Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/19/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311209508
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8311209508.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu T.. E. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z.
XXXX/X, I., zast. T.. O. U., trvale bytom E. I. proti žalovanému B.. B. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
Z. XXX/X I., právne zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom Námestie slobody
25, Humenné, o neplatnosť právneho úkonu s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 17C 138/2011-578 zo dňa 24.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa v konečnej verzii žalobca domáhal určenia, že
zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.9.2008 je neplatná. Ďalej žalobca žiadal,
aby žalovaný bol povinný mu zaplatiť sumu 11.008,45 eur s úrokmi z omeškania a uplatnil si náhradu
trov konania.

3. V poradí prvým rozsudkom č.k. 17C 138/2011-221 zo dňa 10.3.2014 určil, že právny úkon, zmluva
o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.9.2008 v znení uznania dlhu prostredníctvom
notárskej zápisnice N373/08, Nz 35588/2008 zo dňa 16.9.2008 je absolútne neplatný. Žalovanému bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania.
Prvoinštančný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 135/2014-224 zo dňa
16.10.2016 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V poradí druhým rozsudkom č.k. 17C 138/2011-578 zo dňa 24.10.2019 prvoinštančný súd rozhodol
o uplatnenom nároku žalobcu opätovne. Uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 17C 138/2011-376
zo dňa 10.5.2017 prvoinštančný súd pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania bolo určenie, že
zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.9.2008 je neplatná, ďalej že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.008,45 eur s úrokmi z omeškania z jednotlivých čiastkových úhrad.

Prvoinštančný súd zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke zo dňa 8.9.2008, kde žalovaný
požičal žalobcovi sumu 540.000 Sk. Žalobca sa zaviazal vrátiť veriteľovi, teda žalovanému sumu 540.000
Sk najneskôr do 15.9.2008, v prípade omeškania sa zaviazal žalobca zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 0,3 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Keďže žalovaný dlh riadne nezaplatil, dňa 16.9.2008 bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Viktora
Dubasa notárska zápisnica N373/2008, Nz 38588/2008, kde žalobca vyhlásil, že mu bola poskytnutá
pôžička vo výške 540.000 Sk s prísl., konečná splatnosť bola dňa 15.9.2008 o 24:00 hod. k rukám
veriteľa, teda žalovaného a zároveň bolo dohodnuté aj úhrada úroku z omeškania za každý deň 0,01 % z
dlžnej sumy až do úplného vyrovnania. Zároveň žalobca ako dlžník vyhlásil, že tento dlh s príslušenstvom
uznáva v plnom rozsahu. Súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v zmysle Exekučného poriadku.
Prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci konanie začalo za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, kde v ust. § 80 písm. c/ O.s.p. v prípade určovacej žaloby bolo potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem. Aktuálne platí však ust. § 137 CSP, kde v súlade s § 137 písm. d/
CSP už žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke nie je prípustná, pretože z osobitného predpisu
nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke. Preto prvoinštančný súd žalobu
zamietol.
Naviac uviedol, že žalobca ani nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho
úkonu, a to zmluvy o pôžičke, pretože exekučným titulom bola notárska zápisnica, ktorá nahradila zmluvu
o pôžičke. Žalobca sa môže domáhať plnenia, teda môže žalovať o platenie, preto aj uvedená okolnosť
viedla prvoinštančný súd k zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke.
Vo vzťahu k nároku na úhradu sumy 11.008,45 eur s prísl. prvoinštančný súd poukázal na to, že ust.
§ 558 OZ ako uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh existoval v čase, kedy k
uznaniu došlo. Veriteľovi, teda žalovanému uľahčuje procesnú situáciu. Naopak, dôkazné bremeno na
preukázanie, že dlh v čase uznania neexistoval, je na strane žalobcu ako dlžníka.
Žalobca ako dlžník však v notárskej zápisnici zo dňa 16.9.2008 prehlásil, že uznáva dlh voči žalovanému,
ktorý mal splatiť dňa 15.9.2008 do 24.00 hod. Zároveň v tomto uznaní dlhu prehlásil, že sumu 540.000
Sk dňa 8.9.2008 prevzal osobne. Svedok JUDr. Viktor Dubas, notár, ktorý predmetnú zápisnicu spísal,
uviedol, že každá listina je účastníkom úkonu prečítaná, obaja účastníci vedeli, čo podpisujú. Žalobca v
priebehu konania tvrdil, že finančnú čiastku 540.000 Sk nedostal. Prvoinštančný súd porovnal výpovede
žalovaného v priebehu konania, ako aj z trestného konania a nezistil žiadne rozpory v tejto výpovedi.
Zistil, že žalovaný odovzdal žalobcovi finančnú čiastku na základe zmluvy o pôžičke dňa 8.9.2008 pred
rodinným domom. Peniaze pochádzali zo svadby a z predaja bytu patriaceho manželke žalovaného,
čo potvrdila aj manželka žalovaného pred prvoinštančným súdom. Žalovaný disponoval sumou, ktorú
požičal žalobcovi. Vzhľadom na uznávací prejav žalobcu je na strane žalobcu dôkazné bremeno, ktoré
ho zaťažuje preukázaním neexistencie uznaného dlhu v notárskej zápisnici. To, že žalobca poprel, že
finančné prostriedky dostal od žalovaného, ho nezbavuje povinnosti tieto svoje tvrdenia preukázať.
Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, naopak, žalovaný svoje tvrdenia o reálnom odovzdaní
finančnej čiastky potvrdil výsluchom svedkov. Preto prvoinštančný súd žalobu na plnenie zamietol.
Vo vzťahu k trovám konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 257 CSP s tým, že dospel k záveru,
vzhľadom na existujúcu judikatúru, že žalobca ako neúspešný účastník konania vykazuje známky
dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré prihliadal a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Ide o sociálnu situáciu žalobcu, kde voči nemu boli vedené viaceré exekučné konania, mal množstvo
pôžičiek a úverov a počas konania bol naňho vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený, pretože konkurzná
podstata nepokrývala náklady konkurzu. Nebolo by spravodlivé zaviazať žalobcu na úhradu trov
právneho zastúpenia žalovaného. Súd skúmal aj sociálnu situáciu protistrany sporu, teda žalovaného a
dospel k záveru, že žalovaný nebude priznaním náhrady trov konania dotknutý na svojich majetkových
právach, pretože poskytol žalobcovi viackrát pôžičku a nemohol sa nachádzať v zlej finančnej situácii.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal
zamietavý výrok. Uviedol, že v pôvodnom rozsudku vyhral, pretože zápisnica a zmluva boli vyhlásené
za neplatné. Žiadal, aby žalovaný predložil originál sfalšovanej zmluvy o pôžičke, ktorá sa podrobí
posúdeniu grafológovi a pravosti podpisu žalobcu. Žalovaný sfalšoval podpis žalobcu za účelom
obohatenia sa. Nesplnil si svoju povinnosť predložiť zmluvu súdu. Vo svojich tvrdeniach žalovaný klamal,
podvádzal. Poctivý človek nech platí a podvodník nech žalobcu zdiera.

