Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. február 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206570
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8513206570.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom, spotrebiteľskom

spore žalobcov: 1/ T.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XXX, XXX XX I., 2/ B. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XXX, XXX XX I., zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so
sídlom Škultétyho č. 3, 040 01 Košice proti žalovaným 1/ OTP Banke Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova
5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917
01 Trnava, IČO: 46 713 930, 3/ DUPOS dražobná spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01
Trnava, IČO: 36 233 935, žalovaní v 2/ a 3/ rade právne zastúpení advoconsulting s.r.o., Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam J k ÚZ č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 06.06.2008 uzavretá medzi žalobkyňou v 1. rade
a žalovaným v 1. rade je v časti výkonu záložného práva podľa čl. V. bod 1. písm. a), b) neplatná a v
časti určenia, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU z
22.04.2008 uzavretý medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade naďalej trvá z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd r u š í predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/113/2013
zodňa20.1.2014vspojenísuznesenímKrajskéhosúduPrešovsp.zn.20Co/72/2014zodňa30.4.2014.

VI. Žalovaný v 1/ rade má proti žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

V. Žalovaní v 2/ a 3/ rade majú proti žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu

2/3 s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. V súkromnoprávnom, spotrebiteľskom spore strán tunajší súd rozsudkom č.k. 2C/113/2013-281 zo
dňa23.6.2015zamietolžalobuktorousažalobcoviadomáhali I.určenia,žeZmluvaozriadenízáložného
práva k nehnuteľnostiam J k ÚZ č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 06.06.2008 uzavretá medzi žalobkyňou v
1. rade a žalovaným v 1. rade je v časti výkonu záložného práva podľa čl. V. bod 1. písm. a), b) neplatná,
II. zakázať žalovaným uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. C., a
to rodinného domu súpisné číslo X a parciel KN C 195/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161

m2, KN C 195/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2 a KN C 196 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 96 m2 a III. určiť, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č.
XXX/XXXX/XXHU z 22.04.2008 uzavretý medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade naďalej trvá.2. Na odvolanie žalovaných odvolací súd uznesením č.k. 23Co/246/2015-334 zo dňa 31.5.2017
rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho
súdu okrem iného vyplýva, že (bod 5.) postúpením pohľadávky nedošlo k prevodu všetkých práv a

povinnosti z úverovej a záložnej zmluvy na žalovaného v 2/ rade, žalovaný v 2/ rade nezískal postúpením
postavenie účastníka zmluvy. Otázka platnosti záložnej zmluvy sa teda týka aj žalovaného v 1/ rade v
tejto časti má byť účastníkom konania. Z bodu 6. citovaného uznesenia vyplýva, že odvolací súd má za
to,že výraznýnepomermedzihodnotounehnuteľnostiavýškoupohľadávkymôžeindikovať nemožnosť
dražby, najmä ak sa jedná o nehnuteľnosť určenú na bývanie. Z bodu 8. vyplýva, že v danom prípade

nie je možné mať za to, že výkon záložného práva je premlčaný, pretože žalovaní nemohli záložné
právo vykonávať z dôvodu zákazu jeho výkonu súdom, a to predbežným opatrením nariadeným v tejto
právnej veci. Od zákazu výkonu záložného práva podľa názoru odvolacieho súdu premlčacia lehota vo
vzťahu k záložnému právu prestala plynúť. Z bodu 10. vyplýva, že pri rozhodovaní o zákaze vykonať
dražbujepotrebnézohľadniťjednakplatnosťpostúpeniapohľadávkynažalovanéhov2/rade(dodržanie
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách) ako aj proporcionalitu pohľadávky a hodnoty nehnuteľnosti, najmä ak

sa jedná o nehnuteľnosť určenú na bývanie. Pri určení, že právny vzťah medzi žalobcom v 2/ rade a
žalovaným v 1/ rade trvá, je potrebné zohľadniť platnosť postúpenia pohľadávky na žalovaného v 2/ rade
dodržanie § 92 ods. 8 Zákona o bankách).

3. Po vrátení vecí tunajší súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vyzval

strany sporu aby v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom oznámili návrhy na
vykonanie dokazovania.

4. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 10.8.2017 nesúhlasili s právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom, že výkon záložného práva je premlčaný, dôrazne trvali na tom, že výkon záložného

práva premlčaný je, pričom poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
61Cb/221/2009 zo dňa 28.6.2010 a doložili rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 10C/8/2015.

