Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222099
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:5116222099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu

JUDr. Ivici Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. G.
XXX/X, XXX XX O., právne zastúpený
Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom, so sídlom Ul. Matice slovenskej 17, 971 01 Prievidza proti
žalovanému 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31
320 155, právne zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom
Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, žalovanému 2/ Dražby a aukcie, s.r.o.,
so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, právne zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so

sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036 a žalovanému 3/ T.. V. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX J.,
o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č. k. 14C/149/2016-356 zo dňa 24. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 14C/149/2016-356 zo dňa 24. mája 2019 výrokom I. žalobu
zamietol, výrokom II. zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému 1/ až 3/ 100 % trov konania a
výrokom III. zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť Slovenskej republike trovy konania s poukazom na
§ 21 ods. 2, 4, § 7 ods. 2, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, 4,
§ 17 ods. 5 písm. a/ zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, § 137 písm. d/, § 111 ods. 1, §
205, § 255 ods. 1, čl. 4 ods. 1, § 259, § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa
31.8.2016, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 7.11.2016 domáhal, aby súd určil neplatnosť dražby,
ktorá sa konala dňa 31.5.2016 v Martine a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území Prievidza, obec Prievidza, okres Prievidza, zapísané: 11 na liste vlastníctva číslo
XXXX: byt č. XXX, na 3. podlaží, vo vchode č. 4, bytového domu súp. č. XXXXX, postaveného na
pozemku parc. Č. KN-C XXXX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria a podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXXX o veľkosti XXXX/

XXXXXX, spoluvlastnícky podiel
k pozemku, par. č. KN-C XXXX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti XXXX/
XXXXXX, XX na liste vlastníctva číslo XXXX: spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXo výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti X/XX-in, spoluvlastnícky podiel k pozemku
parc. č. KN-C XXXXX o výmere XX mX - zastavané plochy
a nádvoria o veľkosti X/XX-in a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX

o výmere XX mX - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti X/XX-in. Priebeh dražby bol osvedčený
Notárskou zápisnicou N 189/2016 BNZ 19256/2016, NCRIs 19832/2016, spísanou B.. Z. Z., notárkou
so sídlom v Martine. Výlučným vlastníkom predmetu dražby bol v čase vykonania dražby žalobca.
Navrhovateľom dražby a zároveň záložným veriteľom bol žalovaný 1/. Dražobníkom bol žalovaný 2/.
Vydražiteľom bol žalovaný 3/. Žalobca uviedol, že má za to, že ako predchádzajúci vlastník predmetu

dražby bol dotknutý na svojich právach, nakoľko v rozpore so zákonom prišiel o vlastníctvo predmetu
dražby
a podaním žaloby sa domáha ochrany svojich práv. Žalobca v žalobe uviedol, že spochybňuje celkovú
výšku pohľadávky žalovaného 1/, nakoľko mu ju žalovaný do dňa podania žaloby nepreukázal. Žalobca
žalobu ďalej odôvodnil tým, že dražbou bol porušený zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
a dražba sa uskutočnila v rozpore s ustanoveniami

§ 10 ods. 1, § 12 ods. 4 a § 17 ods. 5 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z. z. Tvrdil, že mu nebol
doručený do vlastných rúk znalecký posudok, ani oznámenie o dražbe. Namietal aj správnosť
určenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby znaleckým posudkom vypracovaným znalcom T.. B. W..
Stanovenú všeobecnú hodnotu považuje za značne podhodnotenú
a takto stanovená všeobecná hodnota podľa žalobcu ovplyvnila aj výšku ceny dosiahnutej napokon

vydražením. Z vykonaného odkazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že vyššie uvedené
nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom, ktorým bola zabezpečená pohľadávka záložného
veriteľa, ktorým bol žalovaný 1/. Záložné právo zabezpečovalo pohľadávku zo Zmluvy o úvere číslo U
1260459. Dlžníkom z tejto zmluvy bol žalobca, ktorý mal aj postavenie záložcu. Dňa 19.8.2015 žalovaný
1/ vyhlásil splatnosť uvedeného úveru

