Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/209/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214137
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118214137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: O. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. V. XXXX/XX, X., právne zastúpeného JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom
Daniela Dlabača 978/2, Žilina, IČO: 42 218 969, proti žalovaným: 1/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX/X, X. - J., 2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, X. - J., obe žalované právne zastúpené
JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom J. M. Hurbana 334/32, Žilina, IČO: 42 053 609,
o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/78/2018-121 zo dňa 08.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) určil, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území J., obec Žilina, okres Žilina, evidované v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. 617 ako: stavba rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku parcela
KN-C č. 808/54 a pozemok parcela KN-C č. 808/54 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2

(ďalej tiež „sporné nehnuteľnosti“), sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcu a žalovanej
1/ (výrok I.). Žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
(výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že potom, ako mal na začiatku sporu preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu k podanej žalobe (bližšie viď bod 26. a 27. rozsudku okresného
súdu, ďalej aj „rozsudok“) a zároveň jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 137
písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, bližšie viď bod 28. a 29.
rozsudku), zaoberal sa meritórne tým, čo bolo medzi stranami sporné, a síce, či žalobcom označené

nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej 1/ (k času
vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo konanie o rozvod manželstva vedené na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 37P 230/2018 právoplatne skončené - pozn. odvolacieho súdu). Pôvodne ako výlučný
vlastník sporných nehnuteľností bola v katastri nehnuteľností vedená žalovaná 2/. K zmene došlo dňa
20.05.2009, kedy nehnuteľnosti kúpnou zmluvou žalovaná 2/ previedla na žalovanú 1/; v tom čase
manželstvo žalobcu a žalovanej 1/ uzavreté dňa 24.09.2005 existovalo. Žalobca v konaní tvrdil, že
predmetnú zmluvu uzatvorila jeho manželka so svokrou s jeho vedomím a súhlasom, pričom manželia si

boli vedomí vzniku bezpodielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam. Dňa 14.09.2018 sa
žalobca dozvedel, že jeho manželka bez jeho súhlasu previedla nehnuteľnosti na svoju matku žalovanú
2/, a to darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 09.08.2018. Keďže na prevod vlastníckeho
právasavzmysleObčianskehozákonníkavyžadujesúhlasdruhéhomanžela(§145ods.1Občianskehozákonníka), pretože sa nejedná o bežnú vec a k tomuto súhlasu v danom prípade nedošlo, žalobca
žiadal, aby súd prejudiciálne posúdil právny úkon - darovaciu zmluvu medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/
ako neplatný a následne rozhodol o požadovanom určení (o bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov k sporným nehnuteľnostiam). Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z toho,
že zákon (Občiansky zákonník) zásadne prezumuje, že vec získaná manželom/manželmi počas trvania
manželstva (resp. BSM), patrí do BSM, pokiaľ nebola nadobudnutá manželom/manželmi niektorým
so zákonom predvídaným spôsobom (vec získaná dedičstvom alebo darom, resp. vec, ktorá podľa
svojej povahy slúži potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a napokon vec vydaná v

rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov; § 143 Občianskeho zákonníka). V kontexte
prejednávaného sporu okresný súd zdôraznil, a to vzhľadom na jeho okolnosti, že veci získané výmenou
zavecalebozvýťažkuveci,ktorábolavosobnomvlastníctvejednéhozmanželov,súnaďalejvosobnom
vlastníctve tohto manžela. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho
majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako predmetu
osobného vlastníctva (tzv. transformácia veci). Zo vzájomného spolupôsobenia ustanovenia § 143

Občianskeho zákonníka a § 70 Katastrálneho zákona súd prvej inštancie vyvodil, že dôkazné bremeno
v spore preukázať, že sporné nehnuteľnosti boli žalovanou 1/ nadobudnuté zmluvne počas trvania
manželstva (resp. BSM) žalobcu a žalovanej 1/, odplatne a (aspoň čiastočne) za peňažné prostriedky
patriace do BSM žalobcu a žalovanej 1/, zaťažovalo žalobcu. Zásadnou spornou skutkovou otázkou
bolo tak, či kúpna cena v sume 20.000,- eur dojednaná v kúpnej zmluve uzavretej dňa 20.05.2009

medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovanou 1/ ako kupujúcou bola uhradená (čo i len čiastočne)
z peňažných prostriedkov patriacich do BSM žalobcu a žalovanej 1/. Od zodpovedania tejto otázky
záležalo posúdenie, či sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20.05.2009 medzi
žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovanou 1/ ako kupujúcou nadobudla do výlučného vlastníctva
žalovaná 1/ alebo ich nadobudla žalobca a žalovaná 1/ do ich BSM. Ohľadom tejto skutočnosti žalobca

