Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210203112
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8210203112.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci výkonu rozhodnutia maloletého U.
T., narodeného XX.XX.XXXX, , bytom pri matke v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, na návrh oprávneného G. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom
P. G. XXX/X, K. proti povinnej P.. U. T., narodenej XX.XX.XXXX, bytom P., Z. štvrť XXXX/XXX, o odvolaní

otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 14Em 4/2010-211 zo dňa 15.11.2016 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd“) návrh na výkon rozhodnutia zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade je nevyhnutné rozlišovať, či mal. U. styk s otcom
odmieta, resp. ide o situáciu, keď matka na styk s otcom mal. U. nepripraví a na jeho neochotu sa
nečinne prizerá, resp. ju bez relevantného dôvodu túto neochotu trpí (porov. Uznesenie Krajského súdu
v Hradci Králové vo veci 25Co/38/2003). V uvedenom prípade súd nezistil, žeby matka nechcela plniť
dobrovoľne to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, t.j. rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k.
4C/42/2008 - 73 zo dňa 04.02.2009. Príčinou toho, že sa styk nerealizuje je samotný U., ktorý sa s

otcom nechce stretávať. Súd má za to, že mal. dieťa v konaní nie je objektom a preto nie je nejakým
predmetom, ktorý sa odovzdáva, resp. vracia medzi rodičmi. Mal. dieťa je tu subjektom konania, osobou
so všetkou ľudskou dôstojnosťou a ak má dieťa určitý vek, má aj procesné práva a povinnosti, ktorými
môže ovplyvňovať priebeh i výsledok súdneho konania. Odmietavý postoj k styku mal. U. s otcom by
pomohol zmeniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha o dosiahnutie harmonického vzťahu
postupným budovaním dôvery, avšak nenásilným spôsobom. Ak dieťa vyslovene styk odmieta, je podľa

ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne a to práve z dôvodu, že môže mať za následok
degradáciu vzťahu medzi dieťaťom a rodičom. ESĽP opakovane konštatoval, že článok 8 Dohovoru v
žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie
a rozvoj dieťaťa (napríklad Fiala proti Českej republike, rozsudok z 18.07.2006). Samotný mal. U. sa
jednoznačne vyjadril, že k otcovi nechce ísť, dokonca ako uviedol, nikdy k nemu nepôjde.

3. Poukázal na ustanovenia § 43 ods.1 Zákona o rodine, § 3 ods.1, 2, 5 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 207/2016.

4.Otecvzákonomstanovenejlehotepodalprotitomutouzneseniuodvolanie. Uviedol,žesúdnesprávne
právne danú vec posúdil. Má za to, že súd prvej inštancie mal za celé obdobie od začatia súdneho
konania o výkon rozhodnutia preukázané, že sa domáha styku s dieťaťom a že mu matka bezdôvodne

bráni v styku, čoho dôkazom sú aj oznámenia na polícií. Od roku 2010 až do doby podania návrhu
dochádzalo k značným prieťahom. Práve súd prvej inštancie spôsobil, že zo strany syna dochádzalopostupne k citovanému odcudzeniu. Samotné prejednanie veci a vypočutie syna na pojednávaní malo
určite na neho nepriaznivý dopad, pretože syn sa na pojednávaní rozplakal. Navrhol, aby odvolací súd si
prehral nahrávku z pojednávania, z ktorej by bolo poukázané, ako súd prvej inštancie realizoval pokyny

odvolacieho súdu a postupoval pri výsluchu rodičov. Je preukázané, že od roku 2010 sa domáha styku
s dieťaťom, záujem o syna je skutočný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a nariadil
výkon rozhodnutia.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie

ako vecne správne. Poukazuje na to, že počas celého obdobia, celých 10 rokov nešlo o bránenie
stretávania sa s mal. U.. Ak by tomu tak bolo, tak by nedovolila U. stretnúť sa s otcom mimo súdom
stanoveného času, dokonca pred pár týždňami bol U. u neho doma na návšteve. Celý proces bol
postavený na žiadosti zrušiť víkendové pobyty u otca na stretávanie sa počas dňa, keďže U. odmietal
spávať u otca, lebo sa nevedel vyporiadať so strachom.

6. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Poukazuje
na názor maloletého, ktorý sa odmietol kontaktovať s otcom a na jeho vek, keď je nevyhnutné, aby sa
rešpektoval jeho názor.

7. Vyjadrenie k vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky podal otec, ktorý uviedol, že na výkone

rozhodnutia trvá a žiada, aby styk bol praktizovaný s U.. Matke platí výživné bez meškania, U. mu
nikdy ani za pomoci úradu nevydala, ani za jej asistencie. Zvýšenie výživného však chcela. Nikdy nebol
pozvaný na súťaže, oslavy, birmovky svojho syna, nikdy o nich nevedel, tak to bolo aj s výberom
strednej školy, tanečnej školy a podobne.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového ďalej
len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie možno považovať za vecné správne.

9. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom sa stala otázka posúdenia správnosti záverov
o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia v prvej fáze vykonávacieho konania. Odvolateľ namieta
predmetný záver súdu tvrdiac, že v danej veci boli splnené podmienky pre nariadenie výkonu

rozhodnutia.

10. Nová právna úprava vyplývajúca z Civilného mimosporového poriadku týkajúca sa výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s vyhláškou MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“) precizuje postup súdu v

rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla
vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa
povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z
rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Je povinnosťou súdu zistiť, či pre neplnenie
povinnostívyplývajúcichzrozhodnutiaexistujúospravedlniteľnédôvody. Novokoncipovanéustanovenia

štvrtej časti CMP dôsledne sledujú dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatnia i v konaní o výkon
rozhodnutia vo veciach maloletých, kde v prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia a v
druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia.

11. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavila matka, maloletý

U., otec, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca. Kolízny opatrovník zaslal súdu písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Poukazuje na to, že prebiehalo
konanie vo veci zvýšenia výživného na Okresnom súde Poprad, konanie nie je ukončené, v priebehu
konania samotný otec uviedol, že sa s U. stretáva, stretnutia nie sú pravidelné, asi 1 x za mesiac mal.
U. otca navštevuje. Otec uviedol, že mu zakupuje oblečenie, ak ho o to U. požiada.

12. Odvolací súd následne pristúpil k zisteniu názoru maloletého dieťaťa na možnosti stretávania sa
s otcom ,možnosti rozvoja jeho vzájomných citových väzieb s otcom, či už prostredníctvom osobnéhostyku, ale aspoň telefonicky, za použitia telefónu, či iného zariadenia výpočtovej techniky, dôvody pre
odmietanie stretávania sa s otcom, rozsah a spôsoby jeho aktuálneho stretávania sa s otcom.

13. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým U. a zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
dňa 10.09.2019 vykonal pohovor za účelom opätovného zistenia jeho názoru a postojov k nariadeniu
výkonu rozhodnutia. U. uviedol, že s otcom sa toho času nestretáva a stretávať nechce. On sa chcel s
otcom stretávať, začal s ním komunikovať cez sociálnu sieť, aj sa párkrát stretli. Otec sa s ním rozprával,
bolo to dobré, kúpil mu nejaké veci. Myslel si, že to bude dobré, ale znovu to pokazil. Začal na neho

útočiť vecami z minulosti a tým mu znova pripomenul čo sa dialo. Pochopil, že otec sa nezmenil a ani
nezmení. Nechce s ním mať nič spoločné. Je už dosť veľký, aby vedel posúdiť čo je pre neho dobré a
čo ho obťažuje. Otec si neuvedomuje, že má svoje povinnosti. Naposledy bol na svadbe u príbuzných
v apríli 2019, odmietol spať u svojho otca, spal u svojho krstného. S otcom sa nedá komunikovať. Je
úplne iný. Jeho krstný otec - jeho brat je úplne iný, jeho má rád, rád k ním chodieva. Už nestojí o konflikty
s otcom. Chcel ešte uviesť, že mamka ho nikdy neodhovárala, aby bol s otcom v kontakte. To všetko sú

otcove klamstvá a vykonštruované veci. Veď o tom svedčí aj to, že s rodinou otca je v kontakte často,
navštevuje ich cez prázdniny, dokonca u nich aj brigádoval.