a vyzval žalovaného aby mu uhradil pohľadávku vo výške 32.927,13 Eur. Žalobca uvedenej výzve
nevyhovel, preto dal žalovaný 1/ návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby za účelom predaja zálohu.
Z predloženej notárskej zápisnice N 189/2016 vyplýva, že dražba sa konala dňa 31.5.2016. Žaloba
bola doručená súdu dňa 31.8.2016, teda pred uplynutím troch mesiacov odo dňa príklepu. Podmienkou
úspešnosti žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby je okrem iného aj to, že žalobca musí v žalobe tvrdiť,

že boli porušené ustanovenia zákona
o dobrovoľných dražbách a že bol (kumulatívne/ v tejto súvislosti dotknutý na svojich právach. Uvedené
vyplýva priamo z § 21 ods. 2 ZoDD. Žalobca splnil túto podmienku, keď
v žalobe vyslovene uvádza, že bol dotknutý na svojich právach, nakoľko v rozpore so zákonom prišiel
o vlastníctvo predmetu dražby. Žalobca namietal, že mu nebola preukázaná výška pohľadávky na

uspokojeniektorejsadražbakonala.Podľanázorusúdujetátonámietkavovzťahuktvrdenejneplatnosti
dražbyirelevantná,povinnosťpreukazovaťvýšku,pravosťasplatnosťpohľadávky,nauspokojeniektorej
sa navrhuje dobrovoľná dražba má
v zmysle § 7 ZoDD navrhovateľ dražby predovšetkým voči dražobníkovi. No z dokazovania zároveň
vyplynulo, že žalovaný 1/ ako veriteľ pohľadávky oznámil žalobcovi výšku pohľadávky listom zo dňa

19.8.2015. Ďalšia výhrada žalobcu k platnosti dražby sa týkala výšky sumy, v akej bol predmet dražby
ohodnotený. V zmysle 12 ods. 1 ZoDD bol žalovaný 2/ ako dražobník povinný zaistiť ohodnotenie
predmetu dražby znaleckým posudkom, keďže sa jednalo o nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ si túto povinnosť
splnil. Všeobecnú hodnotu predmetu dražby neurčoval sám žalovaný 2/ ako dražobník ale znalec, na
ktorého sa obrátil.

Dražobník nemôže určiť znalcovi dopredu v akej hodnote má predmet dražby oceniť. Takýto
postup by bol porušením zákona. Všeobecnú hodnotu predmetu dražby určuje znalec
znaleckým posudkom, pričom pri jeho vypracovávaní vychádza zo štandardizovaných
znaleckých postupov a metód na základe právnych predpisov. Žalobca
nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval, že všeobecná hodnota predmetu dražby ku

dňu kedy bol vypracovaný posudok znalcom by bola iná (vyššia/, než ju stanovil tento znalec. K
samotnej výslednej cene dosiahnutej napokon dražbou súd prvej inštancie uviedol, že táto cena nie
je priamo závislá od všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Verejná
dražba je miesto, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a výsledkom je určenie
najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby možné predať. Samotná dražba veci je často najlepším

indikátoromskutočnejtrhovejcenyveci.Všeobecnáhodnotajevždyibaodhadomznalcaajehonázorom
vyjadrujúcim určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mala dosiahnuť na voľnom
trhu za dodržania podmienok poctivého predaja. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom však
neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cenadosiahnutá na dražbe. Cena sa tvorí ako priesečník ponuky a dopytu. Je teda zrejmé, že samotná
cena sa tvorila priamo na dražbe a vyjadrovala aktuálnu ponuku a dopyt po predmetnej nehnuteľnosti,
pričom prítomný záujemca prirodzene nemal záujem získať nehnuteľnosť za vyššiu sumu. Z notárskej

