Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216205867
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216205867.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov
senátu JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Slovenská republika, zast.
Slovenskýmvodohospodárskympodnikom,štátnypodnik,BanskáŠtiavnica,Radničnénámestie8,IČO:
36022047,organizačnázložkapodniku:SLOVENSKÝVODOHOSPODÁRSKYPODNIK,štátnypodnik,
Odštepný závod Košice, Košice, Ďumbierska 14, proti žalovanému U. A., C.. XX.X.XXXX, I., C. X,

zast. JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD, advokátom, Košice, Južná trieda 28, IČO: 42109159,
o odstránenie stavby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 37C/98/2016-165 z 18.5.2017 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta, II. žalovanému priznáva

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 3.3.2016 domáhal a
ako ju skutkovo a právne odôvodnil, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný vo svojom v podaní z 8.6.2016.
Žalobkyňa v podaní z 10.5.2017 k otázke aktívnej legitimácie v tomto konaní uviedol, že základným
predpokladom aplikácie § 135c Občianskeho zákonníka, ktorej sa touto žalobou domáha je, že ide
o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, t.j. v tomto prípade na pozemku žalobkyne. Žalovaný

v podaní z 15.5.2017 poukázal na grafickú identifikáciu mapových podkladov reg. KN-C,KN-E MPČ,
vyhotovenú GEODETICKÁ kancelária B. X., 14.2.2017, tak stavby, ktorých vlastníkom je žalovaný
sú postavené na parcele registra KN-E, parcelné číslo 671/501. Vlastníkom parcely KN“E“ parcelné
číslo 671/501 o výmere 3635 m2, trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Ť.,
nie je žalobkyňa, ale je tam 323 podielových spoluvlastníkov, teda podľa listu vlastníctva žalobca na
tejto parcele nevlastní žiaden podiel. Ďalej súd uviedol, aké dokazovanie vykonal, na základe ktorého

zistil skutkový stav. Citoval znenie § 135c ods.1,2,3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení platnom od 1.1.1992 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom konania je
odstránenie neoprávnenej stavby „Občerstvenia pri súdkoch“, ktorá sa nachádza na pozemku vo
vlastníctve žalobkyne evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo 1743/2 - vodné plochy vo
výmere 55993 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. X pre katastrálne územie Ť. a to na náklady
žalovaného. Uviedol, že aktívna legitimácia na úspešné podanie žaloby o odstránenie neoprávnenej

stavby svedčí jedine vlastníkovi pozemku (pozri R 65/1972). Pokiaľ ide o skutočnosť, či je stavba
„Občerstvenie pri súdkoch“ neoprávnenou stavbou, konštatoval, že za neoprávnenú stavbu v zmysle §
135c ods.1 Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku
bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie,
či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie
(súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom

pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právoumožňujúce zriadenie stavby (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 44/2012). Súd má
teda za to, že stavba „Občerstvenie pri súdkoch“ je neoprávnenou stavbou, keďže je postavená na
cudzom pozemku bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov pozemku, na ktorom sa nachádza (žalovaný

v tejto časti svoje tvrdenia o oprávnenosti stavby nepreukázal resp. nepodporil žiadnym dôkazom,
pričom žalobkyňa uviedla, že žalovanému ani jeho právnemu predchodcovi takýto súhlas nedala). Z
vykonaného dokazovania a to z grafickej identifikácie mapových podkladov registra KN-C, KN-E č.
1743/4, 1743/6 zo 14.2.2017 vyhotovenej Geodetickou kanceláriou B. X. mal preukázané a nesporné,
že stavba „Občerstvenie pri súdkoch“ sa nachádza na ľavej strane rieky Hornád, cca 100 m nad

cestným mostom Ťahanovce na pozemku evidovanom ako parcela registra "C" parcelné číslo 1743/2
- vodné plochy vo výmere 55993 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. X pre katastrálne územie Ť.
a to v rozsahu 11 m2, ako aj na časti pozemku evidovanom ako parcela registra "E" parcelné číslo
671/501 - trvalé trávne porasty vo výmere 3635 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie Ť. a to v rozsahu 7 m2. Vlastníkom predmetného sporného pozemku, na ktorom sa
táto sporná stavba nachádza, je ako žalobkyňa tak aj 324 osôb - členov urbariátu zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Ť.. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyaNajvyššiehosúduČeskejrepubliky,zmyslektorej,akjeneoprávnenástavba
alebo pozemok, na ktorom bola zriadená, v spoluvlastníctve viacerých osôb, musia byť všetky tieto
osoby účastníkmi konania o vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka.
Ak nechcú niektorí spoluvlastníci pozemku vystupovať na strane žalobcov, musí žaloba smerovať tiež

