Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/236/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116215248
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116215248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: I. S., nar. XX.XX.XXXX,
K. XX, XXX XX S., proti žalovanej: X. L., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX J. V., o zaplatenie 8.300,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/157/2016-73
zo dňa 04.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku

8.300,- eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej
inštancie tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 657 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o
prenechaní veci (reálnom odovzdaní), druhovom vymedzení požičanej veci, náležitosť povinnosti vrátiť

vec rovnakého druhu, určenia dátumu vrátenia veci. Uviedol, že v konkrétnom prípade sa jedná o
peňažnú pôžičku. Ďalej dôvodil, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že
žalovaná si od žalobcu požičala finančnú hotovosť 8.300,- eur, ktorú finančnú hotovosť mala vrátiť
najneskôrdo3mesiacovodpožičaniafinančnejhotovosti,t.j.od 12.06.2014.Uvedenázmluvaopôžičke
zo dňa 12.06.2014 nebola zmluvnými stranami následne žiadnym spôsobom zmenená. Aj napriek
uvedenému záväzku vyplývajúcemu priamo zo zmluvy o pôžičke žalovaná svoj záväzok nesplnila a
ostala žalobcovi dlžná celú požičanú sumu 8.300,- eur. Ďalej súd prvej inštancie k veci uviedol, že

žalovaná zrejme použila požičané finančné prostriedky 8.300,- eur na nákup žrebov, ktoré žreby mal
následne rozpredať (a zrejme rozpredal) žalobca. Okrem toho súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ bola
medzi stranami sporu uzatvorená aj ďalšia zmluva - dohoda, ktorá dohoda sa týkala predaja výherných
žrebov žalobcom v prospech žalovanej a ich následné vyúčtovanie žalovanej, takáto iná dohoda nemá
žiaden vplyv na obsah pôvodného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.06.2014. S
ohľadom na obsah záväzku zo zmluvy o pôžičke bola žalovaná povinná finančné prostriedky 8.300,-
eur, ktoré si požičala od žalobcu, vrátiť žalobcovi nezávisle na inom najneskôr do

12.09.2014. Žalovaná si svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.06.2014 nesplnila riadne a
včas, preto rozhodol okresný súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 8.300,- eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konaniarozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca má nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže bol v
spore plne úspešný.

4. V zákonnej lehote žalovaná podala odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu a domáhala sa, aby
odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Žalovaná namietala,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Taktiež namietala, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Odvolateľka konštatovala, že
bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah, z ktorého vznikol žalovanej
záväzok plniť v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie sa obmedzil len na preukázanie vzniku záväzku a
nevyporiadal sa s otázkou prípadného úplného alebo čiastočného zániku záväzku. Poukázala pritom na
bod 13., 14. odôvodnenia rozsudku, kde súd priznáva, že žalovaná zrejme použila požičané finančné
prostriedky na nákup žrebov, ktoré následne odovzdala žalobcovi, ktorý žreby predával a aj predal.

Žalovaná sa nezhoduje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ bola medzi účastníkmi uzavretá
aj dohoda, ktorá sa týkala predaja žrebov kúpených z pôžičky a vyúčtovania finančných prostriedkov
získaných z takéhoto predaja, tak táto nemá žiadny vplyv na obsah záväzku zo zmluvy o pôžičke.
Záväzok zo zmluvy o pôžičke môže zaniknúť aj iným spôsobom než faktickým vrátením požičaných
peňazí veriteľovi. Súd prvej inštancie sa okolnosťami prípadného zániku bližšie nezaoberal a nevykonal

žiadne dokazovanie a ani sa nevyporiadal s tvrdeniami žalovanej. Zistený skutkový stav je pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej nepostačujúci.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Pokiaľ sa žalovaná nezhoduje s názorom súdu prvej inštancie a je toho názoru, že záväzok zo zmluvy
o pôžičke môže zaniknúť aj iným spôsobom než faktickým vrátením požičaných peňazí veriteľovi v
súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že pokiaľ bola medzi stranami uzavretá aj dohoda, ktorá
sa týkala predaja žrebov kúpených z pôžičky a vyúčtovania finančných prostriedkov získaných z takého
predaja, tak to nemá žiadny vplyv na obsah záväzku zo zmluvy o pôžičke, odvolací súd vyhodnotil túto

námietku ako nedôvodnú. Podľa odvolacieho súdu Občiansky zákonník umožňuje zánik záväzku aj na
základe dohody účastníkov, pričom strany záväzkového vzťahu disponujú so záväzkom po celú dobu
jeho trvania. Tak ako môžu účastníci na základe spoločného konsenzu zmluvu zriadiť, tak ju môžu na
základe vzájomného dohovoru i zrušiť, pričom dohodou môžu upraviť aj ďalšie právne následky, najmä
ak má nastať zánik záväzku uspokojením alebo bez uspokojenia veriteľa. Takáto dohoda však musí mať

písomnú formu, keďže pôvodný záväzok bol dojednaný písomne, čo v danom prípade naplnené nebolo.
Preto neobstojí ani tvrdenie žalovanej uvedené v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol odmietnutý odpor
žalovanej a podľa ktorého bola pohľadávka žalovanej uspokojená po vzájomnej dohodetakým spôsobom, že žalobca si ponechal finančné prostriedky z predaja tovaru, resp. si ponechal aj časť
tovaru, ktorý nepredal a ani nevrátil, ktoré tvrdenie však ani preukázané nebolo.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa

prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody
odvolateľky boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

11. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť a nebol ani napadnutý odvolacími námietkami.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanej úspešný.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)