5. Žalovaný v 1/ rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.11.2017 zdôraznil a argumentoval,
že postup podľa § 92 ods. 2 Zákona o bankách pri postúpení pohľadávky žalobcov na žalovaného v

2/ rade dodržal. K dodržaniu proporcionality medzi výšou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti, ktorá
má byť predmetom dražby poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ÚS 23/2014 z 24.9.2014 a II. ÚS
237/2011 v zmysle ktorých je potrebné skúmať pomer, resp. proporcionalitu medzi skutočnou hodnotu
danej nehnuteľností (resp. skutočnosti sa čo najviac približujúcej) a medzi výťažkom dražby a teda nie
výškou pohľadávky. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. podľa ktorého pri

ochranedlžníkaprirealizáciizáložnéhoprávapredajomnehnuteľnostinadobrovoľnejdražbeje vdanom
prípade výška pohľadávky podstatná iba ak je výška istina 2000 eur a menej. Ak by sa akceptoval
záver o nemožnosti vykonať záložné právo z dôvodu nižšej hodnoty pohľadávky než je hodnota zálohu,
prakticky by inštitút záložného práva vôbec nebol použiteľný v prípade zálohu o vyššej hodnote než je
zabezpečená pohľadávka. Taktiež uvažoval nad účelovosťou postupu žalobcov, ktorý je možno bádať

v tomto konaní.

6. Žalovaní v 2/ a 3/ rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 4.12.2017 výkladom argumentum
a simili mali za to, že účinným oznámením o postúpení pohľadávky sa žalovaný v 2/ rade stal vecne
legitimovaným veriteľom žalobcu v 2/ rade a teda aj subjektom oprávneným uspokojiť svoju pohľadávku

výkonom záložného práva, ktorým bola predmetná pohľadávka zabezpečená, čím podľa ich názoru je
založená aj pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2/ rade v predmetnom konaní. K proporcionalite
medzi výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č.
527/2002 Z.z. ako aj ustanovenie § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. pričom zdôraznil, že výška
pohľadávky bez príslušenstva ku dňu oznámenia začatia výkonu záložného práva bola vyššia ako 2000

eur, konkrétne v sume 20 868,10 eur. Ďalej uviedli, že nehnuteľnosti tvoriace záloh neslúžia na bývanie
žalobcov ani iných osôb, ani v nich nemaj hlásený trvalý, pobyt preto majú za to, že nie je dané žiadne
zákonné obmedzenie pre výkon záložného práva uskutočnením dražby nehnuteľnosti predstavujúcich
záloh. Opakovane argumentovali, že samotní žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 30.12.2013
uviedli, že predmetné nehnuteľnosti na bývanie neslúžia a žalobcovia majú zabezpečené bydlisko u

svojich rodičov.

7. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 7.2.2018 opakovane trvali na námietke premlčania
odôvodňujúc, že žalovaný mohol svoje právo uplatniť 8.6.2013. Ďalej uviedli, že hodnota nehnuteľností,ktoré majú byť predmetom výkonu záložného práva je 91 866,88 eur, pričom výška pohľadávky
k 7.6.2013 je 22 287,01 eur. Súčasne poukázal na právnu úpravu Českej republiky, konkrétne na
ustanovenie § 1793 NOZ a nález ÚS ČR I. ÚS 308/16 z 19.1.2014.

8. Pojednávaní sa nezúčastnili žalobca v 2/ rade a žalovaní v 1/ až 3/ rade, ktorí svoju neúčasť
ospravedlnili či už sami alebo prostredníctvom svojich právnych zástupcov, preto v súlade s § 180
C.s.p. súd pojednával v ich neprítomností.

9. Na pojednávaní dňa 16.8.2018 právny zástupca žalobcov trval na námietke premlčania záložného
práva, čo odôvodnil tým, že od zosplatnenia predmetného úveru uplynuli viac ako 3 roky a záložné právo
sa premlčuje v tejto všeobecnej lehote, v danom prípade nešlo o spočívanie premlčacej lehoty podľa §
112 Obč. zák. nakoľko nárok na plnenie bol podaný na súd po uplynutí premlčacej doby a zároveň tým,
že začal vo veci konať dražobník, ktorý je podnikateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 112 Obč. zák.,
keďže nejde o orgán či súd. Z tohto dôvodu nie je možné po vznesení námietky premlčania viesť naďalej

výkon záložného práva a zároveň tým, že veriteľovi nebol priznaný nárok na plnenie ďalším výkonom
záložného práva by došlo k obchádzaniu tohto rozhodnutia, t.j. rozhodnutia 1C tohto súdu. Z dôvodu,
že premlčanie ako pohľadávky tak aj záložného práva nastalo počas tohto súdneho konania trval len na
II. navrhovanom výroku a v I. a II. uplatnenom nároku, t.j. v určení, že časť záložnej zmluvy je neplatná
ako aj v určení trvania zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy zobral návrh v celom rozsahu späť.