proti nim, inak nie je možné žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie (pozri Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 9.7.2014, sp. zn. 22 Cdo 4082/2013, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16.4.2007,
sp. zn. 22 Cdo 1020/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7.5.2013, sp. zn. 22 Cdo 585/2012).
Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci
z hmotného práva, pričom aktívnu vecnú legitimáciu má strana sporu, u ktorej je preukázateľné, že je

oprávnenou z tvrdeného hmotného práva a v prípade, že to strana sporu nepreukáže, vedie to k jej
neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu
návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Konštatoval, že žalobe nemožno vyhovieť pre
nedostatok vecnej legitimácie, lebo stranami tohto konania neboli všetci spoluvlastníkmi pozemku, na
ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného, t.j. 324 osôb - členov urbariátu zapísaných na

liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Ť.. Ako je uvedené vyššie, výklad tejto právnej otázky
sa v rozhodovacej praxi súdov už ustálil. Bol prijatý záver, že v sporovom konaní je potrebné považovať
všetkých spoluvlastníkov pozemku v zmysle § 77 ods.1 CSP za nerozlučných spoločníkov (nerozlučné
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa
rozsudokmusívzťahovaťnakaždého,ktovystupujeakožalobcaalebožalovaný;procesnýúkonjedného

z nich platí i pre ostatných), a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného, ??a ak sa
nezúčastnia takého konania všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok
vecnej legitimácie. Takáto žaloba, akú podala žalobkyňa, by totiž mohla mať (všeobecne vzaté) význam
len vtedy, keby otázka vlastníckeho práva mohla byť na jej základe vyriešená rozsudkom, ktorého výrok
by bol záväzný pre strany konania, lebo jej vyriešenie sa dotýka spoločných práv a povinností strán;

pretože žalobkyňa takémuto vyriešeniu otázky vlastníckeho práva zabránila (tým, že nepodala žalobu
voči všetkým spoluvlastníkom predmetného pozemku), nemohlo byť žalobe vyhovené pre nedostatok
vecnej legitimácie a súd ju zamietol. Vyššie uvedené sa teda vzťahuje aj na posúdenie prejudiciálnej
otázky vlastníckeho práva k predmetnému spornému pozemku. Má za to, že nemôže posúdiť otázku
vlastníckeho práva k predmetnému spornému pozemku v tomto konaní, nakoľko posúdenie tejto otázky

sa dotýka práv a povinností iných osôb, ktoré nie sú stranami tohto konania. Súd v konaní nevykonal
dôkaz posúdenia charakteru predmetného sporného pozemku príslušným orgánom Okresného úradu v
Košiciach dôvodu, že vzhľadom na priebeh konania, považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné.
Ďalej citoval znenie § 255 ods.1,2, § 262 ods.1,2 CSP a nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech,
priznal mu preto nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa (č.l. 172-174) proti všetkým výrokom
napadnutého rozsudku, t.j. voči I. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu, ako aj
voči II. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a to z nasledujúcich dôvodov: I.Skutkový stav - Žalobkyňa je výlučným vlastníkom
pozemku - parcely C KN č. 1743/2, Vodné plochy o výmere 55993 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. X

v katastrálnom území Ť., vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom. Žalovaný na časti
predmetného pozemku v minulosti zrealizoval stavbu dočasného charakteru - pohostinské zariadenie
„Občerstvenie pri súdkoch" a to bez akéhokoľvek jej súhlasu alebo zmluvného vzťahu so ňou ako aj
bez potrebných povolení v zmysle zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v znení neskorších predpisov.Predmetná neoprávnená stavba sa nachádza v prietočnom profile rieky Hornád v ľavostrannom
priestore medzi ľavou brehovou čiarou Hornádu a železničným násypom cca 100 metrov nad cestným
mostom Ťahanovce v inundačnom, t.j. v záplavovom území, ktorý plní funkciu ochrannej hrádze.

