Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/106/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221066
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116221066.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: G.. R. G.. C. V., G.. R. G.., O..
J., L.. XX.X.XXXX, J. T. XX, XXX XX T., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK & Partners,
s.r.o., Skladná 38, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovaným: 1/ W.. C. V., L.. X.X.XXXX, J. D.
X, XXX XX G., 2/ W.. G. V., L.. XX.X.XXXX, J. D. XX, XXX XX G., 3/ C. V., O.. T.Á., L.. XX.X.XXXX,
J. D. XX, XXX XX G., právne zastúpeným Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom, Nám. legionárov 5,
080 01 Prešov, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 29C/238/2016-103 zo dňa 16.4.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Priznáva sa žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1/ až 3/ rade v
plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Súd určuje, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 07.11.2013 medzi žalovaným v 1. rade ako darcom
a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade ako obdarovanou v 2. rade
je v časti týkajúcej sa stavby súpisné č. XXXXX postavenej na parcele č. KN C XXXXX/XX, popis
stavby rodinný dom nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., evidovanej Okresným
úradom G., katastrálny odbor na LV č. XXXXX neplatná, pričom žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby súpisné č. XXXXX postavenej na parcele č. KN C XXXXX/XX,
popis stavby rodinný dom nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., okres G. evidovanej
Okresným úradom G., katastrálny odbor na LV č. XXXXX.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Citoval ustanovenia § 40a, § 143, § 145 ods. 1, § 657, § 658 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a tiež ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení uviedol, že predmetom sporu je určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa
7.11.2013 medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovanými 2/ a 3/ ako obdarovanými v časti prevodu
vlastníckeho práva k rodinnému domu súpisné č. XXXXX postavenému na parcele č. KN C XXXXX/XX
a určenie, že predmetná stavba patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného
1/, ktoré trvalo od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, bola postavená stavba - rodinný dom súpisné č. XXXXX
evidovaný na LV č. XXXXX. Tento bol postavený na parcele č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 181 m2, ktorá bola v čase výstavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ titulom darovacej
zmluvy zo dňa 22.12.2000. Rodinný dom bol postavený v rokoch 2001 až 2004, kedy bol skolaudovaný.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené, ani nijakým spôsobom zúžené. Dňa 7.11.2013
žalovaný 1/ darovacou zmluvou daroval rodinný dom aj s pozemkom svojim rodičom (žalovaným 2/ a 3/)
do podielového spoluvlastníctva každému po 1 k celku. Žalobkyňa sa listom zo dňa 14.10.2016 dovolala
relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy v časti týkajúcej sa stavby - rodinného domu.
S poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Českej republiky vo veci pod sp.zn.
30Cdo/3595/2014 dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade existuje naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti darovacej zmluvy a určení, že stavba patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nakoľko navrhovaným rozhodnutím sa stane právne postavenie žalobkyne
istým. Samotná žaloba o vyporiadanie BSM, kde by sa súd musel predbežne vysporiadať s ne/platnosťou
darovacej zmluvy, by v konečnom dôsledku nevyriešila právne postavenie žalobkyne, nakoľko rodinný
dom už nie je v katastri nehnuteľností zapísaný na žalovaného 1/.
Žalovaní nárok žalobkyne popierali s odôvodnením, že rodinný dom bol postavený výlučne z finančných
prostriedkov, ktoré žalovanému 1/ darovali jeho rodičia (žalovaní 2/ a 3/) a z finančných prostriedkov
požičaných žalovanému 1/, pričom napádanou darovacou zmluvou došlo len k naplneniu bodu V.
zmluvy o pôžičke zo dňa 28.6.2002, na základe ktorého v prípade nevrátenia peňazí bol žalovaný
1/ povinný vydať nehnuteľný majetok v rozsahu poskytnutej pôžičky. Žalovaní tvrdili, že žalobkyňa
nedosahovala taký príjem, aby jej prostriedky mohli byť použité na výstavbu rodinného domu. V tejto
súvislosti prvoinštančný súd uviedol, že predmetom BSM sú nehnuteľnosti, ak boli nadobudnuté počas
trvania manželstva, a to buď spoločnou činnosťou manželov alebo na základe nadobúdacích titulov
uvedených v § 132 OZ. Ak manželia nadobudli nehnuteľnosť za trvania manželstva a na zaplatenie
(výstavbu) použili čo i len sčasti spoločné peniaze, je potrebné do BSM zaradiť celú nehnuteľnosť.
Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú tiež peniaze získané pôžičkou bez ohľadu na to, či
zmluvu uzavreli obaja alebo len 1 z manželov (R 57/1970). Obdobne s poukazom na rozsudok NS ČR
sp.zn. 22Cdo/1326/2012 súčasťou BSM sú prostriedky získané niektorým z manželov vo forme pôžičky
alebo úveru a rovnako tak aj majetkové hodnoty získané za tieto prostriedky. K výstavbe rodinného
domu došlo počas trvania manželstva, ako aj bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného
1/. Podľa súdu prvej inštancie je nepochybné, že časť finančných prostriedkov vo výške 1.500.000,- Sk
(49.790,88 eura) bola získaná na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.6.2002 medzi žalovaným 1/ ako
dlžníkom a žalovanými 2/ a 3/ ako veriteľmi. Skutočnosť, že žalobkyňa o predmetnej zmluve o pôžičke
nemala vedomosť, nemá vplyv na to, že finančné prostriedky získané žalovaným 1/ na základe zmluvy
o pôžičke počas manželstva, ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu, patria do BSM. Preto aj
rodinný dom postavený za trvania manželstva, na výstavbu ktorého boli hoc aj len sčasti použité peňažné
prostriedky získané zmluvou o pôžičke čo i len jedným z manželov, patrí do BSM.
Za právne irelevantné považoval námietky žalovaných, že žalobkyňa nemá nárok na predmetný rodinný
dom, pretože nedosahovala príjem, ktorý by bolo možné použiť na výstavbu tohto rodinného domu.
Poukázal na skutočnosť, že podstata BSM je v tom, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania
manželstva, je ich spoločným vlastníctvom, pričom manželia nemajú nijakým spôsobom určený podiel
na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným veciam. Ide o kogentný zákonný dôsledok uzavretia
manželstva, ktorý manželia nemôžu dohodou vylúčiť. Vznikom manželstva vzniká aj BSM ku všetkému,
čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich nadobudli za
trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v ust. § 143 a § 143a OZ.
Prvoinštančný súd poukázal na to, že ak nejaká vec bola získaná za trvania manželstva a
bezpodielového spoluvlastníctva čiastočne z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, potom je
pri vysporiadaní manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad čerpaný, oprávnený iba požadovať,
aby sa mu nahradilo, čo takto vynaložil (R 42/1972). Preto námietky žalovaných o spôsobe a rozsahu
majetku patriaceho do BSM budú mať vplyv pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM, pričom predmetom
vysporiadania budú nielen aktíva, ale aj záväzky, ktoré počas manželstva vznikli. Ak za trvania
manželstva vznikne dlh, z ktorého bol zaviazaný len 1 z manželov, ktorý uzavrel zmluvu o pôžičke vo
vlastnom mene a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t.j. ak bola zaň získaná určitá
majetková hodnota, patrí aj táto hodnota do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela,
ktorý takto zaobstaral peniaze a je povinný ich vrátiť a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný
majetok zo svojho, sa prihliadne pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (R 57/1970).