tvrdil, že na úhradu kúpnej ceny boli použité čiastočne peňažné prostriedky pochádzajúce z jeho príjmu -
mzdy vyplácanej mu na základe jeho pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti A.S.A. SLOVENSKO,
spol. s r. o., ďalej tiež peňažné prostriedky vyplatené žalobcovi a žalovanej 1/ Ing. I. E. v celkovej sume
33.193,92 eur na základe zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o rezervácii bytu a zo zmluvy
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy spojenej s dohodou o zrušení platnosti zmluvy o rezervácii zo dňa

14.01.2009 a napokon peňažné prostriedky získané z predaja bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej
1/. Žalované 1/ a 2/ tvrdili, že kúpna cena bola uhradená z peňažných prostriedkov v celkovej sume
1.250.000,- Sk, t. j. 41.492,40 eur, ktoré získala žalovaná 1/ predajom bytu v jej výlučnom vlastníctve
a z peňažných prostriedkov v celkovej sume 24.895,44 eur (750.000,- Sk), ktoré nadobudla žalovaná
1/ darom od svojich rodičov, resp. iba z týchto peňažných prostriedkov. Po vykonanom dokazovaní,

oboznámením sa s celým radom predložených listinných dôkazov, tiež výpoveďami strán sporu súd
prvej inštancie dospel k záveru, že z peňažných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ mohla
byť ňou použitá na zaplatenie kúpnej ceny v sume 20.000,- eur dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa
20.05.2009 medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovanou 1/ ako kupujúcou len časť finančných
prostriedkov patriacich do jej výlučného vlastníctva. Vychádzajúc tak zo záveru, že na úhradu kúpnej

ceny dojednanej v kúpnej zmluve uzavretej dňa 20.05.2009 boli čo i len čiastočne použité peňažné
prostriedky v BSM žalobcu a žalovanej 1/ (s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu ČSR sp. zn.
Cpj 86/1971 zo dňa 03.02.1972 publikované v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov
ČSSR pod publikačným číslom R 42/1972), okresný súd dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti boli
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2009 uzavretej na strane predávajúcej žalovanou 2/ a na strane

kupujúcej žalovanou 1/ nadobudnuté do BSM žalobcu a žalovanej 1/, keďže nesporne v danom čase
existovalo ich BSM. Uvedeným záverom bola vyvrátená domnienka správnosti údajov katastra, resp.
predchádzajúci zápis výlučného vlastníckeho práva žalovanej 1/ k sporným nehnuteľnostiam. Námietku
žalovaných 1/ a 2/, že žalobca sa v premlčacej dobe, ktorá mala začať plynúť odo dňa 15.06.2009, t.
j. od vkladu vlastníckeho práva žalovanej 1/, nedovolal relatívnej neplatnosti podľa § 40a v spojení s §

145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím malo byť vo svojej podstate potvrdené výlučné vlastnícke právo
žalovanej1/,označilokresnýsúdzazjavnenedôvodnú.Relatívnejneplatnostipredmetnejkúpnejzmluvy
sa žalobca totiž nikdy dovolať nemienil a ani nedovolal, keďže prevádzané nehnuteľnosti sa stali priamo
v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka súčasťou BSM žalobcu a žalovanej 1/. Vznesená námietka
premlčania preto nemá zjavne akúkoľvek právnu relevanciu. Ďalšou zásadnou prejudiciálnou otázkou v

spore bola otázka platnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ ako darcom a žalovanou 2/
ako obdarovanou, na podklade ktorej došlo rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru
č. V 6542/2018 zo dňa 09.08.2018 k vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností v prospech žalovanej 2/. Žalobca sa žalobou dovolával proti obom žalovaným 1/ a 2/ akoúčastníkom právneho úkonu relatívnej neplatnosti tohto sporného právneho úkonu, tvrdiac, že žalovaná
1/ darovala nehnuteľnosti žalovanej 2/ ako obdarovanej bez jeho súhlasu. Žalobca sa tak žalobou
dovolával voči obom žalovaným 1/ a 2/ ako účastníkom darovacej zmluvy jej relatívnej neplatnosti v