10. Právny zástupca žalovaných v 1/ a 3/ rade na pojednávaní dňa 16.8.2018 s čiastočným späťvzatím
súhlasil, pričom zdôraznil, že žalobcovia na takomto určení nemali naliehavý právny záujem čo v
dôsledku znamená ich neúspech v spore.

11. Na pojednávaní dňa 17.1.2019 žalobkyňa v 1/ rade doplnila svoje skutkové tvrdenie o tvrdenie, že
v nehnuteľností občas býva jej sestra ktorá je tam prihlásená k trvalému pobytu minimálne 4 roky.

12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní navrhol žalobnému návrhu, ktorý ostal predmetom
konania (II. navrhovaný výrok) vyhovieť nakoľko pohľadávka , ktorej zaplatenie sa má vymôcť

formou výkonu záložného práva nebola z dôvodu premlčania priznaná žalovanému v 2.rade v súdnom
konaní, z toho dôvodu je neprípustné, aby mu bolo dovolené vymôcť túto pohľadávku mimosúdne.
Z rozhodnutia tohto súdu, ktoré je právoplatné a vykonateľné navyše vyplýva, že žalovaný v 2.rade
nenadobudol pohľadávku od žalovaného v 1.rade, teda nie je nositeľom hmotného práva. Napriek
tomu výkon záložného práva začal a až do nariadenia neodkladného opatrenia v ňom pokračoval.

K porušeniu princípu proporcionality zdôraznil, že znalecký posudok pri výkone záložného práva
ohodnotil predmetnú nehnuteľnosť na sumu 92 tis. eur, pričom pohľadávka samotná bola vo výške 22 tis.
eur, čo je takmer päťnásobok hodnoty nehnuteľnosti k výške pohľadávky. Poukázal na to, že odhliadnuc
od tohto, kto býva v danej nehnuteľnosti táto nehnuteľnosť slúži na bývanie, a nejde o nebytový priestor.

13. Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že
pokiaľ ide o premlčanie pohľadávky a jeho konštatovanie v inom konaní tohto súdu, súd rozhodujúci
v tomto konaní o zákaz vykonania dobrovoľnej dražby nie je viazaný ustanovením § 193 C.s.p., pričom
poukázal najmä na túto skutočnosť, že v konaní o plnenie dospel konajúci súd k záveru o absencií
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a preto nebol daný dôvod zaoberať sa meritom vecí a navyše v tomto

kontexte poukázal na ustanovenie § 151j ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať
sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. K proporcionalite
výšky pohľadávky a hodnoty nehnuteľnosti má za to, že nie je daný dôvod pre záver o nepomere
medzi výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti vo vzťahu k výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého nie je
možné uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti vtedy ak výška pohľadávky v jej istine nepresahuje
sumu 2 tis. eur. Keďže istina pohľadávky, pre ktorú sa vedie výkon záložného práva predstavuje sumu
20 868, 10 eur má za to, že je splnená podmienka pre vykonanie dobrovoľnej dražby a pokiaľ ide o
skutočnosť, či nehnuteľnosť tvoriace predmet záložného práva slúži na bývanie, toto tvrdenie nebolo

žalobcami v konaní preukázané, s poukazom na tvrdenia uvedené v žalobe je v priamom rozpore s
tvrdeniami žalobcov. Vo vzťahu k celej veci, keďže nedošlo k žiadnej inej úprave žaloby ani k žiadnemu
novému tvrdeniu žalobcov uviedol, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 23Co/246/2015 v
bode 8 výslovne uviedol , že nie je možné mať za to, že výkon záložného práva je premlčaný, pretožežalovaní nemohli záložné práva vykonávať z dôvodu zákazu jeho výkonu iniciovaného žalobcami, preto
námietka premlčania prezentovaná žalobcami predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Vo vzťahu k vecnej legitimácií žalovaných uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu postúpením

pohľadávky nedošlo k prevodu všetkých práva a povinnosti z úverovej a záložnej zmluvy na žalovaného
v 2.rade a teda žalovaný v 2.rade nezískal postavenie účastníka zmluvy a preto otázka platnosti
záložnej zmluvy sa týka žalovaného v 1.rade v tejto časti má byť účastníkom konania. Keďže však
žalobcovia vzali žalobu v časti o určenie neplatnosti ustanovení záložnej zmluvy späť s čím všetci
žalovaní vrátane žalovaného v 1.rade súhlasili a späťvzatie späťvzatia nie je prípustné, má za to, že

nie je ďalej daná pasívna legitimácia žalovaného v 1.rade a preto aj žaloba voči žalovanému v 1. rade
nemôže byť dôvodná. Vo vzťahu k žalovanému v 3.rade má za to, že neuskutočnením dobrovoľnej
dražby nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade má za to, že
boli splnené podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda je oprávnený vykonávať
záložné právo, pričom v tomto poukazujeme na skutočnosť, že výkon záložného práva uskutočňovaný
žalovaným v 2.rade nie je premlčaný ako konštatovať odvolací súd a s poukazom na ustanovenie § 3

ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách nie je ani možné dospieť k záveru, že výška pohľadávky a
hodnota nehnuteľnosti je v takom nepomere, pre ktorú by zákon nepripúšťal uskutočnenie dobrovoľnej
dražby. Ak by však súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 92 ods.
8 Zákona o bankách a teda nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2.rade je aj z tohto
dôvodu nevyhnutné žalobcu voči žalovanému v 2.rade zamietnuť.

14. Podaním doručeným súdu dňa 12.9.2018 žalovaný v 1/ rade s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav:

15. Dňa 22.04.2008 žalobca v 2. rade ako dlžník uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu
o úvere č. XXX/XXXX/XX HU, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700 000,-Sk, čiže
23.235,74 eur. Žalobca v 2. rade sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 120,76 eur k 15. dňu bežného kalendárneho mesiaca počnúc 15.07.2008 do 15.06.2031. Dňa

06.06.2008 uzavrela žalobkyňa v 1. rade so žalovaným v 1. rade zmluvu o zriadení záložného práva
č. ZZ1 k ÚZ č. 005/5009/08 HU, ktorá ju po podpísaní doručila katastrálnemu odboru, vklad záložného
práva bol povolený 01.07.2008. Táto zabezpečovala úver poskytnutý žalobcovi v 2. rade. Predmetom
záložného práva boli nehnuteľností zapísané na LV č. XXX k.ú. C., a to rodinný dom súpisné číslo X a
parcely KN C 195/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161 m2, KN C 195/2 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 465 m2 a KN C 196 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, ktoré v tom
čase vlastnila žalobkyňa v 1. rade v podiele 1/1. V súčasnosti sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností
obaja žalobcovia, a to každý v podiele 1/2. Žalobca v 2. rade úver riadne nesplácal, pričom ako sami
žalobcovia uviedli v žalobe, úver bol riadne splácaný do augusta 2010. Výzvou zo dňa 17.2.2012 bol
žalobca v 2. rade vyzvaný na zaplatenie meškajúcich splátok vo výške 511,30 eur najneskôr do 3.3.2012

a zároveň bol upozornený na možnosť zosplatnenia celého dlhu. Túto výzvu prevzal dňa 13.3.2012.
Keďže svoj dlh nesplatil, ku dňa 7.6.2013 vyhlásil žalovaný v 1. rade úver za predčasne splatný a vyzval
žalobcov na jeho splatnenie. Zásielky adresované žalobcom boli uložené na pošte dňa 14.6.2013 a dňa
8.7.2013 sa žalovanému v 1. rade vrátili neprevzaté s poznámkou pošty „neprevzaté v odbernej lehote“.

16. Zmluvou zo dňa 26.9.2013 postúpil žalovaný v 1. rade pohľadávku z uvedeného úveru žalovanému
v 2. rade, ktorý jeho správou poveril žalovaného v 3. rade. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa
26.9.2013 bolo žalobcom doručené dňa 21.10.2013.

17. Listom zo dňa 30.9.2013 oznámil žalovaný v 3. rade žalobkyni v 1. rade prevzatie správy pohľadávky

a začatie výkonu záložného práva a následne výzvami 2.10.2013 a 18.10.2013 ju vyzval na poskytnutie
súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby.

18. Predbežným opatrením č.k. 2C/113/2013-167 zo dňa 20.1.2014 súd zakázal žalovaným v 2/ rade a
3/ rade uskutočniť dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parcely reg. „C“ parcela č. 195/1 -

zastavanéplochyanádvoriaovýmere2161m2,parcelač.195/2-zastavanéplochyanádvoriaovýmere
465 m2, parcela č. 196 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, rodinný dom súpisné číslo X,
postavený na parcele č. 195/2 vedených Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor pre obec
C., katastrálne územie C. a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na vydaniepredbežného opatrenia proti žalovanému v 1/ rade bol zamietnutý. Predbežné opatrenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.1.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2014 zo
dňa 30.4.2014.

19. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1C/74/2016 zo dňa 17.8.2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 18Co/25/2018 zo dňa 16.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2018
bola zamietnutá žaloba žalovaného v 2/ rade tohto konania voči žalobcovi v 2/ rade tohto konania
na zaplatenie sumy 20 868,10 eur s príslušenstvom, titulom totožného zmluvného vzťahu t.j. Zmluvy

o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU. Dôvodom zamietnutia žaloby, tak ako to vyplýva z
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu konania
(žalovaného v 2/ rade tohto konania) pre nesplnenie podmienok na postúpenie pohľadávky podľa §
92 ods. 8 Zákona o bankách a z toho sa odvíjajúcej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
pôvodným veriteľom - žalovaným v 1/ rade tohto konania a žalovaným v 2/ rade tohto konania.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

20. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

22. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

25. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Podľa § 552 Obč. zák. pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje
pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

28. Podľa § 151a Obč. zák. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29. Podľa § 151b ods. 1, 2 Obč. zák. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo

vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a
záloh.

30. Podľa § 151c ods. 1, 2 Obč. zák. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako

aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky.31. Podľa § 151e ods.2 Obč. zák. záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom
vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon) neustanovuje inak.

32. Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak
tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 151j ods. 2 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

34. Podľa § 2 písm. a zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD) dražbou je

verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby,
konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb
prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí
najvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetudražby,aleboverejné
konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie,

35. Podľa § 3 ods. 6 ZoDD dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej
príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2 000 Eur.

36. Podľa § 3 ods. 2 ZoDD Podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ
dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného
rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný
predpis.

37. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní
od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový

znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

38.Podľa§16ods.1ZoDDdražbujemožnévykonaťlennazákladepísomnejzmluvyovykonanídražby,
ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom

orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento
územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

39. Podľa § 19 ods. 1 ZoDD dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia písm.
b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený

navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi
preukázané, že toto bolo súdom nariadené,
h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať,

40. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto ustanovenia, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so

spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
v predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je
možné domáhať sa neplatností dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby je neplatná
len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.41. Podľa § 22 ods. 1 ZoDD opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom,

ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba
zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak
má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní
opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo
vyrozumení o zmarení dražby.

42. Podľa § 22 ods. 2 ZoDD opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby
alebo ak bola dražba neplatná.

43. Podľa § 36b zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ods. 1 - prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1.7.2014, dražby, od ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1.7.2014 sa

dokončia podľa predpisov účinných od 1.7.2014.

44. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

45. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p.s. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

46. Podľa 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie veci:

47. Prvým výrokom súd zastavil konanie v časti, v ktorej žalobcovia žalobu zobrali späť t.j. v I. a III.
žalobnom návrhu, teda v časti určenia neplatnosti ustanovení záložnej zmluvy týkajúcej sa možnosti
záložného veriteľa uspokojiť sa predajom zálohu na dražbe alebo priamym predajom tretej osobe a v
časti určenia, že právny vzťah medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade trvá. S čiastočným
späťvzatím žaloby všetci žalovaní súhlasili.

48. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania ostal II. žalobcami uplatnený nárok, ktorým
žiadali zakázať všetkým žalovaným uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností špecifikovaných v
žalobnom návrhu, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, každého v podiele 1 k celku.

49. Žalobcovia po vrátení vecí odvolacím súdom opakovane zotrvali na tvrdení, že dôvodom pre
vyhovenie zostávajúceho nároku je skutočnosť, že došlo k premlčaniu tak pohľadávky ako aj výkonu
záložného práva, s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcom
uznesení, že výkon záložného práva nie je premlčaný, nesúhlasili.

50. V zmysle citovaného ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie je právnym názorom
odvolacieho súdu viazaný, teda tunajší súd, ktorý je súdom prvej inštancie, zdôrazňuje a prízvukuje,
že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, s týmto názorom mu neprislúcha polemizovať,
respektíve zmeniť ho tak ako to vyhovuje strane sporu, v súdenej veci žalobcom. Tunajší súd nemôže a
keďže nedošlo k zmene skutkového stavu, oproti stavu aký bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu,

nemá dôvod meniť právny názor vyslovený odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov tvrdenia žalobcov
o premlčaní výkonu záložného práva sú irelevantné, nakoľko otázku premlčania tohto práva už vyriešil
odvolací súd. Pokiaľ by aj pohľadávka bola premlčaná v zmysle § 151j ods. 2 Obč. zák. ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

51. Súd sa ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, najmä pasívnej legitimácie
žalovaných. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby

bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa vobčianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne
cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo

nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Aktívnou legitimáciou sa

rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo
(nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Pasívnou
legitimáciou je existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp.
Zn. 2Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak

žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom
prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívne legitimácie žalobcu. Osvedčenie aktívnej
či pasívnej vecnej legitimácie žalobcu je conditio sine qua non pre osvedčenie dôvodnosti nároku na
určení vlastníckeho práva, ktorého sa žalobca v konaní domáha.

