcom, ktorý nebol určený
náhodným výberom, ale bol nasadený, aby rozkazy zlikvidoval. Krajský súd v Košiciach tak vydal

niekoľko nezákonných paktov, napr. uznesenie zo dňa 11.10.1997, ktorým boli obidva vykonateľné
platobné rozkazy zrušené. Neskôr súd tajne vypočul starostu povinnej, ktorý lživo uviedol, že platobné
rozkazy nikdy neprevzal, na základe čoho krajský súd dňa 15.10.2008 po 11 rokoch znovu platobné
rozkazy rozoslal.

Konajúci sudca vedel, že starosta povinnej vo svojej výpovedi účelovo klamal, aby vytvoril sudcovi
„kvázidôvod“ pre opätovné rozoslanie platobných rozkazov. Sudca vedel, že starosta povinnej bol práve
pre prevzatie predmetných platobných rozkazov Kriminálnou políciou Slovenskej republiky v rokoch
2004 až 2005 trestne stíhaný, v roku 2004 obvinený Okresnou prokuratúrou vo Vranove nad Topľou
a potom súdený na Okresnom súde Vranov nad Topľou, kde v konaní 1T197/2004 bol dňa 25.8.2005

právoplatne odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a k peňažnému
trestu.

7. V konaní bolo bývalému starostovi preukázané spôsobenie škody a to tým, že mu boli predmetné
platobné rozkazy doručené, on ich riadne prevzal a po konzultácii s právnym zástupcom nepodal ani

protijednémuzplatobnýchrozkazovodpor.Nielenžebývalémustarostoviprevzatieplatobnýchrozkazov
preukázané, ale on sám sa v trestnom konaní k ich prevzatiu priznal. Podľa rozsudku 1T/197/04 zo dňa
25.8.2005 starosta obce U. prevzal predmetné platobné rozkazy, o doručených platobných rozkazoch
neinformoval obecné zastupiteľstvo, čím porušil ustanovenia čl. 16 ods.2, čl. 15 ods.1 písm. d Štatútu
Obce U. a v dôsledku jeho konania vznikla Obci U. škoda vo výške 12000000,-Sk.

8. Je evidentné, že krajský i okresný súd vedeli o existencii predmetného rozhodnutia a všetko
nainscenovali tak, aby svojim excesom a svojimi paaktmi a prekročením svojich právomocí spôsobiližalobcovi škodu najskôr vo výške 12000000,-Sk vyčíslenej v trestnom konaní a žalobcom prepočítanou
ku dňu 30.9.2011 vo výške 4616647,-eur.

9. Svoje nároky žalobca špecifikoval takto:

a) majetková ujma vyplývajúca zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského
súdu v Košiciach a Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní OS Vranov nad Topľou Er/3159/97
a Er/3196/97 za dobu od 01.10.2011 do 31.12.2011 vo výške 62978,40 eur; (č. l. 129 a nasl. súdneho

spisu)

b) majetková ujma vyplývajúca zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského
súdu v Košiciach a Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní OS Vranov nad Topľou Er/3196/97 a to
odcudzením Návrhu rozvrhu výťažku dražby vo výške 62779,84 eur, ktorý exekútor JUDr. Štefan Varga
doručil v 5/2004 Okresnému súdu Vranov nad Topľou; rozvrh bol odcudzený, prejednaný až v roku 2008

a pomocou prekročenia právomocí OS Vranov nad Topľou exekúcia zastavená dňa 07.7.2009 a suma
62779,84 eur vrátená povinnému;

c) nemajetková ujma vo výške 25000,-eur za prieťahy v konaní 18Rob/1357/96, 4Cb/1/2008, ktoré
konanie trvá od roku 1996 už 23. rok a doposiaľ nebolo ukončené; Ústavný súd SR v tejto veci vydal

nález II. 593/2012 z 10.12.2013, ktorým rozhodol, že v konaní KS KE 4Cb/1/2008 bolo porušené právo
žalobcu podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a priznal mu odškodnenie 500,-eur; (viď č. l. 668)

d) nemajetková ujma vo výške 30000,-eur za prieťahy v konaní 17Rob/1361/96, 3Cb/4/2008, kde
konanie trvá od roku 1996 už 23. rok a doposiaľ nie je skončené. Ústavný súd SR v tejto veci vydal

nález II. 593/2012 zo dňa 10.12.2013, ktorým rozhodol, že v konaní KS KE 3Cb/4/2008 bolo porušené
právo žalobcu podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a priznal mu odškodnenie vo výške 1000,-eur;

e) nemajetková ujma vo výške 40000,-eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov
nad Topľou sp. zn. Er/3159/97 (od roku 2013 vedené na OS Humenné pod sp. zn. 6Er380/2013 a Ex