zmysle § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto časti súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že ak k právnemu úkonu jedného z manželov týkajúceho sa
spoločných vecí a ktorý súčasne nie je možné považovať za bežnú vec, nedal súhlas druhý z manželov,
je takýto právny úkon relatívne neplatný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Dotknutý manžel sa môže
dovolávaťtejtorelatívnejneplatnosti.Následnérozhodnutiesúdu,vktorombybolavyslovenáneplatnosť

takéhoto právneho úkonu, má povahu len deklaratórnu (teda nejde o konštitutívne rozhodnutie), keďže k
neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu dochádza už v momente dovolania sa tejto neplatnosti
voči všetkým jeho účastníkom. V danom prípade okresný súd konštatoval bez najmenších pochybností,
že prevod nehnuteľností v BSM nie je bežnou vecou týkajúcou sa spoločnej veci v zmysle § 145 ods.
1 veta prvá Občianskeho zákonníka. V okolnostiach veci tak prevod vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam bol podmienený súhlasom oboch manželov, t. j. žalobcu a žalovanej 1/, keďže nevyšlo

najavo, ani to netvrdila jedna zo sporových strán, že by žalobca dal súhlas žalovanej 1/ k prevodu
vlastníckeho práva. Spornú darovaciu zmluvu medzi žalovanou 1/ ako darcom a žalovanou 2/ ako
obdarovanou je preto potrebné považovať za relatívne neplatný právny úkon. Žalovaná 2/ nemohla na
základe neplatného právneho úkonu nadobudnúť vlastníctvo, ani v tom prípade, že bolo katastrálnym
úradom ešte pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo strany žalobcu už rozhodnuté

o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe neplatného právneho úkonu teda
nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. S poukazom na uvedené k času vyhlásenia
rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že sporné nehnuteľnosti aj naďalej patria do masy BSM
žalobcu a žalovanej 1/. Ďalšie navrhované dokazovanie už nevykonal v zmysle § 185 ods. 1 CSP. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s poukazom na výsledok sporu,

v ktorom bol v celom rozsahu úspešný žalobca, tomuto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Voči vyššie uvedenému rozsudku žalované 1/ a 2/ (ďalej aj „odvolateľky“) podali odvolanie, na základe
ktorého odvolací súd žiadali, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietne, súčasne si uplatnili trovy prvoinštančného a odvolacieho konania. V prvom
radezdôraznili,žekúpnazmluvazodňa20.05.2009medzižalovanou1/a2/bolaplatneuzavretá,pričom
žalovaná 1/ nadobudla prevádzané nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, a to z finančných
prostriedkov - daru v sume 24.895,44 eur (750.000,- Sk), ktorú sumu jej spolu so žalovanou 2/ daroval
otec do výlučného vlastníctva, ako aj z finančných prostriedkov za odpredaj pôvodne darovaného 2-

izbového bytu s príslušenstvom tiež patriaceho do jej výlučného vlastníctva. V nadväznosti na uvedené
žalované bližšie uviedli, že finančný dar v sume 24.895,44 eur poskytol otec žalovanej 1/ spolu so
žalovanou2/dcére-žalovanej1/dňa02.06.2008,atoformoubezhotovostnéhovkladunaúčetžalovanej
1/ z účtu vedeného v D. D.. Predmetná skutočnosť bola preukázaná listinným dôkazom - príkazom na
úhradu zo dňa 02.08.2008 a taktiež aj výpoveďou žalovanej 1/ a žalovanej 2/. Dvojizbový byt č. 817 na

8. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX v Žiline na Závodskej ceste 60 bol darovaný žalovanej 1/
jej zosnulým otcom a žalovanou 2/ darovacou zmluvou zo dňa 07.06.2006 spolu s príslušenstvom. Aj
uvedená skutočnosť bola v konaní preukázaná. Žalovaná tiež preukázala, že predmetný byt predala,
pričom kúpna cena jej bola vyplatená v 2 splátkach, a to vo výške 33.200,- eur dňa 26.03.2009 na jej
osobný účet v tom čase vedený v T. G. a druhá časť kúpnej ceny vo výške 8.300,- eur bola vyplatená

výlučne a na osobný účet žalovanej 1/ vedený v P. J., a. s. dňa 05.05.2009. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaná 1/ v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2009 ako kupujúca nesporne disponovala
sumou presahujúcou čiastku 20.000,- eur v jej výlučnom vlastníctve. Suma v tejto výške predstavovala
kúpnu cenu za prevod sporných nehnuteľností. Žalovaná 1/ preto jednoznačne popierala a popiera,
že by akákoľvek časť kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2009 bola vyplatená zo spoločných

