Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. júl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811209135
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8811209135.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: A. E., F.. XX.XX.XXXX,

T. R.Á. XX, H.. Z.. T. XX, XXX XX Z. - H., Č. S. proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo
výške 261758,33 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Návrh žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliencie Fair Play do konania z a
m i e t a.

Návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v anáhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd dňa XX.XX.XXXX žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej Slovenskej
republike-MinisterstvuspravodlivostiSlovenskejrepublikynáhradymajetkovejaanemajetkovejujmyvo
výške261758,33eurspolus12%úrokomzomeškaniaod01.01.2012dozaplatenia.Zároveňpožadoval
náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že od XX.XX.XXXX vedie na Okresnom súde R. F. Q. exekúciu pod
sp. zn. L. XXXX/XX, L. XXX/XX, kde exekučným titulom je platobný rozkaz KS v Košiciach sp. zn.
XXRob/XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý bol povinnej Obci U. doručený XX.X.XXXX. Na základe
neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu, že dňa 15.10.2008 súd nezákonne
zaslal predmetný platobný rozkaz povinnej znovu po 11 rokoch a povinná C. XX.XX.XXXX podala proti
platobnému rozkazu odpor. Krajský súd v Košiciach potom 11 rokov skončené konanie XXRob/XXXX/XX

previedol pod č.k. XCb/X/XXXX a od roku 2009 usiluje o nezákonné prejednanie a zamietnutie nároku.
Okresný súd R. F. Q. zneužil uvedený exces a dňa XX.X.XXXX zastavil exekúciu L. pre údajný zánik
exekučného titulu. Toto uznesením sp. zn. XXCoE/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nezákonne potvrdil
Krajský súd v H.. Najvyšší súd SR dovolanie proti tomuto uzneseniu odmietol uznesením sp. zn. XCdo/
XXX/XX zo dňa 01.12.2010. Dňa XX.XX.XXXX bola podaná ústavná sťažnosť.
Uvedené však nemôže nič zmeniť na tom, že Krajský súd v Košiciach svoji excesom, teda
znovurozoslaním platobného rozkazu dňa XX.XX.XXXX porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať

11 rokov riadne vykonateľný platobný rozkaz. Tento exces krajského a okresného súdu je v príčinnej
súvislosti so vznikom majetkovej ujmy, teda škody žalobcu.3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že od 06.11.1997 vedie na Okresnom súde R. F. Q. exekučné konanie
pod sp. zn. L. XXXX/XX, L. XXXX/XX, kde exekučným titulom je platobný rozkaz Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. XXRob/XXXX/XX zo dňa 27.6.1997, ktorý bol povinnej Obci U. doručený XX.X.XXXX.

Na základe neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu, že dňa XX.XX.XXXX súd
nezákonne zaslal povinnej znovu platobný rozkaz po 11 rokoch. Krajský súd v Košiciach potom 11 rokov
skončené konanie XXRob/XXXX/XX preradil pod č.k. XCb/X/XXXX a od roku 2009 usiluje o nezákonné
prejednanie a zmietnutie nároku. Okresný súd R. F. Q. zneužil uvedený exces a dňa XX.X.XXXX zastavil
exekúciu XEr/XXXX/XX pre údajný zánik exekučného titulu. Žalobca podal odvolanie, avšak uvedené

už nič nemôže zmeniť na tom, že Krajský súd v Košiciach svojim excesom, teda znovurozoslaním
platobného rozkazu dňa 15.10.2008 porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať 11 rokov riadne
vykonateľný platobný rozkaz. Tento exces krajského a okresného súdu je v príčinnej súvislosti so
vznikom majetkovej ujmy, teda škody žalobcu.

4. Žalobca poukázal na ust. § 3 a 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa názoru žalobcu krajský i okresný súd totiž
evidentne prekročili svoju právomoc a návrh povinnej Obce U. zo dňa XX.XX.XXXX na zrušenie oboch
vyššie uvedených platobných rozkazov boli súdy povinné odmietnuť alebo konanie zastaviť. Povinná
zneužila návrh na zrušenie platobného rozkazu. Jediným opravným prostriedkom bol totiž odpor, ktorý
nebol podaný, potom návrh na obnovu konania, ktorú povinná podala v roku 1999 a ktorý bol v roku 2006

zamietnutý. Ďalšie prípadné opravné prostriedky ako dovolanie či ústavnú sťažnosť povinná nepodala
a rozhodla sa spolu s krajským súdom zneužiť popísaný exces verejnej moci a zlikvidovať obidva 11
rokov vykonateľné platobné rozkazy.