zápisnice vyplýva, že prvé najnižšie podanie určené na dražbe bolo vo výške 41.000,- Eur. Žalobca v
žalobe napokon namietal, že mu do vlastných rúk nebol doručený znalecký posudok ani oznámenie o
dražbe. Žalovaný 2/
v reakcii na toto tvrdenie predložil ako listinné dôkazy poštový podací hárok a doručenky.
Z uvedených listín vyplýva, že Znalecký posudok aj Oznámenie o dražbe zaslal žalovaný 2/ žalobcovi na

adresu O. XXX/XX, XXX XX O. T. G.. Obidve zásielky boli doručované do vlastných rúk a boli prevzaté
dňa 29.4.2016. Obidve doručenky sa podpísané vrátili žalovanému 2/. Žalovaný poprel, že mu boli
tieto písomnosti doručené a tvrdil, že podpis na doručenkách nie je jeho. Zároveň uviedol, že sa v
čase doručovania na uvedenej adrese už dávnejšie nezdržiava. Na základe dôkazného návrhu žalobcu
bolo na posúdenie pravosti podpisov nariadené znalecké dokazovanie z odboru Písmoznalectvo,
odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa/. Zo znaleckého predloženého posudku a z odborného

stanoviska vypracovaného znalkyňou ako doplnenie znaleckého posudku vyplynulo, že sporné podpisy
na doručenkách nie sú pravými podpismi žalobcu. Sporné podpisy sú vykonštruované. Ich pisateľ sa ani
nesnažil o napodobenie nesporne pravých podpisov žalobcu. Žalobcu však nie je možné jednoznačne
vylúčiť ako pisateľa sporných podpisov. Charakter sporných podpisov neumožňuje ani ich porovnanie s
prípadnými vzorkami rukopisu žalobcu. Určiť pisateľa vykonštruovaného nacvičeného podpisu je takmer

nemožné, pokiaľ on sám nechce pri skúškach písma ukázať, akým spôsobom sporný podpis vyhotovil.
V zmysle § 111 ods. 1 CSP sa údaje v potvrdení o doručení písomnosti (doručenka/ považujú za
pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. V zmysle § 205 CSP verejné listiny
potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Na
základe uvedeného platí prezumpcia správnosti údajov uvedených na doručenke. Pokiaľ chce žalobca

preukázať, že údaje na doručenke nie sú pravdivé, zaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno. Pokiaľ
nie je dokázaný opak, má sa za to, že podpis na verejnej listine urobila osoba, ktorej meno je tam
uvedené. Podľa rozsudku NS SR sp.
zn. 2 edo 199/2005: Verejná listina môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí
skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť. Pri verejnej listine teda

dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej pravosť.
V rámci dôkaznej situácie uľahčuje tomu účastníkovi, ktorý sa verejnej listiny dovoláva dôkaznú
povinnosť v tom zmysle, že tento účastník nemusí preukazovať pravdivosť v nej uvedených skutočností.
Naopak, účastník, ktorý pravosť obsahu takej listiny popiera, musí dokázať opak. Nestačí však iba
jednoduché popieranie pravdivosti obsahu listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu, ale účastník

musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina osvedčuje
alebo potvrdzuje, sú nepravdivé. Musia byť teda preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú
vierohodnosť obsahu verejnej listiny; inak nemožno verejnú listinu zbaviť jej dôkaznej sily. To, že
znalecký posudok
a oznámenie o dražbe boli riadne doručené poštovým doručovateľom do vlastných rúk vyplýva z

doručeniek predložených žalobcom 2/. Doručenky sú úplne vyplnené a majú všetky potrebné náležitosti.
Keďže majú povahu verejnej listiny, riadne doručenie písomností konkrétnemu adresátovi, ktoré
potvrdzujú sa prezumuje. Pokiaľ chcel žalobca vyvrátiť pravdivosť údajov na predložených doručenkách,
musel predložiť dôkaz o tom, že tieto doručenky skutočne nepodpísal, prípadne ktorá osoba ich naozaj
podpísala a prevzala zásielky namiesto neho. Niet totiž pochýb o tom, že zásielky niekto riadne