Realizáciou stavieb na pozemku, ktorého vlastníkom je Slovenská republika a správcom SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSY PODNIK, š.p. bez akéhokoľvek súhlasu vlastníka ale aj bez súhlasu príslušných
orgánov na úseku stavebného poriadku a územného plánovania navyše v inundačnom území došlo zo
strany žalovaného okrem iného k porušeniu § 57 až § 71 zák. č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákona). Z uvedeného dôvodu požiadala príslušný stavebný úrad o

začatie konania pre porušenie zákona a prijatie opatrení v zmysle príslušných predpisov. Na základe
jej podnetu príslušný stavebný úrad - Mesto Košice, pracovisko Košice- Staré Mesto vykonalo štátny
stavebný dohľad v zmysle § 98 a nasl. Stavebného zákona na uvedenom pozemku. Stavebný úrad po
vyhodnotení výsledkov ústneho prejednania veci, miestneho zisťovania a po preštudovaní predložených
dokladov konštatoval, že žalovaný nepredložil stavebnému úradu právoplatné stavebné povolenie s
overenou projektovou dokumentáciou stavebným úradom, resp. právoplatné kolaudačné rozhodnutie o

povolení užívania predmetnej stavby. Stavebný úrad konštatoval, že ide o nepovolenú stavbu. Stavebný
úrad v zmysle § 88a ods.1 stavebného zákona vyzval stavebníka na predloženie dokladov o tom, že
dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom
a osobitnými predpismi. Žalovaný 23.2.2015 predložil stavebnému úradu po jeho výzve požadované
doklady, na základe ktorých dospel stavebný úrad k záveru, že vyššie uvedená stavba nieje v rozpore

s verejnými záujmami a je možné ju dodatočne povoliť. 23.2.2015 preto žalovaný podal žiadosť o
dodatočné povolenie stavby „Občerstvenie pri súdkoch, mestská časť Košice - Ťahanovce" s užívaním
na predmetnom pozemku. Nakoľko žiadosť žalovaného neobsahovala všetky podklady postačujúce
na rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, na základe výzvy stavebného úradu žalovaný doplnil
požadované podklady okrem preukázania vzťahu k pozemku t.j. iného práva k pozemku v zmysle

§ 139 stavebného zákona. Stanoviská dotknutých orgánov boli kladné okrem záväzného stanoviska
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach. Nadriadený orgán Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva však zmenil záväzné stanovisko a súhlasil s návrhom na užívanie predmetnej
stavby. Vzhľadom „k tomu“, že ako vlastník dotknutého pozemku nesúhlasila s dodatočným povolením
predmetnej stavby s jej užívaním na dotknutej časti pozemku, stavebný úrad, pracovisko Košice-Staré

Mesto ako vecne a miestne príslušný orgán rozhodnutím č. A/2016/01059-32/l/KRA z 22.01.2016
rozhodol v zmysle § 137 ods.2 stavebného zákona a v súlade s § 46 a nasl. zák. č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) o prerušení konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby s
užívaním na pozemku parcely registra C KN č. 1743/2 v katastrálnom území Ťahanovce žiadateľovi U.
A., teda žalovanému. Zároveň stavebný úrad podľa § 88a ods.3 stavebného zákona odkázal vlastníka

časti predmetného pozemku zastavaného nepovolenou stavbou, teda Slovenskú republiku, správcu
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p. na súd. Žalobu na odstránenie neoprávnenej
stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka opieral najmä o skutočnosť, že žalovaný ako
vlastník neoprávnenej stavby túto stavbu realizoval v záplavovom území vodného toku Hornád bez
jej súhlasu ako správcu vodného toku a pozemku, na ktorom stavba stojí, bez potrebných povolení

príslušných orgánov na úseku stavebného poriadku a územného plánovania, teda ide taktiež o stavbu
nepovolenú. Má za to, že táto stavba je v rozpore s verejným záujmom bezproblémového prietoku rieky
Hornád v tomto úseku a teda ochrany obyvateľov Košíc pred povodňami. Žalovaný v priebehu konania
namietal jej aktívnu vecnú legitimáciu ako aj to, že predmetná stavba sa nachádza na parcele č. 671/501
evidovanej v registri E, ktorej spoluvlastníkmi sú jednotliví členovia urbariátu Ťahanovce a nie žalobkyňa.