V súvislosti s námietkami žalovaných, že darovacou zmluvou došlo iba k naplneniu bodu V. zmluvy o
pôžičke zo dňa 28.6.2002, keď žalovaný 1/ bol povinný namiesto peňazí vydať nehnuteľný majetok, súd
prvej inštancie s poukazom na znenie § 657 OZ uviedol, že v prípade pôžičky dochádza k prenechaniu
druhovo určených vecí (v danom prípade peňazí), takto prenechané veci prechádzajú do vlastníctva
dlžníka, ktorý ich môže nielen užívať, ale aj spotrebovať a namiesto nich vrátiť iné veci toho istého
druhu. V prípade pôžičky je teda pojmovo vylúčený záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi individuálne určenú
vec. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
33Odo/846/2006 vydaný v obdobnej veci, podľa ktorého, ak účastníci zmluvy o pôžičke dojednali,
že dlžník vráti veriteľom nehnuteľnosti, ktoré od nich predtým kúpil alebo im vráti požičanú sumu, je
platnou len tá časť zmluvy, v ktorej sa dlžník zaviazal vrátiť dlh v peniazoch. Dojednanie účastníkov,
podľa ktorého bolo jednou z alternatív plnenia vrátenie nehnuteľností, spôsobuje čiastočnú neplatnosť
zmluvy v zmysle § 41 OZ, pretože dôvod neplatnosti sa vzťahuje na časť právneho úkonu, ktorá je
oddeliteľná od ostatného obsahu. V danom prípade prvoinštančný súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke zo
dňa 28.6.2002 v bode V., ktorou bol dlžník povinný v prípade neuhradenia pôžičky v peniazoch veriteľom
vydať nehnuteľný majetok v rozsahu poskytnutej pôžičky za čiastočne neplatnú pre rozpor s kogentným
ust. § 657 OZ.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 7.11.2013 uskutočnená
medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ a 3/, predmetom ktorého bola stavba - rodinný dom, je v tejto
časti neplatný, pretože v čase uzavretia darovacej zmluvy boli strany sporu (žalobkyňa so žalovaným 1/)
manželmi, v konaní nebol preukázaný súhlas žalobkyne s uzavretím darovacej zmluvy, tento ani daný
nebol, o uzavretí tejto zmluvy žalobkyňa ani informovaná nebola, čo v konaní rozporované nebolo. V
danom prípade nešlo o bežné a obvyklé hospodárenie s vecou - rodinným domom, ktoré sa pravidelne
opakuje, nevymyká sa obvyklému hospodáreniu, ani o obstaranie iných, bežných vecí, ktoré sa týkajú
spoločných vecí manželov. Súd dospel k záveru, že išlo o darovanie hodnotnej veci, ktorú súdna prax
nepovažuje za bežnú vec. Tým, že súhlas žalobkyne k prevodu predmetného rodinného domu nebol
daný, je tento právny úkon neplatný.
Iba v prípade, ak by bol rodinný dom nadobudnutý počas trvania manželstva výlučne z prostriedkov
patriacich žalovanému, nepatril by do BSM. V danom prípade však mal súd prvej inštancie za
preukázané, že stavba - rodinný dom bola za trvania manželstva postavená čiastočne z finančných
prostriedkov získaných žalovaným 1/ titulom zmluvy o pôžičke, a preto takáto stavba nadobudnutá čo
i len sčasti za požičané finančné prostriedky patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného 1/, a preto žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej
žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ až 3/ odvolanie a to proti
obidvom výrokom a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná
žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania alebo ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
d), f), h) CSP. Namietali, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal a nevyhodnotil správne poskytnuté
peňažné plnenia žalovanými 2/ a 3/ svojmu synovi - žalovanému 1/, pričom poskytnutá peňažná čiastka
v rokoch 2002 a 2003 spolu činila 3.500.000,- Sk, z toho titulom darovania 2.000.000,- a titulom
pôžičky 1.500.000,- Sk. Zmiešané tituly peňažných plnení, ale súčasne aj zánik dlhu z pôžičky, je
nevyhnutné dôsledne vyhodnotiť, čo prvoinštančný súd vykonal povrchne a nedôsledne. Za nepravdivé
považovali konštatovanie súdu, že žalobkyňa listom zo dňa 14.10.2016 údajne zaslala žalovaným
do vlastných rúk dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy. Žalovaní o takejto písomnosti
nevedia, nebola im doručená, ani ju neprevzali. V danom prípade fikcia doručenia je nepoužiteľná. Je
nesprávny názor prvoinštančného súdu, že ak manželia nadobudli nehnuteľnosť za trvania manželstva
a na zaplatenie (výstavbu) použili čo i len sčasti spoločné peniaze, je potrebné do BSM zaradiť celú
nehnuteľnosť. Ani prvoinštančným súdom uvádzané judikáty nemožno na daný prípad aplikovať, pretože
predpokladajú peňažné prostriedky získané formou pôžičky čo aj jedným z manželov, lenže táto vec
je iná vzhľadom na záväzné zmluvné ustanovenia dohodnuté v zmluve o pôžičke zo dňa 28.6.2002,
ktoré robia túto zmluvu špecifickou a nie bežnou. Všetky súdom prvej inštancie uvádzané judikáty sú
nepoužiteľné, nakoľko tento konkrétny špecifický prípad nemožno podriadiť pod ten-ktorý uvádzaný
judikát. Je úplne bezvýznamné, či žalobkyňa vedela alebo nevedela o zmluve o pôžičke a darovacích
zmluvách. Ona môže byť v súčasnosti maximálne spokojná, že spoločná pôžička bývalých manželov je
už splatená, nakoľko pri prípadnom vyporiadaní BSM je žalobkyňa zaviazaná spoločne a nerozdielne na