52. Otázka platnosti postúpenia pohľadávky voči žalobcovi v 2/ rade medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade
bola právoplatne ako prejudiciálna otázka vyriešená v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.
1C/74/2016 zo dňa 17.8.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/25/2018
zo dňa 16.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2018 a to tak, že postúpenie pohľadávky
voči žalobcovi v 2/ rade medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade je neplatné. V zmysle § 230

C.s.p. ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemožno ju opätovne prejednať a rozhodnúť, z uvedeného
vyplýva, že v tomto konaní je súd rozhodnutím sp. zn. 1C/74/2016 v spojení s rozhodnutí KS Prešov
sp. zn. 18Co/25/2018 v otázke, ktorá už bola právoplatne prejudiciálne rozhodnutý viazaný. Keďže už
bolo právoplatne judikované (rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 1C/74/2016 v spojení s rozsudkom KS
Prešove sp. zn. 18Co/25/2018), že postúpenie pohľadávky voči žalobcovi v 2/ rade medzi žalovaným

v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade je neplatné, z uvedeného vyplýva, že vlastníkom pohľadávky nie je
žalovaný v 2/ rade ale naďalej žalovaný v 1/ rade.

53. Dobrovoľnú dražbu môžeme charakterizovať ako verejné konanie, ktorého účelom je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, ktorá sa koná na základe návrhu navrhovateľa,

pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s
výzvou na podávanie ponúk. Pri tomto verejnom konaní prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné
právo k predmetu dražby na osobu, ktorá urobí najvyššiu cenovú ponuku na kúpu predmetu dražby (§2
písm. a) ZoDD). Dražbu možno vykonať len na základe písomnej zmluvy medzi navrhovateľom dražby
a dražovníkom (§16 ods. 1 ZoDD).

54. Žalovaný v 1. rade však nepristúpil k uskutočneniu dobrovoľnej dražby (neuzatvoril písomnú
zmluvu s dražobníkom na vykonanie dobrovoľnej dražby) teda nie je nositeľom hmotného práva -
neexistuje tvrdená povinnosť na jeho strane, a z tohto dôvodu nie je v spore pasívne legitimovaný v
žalobcami uplatnenom nároku, t.j. v zákaze uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností v podielovom

spoluvlastníctve žalobcov. Žalovanému v 1/ rade nie je čo zakázať, keď ku konanie, ktoré sa mu má
zakázať ani náznakom nepristúpil. Preto v tom smere je žaloba voči nemu nedôvodná.

55. Rovnako pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných v 2/ a 3/ rade je žaloba
nedôvodná aj voči ním. Medzi žalovaným v 2/ a 3/ rade došlo k uzatvoreniu zmluvy o vykonaní dražby,

avšak v zmysle citovaných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách §§ 3 ods. 2 a 19 ods. 1 týmto
žalovaným bolo zakázané s predmetom dražby nakladať v dôsledku čoho bol dražobník - žalovaný v
3/ rade priamo zo zákona povinný upustiť od dražby (§19 ods. 1 písm. h ZoDD). Ďalej žalovaný v 2/
rade vzhľadom na rozhodnutie sp. zn 1C/74/2016 nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a aj
z tohto dôvodu musí dražobník - žalovaný v 3/ rade upustiť od dražby (§ 19 ods. 1 písm. b ZoDD).

Keďže súdu nebolo preukázané aby navrhovateľ dražby - žalovaný v 2/ rade uzatvoril so žalovaným v
3/ rade - dražobníkom v lehote uvedenej v § 22 ods. 1 ZoDD zmluvu o vykonaní opakovanej dražby,
dražobník - žalovaný v 3/ rade už nemôže pokračovať v dražbe. V dôsledku týchto skutočností došlo k
zániku zmluvného vzťahu, týkajúceho sa realizácie dobrovoľnej dražby medzi žalovanými v 2/ a 3/ radeex lege (priamo zo zákona) a obaja tak prestali byť nositeľmi žalobcami tvrdeného práva, t.j. pasívnej
vecnej legitimácie.