5. Podobne tiež svoju právomoc prekročil Okresný súd R. F. Q., ktorý neústavne, bezdôvodne a

svojvoľne zastavil exekučné P. L. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX po 12 rokoch exekúcie vedenej pod sp.
zn. L. XXX/XX a teraz XX.X.XXXX tiež neústavne a svojvoľne zastavil exekučné konanie L. XXXX/XX
po 14 rokoch vedenej pod zn. L. XXXX/XX.

6. Krajský i okresný súd evidentne prekročil svoju právomoc, keď začal návrh na zrušenie platobných

rozkazov prejednávať na Krajskom súde v Košiciach nezákonne určeným sudcom, ktorý nebol určený
náhodným výberom, ale bol nasadený, aby rozkazy zlikvidoval. Krajský súd v Košiciach tak vydal
niekoľko nezákonných paktov, napr. uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým boli obidva vykonateľné
platobné rozkazy zrušené. Neskôr súd tajne vypočul starostu povinnej, ktorý lživo uviedol, že platobné
rozkazy nikdy neprevzal, na základe čoho krajský súd dňa XX.XX.XXXX po 11 rokoch znovu platobné

rozkazy rozoslal.

Konajúci sudca vedel, že starosta povinnej vo svojej výpovedi účelovo klamal, aby vytvoril sudcovi
„kvázidôvod“ pre opätovné rozoslanie platobných rozkazov. Sudca vedel, že starosta povinnej bol práve
pre prevzatie predmetných platobných rozkazov Kriminálnou políciou Slovenskej republiky v rokoch

2004 až 2005 trestne stíhaný, v roku 2004 obvinený Okresnou prokuratúrou vo R. F. Q. a potom súdený
na Okresnom súde R. F. Q., kde v konaní XTXXX/XXXX bol dňa XX.X.XXXX právoplatne odsúdený k
podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a k peňažnému trestu.

7. V konaní bolo bývalému starostovi preukázané spôsobenie škody a to tým, že mu boli predmetné

platobné rozkazy doručené, on ich riadne prevzal a po konzultácii s právnym zástupcom nepodal ani
protijednémuzplatobnýchrozkazovodpor.Nielenžebývalémustarostoviprevzatieplatobnýchrozkazov
preukázané, ale on sám sa v trestnom konaní k ich prevzatiu priznal. Podľa rozsudku XT/XXX/XX zo C.I.
XX.X.XXXX starosta obce U. prevzal predmetné platobné rozkazy, o doručených platobných rozkazoch
neinformoval obecné zastupiteľstvo, čím porušil ustanovenia čl. 16 ods.2, čl. 15 ods.1 písm. d Štatútu

Obce U. a v dôsledku jeho konania vznikla Obci U. škoda vo výške 12000000,-Sk.

8. Je evidentné, že krajský i okresný súd vedeli o existencii predmetného rozhodnutia a všetko
nainscenovali tak, aby svojim excesom a svojimi paktmi a prekročením svojich právomocí spôsobili
žalobcovi škodu najskôr vo výške 12000000,-Sk vyčíslenej v trestnom konaní a žalobcom prepočítanou

ku dňu 30.9.2011 vo výške 4616647,-eur.

9. Svoje nároky žalobca špecifikoval takto:a) majetková ujma vyplývajúce zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského
súdu v Košiciach a Okresného súdu R. F. Q. v konaní OS R. F. Q. L. I. L. za dobu od 01.10.2011 do
31.12.2011 vo výške 62978,40 eur;

b) majetková ujma vyplývajúca zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského
súdu R. P. a Okresného súdu R. F. Q. v konaní OS R. F. Q. L. a to odcudzením Návrhu rozvrhu
výťažku dražby vo výške 62779,84 eur, ktorý exekútor D.. Š. R. doručil v X/XXXX Z. J. R. F. Q. ; rozvrh
bol odcudzený, prejednaný až v roku 2008 a pomocou prekročenia právomocí OS R. F. Q. exekúcia

