Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/277/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203945
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5817203945.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobkyne: Bc. X. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. O. XXXX/XX, Q. I., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ing. X. V. rod.
O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. O. XXXX/XX, Q. I., proti žalovanej: B. B., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. XX, D., adresa pre doručovanie: I. XXX/XX, C., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr.

Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom ul. B. XXX, C., o určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/
Civilného sporového poriadku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
4C/18/2017-84 zo dňa 12. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 4C/18/2017-84 zo dňa 12. 06. 2018 žalobu zamietol (výrok

I.) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 24. 07. 2017 domáhala vydania
rozhodnutia o tom, že povinnosť dedičov podieľať sa na trovách pohrebu poručiteľa je jednoznačne
určená v § 470 Občianskeho zákonníka. Pohrebné trovy nie sú majetkom ani dlhom poručiteľa, preto
nemôžu byť riešené podľa § 198 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p“). Žalobu

odôvodnila tým, že zákonná zástupkyňa maloletého dediča (žalovaná - pozn. odvolacieho súdu) na
dedičskom pojednávaní, nesúhlasila s trovami pohrebu poručiteľa.
Vzhľadom na navrhovaný petit žaloby, súd na predbežnom prejednaní sporu poučil žalobkyňu o
nevykonateľnosti navrhovaného petitu, táto napriek poučeniu zotrvala na podanej žalobe.
Citujúc ust. § 470 Občianskeho zákonníka súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom
prípade je navrhovaný petit žaloby nevykonateľný, nakoľko žalobkyňa sa domáha, aby súd rozhodol o

doslovnej citácii § 470 Občianskeho zákonníka, čo robí petit žaloby nevykonateľný. Z uvedeného dôvodu
súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia.

Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietala nesprávne posúdenie určovacej žaloby, keď súd žiadal písomne
špecifikovať výšku pohľadávky voči žalovanej, t. j. výšku primeraných trov pohrebu, ktorú mal súd v
rámci určovacej žaloby iba určiť, ktorá navyše nebola voči žalovanej uplatňovaná. V odpovedi spočítali
náklady, no upozornila, že práve určenie ich primeranej výšky je predmetom podanej žaloby a nijakú
pohľadávku voči žalovanej neuplatňuje.

Ďalej uviedla, že na základe výzvy súdu na predbežnom prejednaní sporu bola žaloba a návrh petitu
doplnený v lehote určenej súdom. Týmto doplnením sa súd vôbec nezaoberal. Návrh petitu, na ktorý sasúd v odmietnutí (správne zamietnutí - pozn. odvolacieho súdu) žaloby odvoláva ako na nevykonateľný,
obsahuje tri body, pričom súd cituje úvodnú vetu k prvému z nich a ďalšími bodmi sa nezaoberal. Tým,
že súd riešil určovaciu žalobu ako pohľadávku, dospel k nesprávnym záverom.

Okresný súd nezdôvodnil prečo zamietol žalobu nielen v časti o určenie, že súdny komisár postupoval v
rozpore so zákonom, ale aj v časti, kde sa domáha učenia primeranosti výšky trov pohrebu, aby o nich
mohlo byť rozhodnuté v dedičskom konaní.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zrušil a podľa

§ 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vyhodnotiac odvolanie žalobkyne
ako dôvodné.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

6. Podľa § 79 C. s. p. na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

7. Podľa § 139 C. s. p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

8. Podľa § 140 ods. 1 C. s. p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

9. Podľa § 141 C. s. p. ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej
žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143
ods. 2.

10. Podľa § 142 ods. 1 C. s. p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

11. Ust. § 79 a § 139 C. s. p. je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu. Z dispozičnej zásady

ovládajúcej začatie sporového konania vyplýva, že pristúpenie ďalšieho účastníka podľa § 79 C. s. p. do
konania môže navrhnúť iba žalobca, ktorý má zodpovednosť za stanovenie okruhu subjektov konania.
Inštitút pristúpenia do konania slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie, ktorá je predpokladom
úspešnosti žaloby.

12. Vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu je i ust. § 139 C. s. p., podľa ktorého môže žalobca
v priebehu konania meniť žalobu, a tým ju prispôsobovať prípadným zmenám, ktoré nastali po začatí
konania. O návrhu na zmenu žaloby musí súd vždy rozhodnúť. Dokiaľ o uplatnenej zmene návrhu súd
nerozhodne, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21. 07. 2017
domáhala určenia, že povinnosť dedičov podieľať sa na trovách pohrebu poručiteľa je jednoznačne
určená v ust. § 470 Občianskeho zákonníka. Pohrebné trovy nie sú ani majetkom a ani dlhom poručiteľa,
preto nemôžu byť riešené podľa § 198 C. m. p.

14. Výzvou zo dňa 07. 08. 2017, doručenou žalobkyni dňa 10. 08. 2017, súd žalobkyňu vyzval na
doplnenie výšky pohľadávky, o ktorej má súd rozhodnúť. Žalobkyňa v doplnení žaloby (č. l. 16 a nasl.
spisu) uviedla, že suma preukázaných pohrebných trov je 1.134,73 eur, pričom v prvej dedičskej skupinesú štyri deti poručiteľa, traja dedičia s výškou pohrebných nákladov súhlasia. Naďalej však trvala na
pôvodne navrhovanom petite žaloby.

15. Elektronickým podaním zo dňa 07. 03. 2018, doručeným súdu dňa 09. 03. 2018 (č. l. 55 a nasl.)
žalobkyňa navrhla pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane žalovanej podľa §
79 C. s. p., a to mal. B. V., nar. XX. XX. XXXX, ktorého žalovaná zastupovala v dedičskom konaní
po poručiteľovi Ing. Q. V.. Žalobkyňa zároveň doplnila petit žaloby, kedy sa okrem pôvodného petitu
domáhala určenia, že „preukázaná výška nákladov spojených s pohrebom poručiteľa Ing. Q. V. (nar.

XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX) v sume 1.134,73 eur je primeraná. Primeranosť súd posudzoval
z pohľadu doteraz známej čistej hodnoty dedičstva, ktorá presahuje sumu 200.000,- eur a jej pomeru
k vyčísleným pohrebným trovám (1.134,73 eur) čo predstavuje nepatrnú časť z hodnoty dedičstva“ a
určenia, že „žalovaný 2 ako maloletý dedič v prvej skupine nadobudne majetok minimálne vo výške 1
z celkovej hodnoty dedičstva, teda výška na neho pripadajúcich pohrebných trov (1/4 z 1.134,73 eur =
283,65 eur) je primeraná k hodnote nadobudnutého majetku“. Podanie žalobkyne v tejto časti možno

podľa obsahu posúdiť ako návrh na pripustenie zmeny žaloby podľa § 139 C. s. p., keďže žalobkyňa sa
popri pôvodne požadovanom určení domáha ďalších určovacích výrokov.

16. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 12. 06. 2018 napadnutým rozsudkom, a to bez toho, aby
rozhodol o návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby a pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu

na strane žalovanej.

17. Keďže súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne zo dňa 07. 03. 2018 na pripustenie zmeny žaloby
podľa § 139 a nasl. C. s. p. a na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania podľa § 79 C.
s. p. pred rozhodnutím vo veci samej nerozhodol, zaťažil konanie vadou v zmysle § 389 ods. 1 písm.

b/ C. s. p. (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 373/2015 zo dňa
24. 05. 2016, sp. zn. 6Cdo 94/2013 zo dňa 25. 03. 2014), ktorú vadu nie je možné v odvolacom konaní
odstrániť. Z uvedeného dôvodu musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa §
389 ods. 1 písm. a/, b/ C. s. p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom vzhľadom
na procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, sa

ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne nezaoberal. V novom konaní bude povinnosťou okresného
súdu vysporiadať sa s návrhom žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby a pristúpenia ďalšieho subjektu
na strane žalovanej doručeným súdu dňa 09. 03. 2018 a vec opätovne prejednať a rozhodnúť. Súd
prvej inštancie v novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)