Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920200131
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7920200131.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Y. B., N. XX, zastúpenej
Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., Košice, Žižkova 2073/19, IČO: 51 417 685, proti
žalovanému O. N., G., Z. XXXX/X, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ďalej len ZO), o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu 14C/2/2020-22 z 5.2.2020 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol: I. Zamieta návrh na nariadenie ZO. II. Žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, čoho návrhom na nariadenie ZO, doručeným mu 13.1.2020, sa

žalobkyňa domáhala a čím ho odôvodnila a, že v jeho registri bolo následne zistené, že vo veci samej
podala žalobu 23.1.2020 a konanie sa vedie na Okresnom súde (ďalej len OS) Trebišov pod sp. zn.
10C/4/2020. Konštatoval z prvej strany Zmluvy o úvere č.1496039607, predloženej mu žalobkyňou
spolu s návrhom na nariadenie ZO na preukázanie svojich tvrdení, z výzvy na osobné stretnutie zo
6.9.2018, z predžalobnej výzvy - pokusu o zmier z 29.11.2019, z čiastočného výpisu z LV č.XXXX
pre k. ú. G. a z potvrdenia o detaile pohybu z 13.9.2019. Citujúc znenie § 343,§ 344,§ 324 ods.1,2 a

§ 328 ods.2,3 CSP ďalej uviedol: CSP popri úprave inštitútu neodkladného opatrenia (ďalej len NO)
zaviedol aj nový inštitút ZO, ktorého podstata spočíva v zriadení záložného práva na veci, práva, resp.
iné majetkové hodnoty dlžníka na návrh veriteľa s cieľom zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa v
prípade, ak existuje obava ohrozenia exekúcie. Zámerom zákonodarcu bolo zaviesť inštitút, ktorý by
smeroval k zabezpečeniu budúcej pohľadávky veriteľa, a tak k posilneniu jeho postavenia znížením
nebezpečenstva zmarenia exekúcie. Z predmetného je zrejmé, že na nariadenie ZO bude potrebné

kumulatívne naplniť niekoľko zákonných podmienok, a to: existencia návrhu veriteľa, spôsobilý predmet
ZO, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Bol mu
13.1.2020 doručený návrh žalobkyne na nariadenie ZO spočívajúceho v zriadení záložného práva
na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenia svojej budúcej pohľadávky uplatnenej
v konaní vedenom na OS Trebišov pod sp. zn. 10C/4/2020. Preštudoval súdny spis 10C/4/2020 a
zistil, že doposiaľ o jej nároku rozhodnuté nebolo. V žalobe doručenej mu 23.1.2020 sa od žalovaného

domáha zaplatenia 15 400 € a náhrady trov konania. Preskúmal ňou predložené dokumenty a zistil, že
jej návrhu na nariadenie ZO nie je možné vyhovieť. Z predložených dokumentov mal za preukázané,
že jednoznačne neosvedčila obavu z budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz
o prípadnom predaji nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. V návrhu síce uviedla, že žalovaný po
tom, čo mu bola doručená predžalobná výzva 31.12.2019 ponúkol svoj byt na predaj prostredníctvom
spoločnosti Konex Reality, no tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala. Zároveň poukazoval na to,

že ani ňou predložený detail pohybu na účte nepreukazuje ňou tvrdené skutočnosti, že Prvej stavebnej
sporiteľni uhradila 15 000 €, nakoľko je tam ako platiteľ uvedený žalovaný. V tejto súvislosti zdôrazňoval,že konania na podklade návrhu na nariadenie ZO, príp. NO, sú konaniami, kde rozhoduje výlučne na
podklade žalobcom predložených dokladov, bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu strán sporu,
svedkov,resp.akéhokoľvekďalšiehodokazovania.Jetedaúlohoužalobcupredložiťmutakýnávrh,ktorý

spĺňa všetky predpoklady na nariadenie ZO, príp. NO. V danom prípade to tak nebolo, preto jej návrhu
vyhovieť nemohol a vzhľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia podmienok stanovených CSP na
vyhovenie takémuto návrhu, sa splnením ďalších podmienok už nezaoberal. Považoval za potrebné
ďalejzdôrazniť,čibyajvprípadenariadeniaZOvoformezáložnéhoprávamoholbyťnaplnenýúčeltohto
procesného inštitútu, ako inštitútu slúžiaceho na zabezpečenie budúcej pohľadávky, ak z predložených

