Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200306
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818200306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom v Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v I. Y. č. XXX a 2/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v I. Y. č. XXX, o zaplatenie sumy
5.036,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa
15.01.2019 č.k. 10Csp 14/2018-57 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
4.619,91 eur spolu s 5 % -ným úrokom z omeškania zo sumy 4.303,19 eur od 28.10.2016 do zaplatenia

v splátkach po 35 eur mesačne splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že nezaplatením
čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh, pričom splatnosť prvej splátky nastane v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku rozsudok, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k poplatkom za upomienky
vo výške 365 eur, potvrdzuje.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 84 %.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 4.303,19 eur spolu s 5 % -ným ročným úrokom z omeškania od 28.10.2016 v
splátkach po 35 eur mesačne. Čo do zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa

11.02.2013 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným medziúver na
základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaným bol poskytnutý medziúver spolu v sume
4.900 eur v dvoch splátkach a to v prvej vo výške 4.000 eur a v druhej vo výške 900 eur. Za spracovanie
poskytnutého medziúveru bol žalovaným zaúčtovaný poplatok v sume 100 eur a to pri prvej splátke
medziúverutak,žecelkovávýškavyplatenéhomedziúverubolazníženáovýškutohtopoplatku.Žalovaní
nesplácali poskytnutý medziúver riadne a včas, a preto im žalobca zaúčtoval nasporenú sumu z
účtu stavebného sporenia v sume 696,81 na sumu poskytnutého medziúveru. Po započítaní tak dlh

predstavoval sumu 4.303,19 eur, v ktorej mal byť zahrnutý i poplatok za poskytnutie medziúveru v sume
100 eur. Listom zo dňa 17.08.2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok s
upozornením, že ak nebudú doplatené, žalobca bude požadovať celého zostatku úveru s prísl. preddohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko táto výzva zostala bez odozvy, žalobca dňa 27.10.2016 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s prísl.

3. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

4. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý
sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov.

5. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti

úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop.

6. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného vo veci 4Obo/143/1998,
dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho
splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

7. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade

by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
konania.

8.Vdanejprávnejvecižalobcapristúpilkzosplatneniuceléhoúverukudňu27.10.2016,tedatýmtodňom

sa stal splatný celý úver. Zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na dohodnuté úroky z úveru od 27.10.2016,
pretože po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

9. Vzhľadom na uvedené, žalobcovi nebol priznaný nárok na dohodnutý úrok z omeškania po

zosplatnení. Zosplatnením veriteľ prestal poskytovať dlžníkom finančnú službu a nárok na ďalšie
dohodnuté úroky po zosplatnení mu tým zanikol. V prípade nevrátenia finančných prostriedkov dlžníkmi
nastáva právo na sankčný postih, a to na zákonný úrok z omeškania.

10. Žalobcovi neboli priznané ani nároky na poplatky, ktoré zrejme predstavovali poplatky za upomienky,

za omeškanie splátok, za vedenie účtu, i keď ich žalobca v žalobe presne nešpecifikoval. V danom
prípade ide o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe
pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania
navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to

znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku
na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne

posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Žalobca nepreukázal zaslanie upomienok a ani
nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške.
Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie.
Predmetný poplatok tak prestavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu,
nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň

považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

11. Ďalším nárokom bol aj poplatok za poistenie. Poistenie, tak ako bolo dojednané v úverovej zmluve,
nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobcanepredložil žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. S najväčšou
pravdepodobnosťou možno predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie nerozhodli po uzavretí úverovej
zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred

naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia úverovej zmluvy. Z tohto titulu nebol
tento nárok žalobcovi priznaný.

12. Zároveň podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. žalovaným bolo vzhľadom na ich pomery povolené splácať
dlh v mesačných splátkach.

13. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

14. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.303,19 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, výroku o

zamietnutížalobyvčastitýkajúcejsaúhradypoplatkovzaupomienkyvovýške365eur,podalvzákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v jeho vyhovujúcej časti zmeniť tak, aby
žalovaným bolo povolené dlžnú sumu splácať v splátkach po 50 eur mesačne, a to vždy do 15 -teho dňa
v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku až do
zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane dlh zročným v celosti, resp. pod stratou

výhody splátok. V časti zamietnutých úrokov za úver do splatnosti úveru a po splatnosti úveru navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podľa ust. § 497 Obchodného
zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Uvedené ustanovenie priznáva veriteľovi právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých

peňažných prostriedkov, ale zároveň právo na úroky z úveru za stav nedostatku, absencie požičanej
sumy istiny. Veriteľ totiž až do reálneho vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov nemal skutočnú
možnosť disponovať týmito prostriedkami a stráca zisk. Úroky za úver sú vlastne plnením zo strany
žalovaných ako cena obetovanej príležitosti žalobcu nakladať s poskytnutými peňažnými prostriedkami
a dosiahnuť zisk. Možnosť disponovať peňažnými prostriedkami žalobca nemá až do momentu ich

vrátenia,nielendomomentusplatnostiúveru.Nemožnopretosúhlasiťsnázorom,žeposplatnostiúveru
peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom nie sú naďalej požičané. Ust. § 503 Obchodného zákonníka
v žiadnom prípade nevylučuje právo na úroky za úver aj po splatnosti úveru. Práve naopak, výkladom a
contrario ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka možno dospieť k záveru, že pokiaľ nedôjde
k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov, dlžník je povinný platiť úroky z úveru a teda nie len

do doby vyhlásenia splatnosti úveru. Účelom ust. § 565 Občianskeho zákonníka je poskytnúť veriteľovi
právne prostriedky na jeho ochranu pre prípad omeškania dlžníka s plnením splátok, nie zhoršenie
postavenie veriteľa oproti postaveniu, ktoré mal pred uplatnením práva podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, hoci aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie povýšil princíp zvýšenej ochrany
spotrebiteľa porušujúceho povinnosti ako slabšej strany nad princíp právnej istoty, čo je v právnom štáte

neprípustné. V odôvodnení rozsudku nepoukázal na žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu,
ktoré by nárok žalobcu na úrok za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučovalo. Pri rozhodovaní
sa vychádzalo len z rozhodovacej činnosti súdov, ktorú nemožno považovať za záväznú a nezohľadnila
sa komplexne právna úprava zmluvy o úvere obsiahnutá v Obchodnom zákonníku.

15. Žalovaným bolo povolené splácať dlžnú sumu v splátkach po 35 eur mesačne vzhľadom na
nepriaznivú finančnú situáciu u žalovaných, ktorí vyživujú tri maloleté deti. V tomto smere je rozhodnutie
nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia tak odporuje princípom spravodlivého procesu
pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť v dôsledku čoho je rozhodnutie
nepreskúmateľné. Priznaná výška mesačných splátok po 35 eur je vzhľadom na splácanie pohľadávky

splatnej z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru neprimerane nízka. Len istina vo výške
4.303,19 eur by bola splácaná dlhšie ako 9 rokov. Tento stav je neprijateľný už aj preto, lebo istina
sa naďalej úročí a celková výška dlžnej sumy narastá. Taktiež bolo opomenuté, že nezaplatením
ktorejkoľvek splátky sa stane dlh zročným v celosti.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu je len čiastočne opodstatnené.17. Vo veci, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k nezaplateným úrokom za úver vo výške
316,72 eur a výroku o povolení splátok bez hrozby straty výhody splátok, sa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu

odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

18. Čo sa týka sumy 316,72 eur, táto predstavovala nezaplatené úroky z úveru do doby jeho

zosplatnenia, na ktoré žalobcovi nárok vznikol aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku.

19. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky
poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov

a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do
ich maximálnej výšky.

21. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda

podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že
veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v
splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru

k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný

pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť

v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa
na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastalstav,kedyspotrebiteľužnemáprávnytitulmaťpeňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

22. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne
upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorú v prípade plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik

záväzkov.Vyhlásenímpredčasnejsplatnostizostranyžalobcuakoveriteľaavzmysleustanovenia§565
Občianskeho zákonníka zmluva zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy
a zaniká aj povinnosť žalovaných ako spotrebiteľov splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých
splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnejzmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla.
Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné
úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu

účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa
s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne
úroky.

23. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného

zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho
splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odstavec 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne
splácaniepreprípad,žesaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach.Preotázkusplatnosti
úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky , ktoré sa ho týkajú.

Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky
len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expresis verbis v prvej vete
ustanovenia§503ods.1upravuje,že„záväzokplatiťúrokyjesplatnýspoluso záväzkomvrátiť“použité
peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných
prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia

§ 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „ v čase , keď sa má vrátiť“ zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „ v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.
Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden
iný výklad.

24. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre
prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje
v ustanovení § 503 ods. 1 a ods. 2, ktoré veriteľa oprávňuje na riadne úroky len do momentu vzniku
záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi , nie do momentu ich skutočného vrátenia.

25. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

26. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

27. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

28. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v

ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení

aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky
tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.30. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote

splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

31. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého

súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

32. Celkový dlh žalovaných voči žalobcovi predstavuje čiastku 4.619,91 eur pozostávajúcu z istiny vo
výške 4.303,19 eur a nezaplatených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 316,72 eur.
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 388 C.s.p. rozsudok zmenil tak, že žalovaným v 1.
a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 4.619,91 eur spolu s 5% -
ným úrokom z omeškania zo sumy 4.303,19 eur od 28.10.2016 do zaplatenia v splátkach po 35 eur

mesačne splatných vždy do 15 -teho dňa toho ktorého mesiaca s tým, že nezaplatením čo i len jednej
splátky sa stane splatným celý dlh, pričom splatnosť prvej splátky nastane v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku.

33. Čo sa týka lehoty na plnenie, táto je upravená v ust. § 232 ods. 2 a 3 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia,

ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. V prejednávanej veci pomery na strane žalovaných boli zisťované na pojednávaní konanom dňa

15.01.2019, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Žalovaní v 1. a 2. rade nikde nepracujú a poberajú sociálne
dávky. Ich celkové príjmy dosahujú spolu sumu 320 eur mesačne. Spoločne majú vyživovaciu povinnosť
k trom maloletým deťom. Tieto skutkové tvrdenia žalovaných žalobca nepoprel, a preto sa v súlade s
ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považujú za nesporné. Za takejto situácie bola žalovaným uložená povinnosť
splácať žalobcovu pohľadávku v splátkach po 35 eur mesačne. Zároveň žalobca má možnosť v súlade

s ust. § 232 ods. 4 C.s.p. požadovať zaplatenie celej pohľadávky v prípade omeškania žalovaných s
úhradou čo len jednej splátky.

35. Čo do zvyšku rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k
poplatkom za upomienky vo výške 365 eur, bol potvrdený (§ 387 C.s.p.).

36. Napadnutá zamietavá časť rozsudku sa týkala i žalobcom požadovaných poplatkov za poistné vo
výške 52 eur. Vo vzťahu k týmto poplatkom je potrebné zdôrazniť, že článok VI. zmluvy predpokladal
písomný súhlas žalovaných s poistením typu A - Poistenie zostatku dlhu. Existencia takéhoto písomného
súhlasu zo strany žalobcu preukázaná nebola. V tomto smere si teda žalobca nesplnil svoju procesnú

dôkaznú povinnosť.

37. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 396
ods. 1 a ods. 2 C.s.p.

38. Z uplatnenej istiny vo výške 5.036,91 eur bolo žalobcovi priznaných iba 4.619,91 eur, čo predstavuje
jeho 92 % úspech v spore. Po odrátaní 8 % -ného neúspechu žalobcu, ktorý je zároveň úspechom
žalovaných v 1. a 2. rade, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 84 %.

39. Čo sa týka trov konania pred odvolacím súdom, v tomto štádiu konania boli v prevažnej miere
úspešnejší žalovaní v 1. a 2. rade, keď žalobcovi v dôsledku ním podaného odvolania bola už
okrem prvoinštančným súdom priznanej istiny 4.303,19 eur priznaná ďalšia suma vo výške 316,72 eur
pozostávajúca z nezaplatených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V odvolacom konaníúspešnejším žalovaným v 1. a 2. rade však žiadne trovy v jeho priebehu nevznikli. Preto im ich náhrada
priznaná nebola.

40. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).