prevzal do vlastných rúk a doručenky podpísal. Pokiaľ chcel byť žalobca úspešný, musel úplne vyvrátiť
pravdivosť aspoň niektorého z údajov uvedených na týchto doručenkách. Pri posudzovaní doručovania
do vlastných rúk, ktorého úspešné zavŕšenie doručenka preukazuje je potrebné vziať do úvahy celý
mechanizmus tohto doručovania, t.j. že poštový doručovateľ odovzdáva zásielku adresátovi, ktorý sa
mu predtým preukázal dokladom totožnosti, adresát si zásielku prevezme a následne svojim podpisom

prevzatie zásielky potvrdí. Doručenka je teda dokladom o tom, že sa tento proces uskutočnil a že
zároveň prebehol v súlade s právnymi predpismi. Z výsledkov znaleckého dokazovania navrhnutého
žalobcom jednoznačne nevyplynulo, že by doručenky nemohol podpísať aj žalobca. Žalobca zároveň
nenavrhol žiadne ďalšie priame, či nepriame dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia o tom, že
uvedené písomnosti neboli doručené jemu. Žalobca nepreukázal nepravdivosť údajov, ktoré predložené

doručenky ako verejné listiny preukazujú. Na základe výhrad žalobcu, ale ani na základe vlastného
prieskumu vykonanej dražby súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli porušením
ustanovenízák.č.572/2002Z.z.odobrovoľnýchdržbách,anazákladektorýchbyboladražbaneplatná.Preto žalobu zamietol. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným 3/, ktorý žiadal
ustanoviť nového znalca
s tým, aby žalobca pred týmto znalcom za účasti všetkých strán sporu napodobnil sporný podpis a

akýkoľvek text. Súd prvej inštancie tento dôkaz nepripustil, pretože znalkyňa vo svojom odbornom
stanovisku uviedla, prečo je uvedený spôsob (úmyselné napodobenie sporných podpisov/ z hľadiska
znaleckého skúmania neprípustné.

3. Žalovaní boli v konaní plne úspešní a preto im súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V konaní boli vynaložené aj peňažné
prostriedkySlovenskejrepublikyzrozpočtovýchprostriedkovOkresnéhosúduPrievidza,atonaodmenu
ustanovenej znalkyne. Podľa dôvodovej správy k CSP § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky štátu.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní
o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v

čl. 4 CSP, teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská
republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal
žalobcu aby Slovenskej republike nahradil vynaložené trovy konania.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť

rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprel o odvolacie dôvody
uvedené v § 365 písm. e/, f/, g/, h/ CSP. Podľa názoru žalobcu a taktiež názoru súdu bola sporná len
otázka, či verejnú listinu podpísal žalobca alebo niekto iný s tým, že žalobca o tomto nemal žiadnu
vedomosť. Uvedený stav by spôsobil, že dobrovoľná dražba bola vykonaná nezákonne. Pre tieto
dôvody bol vykonaný dôkaz znalecký posudok, s ktorým záverom a celým postupom žalobca absolútne

nesúhlasí a má za to, že navrhnutý dôkaz kontrolný znalecký posudok, by tento stav mohol odstrániť.
Žalobca predložil všetky svoje podpisy z daného časového obdobia a tak isto bol ochotný vykonať
akúkoľvek súčinnosť pre znalca. Napriek týmto skutočnostiam znalec nedokázal zistiť skutočný skutkový
stav.Podľatohtovýkladupríslušnéhoznalcanikdynebudemožnéprelomiťprávnystav,ževerejnálistina
podpísaná inou osobou ako je v tomto prípade žalobca, bude vždy braná ako listina podpísaná žalobcom

bez toho, aby to vedel žalobca vyvrátiť. Má za to, že znalec by mal vedieť zistiť skutkový stav, pokiaľ
má dostatok materiálu, čo v tomto prípade mal.