prostriedkov žalobcu a žalovanej 1/, ktoré by mali základ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Žalovaná 1/ bola a je výlučnou majiteľkou účtu vedeného v P. J., nie je pravda to, že by išlo o spoločný
účet, ako to tvrdil žalobca. Jednoznačne žalobca nebol majiteľom účtu vedeného v P. J., k tomuto účtu
mal len v rozhodnom období dispozičné právo prostredníctvom platnej karty. To, že žalobca označil
tento účet ako platobné miesto svojmu zamestnávateľovi, ako aj to, že bola na tento účet vyplatená jeho

mzda, bola jeho iniciatíva, pričom tieto prostriedky boli použité na bežný chod domácnosti žalobcu a
žalovanej a na zabezpečenie výživy ich detí pochádzajúcich z manželstva. Výplata mzdy
bola len zanedbateľnou čiastkou v porovnaní s tým, že ku dňu 20.05.2009 boli na tento účet pripísané
kreditné platby v celkovej sume 59.164,47 eur z majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalovanej1/. Mzda žalobcu predstavovala v porovnaní s týmto kreditom, ktorý nesporne tvoril výlučné vlastníctvo
majiteľky účtu žalovanej 1/ len zanedbateľnú sumu 4.893,52 eur. Žalobca pritom uskutočňoval bezmála
denné výbery z účtu vo výške pravidelne 600,- eur denne, tieto výbery žalovanej 1/ nijakým spôsobom

nezdôvodnil a nepreukázal, že nejaká časť z nich slúžila na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20.05.2009 alebo na rekonštrukciu nehnuteľností nachádzajúcich sa v
obci Žilina, katastrálne územie J. ako rodinný dom súp. č. XXX s príslušenstvom. Žalobca, pokiaľ sa
týka dispozície s úhradou jeho mzdy za obdobie prvého polroka 2009 na účet žalovanej 1/, konal
účelovo, keďže mal vedomosť o finančnom dare rodičov žalovanej 1/, ako aj o výťažku z predaja 2-

izbového bytu. Bez povšimnutia súdu pri rozhodovaní zostala i tá skutočnosť, že kúpnu zmluvu zo
dňa 20.05.2009 si nechal vyhotoviť sám žalobca prostredníctvom Mgr. I., pričom od počiatku konal
účelovo a cielene zabezpečiť si majetkový prospech. Žalované v priebehu prvoinštančného konania
vzniesli námietku relatívnej neplatnosti, na ktorú súd prvej inštancie nesprávne neprihliadol. V tejto
súvislosti poukázali na dobu, ktorá uplynula od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2009 a vedomosť
žalobcu o jej uzavretí. Ak bol žalobca presvedčený, že kúpna zmluva je neplatná, mal možnosť podľa

§ 40a Občianskeho zákonníka dovolať sa jej neplatnosti. Keďže v danom prípade ide o neplatnosť
relatívnu, nevyužitím práva oprávnenej osoby dovolať sa neplatnosti sporného právneho úkonu v
zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej lehote, musí sa mať za to, že právny úkon sa považuje za
právny. V danom konkrétnom prípade sa právo dovolania relatívnej neplatnosti, že sporné nehnuteľnosti
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mohlo vykonať po prvýkrát 15.06.2009, kedy

došlo k účinkom právneho úkonu rozhodnutím príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Námietku
premlčania žalované vzniesli riadne v konaní pred okresným súdom, tento sa však s ňou náležitým
spôsobom nezaoberal a ani nevyporiadal. Rovnako tak sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal
s tým, na čo žalobca použil vybraté finančné prostriedky. Napokon okresný súd nesprávne vyhodnotil,
že finančné prostriedky na účte vedenom v P. J. v rozhodnom období patrili do BSM. Odvolateľky

tiež zopakovali nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že účet vedený v P. J. bol spoločným účtom
žalobcu a žalovanej 1/. Nesprávne sa tiež súd prvej inštancie stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že na
rekonštrukciu sporných nehnuteľností boli použité finančné prostriedky patriace do BSM žalobcu a
žalovanej 1/. V závere podaného odvolania súdu prvej inštancie ešte vytkli to, že nevykonal dokazovanie
vcelomniminavrhovanomrozsahu,konkrétnenevykonaldôkazoboznámenímsasospisomOkresného

súdu Žilina sp. zn. 37P 230/2018, z obsahu ktorého by vyplynulo, že žalobca dlhé roky od roku 2009
minimálne do roku 2018 rešpektoval výlučné vlastníctvo žalovanej 1/ k sporným nehnuteľnostiam, a
pretopodanímžalobykonávýlučnezozištnýchdôvodovvsnahezískaťmajetok,oktoréhonadobudnutie
sa nijakým spôsobom nepričinil ani nezaslúžil. Napriek písomnému návrhu žalovaných 1/ a 2/ okresný
súddokazovanievovyššienaznačenomsmerenevykonalanioňomnerozhodol.Rovnakotaknevykonal

výsluch svedka E. G.. Jeho výsluch bol významný pre rozhodnutie vo veci samej. Aj v tomto prípade
okresný súd o návrhu na doplnenie dokazovania nerozhodol náležitým spôsobom.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaných odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Odvolanie žalovaných 1/ a