zastavená dňa XX.X.XXXX a suma 62779,84 eur vrátená povinnému;

c) nemajetková ujma vo výške 25000,-eur za prieťahy v konaní XXRob/XXXX/XX na KS v Košiciach,
ktoré bolo začaté v roku 1996 a doposiaľ po 16 rokoch nie je skončené, od 11/2008 vedené pod sp.
zn. XCb/X/XXXX;

d) nemajetková ujma vo výške 30000,-eur za prieťahy v konaní XXRob/XXXX/XX na KS v Košiciach,
ktoré bolo začaté v roku 1996 a doposiaľ nie je po 16 rokoch skončené, od 11/2008 vedené pod sp.
zn. XCb/X/XXXX;

e) nemajetková ujma vo výške 40000,-eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov

nad Topľou sp. zn. L., L., začaté XX.XX.XXXX a doposiaľ neskončené;

f) nemajetková ujma vo výške 41000,-eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde R. F. Q. sp.
zn. L., L., začaté XX.XX.XXXX a doposiaľ neskončené.

10. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach uviedla, že žalobca
si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125758,33 eur a nemajetkovej ujmy vo výške
136000,-eur.

V rámci postupu predchádzajúceho podaniu žaloby na náhradu škody na súd si žalobca uplatnil svoj

nárok žiadosťou o predbežné prerokovanie, doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 14.10.2011.
Nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR v zákonom stanovenej lehote nárok
žalobcu neuspokojilo, čo mu písomne oznámilo dňa 26.4.2012.

11. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne,
ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 4 ods.4 v spojení s čl. 51 ods.1 Ústavy Slovenskej
republiky) zákonným obmedzenia upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

Zo žalobcom podanej žaloby nie je jednoznačne zrejmé, čo je právnym titulom, od ktorého odvíja svoj
nárok na náhradu škody. Žalobca uvádza viacero skutočností, opisuje postup súdu, ktorým bola podľa
jeho názoru prekročená právomoc súdu, poukazuje na prieťahy, avšak nie je jednoznačne zrejmé, od
ktoréhorozhodnutiaaleboúradnéhopostupuodvíjasvojnároknanáhraduškody,pričomniektorénároky
sú zasadené v období pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z..

Pri posudzovaní nároku na náhradu škody je potrebné vychádzať z právnej úpravy, ktorá sa na ten
ktorý prípad vzťahuje. V zmysle § 27 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. riadi dovtedajšími predpismi
t.j. zákonom č. 58/1969 Zb.. Nakoľko však v tomto štádiu nie je zrejmé, čo považuje žalobca za

právny titul vzniku jeho nárokov t.j. nie je možné z textu žaloby jednoznačne určiť rozhodnutie, ktorého
nezákonnosťoumumalavzniknúťškodaaleboúradnýpostup,ktoréhonesprávnosťoumumalavzniknúť
škoda, nie je možné určiť ani právnu úpravu, ktorá sa na toto konanie bude vzťahovať.

12. Žalovaná mala za to, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky

vymedzené tak zákonom č. 58/1969 Zb. ako aj zákonom č. 514/2003 Z.z.. Zodpovednosť štátu za škodu
je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného
zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú:
- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup- existencia škody
- príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom
orgánu štátu.

Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len
pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na
poškodenom.

13. Pokiaľ ide o existenciu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, je povinnosťou

žalobcurozhodnutiečinesprávnyúradnýpostup,ktorýchnezákonnosťoumumalabyťspôsobenáškoda
riadne označiť. Podaná žaloba túto kľúčovú náležitosť postráda. Pritom jej preukázanie je nielen jedným
zo základných predpokladov pre určenie zodpovednosti štátu za škodu, na ktorú sa viaže aj skúmanie
ďalšej podmienky predpokladanej zákonom a to podmienky príčinnej súvislosti, ale predstavuje tiež
rozhodujúci moment pre učenie režimu právnej úpravy, podľa ktorého sa posudzuje uplatnený nárok.

14. Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti, odhliadnuc od toho, že žalobca nijakým
relevantným spôsobom alebo konkrétnym dôkazom okrem abstraktnej kalkulácie nepreukázal, že mu
vznikla škoda v ním uplatnenej výške. Vec vedená pod sp. zn. XXRob/XXXX/XX bola prevedená do
registra Cb a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. XCb/X/XXXX a vec vedená pôvodne pod sp. zn. XXRob/
XXXX/XX bola tiež prevedená do registra Cb a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. XCb/X/XXXX, pričom

v týchto veciach nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. V tomto štádiu konania zatiaľ nie je možné
konštatovať vznik ujmy v majetkovej sfére žalobcu, nakoľko žalovaná Obec U. v konaniach XCb/X/
XXXX a XCb/X/XXXX rozporuje pravosť samotných pohľadávok žalobcu. Preto zatiaľ nie je zrejmé, či
žalovanej Obci U. bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť žalovanú sumu uhradiť, a teda či vôbec
existujenejakápohľadávkažalobcovivočižalovanejObciU.avakejvýške.Rovnakozatiaľniejezrejmé,

či v prípade úspechu žalobcu v spore XCb/X/XXXX či spore XCb/X/XXXX nepríde k ich dobrovoľnej
resp. nútenej úhrade. Žalovaná má za to, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a
ani súdne rozhodnutie zaväzujúce dlžníka na úhradu dlhu nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom v
zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak by sa aj existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej
Obci U. preukázala, mohol by sa žalobca úspešne domáhať jej úhrady od žalovanej titulom náhrady

škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že by sa mu nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky voči povinnému, a že právo žalobcu voči povinnému sa stalo nevymožiteľným v priamej
príčinnej súvislosti s pochybením súdu.
V súčasnej dobe vzhľadom na to, že ešte nie je preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu
voči žalovanej Obci U., má žalovaná za to, že žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol

podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať nevznikla. V tomto zmysle považuje žalovaná nárok
žalobcu na náhradu škody za neopodstatnený a predčasne uplatnený.

15. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže doposiaľ nie je
jednoznačne určený právny titul, od ktorého tento nárok odvodzuje, žalovaná len všeobecne konštatuje,

že v režime zákona č. 58/1996 Z.z. nie je možné uvažovať o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy,
pretože tento takýto inštitút nepozná. Ani v prípade, ak by sa pri posudzovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy brala do úvahy právna úprava stanovená zákonom č. 514/2003 Z.z., nie je možné
dospieť k záveru, že zákon spája s nesprávnym úradným postupom akúsi prezumpciu vzniku ujmy; sú
nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy, kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. Peňažná

náhrada nemajetkovej ujmy má zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, ujmu spôsobenú
poškodením dobrej povesti, ujmu v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia alebo inú preukázanú
ujmu, ak ju nemožno napraviť inak. Vznik takejto škody žalobca vo svojom návrhu nijakým spôsobom
nepreukázal.

16.Rovnakojevzmysleust.§17ods.2zákonač.514/2003Z.z.potrebnépreúspešnéuplatnenienároku
na náhradu nemajetkovej ujmy preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je v tom
ktorom prípade dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Ak by teda aj bol v tomto
konaní preukázaný neprimetaný zásah do osobnosti žalobcu v tak značnej miere, že by bol spôsobilý
privodiť ujmu (čo žalovaná namieta) priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je možné až v tom prípade,

ak túto ujmu nie je možné uspokojiť inak. Pri posudzovaní konkrétneho nároku súd zvážiac možnosť,
či vzhľadom na závažnosť ujmy spôsobenej poškodenému nepredstavuje použitie iných satisfakčných
prostriedkov dostatočnú kompenzáciu následkov tohto zásahu, zohľadní následne pri ustálení výšky
ujmy konkrétne skutočnosti posudzovaného prípade prihliadajúc na ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003Z.z.. Z návrhu žalobcu nie je možné vyčítať podklady pre zistenia, ktoré súdu umožnia riadne posúdiť
uplatnený nárok z hľadiska možností jeho uspokojenia, keď žalobca nepreukázal značnú mieru zásahu
do osobnostnej sféry, pričom žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako takej.

17. Ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. hovoria o tom, že zadosťučinenie musí byť primerané,
samotné určenie výšky ponechávajú na voľnom uvážení súdu, pričom však v ustanovení § 17 ods.4
vymedzuje zákonodarca explicitne maximálnu hranicu výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
určuje, že táto nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými

trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým sa rozumie zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní
osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Výška žalobcom uplatneného nároku predstavuje viac
ako štvornásobok celkovej sumy, ktorú je možné priznať ako odškodnenie za ublíženie na zdraví, ťažkú
ujmu na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom.
Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nepreskúmateľný, keďže žalobca sa v
návrhu obmedzil na konštatovanie sumy 136000,-eur, pričom neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých

by bolo zrejmé, ako k tejto sume dospel.