14. Cieľom vykonávacieho konania je faktické uskutočnenie práva na plnenie, a teda vynútenie
povinnosti niečo plniť štátnou mocou, ktorá povinnosť bola uložená vykonateľným titulom, pokiaľ k

plneniu povinností nedošlo dobrovoľne. Výsledkom vykonávacieho konania má byť teda splnenie
povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútene a nemôže ním byť
popretie exekučného titulu. Práve z uvedeného dôvodu a za súčasnej ochrany záujmov maloletého
dieťaťa v tomto type vykonávacieho konania, štvrtá časť CMP v spojení s citovanou vyhláškou
ustanovujú postup súdu smerujúci k realizácii práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia.

V tomto type konania musí rozhodovaniu súdu predchádzať dôkladná úvaha založená na dôslednom
zistení skutkového stavu.

15. Vychádzajúc z obsahu spisu, na základe ktorého sa oprávnený domáha výkonu je rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4C/42/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2009.

16. Súd prvej inštancie zamietol návrh postupom podľa § 377 ods.1 CMP. V súlade s citovaným
ustanovením bolopovinnosťousúdu vprvejfázevykonávaciehokonania zistiť,čiskutočnenedochádza
k plneniu povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím a či existujú na to ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré
sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť.

17. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu po zrušení uznesenia súdu prvej inštancie odvolacím súdom
uznesením č.k. 21CoE/126/205-247 zistiť, či existujú ospravedlniteľné dôvody na strane povinnej, pre
neplnenie rozhodnutia, vyrovnať sa postojom maloletého dieťaťa. Vo fáze preverovania a zisťovania
dôvodov, pre ktoré nedochádza k plneniu povinnosti uložených rozhodnutím súdu, súd vykonal výsluch

maloletého U. a oprávneného a povinnej.

18. Súd následne prijíma záver o existencii ospravedlniteľných dôvodov pre ktoré nedochádza k
realizácií styku otca s maloletým synom a predpokladal, že vzhľadom na názor vyslovený maloletým
U. pred súdom nie je možné tieto dôvody odstrániť. Dospel k záveru, že nie je možné pričítať

matke maloletého dieťaťa odmietanie povinnosti plniť uloženú povinnosť a dospel k záveru, že na strane
matky existujú ospravedlniteľné dôvody a uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nevydá, ale návrh
zamietne.

19. Postup súdu a jeho záver možno považovať za dôvodný. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných

dôvodov súd zohľadňuje viacero faktorov a to správanie povinného, čo urobil preto, aby došlo k realizácií
plnenia, či povinný je príčinou neplnenia povinnosti, aké je správanie sa oprávneného, vzťah s
maloletým a ako aj správanie a názor maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

21. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.22. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Podľačlánku5zákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„ZoR“)záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,

telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj

vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

23. Daný prípad poukazuje na to, že je nevyhnutne si uvedomiť, že v prípadoch výkonu rozhodnutia súd

zabezpečuje vhodné predpoklady pre realizáciu rozhodnutia. Nemá však vo svojej moci dosiahnuť to,
aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (porovnaj napríklad rozhodnutie ÚS IV. 452/2013).