2/ označil za neopodstatnené, tendenčné a zavádzajúce. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom
objasnil skutkovú stránku veci a na túto následne správne aplikoval platné právne normy. V bližších
podrobnostiach zdôraznil, že okresný súd pri svojom rozhodovaní správne vychádzal z názoru, že
nadobudnutie veci, hoci len sčasti z prostriedkov patriacich do BSM, spôsobuje, že nadobúdaná vec sa
zaradí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto smere je judikatúra súdov SR jednotná. V

spore bolo preto potrebné, ak chceli mať žalované úspech, aby preukázali, že z výlučných prostriedkov
žalovanej 1/ bola zaplatená kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2009 vo výške 20.000,-
eur. Predmetná skutočnosť sa však v spore nepotvrdila. Len samotná existencia dostatku výlučných
finančných prostriedkov takúto skutočnosť ešte nepreukazuje. Kúpna cena nehnuteľností bola zaplatená
z peňazí z účtu vedenom v P. J., na ktorom sa v rozhodnom období nachádzali spoločné finančné

prostriedky pochádzajúce zo mzdy žalobcu. Z tohto dôvodu akékoľvek výbery, ktoré žalovaná 1/
uskutočnila, nebolo možné identifikovať ako výber z výlučných prostriedkov určených na úhradu kúpnej
ceny. Obzvlášť, keď všetky výbery manželia realizovali za účelom úhrady nákladov na rekonštrukciu
dotknutého rodinného domu č. XXX a zo zvyšku nespotrebovaných peňazí postupne tvorili kúpnu cenu
20.000,- eur. Neopodstatnená je i námietka premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho

úkonu vznesená žalovanými a tiež aj nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k nevypočutiu
svedka E. G..4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok na základe
odvolania žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5.1. Podľa§387ods.1CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
5.2. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský
súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava
napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

8. Z obsahu odvolania žalovaných 1/ a 2/ vyplýva, že súdu prvej inštancie vytýkajú nesprávne skutkové a
právne závery, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov a napokon nepresvedčivosť rozhodnutia,
pretože sa nevysporiadal riadne s nimi uvádzanými tvrdeniami. Ide o odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP predstavuje vytýkanú vadu skutkovú, keď
strana v spore navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej
inštancie takýto dôkaz nevykonal. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako
aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh
na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie

je prípustné, pretože takýmto postupom 1. sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo
rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a 2. neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej
miery zistenia skutkového stavu (viď Veľké komentáre Civilný sporový poriadok, str. 1240).

10. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní

skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť

chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

11. Žalované v odvolaní uviedli ako ďalší odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnymprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že žalovanými 1/ a 2/ uvádzané
odvolaciedôvodyniesúnaplnené.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanísprávnezistilskutkový
stav, keď konštatoval, že len časť z peňažných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/
mohla byť použitá na zaplatenie kúpnej ceny v sume 20.000,- eur dohodnutej v kúpnej zmluve zo

dňa 20.05.2009 medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovanou 1/ ako kupujúcou za odpredávané
- sporné nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod č. V 4470/09 Správou katastra Žilina a ktorá
bola uzatvorená za trvania manželstva žalobcu a žalovanej 1/. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho
rozhodnutia (bližšie viď bod 36. až 43. rozsudku) predostrel jasné a presvedčivé argumenty, pre
ktoré (poukazovanie mzdy žalobcu za rozhodné obdobie na bankový účet žalovanej 1/; prijatie sumy
33.193,92 eur od Ing. I. E. za trvania manželstva žalobcom a žalovanou 1/ titulom zmluvy o postúpení

práv a povinností zo zmluvy o rezervácii bytu a zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
spojenej s dohodou o zrušení platnosti zmluvy o rezervácii uzavretej dňa 14.01.2009; suma vykonaných
hotovostných výberov z účtu žalovanej 1/ prevyšujúca sumu peňažných prostriedkov, ktoré boli prípadne
vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/; výška zostatku na účte žalovanej 1/ v čase bezprostredne
predchádzajúcom, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy z 20.05.2009 a napokon vyjadrenie žalovanej