5.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný1/.Navrhol,abyodvolacísúd,berúcdoúvahytotovyjadrenie,
rozsudokpotvrdilakovovýrokuvecnesprávny,aabyzaviazalžalobcunanáhradutrovtohtoodvolacieho

konania, vrátane trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného 1/. Uviedol, že z
odvolaniažalobcujezrejmé,ževadurozsudkuvidívpodstatevtom,žesasúdprvejinštancienestotožnil
s jeho pohľadom na prejednávanú vec. Poukázal na § 220 ods. 2 CSP. Po preštudovaní rozsudku je
žalovaný 1/ názoru, že uvedené zákonné nároky bezo zvyšku splnil. Písomné vyhotovenie rozsudku je
ako celok zreteľné, jasné a porozumiteľné a prehľadne štruktúrované, pričom obsahuje opis prednesov

a vyjadrení žalobcu i žalovaného, spolu s nevyhnutnou a rozsahom prijateľnou (t.j. text nezahlcujúcou/
citáciou príslušných právnych predpisov, ktoré sa na prejednávanú vec vzťahujú a ktoré boli vzaté do
úvahy pri rozhodovaní súdu vo veci samej, taktiež vyčerpávajúce informácie o vykonanom dokazovaní.
Rozsudok tak dáva jasné
a argumentačne podložené odpovede na nosné, zásadné a základné otázky prejednávanej veci. Podľa

ustálenej judikatúry ÚS SR je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces, okrem iného
aj, právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. sp. zn. Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04/. S ohľadom na znenie odvolania žalobcu je možné uviesť, že pramení

jedine v neochote žalobcu akceptovať právny názor vo veci konajúceho súdu prvej inštancie. Vo svojom
odvolaní tak žalobca v podstate len opakuje svoj pohľad na vec a za ,,každú cenu“ sa snaží nájsť
v odôvodnení rozsudku údajné nedostatky, ktoré by mali mať za následok jeho revíziu či zrušenie v
odvolacom konaní. Takými nedostatkami a už vôbec nie takej intenzity však rozsudok určite netrpí. Z
pohľadu žalovaného 1/ je tak odvolanie žalobcu odsúdené na neúspech. Záverom uviedol, že odvolanie

žalobcu obsahuje opakované argumenty žalobcu,
s ktorými sa súd prvej inštancie bezo zvyšku a presvedčivým spôsobom vysporiadal, ďalej že
argumentácia žalobcu vychádza z nepochopenia zložitosti a štruktúry právneho vzťahu
a taktiež právnych noriem, ktoré sa v čase podpisu zmluvy na tento vzťah aplikovali.6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/. Uviedol, že žalobca nepredložil priame alebo nepriame
dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia (odvolacie dôvody/, ktoré by potvrdili neplatnosť dražby v

zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, že žalobca mal plnú vedomosť o tom, že neplní si svoje
povinnosti voči žalovanému 1/ a 2/ od samého začiatku ako podpísal úverovú zmluvu až do odvolania na
neplatnosť.Poukázalnatože,žalobcajeneplatičaneplnísisvojezáväzkyvočiveriteľom(upomienkazo
dňa 12.06.2019 od zástupcu správcov bytových a nebytových priestorov v tejto nehnuteľnosti (domu/, od
spoločnosti I. s.r.o. O.. Platiť do fondu opráv a ostatné platby za nájom domu - služby spojené s užívaním

bytu na G. X/XXX boli žalobcovi stanovené uznesením OS Prievidza zo dňa 03.05.2017 (predbežné
opatrenie/.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods.
1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §

363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok súduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnypodľa§387

ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred
súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal
zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

9. K procesnému postupu odvolacieho súdu. ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred
jeho vyhlásením, dňa 6.05.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli
splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

10. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní

nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a
b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach
a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci,

pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s požiadavkami § 220

ods. 2 CSP a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Súd prvej
inštancie zistil skutkový stav na základe náležite vykonaného dokazovania
a hodnotenia dôkazov. Jeho právne posúdenie má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov.