1020/97). Ani jedno konanie nie je doposiaľ skončené a exekútor Šviderský zdržuje väčšinu vymožených
súm;

f) nemajetková ujma vo výške 41000,-eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad
Topľou sp. zn. Er/3196/97, ktoré trvalo od roku 1997 do roku 2016.

10. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobca
si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125758,33 eur a nemajetkovej ujmy vo výške
136000,-eur.

11. Žalovaný poukázal na to, že v rámci postupu predchádzajúceho podaniu žaloby na náhradu škody
na súd si žalobca uplatnil svoj nárok žiadosťou o predbežné prerokovanie, doručenou Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 14.10.2011. Nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady
vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR v
zákonom stanovenej lehote nárok žalobcu neuspokojilo, čo mu písomne oznámilo dňa 26.4.2012.

12. K samotnej žalobe a uplatnenému nároku žalovaný uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl.
46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Žalobca síce v podanej žalobe

vykresľuje priebeh konaní vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 18Rob 1357/96,
4Cb 1/2008, 17Rob 1361/96, 3Cb/4/2008 ako aj Er 3159/97 e Er 3196/97, pričom odkazuje na zákon
č. 514/2003 Z.z., avšak žiadnym spôsobom z jeho žaloby nie je jednoznačne zrejmé, čo je právnym
titulom, od ktorého odvíja svoj nárok na náhradu škody. Spomína viacero skutočností, opisuje postup
súdu, ktorým bola podľa jeho názoru prekročená právomoc súdu, ďalej poukazuje na prieťahy, avšak nie

je jednoznačne zrejmé, od ktorého rozhodnutia alebo úradného postupu odvíja svoj nárok na náhradu
škody, pričom napr. vo vzťahu k namietaným prieťahom v trvaní 12 rokov, tieto zasadil do obdobia, ktoré
začalo ešte pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z.. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody je
potrebné vychádzať z právnej úpravy, ktorá sa na ten ktorý prípad vzťahuje. V zmysle ustanovenia §27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. riadi dovtedajšími predpismi, t. j. zákonom č. 58/1969 Zb..
Nakoľko však v tomto štádiu nie je zrejmé, čo považuje žalobca za právny titul vzniku jeho nárokov, t.

j nie je možné z textu žaloby jednoznačne určiť rozhodnutie, ktorého nesprávnosťou mu mala vzniknúť
škody, nie je možné určiť ani právnu úpravu, ktorá sa na toto konanie bude vzťahovať. Podľa názoru
žalovaného žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené tak zákonom
č. 58/1969 Zb. ako aj zákonom č. 514/2003 Z.z..

13. Zodpovednosť štátu za škodu je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát
zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými
sú: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.

14. Pokiaľ ide o existenciu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, je povinnosťou

žalobcurozhodnutiečinesprávnyúradnýpostup,ktorýchnezákonnosťoumumalabyťspôsobenáškoda
riadne označiť. Podaná žaloba túto kľúčovú náležitosť postráda. Pritom jej preukázanie je nielen jedným
zo základných predpokladov pre určenie zodpovednosti štátu za škodu, na ktorú sa viaže aj skúmanie
ďalšej podmienky predpokladanej zákonom a to podmienky príčinnej súvislosti, ale predstavuje tiež
rozhodujúci moment pre učenie režimu právnej úpravy, podľa ktorého sa posudzuje uplatnený nárok.

15. Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti, odhliadnuc od toho, že žalobca nijakým
relevantným spôsobom alebo konkrétnym dôkazom okrem abstraktnej kalkulácie nepreukázal, že mu
vzniklaškodavnímuplatnenejvýške.Vecvedenápodsp.zn.18Rob/1357/96bolaprevedenádoregistra
Cb a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a vec vedená pôvodne pod sp. zn. 17Rob/1361/96

bola tiež prevedená do registra Cb a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. 3Cb/4/2008, pričom v týchto
veciach nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. V tomto štádiu konania zatiaľ nie je možné konštatovať
vznik ujmy v majetkovej sfére žalobcu, nakoľko žalovaná Obec U. v konaniach 4Cb/1/2008 a 3Cb/4/2008
rozporuje pravosť samotných pohľadávok žalobcu. Preto zatiaľ nie je zrejmé, či žalovanej Obci U.
bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť žalovanú sumu uhradiť, a teda či vôbec existuje nejaká

pohľadávka žalobcovi voči žalovanej Obci U. a v akej výške. Rovnako zatiaľ nie je zrejmé, či v prípade
úspechu žalobcu v spore 4Cb/1/2008 či spore 3Cb/4/2008 nepríde k ich dobrovoľnej resp. nútenej
úhrade. Žalovaná má za to, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne
rozhodnutie zaväzujúce dlžníka na úhradu dlhu nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom v zmysle
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak by sa aj existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci

U. preukázala, mohol by sa žalobca úspešne domáhať jej úhrady od žalovanej titulom náhrady škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že by sa mu nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky voči povinnému, a že právo žalobcu voči povinnému sa stalo nevymožiteľným v priamej
príčinnej súvislosti s pochybením súdu.
V súčasnej dobe vzhľadom na to, že ešte nie je preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu

voči žalovanej Obci U.P., má žalovaná za to, že žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol
podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať nevznikla. V tomto zmysle považuje žalovaná nárok
žalobcu na náhradu škody za neopodstatnený a predčasne uplatnený.

16. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže doposiaľ nie je

jednoznačne určený právny titul, od ktorého tento nárok odvodzuje, žalovaná len všeobecne konštatuje,
že v režime zákona č. 58/1996 Z.z. nie je možné uvažovať o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy,
pretože tento takýto inštitút nepozná. Ani v prípade, ak by sa pri posudzovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy brala do úvahy právna úprava stanovená zákonom č. 514/2003 Z.z., nie je možné
dospieť k záveru, že zákon spája s nesprávnym úradným postupom akúsi prezumpciu vzniku ujmy; sú

nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy, kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. Peňažná
náhrada nemajetkovej ujmy má zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, ujmu spôsobenú
poškodením dobrej povesti, ujmu v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia alebo inú preukázanú
ujmu, ak ju nemožno napraviť inak. Vznik takejto škody žalobca vo svojom návrhu nijakým spôsobom
nepreukázal.

17.Rovnakojevzmysleust.§17ods.2zákonač.514/2003Z.z.potrebnépreúspešnéuplatnenienároku
na náhradu nemajetkovej ujmy preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je v tom
ktorom prípade dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Ak by teda aj bol v tomtokonaní preukázaný neprimetaný zásah do osobnosti žalobcu v tak značnej miere, že by bol spôsobilý
privodiť ujmu (čo žalovaná namieta) priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je možné až v tom prípade,
ak túto ujmu nie je možné uspokojiť inak. Pri posudzovaní konkrétneho nároku súd zvážiac možnosť,

či vzhľadom na závažnosť ujmy spôsobenej poškodenému nepredstavuje použitie iných satisfakčných
prostriedkov dostatočnú kompenzáciu následkov tohto zásahu, zohľadní následne pri ustálení výšky
ujmy konkrétne skutočnosti posudzovaného prípade prihliadajúc na ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003
Z.z.. Z návrhu žalobcu nie je možné vyčítať podklady pre zistenia, ktoré súdu umožnia riadne posúdiť
uplatnený nárok z hľadiska možností jeho uspokojenia, keď žalobca nepreukázal značnú mieru zásahu

do osobnostnej sféry, pričom žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako takej.

18. Ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. hovoria o tom, že zadosťučinenie musí byť primerané,
samotné určenie výšky ponechávajú na voľnom uvážení súdu, pričom však v ustanovení § 17 ods.4
vymedzuje zákonodarca explicitne maximálnu hranicu výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
určuje, že táto nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými

trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým sa rozumie zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní
osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Výška žalobcom uplatneného nároku predstavuje viac
ako štvornásobok celkovej sumy, ktorú je možné priznať ako odškodnenie za ublíženie na zdraví, ťažkú
ujmu na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom.
Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nepreskúmateľný, keďže žalobca sa v

návrhu obmedzil na konštatovanie sumy 136000,-eur, pričom neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých
by bolo zrejmé, ako k tejto sume dospel.

19. Okrem posúdenia existencie a charakteru tvrdenej ujmy je potrebné náležite zvážiť aj vzťah príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Vzhľadom na skutočnosť, že z tvrdení

žalobcu nie je možné považovať za preukázanú existenciu škody, nie je možné posúdiť, či existuje
priama príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a údajnou škodou, pričom preukázanie tohto
vzťahu príčinnej súvislosti je zákonnou podmienkou pre určenie zodpovednosti štátu za škodu podľa
zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z.. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti štátu za
škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je žalobcom požadovaná

náhrada v tomto konaní, pretože práve vo vzťahu medzi konkrétnou škodou žalobcu ako poškodeného
a konkrétnym rozhodnutím sa zisťuje príčinná súvislosť. V tomto prípade z dôvodu nesplnenia zákonnej
podmienky preukázať existenciu škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha, nie je možné posúdiť vzťah
medzi konkrétnou ujmou žalobcu ako poškodeného a namietaným rozhodnutím.

20. Rozsudkom sp. zn. 21C/59/2013-577 zo dňa 14. júla 2017 súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
návrh žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliancie Fair Play do konania zamietol,
návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania zamietol a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu Krajský súd v Prešove uznesením sp.
zn. 9Co/10/2018-639 zo dňa 25. septembra 2019 odmietol odvolanie žalobcu voči výroku, ktorým súd
prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliancie Fair
Play do konania ako aj voči výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do
konania a zrušil rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu

zrušenie vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že dôvody zamietavého výroku rozsudku
vo veci samej súd prvej inštancie založil na konštatovaní, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu
škody nespĺňa zákonné podmienky, ktorými sú nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,

existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu.

Súd musí pri rozhodovacej činnosti dbať na dôležité dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia je v priamej spojitosti so

základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia
rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach strán sporu a
s výsledkami v konaní realizovaného dokazovania. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie
nerealizoval dôkazy a zmysle jeho návrhov a z rozsudku nie je zistiteľné ani to, prečo tak neurobil. Zobsahu spisu vyplýva, že žalobca už v žalobe navrhol vykonanie dôkazov a v priebehu konania podal
návrhy na ďalšie vykonanie dôkazov, opakovane žiadajúc, kedy budú ním navrhnuté dôkazy vykonané.
Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci nariadil na deň 15.6.2017 nevyplýva, že by

súd návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov akceptoval v tom zmysle, že by ich vykonal. Nevyplýva z nej
ani to, že by návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov zamietol. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú
vykonané rozhoduje súd. Nie je preto pochybením, ak dôkaz nevykoná. Pochybením je ale to, ak sa vo
svojomrozhodnutínevysporiadastým,prečonavrhnutýdôkaznevykonal.Takzvanéopomenutédôkazy,
t. j. dôkazy, ktoré boli v konaní riadne vykonané ale neboli zohľadnené v procese hodnotenia, prípadne

tiež dôkazy, ktoré neboli vôbec vykonané, hoci boli účastníkmi navrhované, pričom k nevykonaniu
neexistovallegitímnyaospravedlniteľnýdôvod,vedúkzáveruoporušeníprávaúčastníkanaspravodlivý
proces, čo je v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (z nálezu Ústavného súdu Českej
republiky III. ÚS 61/94).

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia nie je žiadna zmienka o tom, prečo súd nevykonal dokazovanie

navrhnuté žalobcom tak v žalobe, ako aj navrhnuté v priebehu konania. Svoje rozhodnutie tým zaťažil
vadou, na ktorú nebolo možné neprihliadať. Relevantnou je aj odvolacia námietka žalobcu, ktorou
poukázal na to, že súdnerozhodol o jeho návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania - Š. Š. a
Ing. R. E. (písomnosť žalobcu na č. l. 573 spisu). Súd taktiež nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie
konania v zmysle jeho návrhu predneseného na pojednávaní 15.6.2017.