1/ zo dňa 09.01.2019) dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti boli na základe kúpnej zmluvy zo dňa
20.05.2009 nadobudnuté do BSM žalobcu a žalovanej 1/, aj keď v prospech tejto skutočnosti nesvedčil
zápis na príslušnom liste vlastníctva. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania aj odvolací
súd je toho názoru, že na bankovom účte žalovanej 1/ vedenom v P. J. došlo ku kumulácii peňažných
prostriedkov patriacich jednak do BSM žalobcu a žalovanej 1/ a jednak do výlučného vlastníctva

žalovanej 1/, preto nie je možné s určitosťou konštatovať, na ktoré účely boli použité peňažné prostriedky
vBSMžalobcuažalovanej1/anaktoréúčelyvovýlučnomvlastníctvežalovanej1/.Zuvedenéhodôvodu
súd prvej inštancie správne na zistený skutkový stav aplikoval aj závery vyplývajúce z už ustálenej
súdnej praxe, v zmysle ktorej „ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva sčasti za prostriedky len jedného z manželov, patrí za podmienok uvedených v ust.

§ 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva (viď R 42/1972)“. Po ustálení, že
sporné nehnuteľnosti sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2009 dostali do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu žalovanej 1/, sa súd prvej inštancie ďalej v spore správne zaoberal platnosťou
právneho úkonu, a to darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ ako darcom a žalovanou 2/ ako
obdarovanou, ku vkladovaniu ktorej došlo Správou katastra Žilina dňa 09.08.2018 a konštatoval jej

neplatnosť. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, pretože z vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, že by žalobca ako spoluvlastník prevádzaných nehnuteľností udelil žalovanej 1/
súhlas s prevodom, ktorý bol potrebný v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sporná darovacia
zmluva je tak relatívne neplatným právnym úkonom, ktorého neplatnosti sa v danom spore žalobca
úspešne dovolal, a to v zákonom stanovenej lehote (k úkonu došlo dňa 09.08.2018 a žaloba

bola podaná dňa 04.10.2018). Neobstojí námietka odvolateliek, že žalobcovi sa jeho právo dovolať
sa relatívnej neplatnosti už premlčalo, pretože tieto si nesprávne interpretujú ustanovenia týkajúce
sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Prvý právny úkon kúpna zmluva zo dňa 20.05.2009 nie je
neplatným právnym úkonom a žalobcovi sa vlastnícke právo, ktoré na základe nej nadobudol k sporným
nehnuteľnostiam, nemohlo v žiadnom prípade premlčať, a to aj v prípade, že nebol zapísaný ako

spoluvlastník predávaných nehnuteľností.

13. Pokiaľ ide o odvolacie námietky o nesprávne vyhodnotených dôkazoch, odvolací súd uvádza, že
dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191

ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z
hľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Súdprvejinštancieprihodnotenídôkazovvzásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V danom prípade
súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal,

primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, správne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov (§
191 ods. 1 CSP) zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky aso zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie
opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť. Odvolateľky v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa

okresný súd nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Čo sa
týka námietok o nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov (oboznámením sa so spisom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 37P 230/2018, výsluch svedka E. G.), v dôsledku ktorej skutočnosti mal okresný
súd rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu, je potrebné uviesť, že povinnosťou súdu
prvej inštancie nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale podľa § 185 ods. 1 CSP

sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade, oboznámiac sa s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom celého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru,
že už tie dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané, poskytovali dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu v
prejednávanej veci. Nevykonanie ďalších navrhovaných dôkazov súd prvej inštancie riadne odôvodnil
(viď bod 50. rozsudku).

14. Záverom odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaných sú v prevažnej miere obsahovo
totožné s tým, čo uvádzali už v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie sa ale s ich tvrdeniami
náležitým spôsobom vysporiadal, uviedol dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé argumenty,
prečo žalobe vyhovel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré je dostatočne podrobné, ale jasné,
zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi

otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá kladené na odôvodnenie uvedené v ustanovení § 220
ods. 2 CSP. Neopodstatnená je preto aj posledná odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

15. Keďže odvolacie dôvody odvolateliek boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), t. j. aj keď

neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Zároveň potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol napadnutý
odvolacími dôvodmi.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 396

ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal úspešnému žalobcovi. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)