Je pritom nesporné, že uvedená parcela sa nachádza v celom rozsahu pod parcelou registra C 1743/2
vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a jej správe. Vo vzťahu k obom týmto parcelám je na
listoch vlastníctva vyznačené duplicitné vlastníctvo a to práve z dôvodu, že obe parcely sa prekrývajú.
Nieje preto možné tvrdiť, že stavba sa nachádza iba na parcele v registri E katastra, ak tieto parcely
sa prekrývajú. Uvedené ostatne vyplýva aj z predloženej grafickej situácie. K námietkam žalovaného

sa vyjadril tak, že pokiaľ ide o právne posúdenie veci, základným predpokladom aplikácie § 135c
Občianskeho zákonníka, ktorej sa touto žalobou domáha je, že ide o neoprávnenú stavbu na cudzom
pozemku, t.j. v tomto prípade na jej pozemku. Vzhľadom na námietky žalovaného vo vzťahu k spornosti
vlastníctva dotknutých pozemkov, na ktorých neoprávnená stavba stojí je nepochybne potrebné v
konaní riešiť jeho aktívnu legitimáciu na domáhanie sa ochrany vlastníctva podľa § 135c Občianskeho

zákonníka,atedačijevlastníkompozemku.Nepopierala,ženalistochvlastníctvajevyznačenáduplicita
zápisu vlastníckeho práva, avšak poukázala na reálnu nevymožiteľnosť uplatnenia nároku na určenie
vlastníckeho práva v samostatnom civilnom sporovom konaní, kde stranami tohto sporu by mali byť
práve duplicitne zapísaní vlastníci a to z dôvodu množstva subjektov na strane členov urbariátu ato celkom 324 spoluvlastníkov. Navrhol súdu preto, aby otázku vlastníctva vo vzťahu k duplicitnému
vlastníctvu sporných parciel posúdil iba ako prejudiciálnu otázku v zmysle § 194 CSP a ak žalovaný
namieta, že by tým boli porušené ústavné práva vlastníkov, podotkol, že prejudiciálne posúdenie určitej

otázky nemá povahu meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale ide iba o predbežné posúdenie
otázky, ktorej vyriešenie je nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie v spore o odstránenie stavby.
Žalovaný tiež namieta, že nie je pasívne legitimovaným v spore o určenie vlastníckeho práva, avšak
táto skutočnosť žiadnym spôsobom nebráni súdu prejudiciálne posúdiť takúto otázku. Ak by aj došlo k
situácii, že príslušný súd by vo veci samej o určenie vlastníckeho práva rozhodol až po posúdení súdom

inak, ako vec prejudiciálne posúdil súd, zakladá to dôvod na obnovu konania v zmysle § 397 CSP. Vo
vzťahu k zákonnému prechodu vlastníckeho práva k vodným tokom a teda aj spornej parcele, na ktorej
neoprávnená stavba žalovaného stojí poukázala na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, kde sa
celkom jednoznačne konštatuje legitímnosť nadobudnutia vlastníckeho práva štátu k vodným tokom a to
priamozozákona.Pôvodnáparcelampč.671hocnebolapredmetomzápisudoevidencienehnuteľností,
bola súčasťou vodného toku a vlastníctvo k nej zo zákona prešlo na štát a to aj napriek neaktuálnosti

evidencie vodných tokov z hľadiska katastra resp. evidencie nehnuteľností. Nadobudla vlastníctvo k
pôvodnej parcele EN 1743 v k.ú. Ť. na základe žiadosti jej právneho predchodcu - Povodia Bodrogu a
Hornádu o zápis pozemkov tvoriacich korytá vodných tokov do evidencie nehnuteľností z 28.7.1981 v
zmysle§32ods.1zák.č.138/1973Zb.ovodách,vyhláškyMinisterstvalesnéhoavodnéhohospodárstva
Slovenskej socialistickej republiky č. 10/1977 Zb., ktorou sa určujú vodárenské toky a ich povodia a

podľa príkazného listu ministra lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky
č. 125/1978 z 28.9.1979 k uzneseniu vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 236/1978, ako aj
stanoviska Slovenského úradu geodézie a kartografie č. 4-4475/78 zo 4.11.1978 uverejneného v zbierke
stanovísk a oznámení SÚGK k otázkam evidencie nehnuteľností - vodných tokov. Predmetná listina
(žiadosť o zápis pozemkov tvoriacich korytá vodných tokov do evidencie nehnuteľností z 28.7.1981)