V priebeh ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä: rozhodne a vykoná dokazovanie v zmysle návrhu
žalobcu, ak nie, svoje rozhodnutie prečo tak neurobí, zdôvodní, rozhodne taktiež o procesných návrhoch
žalobcu, na ktoré v priebehu konania neprihliadal a opätovne rozhodne.

24. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania,

ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,

je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa odseku 2 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa
nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

25. Zákon nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa
konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo porušeniu poriadku, ktorý

vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v
právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému
postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiežv rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj

nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky).

25. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žaloba je podaná predčasne a ako taká je nedôvodná.

Podstatou, od ktorej žaloba odvíja svoj nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy je skutočnosť,
že po vydaní platobných rozkazov v sp. zn. 18Rob 1357/96 zo dňa 27.6.1997 a sp. zn. 17Rob 1361/96
zo dňa 01.7.1997 Krajským súdom v Košiciach bola zrušená ich právoplatnosť a vykonateľnosť a v
dôsledku toho došlo k zastaveniu následných exekučných konaní vedených na Okresnom súde Vranov
nad Topľou pod sp. zn. Er 3196/97 a Er 3157/97. V dôsledku toho mala žalobcovi vzniknúť majetková
ujma vo výške 62978,40 eur a 62779,84 eur, pričom škoda vo výške 47681,76 eur vznikla v konaní Er

3196/97 tým, že tým, že súd neschválil rozvrh výťažku dražby v dôsledku čoho neumožnil exekútorovi
vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému jemu určenú sumu 1.436.460,70 Sk, t.j. 47681,76 eur.

26. V tomto konaní bolo preukázané, že vec vedená pod sp. zn. 18Rob/1357/96 bola v dôsledku
odporu podaného žalovanou Obcou Holčíkovce bola prevedená do registra Cb a je vedená pod sp.

zn. 4Cb/1/2008 a vec vedená pôvodne pod sp. zn. 17Rob/1361/96 je z toho istého dôvodu zapísaná v
registri Cb a vedená pod sp. zn. 3Cb/4/2008. Doposiaľ tieto konania nie sú právoplatne skončené.

27. Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady a preto je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy zakotvenú v ust. § 442 Občianskeho zákonníka a

škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá
a) nastala v majetkovej sfére poškodeného,
b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

28. Podľa § 442 ods.11 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk)
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v

poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním,
ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje
zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý
bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej
udalosti.

29. Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym
rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť
uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možností uspokojenia
pohľadávky z jeho majetku. Inú majetkovú hodnotu má súdom priznané peňažné plnenie, ktoré veriteľ

môže pri výkone rozhodnutia bez problémov uplatňovať voči „bonitnému“ dlžníkovi, a inú hodnotu, ak
dlžník v čase realizácie výkonu majetok buď nemá alebo ho síce má, no je nepatrný alebo nemôže
byť postihnutý pri výkone rozhodnutia. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky
veriteľa (oprávneného),ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia
jehopohľadávkyvkonaníovýkonrozhodnutiapredajomdlžníkovejnehnuteľnosti,akkzmareniupredaja

a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Rovnako
finančné výdavky (zaplatenie súdneho poplatku, odmeny advokátovi a pod.), znižujúce majetkový
stav oprávneného, zakladajú vznik jeho majetkovej ujmy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú
čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu. Majetkovou ujmou inej povahy je strata
majetkového prínosu, ktorý predstavujú úroky z vkladu v banke zo sumy, ktorú by pri výkone rozhodnutia

v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Vo všetkých uvedených súvislostiach ale treba osobitne zdôrazniť, že otázku vzniku majetkovej ujmy a
jej výšky treba vždy riešiť so zreteľom na konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu a reálne možnosti
výsledku konania o výkon rozhodnutia. Výšku majetkovej ujmy, ktorá prípadne vznikla nesprávnymúradným postupom súdu v konaní o výkon rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou
pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný
nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľ

proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom
vylúčené, že by bolo možné uspokojiť inak. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak
je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.

30. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa
podmienky vymedzené zákonom, ktorými sú nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne
preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. V podanej žalobe

absentuje všetky tri zložky. Žalobca neoznačil nezákonné rozhodnutie súdu a ani z konania nevyplynul
nesprávny úradný postup, ktorých nezákonnosťou by mu bola spôsobená škoda.

31. Dokonca ani nebolo preukázané, že by došlo k vzniku škody, keďže konania o zaplatenie pohľadávok
v prospech žalobcu od žalovanej Obce U. nie sú doposiaľ právoplatne skončené a teda ani nie je zrejmé,

či žalovanej Obci U. bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť žalovanú sumu žalobcovi uhradiť,
a teda či vôbec existuje nejaká pohľadávka žalobcu voči žalovanej Obci U. a v akej výške. Rovnako
zatiaľ nie je zrejmé, či v prípade úspechu žalobcu v spore 4Cb/1/2008 či spore 3Cb/4/2008 nepríde k
ich dobrovoľnej resp. nútenej úhrade. Súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou žalovaného,
podľaktoréhosamotnáexistenciapohľadávkyveriteľavočidlžníkoviaanisúdnerozhodnutiezaväzujúce

dlžníka na úhradu dlhu nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom v zmysle § 17 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.. Ak by sa aj existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U. preukázala, mohol by
sa žalobca úspešne domáhať jej úhrady od žalovaného titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. len v prípade, že by sa mu nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, a
že právo žalobcu voči povinnému sa stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s pochybením

súdu.
V súčasnej dobe vzhľadom na to, že ešte nie je preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu
voči žalovanej Obci U.Í., má súd za to, že žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol podľa § 17
ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať nevznikla. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu
a to vrátane návrhu žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliancie Fair Play do

konania zamietol. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania, tento vstup
súd nepripustil a to s poukazom na oznámenie prokurátora zo dňa 05.11.2013 (č.l.99), ktorým prokurátor
súdu oznámil, že vzal na vedomie oznámenie súdu o nápade veci zo dňa 17.9.2013 a do tohto konania
nevstupuje.

32. Žalobca v podanej žalobe a v priebehu konania navrhol vykonať dokazovanie vypočutím svedkov
a to:
Ing. D. Z., JUDr. D. U., E. J., Mgr. P., JUDr. R., JUDr. W., JUDr.Q., JUDr. Š. U., Mgr. E. M., T. J., O. Q.,
Ing. JUDr. R., D. Q., Dr. T.Ž. C., D. P., Dr. E. D., JUDr. A. Q. a Mgr. Š..

33. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníka konania (strany sporu). V danom
prípade súd nepristúpil k vypočutiu žalobcom navrhovaných svedkov jednak z dôvodu hospodárnosti
konania ale najmä z dôvodu, že žalobcom navrhnutí svedkovia podľa názoru súdu nedisponujú

informáciami,ktorébymohlipreukázaťskutkovéokolnostirelevantnépretotokonanieonáhradeškodya
nemajetkovej ujmy, ktoré v konečnom dôsledku doposiaľ nie sú preukázané vo vyššie uvedenom konaní.

34. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vstup JUDr. Š. Š. do konania v postavení intervenienta, tento súd
zamietol, keďže intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o

spore podľa § 86 CSP písomným podaním a JUDr. Š. Š. z vlastného podnetu do konania nevstúpil a
žalobca ani nepredložil listinu, ktorá by preukazovala že JUDr. Š. informoval o prebiehajúcom spore a
vyzval ho, aby ako intervenient vstúpil do tohto konania.35. Súd ďalej nepripustil vstup spoločnosti CF FLOP s.r.o., IČ: 64608565 a Ing. R. E. do konania a to
jednak z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval, na ktorej strane sporu by tieto subjekty mali vystupovať ale
najmä z dôvodu, že tieto osoby by v tomto konaní nemali ani aktívnu ani pasívnu legitimáciu.

36. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci
Rvp 12245/2016, podľa § 164 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) ak
súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v
ktorom sa rieši otázka ktorá môže mať význam, pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie

podnet. Nakoľko v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sa takáto otázka nerieši, súd
návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. V danom prípade bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd vo vzťahu k
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% stým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.