6. K odvolaniu žalobcu zaujal písomne stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s prvým výrokom napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby. Účelom odvolania žalobcu je
predlžovanie samotného súdneho konania, tvrdenia žalobcu neboli žiadnym spôsobom preukázané.

Žalobca bol voči žalovanému invektívny. Žiadal v tomto výroku rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie aj žalovaný. Žalovaný namietal, že nie sú na strane žalobcu dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalobca uvádzal účelové a tendenčné tvrdenia, ktoré boli klamlivé a tieto v priebehu konania nedokázal.
V priebehu konania produkoval len invektívy voči žalovanému a členom jeho rodiny. Celé konanie
trvalo 8 rokov a počas tejto doby náklady na právne zastúpenie musel znášať žalobca sám, pričom
v prípade úspechu v celom konaní by mu mali byť tieto náklady uhradené neúspešným žalobcom. Je
nespravodlivé žiadať od žalovaného, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, aby trovy konania znášal sám
v celom rozsahu. Žalobca bol v priebehu celého konania zastúpený viacerými zvolenými zástupcami, je
predpoklad, že má dostatok prostriedkov na náhradu ich odmeny a zohľadniť dôvody osobitného zreteľa
na strane žalobcu je nedôvodné. Preto žiadal, aby mu boli priznané trovy prvoinštančného konania.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku je správne,
vo výroku o trovách konania je potrebné toto rozhodnutie zmeniť.