ako titul nadobudnutia k parcele EN 1743 bola do katastra nehnuteľností zapísaná pod položkou
výkazu zmien č. 518/81. Naopak vlastníctvo k duplicitnej parcele bolo „navrátené" členom urbariátu až
v roku 1997 a to titulom reštitúcie, ktorá však ako poukázala, bola nezákonná a to práve z dôvodu,
že sa jednalo o vodný tok a neexistoval tu zákonný reštitučný dôvod v zmysle zák. č. 229/1991 Zb.
Oprávneným osobám (členom pozemkového spoločenstva Urbariát Ťahanovce) boli v predmetnom

reštitučnom konaní vydané pôvodné pozemky a to v priamom rozpore so zák. č. 229/1991 o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý explicitne v § 11 ustanovuje
výnimky z vydania pozemkov oprávneným osobám v prípade, že pozemok tvorí koryto vodného toku.
V takýchto prípadoch sa oprávnenej osobe mali previesť bezodplatne do vlastníctva iné pozemky v
primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky nie však pôvodné pozemky. Oprávneným

osobám sa mohli navyše vydať nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu iba v
prípadoch taxatívne uvedených v § 6 zák. č. 229/1991. Dôvody na vydanie nehnuteľnosti sú v zákone
taxatívne vypočítané a ich rozšírenie o iné dôvody je neprípustné. V danom prípade došlo k prechodu
vlastníctva ex lege, preto dôvody podľa § 6 citovaného zákona (napr. vyvlastnenie bez vyplatenia
náhrady,prevzatienehnuteľnostibezprávnehodôvodu)nenastalihocikúspešnémuuplatneniutakéhoto

nároku to predmetný zákon striktne vyžadoval. V zmysle uvedeného, preto vznikla duplicita vlastníctva
iba na základe nezákonného reštitučného rozhodnutia, pričom v jeho prospech naďalej svedčí právny
titul nadobudnutia ešte z roku 1981. Žalovaný opakovane namietal aj to, že stavba stojí na pozemku,
ktorý nieje korytom vodného toku, hoci táto otázka s ohľadom na § 31 ods.2 pôvodného zák. č. 138/1973
Zb. o vodách ako aj súčasnej legislatívy, nie je podľa jej názoru sporná. Z dôvodu zachovania právnej

istoty preto súdu navrhla, aby o tejto otázke rozhodol príslušný orgán štátnej vodnej správy. V zmysle
§ 43 ods.7 vodného zákona v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo
umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných
podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku. Na základe uvedených
skutočností a vzhľadom na to, že odstránenie stavby neznesie dlhší odklad napr. z dôvodu záujmu na

ochrane pred povodňami, ako aj na skutočnosť že samostatné konanie o určenie vlastníckeho práva s
vyše 300 členmi urbariátu ako stranami sporu by bolo neprimerane zdĺhavé a takmer nevykonateľné,
žiadala súd, aby na základe predchádzajúcej argumentácie otázku jej vlastníctva k pozemku vyriešil ako
prejudiciálnu otázku v súlade s § 194 CSP a to s poukazom na judikát R 86/2001. V civilnom sporovom
konaní môže súd riešiť rôzne prejudiciálne otázky (§ 194 CSP). Posúdenie otázky vlastníckeho práva

k nehnuteľnej veci nieje otázkou uvedenou v § 193 CSP, ktorého ustanovenie taxatívne vymedzuje
prípady,ktorésúdnemôževkonaníriešiťakopredbežnéotázky.Pretojesúdoprávnenýriešiťtútootázku
prejudiciálne, za splnenia podmienok uvedených v § 194 CSP, t.j. za predpokladu, že o tejto otázke
neboloužvydanépríslušnýmorgánomrozhodnutie.Niejevšakrozhodujúce,žeotázkavlastníctvamôžebyť riešená aj v samostatnom konaní súdu o žalobe podľa § 137 písm. c) CSP. Súd je oprávnený v
konaní o žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky,
kto je vlastníkom, sa môže aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (Per analogiam