zaplatenie všetkých dlhov vzniknutých počas trvania manželstva. Zmluva o pôžičke zo dňa 28.6.2002
je v skutočnosti podľa obsahu s prihliadnutím na vôľu veriteľov vyjadrenú v bode V. aj ako typ tzv.
zmiešanej zmluvy, ktorá neodporuje obsahu a účelu zákona, je vypracovaná notárom a ustanovenie
V. má zabezpečovací a ochranný charakter pre veriteľov. Podľa vyjadrenej vôle účastníkov zmluvy sa
jedná v podstate o zabezpečovací prevod práva podľa § 553 a nasl. OZ, ale za použitia odkladacej
podmienky podľa § 36 ods. 2 veta prvá OZ. Povinnosť odovzdať (darovať) rodinný dom veriteľom bola
zmluvne dohodnutá a zákonne realizovaná. Obdobné zabezpečovacie ustanovenia predsa používajú
všetky bankové inštitúcie pri poskytovaní pôžičiek alebo úverov, preto je možné v tejto veci aj použitie
analógie legis. Zdôraznili, že právne úkony vyjadrené slovami je podľa § 35 ods. 2 OZ potrebné
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Je mylný názor súdu prvej inštancie, že zmluva
o pôžičke v časti - naturálne plnenie, odovzdanie domu je v rozpore s § 657 OZ. Nie je v rozpore,
nakoľko táto zmluva musí byť posudzovaná a vyhodnotená úplne ináč, dôsledne a nie povrchne, ako
to urobil prvoinštančný súd. Prvoinštančný súd vyslovil neplatnosť bodu V. pre rozpor s § 657 OZ,
ale opomenul skutočnosť, že existuje § 561 ods. 1 OZ, ktorý ustanovuje možnosť splnenia záväzku
viacerými spôsobmi, keď účastníci si môžu dohodnúť i niekoľko predmetov plnenia, z ktorých sa má
splniť iba jeden, a to podľa vykonanej voľby. Ide o tzv. alternatívne plnenie. Poukazovali pritom na
odborné právne publikácie JUDr. Imrich Fekete, CSc., Mgr. Martina Feketeová a iné, ako aj definíciu
pojmu alternatívneho záväzku významného nemeckého právnika K. F. von Savigny. Možnosť vydania
domu veriteľom, ktorý bol postavený výlučne z peňažných prostriedkov žalovaných 1/ a 2/, bola v
zmluve o pôžičke dohodnutá, teda bod V. je správny a zákonný. V zmysle § 2 ods. 3 OZ si účastníci
občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona,
pričom ust. § 657 OZ nezakazuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu dohodnúť iné plnenie ako
peňažné, čo vyplýva aj zo slova - najmä peniaze aj z výkladu ustanovenia. Poukazovali pritom na
rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV.ÚS 387/99 a na tam uvádzaný princíp zmluvnej autonómie. Nestačí,
ak prvoinštančný súd uvedie iba neplatnosť bodu V. zmluvy o pôžičke v odôvodnení, pretože takéto
rozhodnutie musí obsahovať autoritatívny výrok súdu, ktorým sa určí neplatnosť právneho úkonu, ale
nie iba v odôvodnení, ale vo výrokovej časti. Táto skutočnosť je významná pre zamietnutie žaloby,
nakoľko žalobkyňa nežiadala určiť, že zmluva o pôžičke z 28.6.2002 v bode V. je neplatná a súd
nemôže rozhodovať nad rámec petitu. Je nespochybniteľné, že ako celok je zmluva o pôžičke zo dňa
28.6.2002 platná, účinná a záväzná, a preto rodinný dom darovaný zákonne a zmluvne rodičom nemôže
tvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/. Existuje tu nespochybniteľná súvislosť,
prepojenosť, väzba a neoddeliteľnosť zmluvy o pôžičke s darovacou zmluvou zo dňa 7.11.2013, nakoľko
práve zmluva o pôžičke v bode V. poskytla zmluvný právny základ na ďalší zákonný a zmluvný právny
úkon účastníkov zmluvy, ktorým bola uzavretá darovacia zmluva zo dňa 7.11.2013. Prvoinštančný súd
v odôvodnení rozsudku vyslovil, že zmluva o pôžičke zo dňa 28.6.2002 je neplatná v bode V., avšak
tento názor súdu mal byť vyslovený vo výrokovej časti. Prvoinštančný súd aj napriek nadmernej snahe
„pomôcť“ žalobkyni nemohol ísť nad rámec jej petitu. Žalovaný 1/ vrátil darovaním rodinný dom, ktorý
nadobudol z peňažných prostriedkov podľa zmluvy o pôžičke, ale popri ustanoveniu bodu V. tejto
zmluvy plnil aj vrátenie daru podľa darovacej zmluvy zo dňa 21.8.2002 bod V., kde je zakomponovaná
podmienka vrátenia daru v prípade rozvodu manželstva. Nie je významné, že dom vydal v podobe daru
už v priebehu konania o rozvod manželstva, pretože v čase podpísania darovacej zmluvy už bol podaný
návrh na rozvod manželstva, teda bolo jednoznačné, že manželstvo bude rozvedené. Žalovaný 1/ na
základe zmlúv vrátil pôžičku (aj za žalobkyňu) dojednaným spôsobom, ale vrátil aj finančné dary, ktoré
iba on prijal, nepatriace do BSM, teda je v podstate v majetkovej otázke znevýhodnený. V rozsudku nie
je zodpovedané, akým spôsobom sa prvoinštančný súd vysporiadal so skutočnosťou, že 2.000.000,- Sk
boli žalovanému 1/ darované rodičmi a čiastka 1.500.000,- Sk bola požičaná a počas trvania manželstva
aj vrátená veriteľom. Namietali nedostatočné odôvodnenie rozsudku, nakoľko zásadné skutočnosti buď
neboli prvoinštančným súdom spomenuté alebo boli bagatelizované. Určením neplatnosti darovacej
zmluvy zo dňa 7.11.2013 a určením, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne
a žalovaného 1/, prvoinštančný súd privodil vznik bezdôvodného obohatenia v prospech žalobkyne. Na
záver žalovaní uviedli, že žalobkyňa je hovorkyňou Ústavného súdu SR a táto jej pracovná pozícia a
kontakty vyvoláva podozrenia, že súdne konanie a rozhodnutie, či už prvoinštančné alebo odvolacie,
môže byť ovplyvňované prostredníctvom tretích osôb v prospech žalobkyne.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá okrem iného poukázala na fakt, že žalovaní
neuviedli žiadne nové právne významné skutočnosti, ktoré by už neuviedli v konaní pred súdom
prvej inštancie. Na námietku žalovaných, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal a nevyhodnotil