56. Pokiaľ má súd zakázať isté konanie, ako v súdenej vecí uskutočniť dobrovoľnú dražbu, toto konanie
musí prebiehať, pokiaľ konanie ktoré sa má zakázať neprebieha nie je čo zakázať. Z uvedeného
dôvodu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie všetkých žalovaných súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

57. V závere súd poukazuje, že dobrovoľná dražba je jednou zo zákonných foriem mimosúdneho
výkonu záložného práva.

58. Otázkou prijateľnosti dobrovoľnej dražby sa ESD zaoberal vo veci C 34/13. Z jeho rozsudku
z 10.9.2014 vyplýva záver, že ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje

vnútroštátna právna úprava umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach,
ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý
spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky
neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica,
čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Európsky súdny dvor v uvedenom rozsudku taktiež uviedol že

čl. 1 ods. 2 Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v
zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice
len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného
ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

59. Zabezpečovacie záložné právo je jedným z prostriedkov zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorý
je upravený zákonom. Samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 Obč. zák. účinný od 1.7.2014
počíta s tým, že nárok zo spotrebiteľskej zmluvy môže záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva
uspokojiť aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Účastníci záložnej zmluvy teda mohli zabezpečiť
vrátenia úveru aj záložnou zmluvou, v ktorej bol pre prípad nesplácania úveru dohodnutý predaj zálohu

na dobrovoľnej dražbe.

60. Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu v zrušujúcom uznesení pri zákaze vykonania dražby zaoberať
sa otázkou platnosti postúpenia pohľadávky, teda konkrétne dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8
ZoB a otázkou proporcionality pohľadávky a hodnotou nehnuteľností. Ako už bolo vyššie konštatované

(bod 53) otázku platného postúpenia pohľadávky voči žalobcovi v 2/ rade medzi žalovanými v 1/ a
2/ rade právoplatne vyriešil súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/74/2016 a to rozsudkom zo dňa
17.8.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/25/2018 zo dňa 16.5.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2018 a to tak, že postúpenie pohľadávky medzi žalovaným v
1/ rade a žalovaným v 2/ rade je neplatné.

61. K otázke proporcionality medzi pohľadávkou a hodnotou nehnuteľností súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobcovia ani napriek výzve hodnotu nehnuteľnosti hodnoverne súdu nepreukázali. Ak
aj pripustíme, že hodnota nehnuteľností je v minimálnej výške uvádzanej žalobcami cca 90 000 eur, súd
sa však musí prikloniť k názorom prezentovaných žalovanými a to, že zákon o dobrovoľných dražbách

upravuje len minimálnu výšku pohľadávky do výšky ktorej nemožno dražbu vykonať § 3 ods. 2 ZoDD
( 2 000 eur) v súdenej veci výška pohľadávky je vyššia ako 2000 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014 a II. ÚS 237/2011 v zmysle
ktorých je potrebné skúmať pomer, resp. proporcionalitu medzi skutočnou hodnotu danej nehnuteľností
(resp. skutočnosti sa čo najviac približujúcej) a medzi výťažkom dražby a teda nie výškou pohľadávky.

62. Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital ( C-34/14) nedeklaroval rozpor
Slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným
právom. V bodoch 63,64, a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže
vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej

situácie. V prípade žalobcov nehnuteľnosť neslúži na ich rodinné obydlie, keďže ani jeden zo žalobcov
v nej nebýva. Žalobcovia síce tvrdia, že nehnuteľnosť slúži ako obydlie, ale súdu nedá poukázať
na skutkové tvrdenia uvádzané samotnými žalobcami v žalobe, že nehnuteľnosť zatiaľ na bývanie
neslúži, obaja navrhovatelia majú bydlisko u rodičov (čl. 118 spisu). V tomto kontexte možno súhlasiťs vyjadrením žalovaných v 2/ a 3/ rade o špekulatívnom konaní k tvrdeniu žalobkyne v 1/ rade na
pojednávaní, že v predmetnej nehnuteľností občas býva ich sestra, ktorá je tam prihlásená na trvalý
pobyt cca 4 roky. Súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a nie je

prihlásený na trvalý pobyt ani žalobkyňa v 1/ rade ani žalobca v 2/ rade, ktorí sú jednak podielovými
spoluvlastníkmi a jednak účastníci záväzkového vzťahu.

63. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných súd
žalobu zamietol.

64. V závere súd nespochybňuje, že účelom dobrovoľnej dražby je prechod vlastníckeho práva zo
záložného dlžníka na tretí subjekt, čím naozaj dôjde k zániku vlastníckeho práva záložného dlžníka,
v tom prípade však základným právnym prostriedkom na odstránenie akejkoľvek neistoty v právnom
postavení žalobcov je žaloba o neplatnosť dražby, v ktorej sa môžu domáhať ochrany svojich práv a
nie žaloba o zákaze uskutočniť dobrovoľnú dražbu. Naviac na základe dôkazov tvoriacich obsah spisu

žalovaní dobrovoľnú dražbu nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobcov uskutočniť nemôžu
a teda žalobcovia ako spotrebitelia na svojich právach nijako ukrátení nebudú.