18. Okrem posúdenia existencie a charakteru tvrdenej ujmy je potrebné náležite zvážiť aj vzťah príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Vzhľadom na skutočnosť, že z tvrdení
žalobcu nie je možné považovať za preukázanú existenciu škody, nie je možné posúdiť, či existuje

priama príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a údajnou škodou, pričom preukázanie tohto
vzťahu príčinnej súvislosti je zákonnou podmienkou pre určenie zodpovednosti štátu za škodu podľa
zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z.. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti štátu za
škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je žalobcom požadovaná
náhrada v tomto konaní, pretože práve vo vzťahu medzi konkrétnou škodou žalobcu ako poškodeného

a konkrétnym rozhodnutím sa zisťuje príčinná súvislosť. V tomto prípade z dôvodu nesplnenia zákonnej
podmienky preukázať existenciu škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha, nie je možné posúdiť vzťah
medzi konkrétnou ujmou žalobcu ako poškodeného a namietaným rozhodnutím.

19. Podaním zo dňa 21.11.2016 žalobca navrhol, aby súd vo veci vydal čiastočný rozsudok a zaviazal

žalovanú zaplatiť mu sumu 47681,76 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 20.7.2004 do zaplatenia.

V návrhu uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že predmet žaloby sa skladá zo šiestich nárokov a nároky
uvedené v bodoch a, c, - f, sú vecne i časovo náročnejšie, s ohľadom na hospodárnosť konania a
naplnenia princípu rozhodovania bez prieťahov v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy a článku 6 ods.1

Dohovoru navrhuje, aby vydal najprv rozhodnutie o nároku uvedenom v bod b, kde sa jedná o škodu -
majetkovú ujmu ako flagrantnú aroganciu zákonov, práva i ústavy v podobe ukradnutia návrhu na rozvrh
výťažku dražby zo spisu Okresného súdu R. F. Q. L. XXXX/XX a následné popravenie exekučného titulu
podľa pokynov ministra U. z XX.X.XXXX, ktorý presadil prienik výkonnej moci do ním ovládanej justície.

20. V tomto návrhu žalobca uviedol, že pre neho ako oprávneného od roku 1999 vykonával súdny
exekútor D.. Š. R. exekúciu L. XXX/XX, L. XXXX/XX proti povinnému dlžníkovi Obec U., na základe
exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz Krajského údu v P. XXRob/XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX,
ktorý bol vykonateľný dňom 01.8.1997. Exekúcia prebiehala v rokoch 1999-2004 ešte zákonným
spôsobom. Dňa 20.7.2004 však došlo k zvratu, keď exekučný súd prekročil právomoc.

Podľa žalobcu v roku 2004 Okresný súd R. F. Q. v roku 2004 prekročil svoje právomoci, keď „nechal“
ukradnúť v 7/2004 zo J. L. XXXX/XX návrh súdneho exekútora D.. R. na rozvrh výťažku dražby zo
04.5.2004 nehnuteľností povinného Obec U. a tým začal vytvárať podmienky pre vznik škody u žalobcu
vo výške 47681,76 eur.
Podľa žalobcu z ním predložených listín je preukázané, že súdny exekútor D.. R. doručil dňa 21.5.2004

do podateľne Okresného súdu R. F. Q. Návrh na rozvrh výťažku z 04.5.2004 v celkovej výške
1.891.305,60Sk.Ztohtovýťažkumalžalobcaobdŕžaťužvjúli2004sumu1.436.460,70Sk,t.j.47.681,76
eur. Žalobca však nič neobdŕžal, namiesto toho v júli 2004 bol predmetný návrh na schválenie výťažku z
04.5.2004 súdu doručený 21.5.2004 zo spisu L. XXXX/XX odcudzený a sudca D.. R. prekročil právomoc
a uznesením L. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX nezákonne zastavil.