poskytnuté peňažné plnenia žalovanými 2/ a 3/ svojmu synovi - žalovanému 1/ žalobkyňa poukázala
na to, že súd prvej inštancie sa s typom peňažných plnení a ich vplyvom na vytvorenie majetku
patriaceho do BSM zaoberal v citovaných bodoch rozsudku, kde presvedčivo a logicky zdôvodnil, prečo
nehnuteľnosť patrí do BSM žalobkyne a žalovaného 1/ a súčasne odôvodnil, na základe akých právnych
predpisov k tomuto záveru dospel. V zhode so záverom súdu prvej inštancie žalobkyňa uviedla, že
v súvislosti s nadobudnutím veci do BSM za trvania manželstva z finančných prostriedkov získaných
jedným z manželov - pôžičkou existuje ustálená súdna judikatúra (napr. rozsudok NS ČR sp.zn.
22Cdo/3596/2006) a teda, ak bolo vlastnícke právo k rodinnému domu nadobudnuté aj z finančných
prostriedkov, ktoré boli získané pôžičkou, rodinný dom patrí do BSM, a preto sa pri právnom úkone
darovania vyžadoval aj súhlas žalobkyne, nakoľko sa nejednalo o bežné nakladanie s vecou. Žalovaní
nespochybňovali, že finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.6.2002 boli použité na výstavbu
rodinného domu. Prvoinštančný súd správne ako predbežnú otázku skúmal platnosť zmluvy o pôžičke
zo dňa 28.6.2002, pričom sa žalobkyňa stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu o tom, že zmluva
o pôžičke je v časti ustanovenia čl. V. ods. 2 neplatná a to s poukazom na ust. § 657 OZ. Žalovaní v
podanom odvolaní iba vytrhávajú z kontextu ust. § 657 OZ jednotlivé slová, pričom im uniká význam tohto
ustanovenia. Pokiaľ žalovaní 2/ a 3/ poskytli žalovanému 1/ pôžičku vo forme finančných prostriedkov,
žalovaný 1/ im mal pôžičku vrátiť v rovnakej forme. Povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého dlhu je
súčasne podstatnou náležitosťou zmluvou o pôžičke, takže argumentácia žalovaných o alternatívnom
plnení pôžičky neobstojí. Argumentáciu žalovaných, ktorí považujú ust. čl. V. ods. 2 zmluvy o pôžičke za
ustanovenia zabezpečovacieho a ochranného charakteru veriteľov podľa § 553 a nasl. OZ, považovala
žalobkyňa za neaplikovateľné a v rozpore s princípmi právnej logiky. V súvislosti so zabezpečovacím
prevodom práva má veriteľ právny titul zábezpeky iba dočasne, a to v zásade do splnenia (alebo do
iného zániku) zabezpečovanej pohľadávky alebo do speňaženia predmetu zábezpeky, ak k splneniu
zabezpečovanej pohľadávky nedošlo. Darovacia zmluva na prevod vlastníckeho práva k rodinnému
domu takýto znak dočasnosti nevykazuje. Vzhľadom na nelogickú argumentáciu žalovaných mala
žalobkyňa za to, že prvoinštančný súd správne ako nesporné v konaní vyhodnotil, že rodinný dom bol
postavený počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ a teda patril do BSM, že BSM nebolo o
tento rodinný dom počas trvania manželstva zúžené a na výstavbu rodinného domu boli sčasti použité
finančné prostriedky pochádzajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.6.2002 a z ďalších darovacích zmlúv.
Žalovaní tieto skutočnosti v konaní nevyvrátili a ani nepreukázali opak. Súd prvej inštancie logicky a
presvedčivo odôvodnil, z akých dôvodov je neplatné ust. čl. V. ods. 2 zmluvy o pôžičke z 28.6.2002.
Žalobkyňa zdôraznila, že ust. čl. V. darovacej zmluvy je podmienkou majetkovej povahy, a to v tom
smere, že jej splnením by došlo k obohateniu darcov (žalovaných 2/ a 3/) a zároveň k poskytnutiu
protiplnenia obdarovaným (žalovaným 1/). Na základe uvedeného je zrejmé, že úmyslom žalovaných 2/
a 3/ nebolo darovanie finančných prostriedkov žalovanému 1/, ale ich požičanie, nakoľko žalovaní 2/ a
3/ požadujú po splnení odkladacej podmienky vrátenie peňažných prostriedkov. Žalobkyňa má preto za
to, že rodinný dom bol financovaný z finančných prostriedkov získaných nie darovaním, ale pôžičkou.
Z konania aj výpovede žalovaných je zrejmé, že zmluvy o pôžičkách a darovacie zmluvy uzatvárali s
úmyslom, aby v prípade rozvodu žalobkyne a žalovaného 1/ bola masa BSM zredukovaná v čo najširšom
rozsahu, čo nesvedčí o charakternosti žalovaných. Konštatovanie žalovaných o „nadmernej snahe súdu
pomôcť žalobkyni“ považovala žalobkyňa za hrubo osočujúce, urážlivé a obvinenia v súvislosti s jej
pracovnou pozíciou, ktorá má vyvolať podozrenia o ovplyvňovaní, žalobkyňa považuje za krivé obvinenie
a súčasne za zásah do jej osobnostných práv. Podotkla, že má právo na rovnakú súdnu ochranu ako
ktorýkoľvek občan, a to aj napriek tomu, že pracuje ako hovorkyňa na Ústavnom súde SR a výslovne
sa ohradzuje proti lživým a ničím nepodloženým obvineniam žalovaných, ku ktorým sa žalovaní znížili.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov
odvolacieho konania.