dôkazovbolomuzrejmé,ženapredmetnénehnuteľnostiužboloskôrzriadenézáložnéprávovprospech
prednostného záložného veriteľa. Súčasne dodával, že v prípade návrhu na nariadenie ZO musí tento
návrh spĺňať aj predpoklady jasnosti a určitosti, nakoľko v prípade nariadenia takéhoto opatrenia bude
jehouznesenie,vktoromsapreberiepetitnávrhu,slúžiťnazápisdoosobitnéhoregistra.Jehopozornosti
neušlo, že žalobkyňa v návrhu nesprávne formulovala petit, a to nepresnou identifikáciou nehnuteľností,
na ktoré malo byť podľa jej návrhu zriadené záložné právo a aj v prípade vyhovenia jej návrhu by

takáto identifikácia nebola dostačujúca na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností. Na základe
uvedených skutočností jej návrh na nariadenie ZO zamietol. Napokon, citujúc znenie§ 255 ods.1 a §
262 ods.1 CSP, uviedol: Nakoľko návrh žalobkyne na nariadenie ZO bol zamietnutý, „jedná sa“ v danom
prípade o procesný úspech protistrany. Na strane žalovaného však doposiaľ žiadne trovy nevznikli,
preto nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

3. 3. Proti uvedenému uzneseniu žalobkyňa podala v zákonnej lehote z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods.1 písm. a)-h) CSP nasledovné o d v o l a n i e a navrhovala napadnutý výrok 1. súdu
zmeniť a nariadiť ZO: Súd zriaďuje k nehnuteľnostiam: Bytu č.13 na 3. nadzemnom podlaží bytového
domu označeného súp.č.2172 na parcele reg. KNC č.2158/23 o výmere 440 m2 - zastavaná plocha a
nádvorieanapodielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,naprísl.aspoluvlastnícky

podiel k pozemku o veľkosti 288/10000 zapísaným na LV č.XXXX, vedenom pre k. ú. G., ktoré sú
vo výlučnom vlastníctve žalovaného, záložné právo v jej prospech, a to za účelom zabezpečenia jej
pohľadávky vo výške 15 400 € s prísl. Zároveň navrhovala napadnutý výrok II. súdu zmeniť a priznať
jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje odvolanie odôvodňovala nasledovnými
skutkovými a právnymi okolnosťami. 4. Podaným žalobným návrhom sa domáhala vydania nariadenia

ZO, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného - stavba č.2172,
druh stavby : bytový dom, byt č.13, nachádzajúceho sa na 3. nadzemnom podlaží, v G., I. Z. X,
postavenej na parc.č.2158/23, zapísanej na LV č.XXXX vedenom pre k. ú. G., ktorá je vo vlastníctve
žalovaného, a to za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky vo výške 15 400 € s prísl. V registri súdu
bolo následne zistené, že vo veci samej žalobu 23.1.2020. Konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp.

zn. 10C/4/2020. V bode 6. napadnutého uznesenia mal súd za to, že jednoznačne neosvedčila obavu z
budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz o prípadnom predaji nehnuteľností vo
vlastníctve žalovaného. V návrhu síce uviedla, že žalovaný po tom, čo mu bola doručená predžalobná
výzva 31.12.2019 ponúkol svoj byt na predaj prostredníctvom spoločnosti KONEX REALITY, no tieto
tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. V čase podania návrhu, aj po jeho podaní bol predmetný

byt ponúkaný na predaj na verejne dostupných internetových stránkach, prostredníctvom spoločnosti
KONEX REALITY. Pretože súd sa nevedel dostať k verejne prístupným internetovým stránkam, na
ktorých je ponúkaný na predaj spomínaný byt, predmetné ponuky sú preto prílohou tohto odvolania.
Súd zároveň poukazoval na to, že ani ňou predložený detail pohybu na účte nepreukazuje ňou tvrdené
skutočnosti, že Prvej stavebnej sporiteľni uhradila 15 000 €, nakoľko je tam ako platiteľ uvedený

žalovaný. Na preukázanie a potvrdenie skutočností, že uhradila 15 000 € na účet Prvej stavebnej
sporiteľne, sa prikladá Dohoda s Prvou stavebnou sporiteľňou a Potvrdenie o splatení 15 000 € zo
strany Prvej stavebnej sporiteľne. 6. Má za to, že súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec.
Nesprávne posúdenie vidí najmä v otázke dôvodnosti obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pretože
z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný sa snaží predať predmetný byt čo najskôr a v prípade

predajabytuneostanemužiadenexekuovateľnýmajetok.Zpredloženýchdôkazovjezrejmé,žeuhradila
zaňho 15 400 €, ktorá je predmetom súdneho konania pod sp. zn. 10C/4/2020 vedenom na OS Trebišov.
7. Zo všetkých opísaných skutkových a právnych dôvodov navrhovala, rozhodnúť v súlade s petitom
odvolania. Súčasne žiadala, aby v zmysle § 396 ods.1 CSP bol jej priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a uznesenie potvrdilpodľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia.
5. Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

6. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný CSP v § 161 ods.1 ako podmienky, za
ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné
podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej
povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu - vada tejto
podmienky je však reglementovaná samostatne v § 365 ods.1 písm. c)] a procesné podmienky na strane

strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom,
spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky
(prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci).
7. Vadu predpokladanú v § 365 ods.1 písm. a) CSP má tak konanie v prípade, keď súd vec prejednal
a rozhodol napriek uvedeným nedostatkom.
8. Konanie na súde nemá žiadnu vadu predpokladanú v § 365 ods.1 písm. a) CSP, preto tento odvolací

dôvod nie je daný.
9. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia]. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1
písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv
na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné

prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.
10.Hlavnýmiznakmi,charakterizujúcimiprocesnúvaduuvedenúv§365ods.1písm.b)CSP,súa)zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR.
12. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol

spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
13. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a tým porušil jej právo na
spravodlivý proces.
14. Rovnako tak žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti preukazujúce, že sudkyňa, ktorá
rozhodovala bola vylúčená alebo, že súd bol nesprávne obsadený.
15. Podľa ustálenej rozhodovacej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu
pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým
došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie
sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré

mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedovoľujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou vadou
postihnuté.
17. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods.1 písm. e) CSP] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal

stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.18. V konaní o nariadenie ZO súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú
splnené podmienky na zriadenie ZO (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo
ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich skutočností v žiadnom prípade nie je možné stotožniť

s dokazovaním. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru
zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o ZO a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím
o návrhu na ZO nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo
vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na ZO. Pri ich zisťovaní

neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str.1158-1159).
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý

nesúlad.
20. Ako už bolo uvedené, v konaní o nariadenie ZO sa dokazovanie nevykonáva a žalobkyňa
neosvedčila potrebné skutočnosti.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré strana sporu uplatnila v súlade s § 366 písm. d) CSP (Prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdom
prvej inštancie), nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré
nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní
pred súdom a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela, nemôžu byť v sporovom

konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že stranou sporu uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové
(v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom) a v danej veci sú právne významné.
22. Žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré nastali (vznikli) po vydaní uznesenia súdu.
23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
24. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:
26. Právna úprava výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu
pre vydanie ZO, avšak z § 344 CSP (Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj

na zabezpečovacie opatrenie) jednoznačne vyplýva, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu.
Konštantná judikatúra súdov vyjadruje, že subjekt domáhajúci sa vydania ZO musí osvedčiť dôvody na
jeho vydanie, t.j. obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania
skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o ZO a rozsudku. Aj v konaní o vydanie ZO súd postupuje
v súčinnosti so stranami sporu tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti,

ktoré sú medzi nimi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je
dosiahnutie účelu ZO. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany
práv a spoľahlivosť tvrdení strany sporu na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré
sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia ZO [porovnaj Uznesenie Najvyššieho
súdu (ďalej len NS) SR 6MCdo 5/2012 z 28.11.2012].

27. Skutočnosti tykajúce sa dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, budú predmetom
dokazovania a hodnotenia pri rozhodnutí vo veci samej, preto ak by sa nimi súd zaoberal už pri
rozhodovaní o nariadení ZO, znamenalo by to prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, čo je
neprípustné.
28. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie ZO sa posudzuje tak

podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti
návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom ZO je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie,
ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu [porovnaj napr. uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010].
29. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou označených dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich

zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (porovnaj napr. uznesenie NS
SR 6Cdo 171/2010).
30. V prejednávanej veci súd dospel k správnemu právnemu záveru, že pre nariadenie navrhovaného
ZO neboli (aj vzhľadom na uvedenú ustálenú súdnu prax) splnené predpoklady uvedené v § 343

ods.1 CSP, lebo skutočnosťami tvrdenými v návrhu na nariadenie ZO žalobkyňa neosvedčila potrebu a
nevyhnutnosť jeho nariadenia, na čom nič nemení ani odvolanie.
31. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
32. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
34. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom
rozsahu.
35. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.