Súdnamiestosvojejpovinnostido14dníschváliťbezchybnýrozvrhvýťažku ajúni2004takumožniť,aby
exekútor mohol vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému jemu určenú sumu 1.436.460,70 Sk, t.j. 47681,76
eur „zvolil“ exces v podobe nesprávneho úradného postupu a „nechal“ si návrh na rozvrh výťažku
04.5.2004 ukradnúť zo spisu, aby ku schváleniu a vyplateniu nemohlo dôjsť. Túto odpornú a zradnúčinnosť Okresný súd R. F. Q. potom dovŕšil uznesením L. XXXX/XX zo dňa 20.7.2004, ktorým exekúciu
zastavil. Tato „zrada“ bola napravená až v roku 2005, kedy Krajský súd v H. zrušil predmetné uznesenie
pre nezákonnosť a prekročenie právomoci a exekúcia potom pokračovala. Je zjavné, že Okresný súd R.

F. Q. sa v rokoch 2004-2007 nezákonne vyhýbal schváleniu rozvrhu výťažku dražby zo dňa 04.5.2004.
Zákonný sudca potom až uznesením zo dňa XX.X.XXXX schválil rozvrh výťažku dražby tak, že z
rozdeľovanej podstaty 1,891.305,60 Sk sa uspokoja trovy exekúcie vo výške 454.844,90 Sk a zostatok
vo výške 1.436.460,70 Sk , t.j. 47.671,76 eur sa poukáže na pohľadávku oprávneného. Toto uznesenie
bolo Krajským súdom v H. zrušené uznesením sp. zn. XCoE XX,XX,XX/XXXX zo dňa 28.5.2008 a

vrátené na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Je nezvratným faktom, že do konania L. XXXX/XX
vstúpilvtedajšíministerspravodlivostiD..U.akopolitikdňaXX.X.XXXXsvojímvyhlásením,žepodozrivé
exekúcie obce U. zastaví. Politický exces, prienik výkonnej moci do justície a tlak U. tak zabezpečil, že
dňa XX.X.XXXX bola exekúcia Er XXXX/XX zastavená a to bez toho, aby bol k tomu akýkoľvek právny
dôvod.

21. Súčasťou škôd napáchaných v exekúcii L. XXXX/XX z nevymožených a žalobcovi nikdy
nevyplatených pohľadávok, ktoré mal obdŕžať v rámci tejto exekúcie na základe exekučného Q. XXRob/
XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX je tak zjavne aj sume ukradnutého výťažku a to vo výške 1.436.460,70
Sk. Táto výška škody, t.j. 47.671,76 eur je výška vykonateľnej pohľadávky, teda platobného rozkazu

Krajského súde v Košiciach XXRob/XXXX/XX zo dňa 27.6.1997, na základe ktorého je povinná ObeB.
U. právoplatne zaviazaná k úhrade.

22. Podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX žalobca navrhol, aby súd podľa ust. § 95 CSP v záujme
ochrany ľudských práv, pribral do konania Transparency Internacional Slovakia a Alianciu Fair Play a

zabezpečil vstup prokurátora do konania.

23. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania,
ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa odseku 2 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa

nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

24. Zákon nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa
konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v
právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovaťi z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému
postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo

oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky).

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žaloba je podaná predčasne a ako taká je nedôvodná.
Podstatou, od ktorej žaloba odvíja svoj nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy je skutočnosť,
že po vydaní platobných rozkazov v sp. zn. XXRob XXXX/XX zo dňa 27.6.1997 a sp. zn. XXRob XXXX/
XX zo dňa 01.7.1997 Krajským súdom v Košiciach bola zrušená ich právoplatnosť a vykonateľnosť a v
dôsledku toho došlo k zastaveniu následných exekučných konaní vedených na Okresnom súde Vranov

nad Topľou pod sp. zn. L. XXXX/XX I. L. XXXX/XX. V dôsledku toho mala žalobcovi vzniknúť majetková
ujma vo výške 62978,40 eur a 62779,84 eur, pričom škoda vo výške 47681,76 eur vznikla v konaní L.
XXXX/XX tým, že tým, že súd neschválil rozvrh výťažku dražby v dôsledku čoho neumožnil exekútorovi
vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému jemu určenú sumu 1.436.460,70 Sk, t.j. 47681,76 eur.
V tomto konaní bolo preukázané, že vec vedená pod sp. zn. XXRob/XXXX/XX bola v dôsledku odporu

podaného žalovanou Obcou U. bola prevedená do registra Cb a je vedená pod sp. zn. XCb/X/XXXX
I. vec vedená pôvodne pod sp. zn. XXRob/XXXX/XX D. z toho istého dôvodu zapísaná v registri Cb a
vedená pod sp. zn. XCb/X/XXXX. Doposiaľ tieto konania nie sú právoplatne skončené.

Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady a preto je potrebné aplikovať

príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy zakotvenú v ust. § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo
všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá
a) nastala v majetkovej sfére poškodeného,
b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Podľa § 442 ods.11 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk)
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v
poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním,
ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje
zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý
bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej

udalosti.

Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym
rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť
uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možností uspokojenia

pohľadávky z jeho majetku. Inú majetkovú hodnotu má súdom priznané peňažné plnenie, ktoré veriteľ
môže pri výkone rozhodnutia bez problémov uplatňovať voči „bonitnému“ dlžníkovi, a inú hodnotu, ak
dlžník v čase realizácie výkonu majetok buď nemá alebo ho síce má, no je nepatrný alebo nemôže
byť postihnutý pri výkone rozhodnutia. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky
veriteľa (oprávneného),ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia

jehopohľadávkyvkonaníovýkonrozhodnutiapredajomdlžníkovejnehnuteľnosti,akkzmareniupredaja
a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Rovnako
finančné výdavky (zaplatenie súdneho poplatku, odmeny advokátovi a pod.), znižujúce majetkový
stav oprávneného, zakladajú vznik jeho majetkovej ujmy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú
čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu. Majetkovou ujmou inej povahy je strata

majetkového prínosu, ktorý predstavujú úroky z vkladu v banke zo sumy, ktorú by pri výkone rozhodnutia
v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Vo všetkých uvedených súvislostiach ale treba osobitne zdôrazniť, že otázku vzniku majetkovej ujmy a
jej výšky treba vždy riešiť so zreteľom na konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu a reálne možnostivýsledku konania o výkon rozhodnutia. Výšku majetkovej ujmy, ktorá prípadne vznikla nesprávnym
úradným postupom súdu v konaní o výkon rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou
pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný

nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľ
proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom
vylúčené, že by bolo možné uspokojiť inak. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak
je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, nevznikla by ani škoda.

V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa
podmienky vymedzené zákonom, ktorými sú nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne

preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. V podanej žalobe
absentuje všetky tri zložky. Žalobca neoznačil nezákonné rozhodnutie súdu a ani z konania nevyplynul
nesprávny úradný postup, ktorých nezákonnosťou by mu bola spôsobená škoda.
Dokonca ani nebolo preukázané, že by došlo k vzniku škody, keďže konania o zaplatenie pohľadávok v
prospech žalobcu od žalovanej Obce U. F. sú doposiaľ právoplatne skončené a teda ani nie je zrejmé,

či žalovanej Obci U. bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť žalovanú sumu žalobcovi uhradiť,
a teda či vôbec existuje nejaká pohľadávka žalobcu voči žalovanej Obci U. a v akej výške. Rovnako
zatiaľ nie je zrejmé, či v prípade úspechu žalobcu v J. XCb/X/XXXX či spore XCb/X/XXXX nepríde k ich
dobrovoľnej resp. nútenej úhrade. Súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou žalovanej, podľa
ktorej samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie zaväzujúce dlžníka

na úhradu dlhu nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z.. Ak by sa aj existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U. preukázala, mohol by sa žalobca
úspešne domáhať jej úhrady od žalovanej titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v
prípade, že by sa mu nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, a že právo
žalobcu voči povinnému sa stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s pochybením súdu.

V súčasnej dobe vzhľadom na to, že ešte nie je preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu
voči žalovanej Obci U.P., má súd za to, že žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol podľa
§ 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať nevznikla. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom
rozsahu a to vrátane návrhu žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliencie Fair
Play do konania zamietol. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania,

tento vstup súd nepripustil a to s poukazom na oznámenie prokurátora zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.99),
ktorým prokurátor súdu oznámil, že vzal na vedomie oznámenie súdu o nápade veci zo dňa XX.X.XXXX
a do tohto konania nevstupuje.

25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bola v konaní úspešná žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu stým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.