6. K vyjadreniu žalobkyne zaslali žalovaní stanovisko, v ktorom okrem iného uviedli, že prvoinštančný
súd žiadnu predbežnú otázku platnosti - neplatnosti právneho úkonu (časti) neriešil, nakoľko takéto
posudzovanie výslovne nikde neuviedol. Tvrdenie žalobkyne, že naplnením čl. V. darovacej zmluvy by
došlo k obohateniu žalovaných 2/ a 3/ považovala za špekulatívne, pretože darcovia poskytli vlastné
peniaze na financovanie rodinného domu, tak aké obohatenie by vzniklo, keď sa jednalo v podstate o ich
majetok nadobudnutý z ich peňazí a iba na liste vlastníctva bol zapísaný žalovaný 1/. Spochybňovanie
majetku a peňazí darcov žalovaných 2/ a 3/ je neadekvátne, účelové a bezcharakterné. Žiadna masa
BSM neexistuje, existujú peniaze žalovaných 2/ a 3/ poskytnuté opakovane synovi, výlučne z ktorých
bol postavený rodinný dom, v ktorom bývala dlhoročne žalobkyňa. Všetko ostatné čo namieta, je
bezvýznamné, vznikol pokus o zneužitie zákonných ustanovení o BSM vzhľadom k uvedenej podstate