24. Odvolací súd pri prijatí svojho záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie prihliadol
tak rovnako na záujem maloletého dieťaťa. V každej veci, aj vo veci výkonu rozhodnutia je vždy

najdôležitejší a prioritný záujem maloletého dieťaťa. V každom konaní musí byť rešpektovaný záujem
dieťaťa, je výsostný. Súd musí pomôcť rodičom prekonať neschopnosť rodičov, ale nie je však možné,
aby bolo nútené dieťa k plneniu povinností. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že realizácia
rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa takmer vždy závislá nielen od
vôle rodičov, ale aj od maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak príslušný súd len vytvára, prípadne

zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to,
aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia.

25. Vo veci nadradenia záujmu maloletého dieťaťa pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa maloletých detí
bolo poukázané v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (Nuutinen proti Fínsku č. 32842/96,

§ 110, Voleský proti Českej republike č. 63267/00, § 102 29. jún 2004). „najlepší záujem dieťaťa môže
v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (Fiala proti Českej republike,
rozsudok z 18.januára 2016, ods. 96).“ Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku
je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce. Bude odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania
rodiča, s ktorým dieťa žije (Zavřel proti Českej republike, rozsudok z 18. januára 2007, ods. 52).

26. Odvolací súd akceptuje tvrdenia a názor otca, že v priebehu dlhej doby nedošlo k realizácii styku
so synom. Súhlasí s tým, že je povinnosťou súdu prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s
dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, zdôrazňuje však že táto povinnosť nie je absolútna.Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor.“ Štátne orgány
síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie
prostriedky nemôže byť neobmedzená. Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a

hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru“ (Volský proti Českej
republike, bod 118).

27. Vzhľadom na zistenia odvolacieho súdu o pocitoch, postojoch maloletého U. vo vzťahu k
otcovi, o potrebe obnoviť vzťah syna s otcom už len pomocou snahy a záujmu oboch syna aj otca,

postupnosťou, smaximálnymprihliadnutímnazáujemmaloletého,ktorýjevoveku,kedybudedospelým
človekom, dospel aj odvolací súd k záveru, že nie je v záujme maloletého aby sa pokračovalo vo
vykonávacom konaní. Nútené stretávanie sa maloletého a otca nevytvorí medzi nimi puto, v tomto
štádiukonaniavyvíjanietlaku bypôsobilokontraproduktívne.Jepotrebnézdôrazniť,ževdanomprípade
je dôležitý záujem otca stretávať sa so svojím dieťaťom, podieľať sa na jeho výchove, ale samotný
výkon rozhodnutia sa musí realizovať tak, aby bol prednostne sledovaný najlepší záujem dieťaťa, ktorý

prevažuje nad záujmom rodiča. Je preto odôvodnené, v tomto štádiu konania nepokračovať vo
vykonávacom konaní.

28. Veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou oblasťou, preto je potrebné k použitiu donucovacích
prostriedkov pristupovať s maximálnou opatrnosťou (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Reigado Ramos vs. Portugalsko).

29. Odvolací súd je toho názoru, že k vyriešeniu podstaty problému môže prispieť len zmena postoja
maloletého U. a hľadanie si vzájomnej cesty k sebe. V prejednávanej veci nie je možné s určitosťou prijať
záver o tom, či matka aj napriek jej prezentovanej snahe naozaj vždy pôsobí aktívne na maloletého, aby

neodmietal styk s otcom, Preto v tejto prejednávanej veci, ktorá je veľmi zložitá, vyplývajúc z postojov
účastníkovkonaniajenevyhnutnépristúpiťveľmicitlivokposúdeniupredpokladovprenariadenievýkonu
rozhodnutia. V tejto fáze konania nie je možné existujúci vzťah medzi účastníkmi konania s prihliadnutím
na stav maloletého dieťaťa, v ktorom sa nachádza formalisticky zhodnotiť postoj matky ako odmietavý
alebo taký, ktorý prináša nedobrovoľne podrobenie sa existujúcemu rozhodnutiu o úprave styku otca

s dieťaťom.

30. Vzhľadom na to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu odvolací súd
potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne ( § 387 ods. 1 C.s.p).

31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov
nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).