12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
s poukazom na ním citované ustanovenia Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách žalobu
žalobcu zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods.
2 CSP uvádza:

13. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenémužalobcom a k obrane žalovaných. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo
vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v
napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce

na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na
podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím
súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd
nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní...“.

14. Jediným odvolacím dôvodom bola námietka nezákonne vykonanej dobrovoľnej dražby nakoľko
podpis na doručenke ako verejnej listine nie je žalobcov a nevykonanie navrhnutého dôkazu -
kontrolného znaleckého posudku. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvej

inštancie sa stotožnil s názorom, že žalobca nepreukázal nepravdivosť údajov na doručenkách, ktoré
preukazujú, že znalecký posudok a oznámenie o dražbe boli žalobcovi riadne doručené. Dokladom o
doručení písomnosti je doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 205 CSP (predtým § 134
O.s.p.). Súd vychádza
z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručovaní a kým nie je preukázaný opak, súd

považuje údaje na doručenke za pravdivé (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010,
sp. zn. 4 Cdo 240/2010). Ustanovenie § 192 CSP upravuje, kedy je preukázaná skutočnosť, pre ktorú
je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku. Ak strana sporu spochybňuje správnosť
údajov uvedených na doručenke a namieta, že zásielku neprevzala je povinná preukázať opak, teda
preukázať, že údaje na doručenke (nielen podpis) sú nesprávne. Samotná doručenka osvedčuje nielen

skutočnosť o prevzatí zásielky oprávnenou osobou (prípadne vyznačením splnomocnenej osoby na
prevzatie zásielky), ale aj čas doručenia (dátum). Poštový doručovateľ, resp. iný doručovateľ musí
dodržať presný postup pri doručovaní zásielky. Žalobca nepreukázal, že tento postup nebol dodržaný,
že údaje uvedené na doručenke (nielen podpis toho, kto zásielku prevzal) sú nepravdivé. Znalkyňa M..
Q. G. v Znaleckom posudku č. 16/2018 zo dňa 31.8.2018 uviedla, že sporné podpisy nie sú pravými

podpismi M. Z. a v Odbornom stanovisku č. 1/2019 k ZP č. 16/2018 zo dňa 18.2.2019 uviedla, že M. Z.
nie je možné vzhľadom na charakter sporných podpisov jednoznačne vylúčiť ako ich pisateľa, dá sa iba
konštatovať, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi M. Z.. Žalobca jednoznačne nepreukázal svoje
tvrdenia o neprevzatí zásielok, ktorými mu boli doručované písomnosti a to znalecký posudok k určeniu
všeobecnej hodnoty predmetu dražby a oznámenie o dražbe. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o

porušení ustanovení zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, na základe ktorých by bola
dražba neplatná.

15. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením súdu prvej inštancie, prečo nevykonal navrhnutý
dôkaz a to kontrolný znalecký posudok. Znalkyňa M.. Q. G. v Odbornom stanovisku č. 1/2019 uviedla k

návrhu na znalecké dokazovanie (žalobcov návrh, že napodobní sporné podpisy), že ide o neprípustný
návrh z pohľadu znaleckého skúmania.

16. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne
dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z

obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Žalobca ani v odvolacom
konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a
interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

17. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj
u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.Žalovaným patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca
ako neúspešná strana sporu je povinný podľa § 255 ods. 1 CSP nahradiť aj trovy konania, ktoré vznikli
Slovenskej republike

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému 1/, 2/ a 3/ ako úspešnej strane sporu priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za

dodržania zásad podľa § 251 CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP/:

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP/.

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP/.
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP/
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP/
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP/

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP/. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom

(§ 429 ods. 1 CSP/.