9. Je potrebné uviesť, že žalobca sa žalobou domáhal (po pripustení zmeny žalovaného petitu) určenia,
že zmluva o pôžičke, ktorú tvrdí, že nepodpísal a peniaze od žalovaného neprevzal, je neplatná. Zároveň
sa domáhal vydania sumy 11.008,45 eur s prísl.
Zmluva alebo iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami podľa
§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti tak, ako to žiadal žalobca,
že zmluva je neplatná odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení tejto právnej
skutočnosti, že zmluva je neplatná, rozsudok by rozhodoval o niečom, čo nastalo v minulosti, nie však
o tom, čo je v prítomnosti. Takéto rozhodnutie nemá pre zmluvné strany výpovednú hodnotu. Na to
správne zareagoval prvoinštančný súd, keď v tejto časti žalobu ako nedôvodnú s poukazom na tento
nedostatok zamietol.
V priebehu konania však žalobca rozšíril svoju žalobu o úhradu sumy 11.008,45 eur a úroky z omeškania,
teda domáhal sa plnenia z takto tvrdeného neplatného právneho úkonu.
Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že žalovaný nepredložil súdu originál sfalšovanej zmluvy
o pôžičke, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštačného súdu v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu
úhrady 11.008,45 eur s prísl.
Tak, ako to bolo uvedené už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 17Co
135/2014-244, žalobca vyhlásil dňa 16.9.2008 do notárskej zápisnice G., G., že uznáva dlh voči
žalovanému. Uznanie dlhu tak, ako to vyplýva z ust. § 558 Občianskeho zákonníka, zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že dlh existoval v čase, kedy k uznaniu dlhu došlo. Teda uznanie dlhu veriteľovi
(žalovanému) uľahčuje procesnú situáciu, kedy nemusí preukazovať, že svoju povinnosť vyplývajúcu z
reálnej zmluvy o pôžičke požičať finančnú čiastku splnil, naopak, dôkazné bremeno na preukázaní, že
dlh v čase uznania neexistoval je na strane žalobcu (dlžníka), a teda nielen tvrdenie, ale aj preukázanie,
že ako dlžník nedostal finančné prostriedky od žalovaného, je na strane žalobcu.
Žalobca nepreukázal, že nebol povinný na základe uznania dlhu žalovanému nič plniť, a teda že plnenie,
ktorého sa domáha vo výške 11.008,45 eur s prísl. získal žalovaný bez právneho dôvodu.
Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázaní svojich tvrdení vo vzťahu k vydaniu finančnej
čiastky 11.008,45 eur s prísl., správne postupoval prvoinštančný súd, keď aj v tomto rozsahu žalobu
zamietol.
Preto odvolací súd napadnutý zamietavý výrok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Odvolací súd skúmal následne odvolacie námietky žalovaného voči výroku o nepriznaní náhrady
trov konania úspešnému žalovanému, keď prvoinštančný súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 251 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Ust. § 255 ods. 1 CSP je všeobecným pravidlom, podľa ktorého strana sporu, ktorá mala v spore úspech,
má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd môže podľa § 257 CSP výnimočne náhradu trov

konania nepriznať. Tento výnimočný charakter nepriznania náhrady trov konania spočíva v kumulácii
dvoch podmienok, a to dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosti okolností prípadu.
Skôr, ako súd sa rozhodne moderovať právo žalovaného, ktorý bol v tomto konaní úspešnou stranou
sporu, na náhradu trov konania, musí umožniť práve žalovanému, v neprospech ktorého takéto
rozhodnutie mieni vydať, aby sa k tomuto vyjadril. Je neprípustné, aby sa o takejto moderácii dozvedela
strana žalovaného až z rozhodnutia súdu. Každopádne má právo sa k takýmto úvahám súdu o aplikácii
ust. § 257 CSP vyjadriť a zaujať stanovisko. Súd s jej stanoviskom sa musí v rozhodnutí vysporiadať.
V priebehu konania však nebolo zo strany súdu so žalovaným komunikované o možnej aplikácii ust.
§ 257 CSP. V priebehu odvolacieho konania žalovaný aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia
namietal, keď poukázal najmä na skutočnosť, že žalovaný podal žalobu, kde počas konania účelovo a
tendenčne klamlivo tvrdil okolnosti, ktoré nepreukázal, pričom v priebehu konania bol vždy zastúpený
zástupcom. Teda jeho sociálna situácia zrejme nie je tak zlá, že by nebol schopný znášať trovy konania
v prípade neúspechu v spore.
Odvolací súd skúmal uvedené odvolacie námietky žalovaného a dospel k záveru, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu pri nepriznaní náhrady trov konania porušilo vo svojom výroku o trovách konania
zásadu rovnosti strán sporu, keď k možnému moderovaniu rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania prvoinštančného konania prvoinštančný súd neumožnil žalovanému sa k prípadnej aplikácii
ust. § 257 CSP vyjadriť. Naviac, zo spisu nevyplývajú žiadne také okolnosti výnimočného charakteru,
vyplývajúce z prejednávanej veci, ktoré by mali zásadný vplyv na rozhodnutie o aplikácii ust. § 257 CSP.
Samotná zlá sociálna situácia žalobcu sama o sebe nemôže mať vplyv na to, že úspešnému žalovanému
ako strane sporu nebude priznaná náhrada trov konania.
Preto odvolací súd podľa § 388 CSP uvedený výrok o trovách konania prvoinštančného súdu zmenil a
rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému podľa § 251 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP.
O výške tejto náhrady podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu bol žalovaný, preto
žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania, za ktoré zodpovedá žalobca. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté prvoinštančným súdom samostatným uznesením.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.