tejto veci. Ust. § 657 Občianskeho zákonníka nezakazuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu
dohodnúť iné plnenie ako peňažné. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná zákonná písomná forma,
stačí ústna dohoda. V záujme právnej istoty bola nepovinne uzavretá zmluva písomne s ustanovením
a podmienkou vrátenia pôžičky odovzdaním domu, čo nie je rozpor so zákonom. To iba prvoinštančný
súd mylne vyslovil svoj názor, ktorý je nesprávny a v prospech žalobkyne. Znenie zmluvy o pôžičke v
celku vo všetkých ustanoveniach je platné, účinné a právne záväzné. Ak pre zmluvu o pôžičke postačuje
ústna forma, takéto úvahy sú nesprávne, nezákonné a dovedené do absurdnosti, nemá miesto prísne
formalistický prístup, hra so slovíčkom, nad všetkým je logika a možnosť alternatív. Opätovne poukázali
na ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona. Žiadali žalobu zamietnuť pre špekulatívnosť a
nedôvodnosť s tým, že predmetnú žalobu považujú za pokus o parazitovanie na ich majetku.
Následne podaním zo dňa 29.6.2018 (doručeným súdu prvej inštancie 2.7.2018) žalovaní vzniesli
námietku premlčania proti uplatnenému nároku žalobkyne. Uviedli, že námietky premlčania sa netýka
koncentračná zásada vyjadrená v § 120 ods. 4 a v § 205a OSP s výnimkou, ak by uplatnenie námietky
premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Žalovaní však
podaním námietky premlčania neuplatňujú nové skutočnosti a dôkazy. Konštatovanie prvoinštančného
súdu, že žalobkyňa sa listom zo dňa 14.10.2016 údajne zaslaným žalovaným do vlastných rúk dovolala
relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy považovali žalovaní za nepravdivé a zavádzajúce. Žiadne
dovolanie sa neplatnosti im doručené nebolo, žiadnu písomnosť neprevzali. V danom prípade je
fikcia doručenia nepoužiteľná. Žiadnu písomnosť žalovaní doručenú nemali a ak aj bola zaslaná, tak
sa vrátila odosielateľke ako neprevzatá. Teda žiadne právne účinky neprevzatou písomnosťou voči
žalovaným nikdy nevznikli. Žalovaní preto vzniesli námietku premlčania proti uplatnenému nároku
žalobkyňu - dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 7.11.2013.
K premlčaniu práva žalobkyne došlo z dôvodu, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ bola žaloba podaná na
súd dňa 17.10.2016 doručená až 22.12.2016, alebo aj neskôr, spolu s uznesením a výzvou č.k.
29C/238/2016-26 vyhotovenou dňa 16.12.2016, ktorým súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k žalobe.
Až najskôr dňom 22.12.2016 alebo aj neskôr sa žalovaní prvýkrát dozvedeli o uplatnení žaloby na
určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ je
jednostranný hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkom právneho úkonu, ktorý má účinky až od
okamihu, keď dôjde účastníkom, voči ktorým je namietaný. Aby sa právo nepremlčalo, tieto účinky
musia nastať do uplynutia premlčacej doby. V tejto súvislosti poukazovali na uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. I.ÚS 148/2013. Pre počítanie začiatku plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby je
rozhodný dátum uzavretia platnej, účinnej a právne záväznej darovacej zmluvy a tým dňom je 7.11.2013.
Posledným dňom premlčacej lehoty, v rámci ktorej mali mať žalovaní preukázateľne písomne doručenú
výzvu alebo žalobu, je deň 8.11.2016. Nakoľko do uvedeného dňa žalovaní nemali od žalobkyne ani od
súdu doručené a nimi prevzaté podanie (žalobu), ktorú mali doručenú prvýkrát až najskôr 22.12.2016,
alebo ešte neskôr, z uvedeného dôvodu je uplatnený nárok žalobkyne na určenie neplatnosti darovacej
zmluvy už premlčaný. Navrhli preto žalobu zamietnuť a priznať im trovy konania.
Ďalším podaním z 11.7.2018 žalovaní doplnili námietku premlčania, a to poukazom na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/96/2017 a rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/211/2009, ako aj
uznesenie ústavného súdu I.ÚS 148/2013 a R 50/1985.l

7. K stanovisku žalovaných a k vzneseniu námietky premlčania zaslala žalobkyňa vyjadrenie s tým, že
toto je chaotické, neprehľadné a zmätočné. S poukazom na ust. § 657 OZ zdôraznila, že veci požičané a
vrátené musia byť druhovo totožné, nie rozdielne ako si to interpretujú žalovaní. Pokiaľ ide o uplatnenie
relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ, žalobkyňa poukázala na to, že námietku vzniesla proti právnemu
úkonu, t.j. darovacej zmluve zo dňa 7.11.2013, predmetom ktorej bola stavba a to z dôvodu, že žalovaní
1/ uzatvoril darovaciu zmluvu so žalovanými 2/ a 3/ bez vedomia žalobkyne, pričom nešlo o bežnú vec
podľa § 145 ods. 1 OZ. Žalobkyňa preto argumentáciu žalovaných, ktorí uvádzajú, že na ust. § 657
OZ sa nevzťahuje ust. § 40a OZ a argumentáciu ohľadom formy zmluvy o pôžičke považuje za právne
irelevantnú. V súvislosti s ďalším podaním žalovaných zo dňa 29.6.2018 označeným ako vznesenie
námietky premlčania žalobkyňa uviedla, že pokiaľ žalovaní argumentujú ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku, ide o neúčinný právny predpis, ktorého účinnosť zanikla ešte pred podaním žaloby.
Žalobkyňa poukazovala na ust. § 152 a § 154 CSP. V zmysle týchto zákonných ustanovení boli žalovaní
povinní uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, akou je aj hmotnoprávna námietka, medzi ktoré sa radí aj námietka
premlčania, nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj

zrýchlenia sporového konania. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí. Vzhľadom k tomu, že žalovaní námietku premlčania vzniesli až podaním po podaní odvolania,
teda po vyhlásení uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, má žalobkyňa za to, že námietka premlčania
nebola zo strany žalovaných vznesená včas a navrhla, aby na ňu odvolací súd neprihliadal. Súčasne
však žalobkyňa zdôraznila, že námietka premlčania je neopodstatnená. Poukázala na ust. § 40a OZ s
tým, že sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolala, okrem podania žaloby aj priamo u žalovaných,
pričom toto dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo zaslané žalovaným doporučenou
zásielkou do vlastných rúk, kde dôkazy o tom predložila aj do konania. Žalobkyňa sa z opatrnosti
dovolala relatívnej neplatnosti tak podaním adresovaným jednotlivým žalovaným dňa 14.10.2016, o
ktorom žalovaní zhodne tvrdia, že si ho neprevzali, ako aj žalobou podanou na súd dňa 17.10.2016.
Žalobkyňa sa teda relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolala včas. V tejto súvislosti poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/136/2009 s tým, že zákon pre to, aby nastali účinky
tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti.
Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti
uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

8. K vyjadreniu žalobkyne žalovaní zaslali stanovisko, v ktorom poukazovali na alternatívne plnenie
záväzkov podľa § 561 ods. 1 OZ. Námietka premlčania nemôže podliehať koncentrácii konania v zmysle
uznesenia NS SR zo dňa 13.10.2009 sp.zn. 5Cdo/120/2009, v ktorom je výslovne uvedené, že námietka
premlčania sa netýka koncentračnej zásady konania. Je jedno, či to bol predtým OSP, teraz účinný CSP,
nemožno obmedzovať, dokonca odňať, ako si to žiada žalobkyňa, právo účastníka v ktoromkoľvek štádiu
konania uplatniť svoj návrh, právo, podanie, námietku premlčania. Je to osobitný režim, ktorý sudcovskej
koncentrácii konania nepodlieha ani keď sa menia právne predpisy.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli, ako aj
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ až 3/ nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel
i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou
uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo
veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd udáva ešte nasledovné.