Predbežné opatrenie

65. Podľa § 335 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

66. Tretím výrokom súd aj bez návrhu zrušil predbežné opatrenie nariadené tunajším súdom pod

č.k. 2C/113/2013-167 zo dňa 20.1.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.1.2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2014 zo dňa 30.4.2014 a ktorým bolo zakázané
žalovaným v 2/ rade a 3/ rade uskutočniť dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parcely
reg. „C“ parcela č. 195/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161 m2, parcela č. 195/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 465 m2, parcela č. 196 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2,

rodinný dom súpisné číslo 4, postavený na parcele č. 195/2 vedených U. úradom Stará Ľubovňa,
katastrálny odbor pre obec C., katastrálne územie C. a to do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, pretože konanie bolo sčasti zastavené a sčasti bola žaloba zamietnutá.

Trovy konania.

67. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

71. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

72.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Predmetom konania boli tri žalobcami uplatnené nároky v časti žalobcovia zobrali žalobu späť (I. a III.

výrok) a o jednom nároku bolo meritórne rozhodnuté.

73. O trovách konania v časti v ktorej bolo konanie zastavené I. a III. uplatnený žalobný nárok,
súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 256 ods. 1, C.s.p.. Z procesného hľadiska zavinilizastavenie konania žalobcovia, a to späťvzatia žaloby. Žalobcovia späťvzatia žaloby odôvodnili
premlčaním výkonu záložného práva. Ako už súd vyššie rozviedol, tvrdenie žalobcov o premlčaní je
právne irelevantné, keďže otázku premlčania vyriešil odvolací súd a to tak, že výkon záložného práva nie

je premlčaný. Potom dôvod pre ktorý žalobcovia čiastočne zobrali žalobu späť nie je takým dôvodom,
ktorý by odôvodňoval čiastočné späťvzatie žaloby. Súdna prax ustálila, že strana sporu späťvzatím
žaloby (ak nejde o späťvzatie pre správanie druhej strany) a následným zastavením konania zavinila
zastavenie konania. Vychádzajúc z tohto názoru žalobcovia zavinili čiastočné zastavenie konania, teda
sú povinní nahradiť žalovaným ich trovy, čo de fakto znamená ich neúspech v spore. V časti v ktorej

žalobcovia zobrali žalobu späť majú žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (teda každý v rozsahu 2/3 k celku) .

74. Pokiaľ ide o nárok o ktorom bolo meritórne rozhodnuté vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešná strana sporu má voči

neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

75. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu

na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením,
aby tieto trovy nahradila protistrane.

76. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie
a náhradu trov konania. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti bližšie

nešpecifikuje. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o
určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých
môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.

77. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej
procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej
situácie.

78. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne
vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama
nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní
okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala

povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá.

79. Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať
na postoj strán sporu.

80. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
výnimočné nemal nárok na náhradu trov konania priznať, a preto žalovaný v 1/ rade ako úspešný
účastník má voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (v zostávajúcej
1/3).

81. Pokiaľ ide o žalovaných v 2/ a 3/ rade a vec samu (II. žalobcami uplatnený žalobný nárok) súd
má za to, že existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré
upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach daného prípadu.

82. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal nárok žabcov na zákaz uskutočniť
dobrovoľnú dražbu. Žalovaní v 2/ a 3/ rade k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nemohli pristúpiť z
dôvodu vydania predbežného opatrenia, preto súd má za to, že v tejto časti (II. žalobný návrh) aj keď
boli vo veci úspešní ich trovy konania vzhľadom na túto okolnosť nie je potrebné riešiť v časti trovkonania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu, ale skôr zohľadniť osobitnosť prípadu, pre
ktorú došlo k zamietnutiu žaloby. Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 257 ods. 1 C.s.p.,
kde sa žalovaným v 2/ a 3/ rade ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania neprizná.

83. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalovanému v 1/ rade ako úspešnej strane sporu od
neúspešných žalobcov v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, (2/3 v časti v
ktorej bolo konanie zastavené a 1/3 vo veci samej).

84. Žalovaným v 2/ a 3/ rade pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vzťahujúcich sa k veci
smej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2/3 (len z časti v ktorej bolo konanie zastavené).

85. Výšku trov konania určí vyšší súdny úradník po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.