13. Podstata odvolacích argumentov žalovaných bola sústredená na tvrdenie o nesprávnom právnom
posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

15. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že Mesto G. vydalo dňa 30.9.2004 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolilo
užívanie stavby: rodinný dom a prípojky na ul. D. v G. umiestnenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX, kat.
úz. G.. Do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ parcelu KN XXXXX/XX - orná pôda o výmere 600 m2
darovali jeho rodičia - žalovaní 2/ a 3/ darovacou zmluvou zo dňa 22.12.2000. Zmluvou o pôžičke zo dňa
28.6.2002 žalovaní 2/ a 3/ ako veritelia poskytli žalovanému 1/ ako dlžníkovi pôžičku vo výške 1.500.000,-
Sk počnúc 24.6.2002 do 31.12.2003, a to zložením finančných prostriedkov na účty evidované v
peňažných ústavoch, ku ktorým má dlžník dispozičné právo. Veritelia požičali dlžníkovi uvedenú pôžičku
na jediný účel, a to výstavbu rodinného domu. Dlžník sa zaviazal uvedenú pôžičku použiť len na uvedený
účel a vrátiť ju do 31.12.2010 jednorazovo k rukám veriteľa. Pôžička bola bezúročná. V bode V. je
uvedené, že v prípade, ak dlžník neuhradí pôžičku v peniazoch, je povinný veriteľovi vydať nehnuteľný
majetok v rozsahu poskytnutej pôžičky a pôžička zanikne naturálnym plnením odovzdaním rodinného
domu. Darovacou zmluvou zo dňa 21.8.2002 žalovaní 2/ a 3/ ako darujúci darovali žalovanému 1/ ako
obdarovanému finančnú čiastku vo výške 1.000.000,- Sk s tým, že dar je účelovo viazaný len k výstavbe
rodinného domu. V bode V. darovacej zmluvy je uvedené, že obdarovaný je povinný dar vrátiť v prípade
rozvodu svojho manželstva, a to v lehote 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
a to v hotovosti v celosti k rukám veriteľov. V prípade nemožnosti vydania finančnej hotovosti sa zaväzuje
obdarovaný vydať nehnuteľný majetok v hodnote daru. Darovacou zmluvou zo dňa 5.7.2003 žalovaní 2/
a 3/ ako darujúci darovali svojmu synovi - žalovanému 1/ peňažnú čiastku spolu vo výške 430.000,- Sk,
ktorá bola výlučne viazaná na účel - výstavbu rodinného domu. Darovacou zmluvou zo dňa 15.9.2003
žalovaní 2/ a 3/ ako darujúci darovali žalovanému 1/ ako obdarovanému peňažnú čiastku spolu vo výške
570.000,- Sk a obdarovaný sa zaviazal peňažný dar použiť len na účel financovania výstavby svojho
rodinného domu.

17. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je tiež zrejmé, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
1/ manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I. zo
dňa X.X.XXXX sp.zn. 11P/113/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Počas trvania
manželstva žalovaný 1/ uzatvoril so žalovanými 2/ a 3/ - svojimi rodičmi darovaciu zmluvu, predmetom
ktorej bolo okrem darovania parciel aj darovanie stavby - rodinného domu so súp. č. XXXXX postaveného
na parcele č. KN C XXXXX/XX, pričom žalovanému 2/ daroval spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k
celku a žalovanej 3/ vo veľkosti 1 k celku. Išlo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. G. evidovaných
na LV č. XXXXX.

18. Podaním zo dňa 14.10.2016 adresovaným žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa žalobkyňa dovolala relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, a to doporučenými zásielkami do vlastných rúk, o čom žalobkyňa doložila
fotokópie podacích lístkov (č.l. 56, 57 a 58 spisu). Išlo o dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej
zmluvy, predmetom ktorej bol prevod stavby súp. č. XXXXX postavenej na parcele KN-C č. XXXXX/XX
evidovanej na LV č. XXXXX, kat. úz. G..

19. Vychádzajúc z LV č. XXXXX, kat. úz. G., vlastníkmi nehnuteľnosti - parcely č. XXXXX/XX - orná pôda
o výmere 419 m2, parcely č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, ako aj stavby
- rodinného domu so súp. č. XXXXX postavenej na parcele č. XXXXX/XX sú žalovaní 2/ a 3/, každý z
nich po 1/2 k celku titulom darovacej zmluvy pod V XXXX/XXXX.

20. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

21. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní predmetnej právnej veci dôsledne
riadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Po zistení a správnom zdôvodnení, že žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP,
nakoľko navrhovaným rozhodnutím sa stane právne postavenie žalobkyne istým, keďže v súčasnosti
už rodinný dom nie je v katastri nehnuteľností evidovaný na žalovaného 1/, súd prvej inštancie dospel aj
k správnemu záveru o dôvodnosti predmetnej žaloby a svoje rozhodnutie aj správne právne odôvodnil.
Napadnuté rozhodnutie zároveň spĺňa všetky náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku uvedené v
§ 220 CSP.

25. Odvolací súd sa prikláňa k záveru súdu prvej inštancie o tom, že ak manželia nadobudli nehnuteľnosť
za trvania manželstva a na zaplatenie - výstavbu použili čo i len sčasti spoločné peniaze, je potrebné do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaradiť celú nehnuteľnosť. Rovnako s poukazom na ustálenú
rozhodovaciu prax má odvolací súd za to, že predmetom BSM sú tiež peniaze získané pôžičkou bez
ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja alebo len jeden z manželov a za súčasť BSM treba považovať
aj prostriedky získané niektorým z manželov vo forme pôžičky alebo úveru a rovnako tak aj majetkové
hodnoty za tieto prostriedky získané. Počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ bezpodielové
spoluvlastníctvo o stavbu rodinného domu zúžené nebolo a ani počas trvania manželstva nezaniklo
podľa § 143 a OZ, a preto možno konštatovať, že žalobkyňa so žalovaným 1/ nadobudli stavbu do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to aj napriek tomu, že na kolaudačnom rozhodnutí bol
uvedený iba žalovaný 1/, nakoľko toto rozhodnutie nemožno považovať za nadobúdací titul.

26. Za stavu, ak žalovaný 1/ uzatvoril darovaciu zmluvu dňa 7.11.2013 so svojimi rodičmi, žalovanými
2/ a 3/ ako obdarovanými bez vedomia jeho manželky - žalobkyne a žalobkyňa ako bezpodielová
spoluvlastníčka stavby s týmto právnym úkonom nesúhlasila a ani neprejavila vôľu previesť jej vlastnícke
právo k stavbe na inú osobu a zároveň nebola účastníčkou predmetnej darovacej zmluvy, možno
konštatovať, že uvedená darovacia zmluva je v časti týkajúcej sa stavby neplatným právnym úkonom,
nakoľko zo strany žalovaného 1/ došlo k porušeniu ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR z 28.4.2005 sp.zn. 4Cdo/33/2005,
v zmysle ktorého „darovacia zmluva uzavretá za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky
obdarovaného voči darcovi je neplatným právnym úkonom.“

28. V zmysle § 40a OZ sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Podaním zo dňa 14.10.2016 adresovaným žalovaným
1/, 2/ a 3/ sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu platne. Uvedené písomnosti boli
žalovaným zasielané doporučenou zásielkou do vlastných rúk, o čom žalobkyňa predložila fotokópie
podacích lístkov (č.l. 56, 57 a 58 spisu).

29. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde. Žalovaní prevzatie doporučených zásielok do vlastných rúk popierali, avšak svoje tvrdenia
nijako nepreukázali. Naopak žalobkyňa doložením podacích lístkov zaslanie dovolania sa relatívnej
neplatnosti žalovaným 1/, 2/ a 3/ preukázala. Naviac žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
dovolala aj podaním samotnej žaloby na súde dňa 17.10.2016.

30. Žalovaní v námietke premlčania doručenej súdu aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania (a to
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.7.2018), prevzatie zásielky - dovolania sa relatívnej
neplatnosti popierali. Námietku premlčania proti uplatnenému nároku žalobkyne dovolania sa relatívnej
neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 7.11.2013 vznieslil s poukazom na ust. § 100 OZ s tým, že došlo
k premlčaniu práva žalobkyne z dôvodu, že žaloba podaná na súd dňa 17.10.2016 bola žalovaným
doručená až dňa 22.12.2016, alebo aj neskôr. O uplatnení žaloby na určenie neplatnosti darovacej
zmluvy sa preto žalovaní dozvedeli prvýkrát až najskôr dňom 22.12.2016.

31. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

34. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného
systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,
je obmedzené.

35. Ust. § 154 CSP vyjadruje princíp koncentrácie čo sa týka možnosti strán sporu produkovať
skutočnosti a dôkazy najneskôr do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktorým sa
dokazovanie končí, čo znamená, že strana je v možnosti predkladať tvrdenia a navrhovať dôkazy v
ďalšom konaní obmedzená. Na skutočnosti a dôkazy predložené neskôr odvolací súd prihliadnuť môže
len výnimočne za podmienok stanovených v § 366 CSP. Súd prvej inštancie doručil žalobu zo dňa
17.10.2016 žalovanej 3/ dňa 22.12.2016, žalovanému 2/ dňa 23.12.2016 a žalovanému 1/ dňa 5.1.2017
s tým, že ich zároveň poučil o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 ods. 2 CSP, že na neskôr predložené
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nemusí prihliadať. Ďalej boli žalovaní 1/ až
3/ poučení v zmysle § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
môžu uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené uznesenie
bolo žalovaným 1/ až 3/ doručené tak, ako je uvedené vyššie.

36. Námietka premlčania ako prostriedok procesnej obrany sa netýka procesných podmienok konania
a ani vylúčenia sudcu, pretože v danom spore nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie ex offo skúmať,
či právo žalobkyne nie je premlčané, nemôže byť námietkou premlčania ani preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež nejde o prostriedok
procesnej obrany, ktorý žalovaní bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovanými vznesená námietka premlčania je novotou, ktorú
podľa § 366 CSP nemožno v odvolaní použiť.

37. V súvislosti s tvrdením žalovaných, že žalobkyňa je hovorkyňou Ústavného súdu SR a táto jej
pracovná pozícia a kontakty vyvoláva podozrenie, že súdne konanie a rozhodnutie, či už prvoinštančné
alebo odvolacie, môže byť ovplyvňované prostredníctvom tretích osôb v prospech žalobkyne, odvolací

súd udáva, že na túto námietku neprihliadal a o nej ani nerozhodoval z dôvodu, že táto nespĺňa náležitosti
v zmysle § 52 ods. 2 prvá veta CSP.

38. Podľa § 52 ods. 1, 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

39. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III.ÚS 209/04).

40. Za tohto stavu odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia postupom podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny a to vrátane správneho
súvisiaceho výroku o trovách konania.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni, ktorá podala vyjadrenia k odvolaniu,
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1/, 2/ a
3/, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.