R 86/2001). II. Odôvodnenie napadnutého rozsudku - Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku konštatuje, že žalobe nemožno vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, lebo stranami tohto
konania neboli všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného,
t.j. 324 osôb - členov urbariátu zapísaných na liste vlastníctve č. XXXX pre k.ú. Ť.. Ako je uvedené
v odôvodnení rozsudku, výklad tejto právnej otázky sa v rozhodovacej praxi súdov ustálil a preto bol

prijatý záver súdu prvej inštancie, že v sporovom konaní je potrebné považovať všetkých spoluvlastníkov
pozemku v zmysle § 77 ods. 1 CSP za nerozlučných spoločníkov a to ako na strane žalobcu, tak aj
na strane žalovaného a ak sa nezúčastnia takého konania všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť
žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie. Žaloba, by podľa súdu mala význam iba vtedy,
keby otázka vlastníckeho práva mohla byť na jej základe vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol
záväzný pre strany konania, lebo jej vyriešenie sa dotýka spoločných práv a povinností strán, pretože

žalobkyňa takémuto vyriešeniu otázky vlastníckeho práva zabránila (tým, že nepodala žalobu voči
všetkým spoluvlastníkom predmetného pozemku), nemohlo byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej
legitimácie a súd ju zamietol. Vyššie uvedené závery sa preto podľa súdu vzťahujú aj na posúdenie
prejudiciálnej otázky vlastníckeho práva k predmetnému spornému pozemku a preto má za to, že
nemôže posúdiť otázku vlastníckeho práva k predmetnému spornému pozemku v tomto konaní, nakoľko

posúdenie tejto otázky sa dotýka práv a povinností iných osôb, ktoré nie sú stranami tohto konania.
Súd preto v konaní zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu posúdenia charakteru predmetného
sporného pozemku príslušným orgánom Okresného úradu v Košiciach z dôvodu, že vzhľadom na
priebeh konania považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné. III. Odvolacie dôvody - Skutkový
stav vyhodnotený súdom nemá rozumnú a logickú oporu vo vykonanom dokazovaní, ale práve naopak

rozsudok považuje za svojvoľný, neodôvodnený a arbitrárny. Súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pričom vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konanie pred súdom má aj inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistený skutkový stav tiež neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a na ktoré sme poukazovali v priebehu sporu. Na základe uvedených skutočností
sa teda súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal so všetkými jeho námietkami, najmä sa však
vôbec nevysporiadal s argumentáciou že posúdenie otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci
nie je otázkou uvedenou v § 193 CSP, ktorého ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd

nemôže v konaní riešiť ako predbežné otázky. Preto súd bol oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne,
za splnenia podmienok uvedených v § 194 CSP. t.j. za predpokladu, že o tejto otázke nebolo už
vydané príslušným orgánom rozhodnutie, pričom nie je ani rozhodujúce, že otázka vlastníctva môže
byť riešená aj v samostatnom konaní súdu o žalobe podľa § 137 písm. c) CSP. Súd bol oprávnený v
konaní o žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: pri posúdení otázky,

kto je vlastníkom, sa môže aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (Per analogiam R
86/2001). Rovnako poukazovala na skutočnosť, že prejudiciálne posúdenie určitej otázky nemá povahu
meritórneho rozhodnutia vo veci samej ale ide iba o predbežné posúdenie otázky, ktorej vyriešenie je
nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie v spore o odstránenie stavby a ak by aj došlo k situácii,
že príslušný súd by vo veci samej v samostatnom konaní o určenie vlastníckeho práva rozhodol až

po posúdení súdom inak, ako vec prejudiciálne posúdil súd, zakladá to dôvod na obnovu konania
v zmysle § 397 CSP. Z uvedeného dôvodu sa preto nie je možné stotožniť so svojvoľným názorom
súdu, že nemohlo byť žalobe vyhovené a nemôže ani prejudiciálne posúdiť otázku vlastníckeho práva
k predmetnému spornému pozemku v tomto konaní. Z odôvodnenia rozsudku taktiež nieje zrejme,
akými úvahami dospel súd ku konštatovaniu, že v zmysle § 77 ods. 1 CSP sa má v danom prípade

jednať o nerozlučné spoločenstvo, keďže žalobkyňa je výlučným vlastníkom spornej parcely v registri
„C" katastra nehnuteľností, avšak podľa jej názoru súd duplicitné vlastníctvo nesprávne posudzoval ako
spoluvlastníctvoktomuistémupozemku.Vdanomprípadevšakideoodlišnúprocesnúsituáciu,podakú
ju súd subsumoval, pretože duplicitných vlastníkov nemožno posudzovať ako procesné spoločenstvo
týkajúce sa spoluvlastníctva k tej istej veci. Zároveň poukázal aj na rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo

1690/2004, ktorým sa konštatuje, že ak sú splnené všeobecné predpoklady pre uloženie povinnosti
odstrániť stavbu (jej časť) na pozemku žalobcov, nieje podľa dovolacieho súdu právne významné, že
stavba stojí aj na ďalšom pozemku, ktorého vlastník sa odstránenia stavby nedomáha, aj keď dôsledkom
odstránenia stavby len v miestach, kde stojí na pozemku žalobcov, má za následok nevyhnutnosťodstránenia zostávajúcej časti stavby, ktorá by žalobcom nijako nevadila. V tomto smere nie je dôvod
neaplikovať uvedené pravidlo analogicky aj na prejednávanú vec a to aj napriek odlišnostiam daného
prípadu. V konaní navyše taktiež existuje celý rad dôkazov, ktoré preukazujú, že došlo k zákonnému

prechodu vlastníckeho práva k spornej parcele, na ktorej neoprávnená stavba žalovaného stojí a
to s poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v otázke legitímnosti nadobudnutia
vlastníckeho práva štátu k vodným tokom a to priamo zo zákona. Z vykonaného dokazovania taktiež
jednoznačne vyplynulo, že duplicita vlastníctva vznikla iba na základe nezákonného reštitučného
rozhodnutia, pričom v jej prospech naďalej svedčí skorší právny titul nadobudnutia ešte z roku 1981.

Na základe všetkých uvedených skutočností a vzhľadom na to, že odstránenie stavby neznesie dlhší
odklad napr. z dôvodu záujmu na ochrane pred povodňami, ako aj na skutočnosť že samostatné konanie
o určenie vlastníckeho práva s vyše 300 členmi urbariátu ako stranami sporu by bolo neprimerane
zdĺhavé a takmer nevykonateľné, súd celkom oprávnene žiadali, aby na základe argumentácie žalobcu
otázku jeho vlastníctva k spornému pozemku vyriešil ako prejudiciálnu otázku v súlade s § 194 CSP
a to s poukazom na judikát R 86/2001. S uvedenými námietkami sa súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku vôbec nevysporiadal a na tieto neprihliadal aj napriek tomu, že súd má postupovať v súlade
so základnými princípmi civilného sporového konania (ČI. 1 až 18 CSP). Z vykonaného dokazovania
v prejednávanej veci teda nevyplývajú iba závery prezentované súdom v napadnutom rozsudku, ale
tiež závery, ktoré pri nezaujatom pohľade na vec pripúšťajú existenciu závažných pochybností o tom,
či súd naozaj dostatočne zistil skutkový stav veci. Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ktoré vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Základné požiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku pritom určuje § 220 ods.2 CSP, ktorého znenie citoval. Prvostupňový
súd takto dostatočne neuviedol akými úvahami sa riadil, keď nevyhodnotil časť dôkazov a argumentácie,
na ktoré v konaní poukazoval a prečo na tieto dôkazy pri svojom rozhodnutí neprihliadal. Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia preto považuje za nepresvedčivé, nespravodlivé a v konečnom dôsledku
arbitrárne, pretože nebolo zdôvodnené zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do
úvahy. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu pritom porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces
a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom, pretože mu upiera možnosť náležíte
skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Ochrana

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa ČI. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia

na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a
presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby
sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Napadnuté rozhodnutie preto podľa jeho názoru

neobsahuje náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutí v zmysle § 220 ods.2 CSP. Rozhodnutie súdu
vo výroku o trovách konania, v ktorom súd priznal žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania
považuje za nesprávne a nezákonné vzhľadom na skutočnosť, že tieto výroky sú priamo závislé od
rozhodnutia vo veci samej, ktorého správnosť a zákonnosť sme v celom rozsahu napadli odvolaním.
VII. Odvolací návrh - Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu

v celom rozsahu vyhovel a v zmysle § 389 CSP v spojení s § 391 CSP zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný (č. l. 181 - 182), ktorý uviedol, že „žalovaný“ odvolanie
zakladá na tvrdení: 1. že „skutkový stav vyhodnotený súdom prvej inštancie nemá rozumnú a logickú
oporu vo vykonanom dokazovaný, ale naopak rozsudok súdu prvej inštancie považuje za svojvoľný,

neodôvodnený a arbitrárny." K tomu je potrebné uviesť, že súd mal k dispozícií dostatok dôkazov, ktoré
vyhodnotil správne, predovšetkým výsluch žalovaného, oboznámenie sa so žalobou a vyjadreniami
žalobcu, listinnými dôkazmi, a to: listami vlastníctva, grafickou identifikáciou mapových podkladov
parciel registra KN-C a KN-E č. 1743/4, 1743/6. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia považuje za
presvedčivé, konzistentné a bezrozporné. Súd navyše rozhodol v súlade s princípom právnej istoty

podľa čl. 2 ods.2 CSP, keď rozhodol spor v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít. Zdôraznil, že nedostatok vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania
meritórnym rozhodnutím. Podporil to aj konštantou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho
súdu ČR, v zmysle ktorej, „ak je neoprávnená stavba alebo pozemok, na ktorom bola zriadená, vspoluvlastníctve viacerých osôb, musia byť všetky tieto osoby účastníkmi konania o vyporiadanie
neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ. Ak nechcú niektorí spoluvlastníci vystupovať na strane žalobcov,
musí žaloba smerovať tiež proti nim, inak nie je možné žalobe vyhovieť." Uvedené sa vzťahuje aj na

posúdenie prejudiciálnej otázky vlastníckeho práva k predmetnému spornému pozemku. Súd správne
vyhodnotil,že„nemôžeposúdiťotázkuvlastníckehoprávakpredmetnémuspornémupozemkuvkonaní,
nakoľko posúdenie tejto otázky sa dotýka práv a povinností iných osôb, ktoré nie sú stranami konania."
Preto rozhodnutie súdu aj v tomto smere je logické, vychádza vykonaného dokazovania opiera sa o
právnu úpravu a ustálenú judikatúru. Ako to vyplýva grafickej identifikácie mapových podkladov reg. KN-

C.KN-E MPČ, ktorú vyhotovil: GEODETICKÁ kancelária B. X., 14.2.2017, tak stavby, ktorých vlastníkom
je žalovaný sú postavené na parcele registra KN-E, parcelné číslo 671/501. Vlastníkom parcely KN"E"
parcelné číslo 671/501 o výmere 3635 m2, trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Ť.,
nie je žalobca, ale je tam 323 podielových spoluvlastníkov, teda podľa listu vlastníctva žalobca na tejto
parcele nevlastní žiaden podiel. Ak žalobca tvrdí, že je duplicita zápisu vlastníckeho práva, tak najprv
je potrebné vyriešiť otázku vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú pod stavbami žalovaného. Riešiť

túto otázku vlastníckeho práva ale nemôže súd v tomto konaní, nemôže ju riešiť ani ako prejudiciálnu
otázku, nakoľko riešenie tejto otázky sa dotýka práv iných osôb, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania.
Ak by súd riešil otázku vlastníckeho práva v tomto konaní, bez účasti osôb, ktoré sú evidované ako
vlastníci parcely KN"E" č. 671/501, k. ú. Ť., tak by porušil ich práva zakotvené v čl. 20 Ústavy SR,
teda ochranu vlastníckeho práva, čl. 48 ods.2 Ústavy SR, nakoľko všetci vlastníci majú právo, aby

sa ich vec verejne prerokovala, za ich prítomnosti, aby sa mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom. Túto
skutočnosť žalobkyňa celkom opomína. Podľa čl. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP aj ustanovenia tohto
zákona sa musia vykladať v súlade sústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Teda aj §194 CSP musí
vykladať s Ústavou. Žalovaný nie je uvedený ako vlastník parcely KN"E" č. 671/501, k. ú. Ť., preto nie
je ani pasívne legitimovaný na konanie o určenie vlastníckeho práva. Aj z tohto dôvodu nemôže byť

predmetom tohto konania určenie vlastníckeho práva. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na rozsudok
NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1690/2004, podľa ktorého „ak sú splnené všeobecné predpoklady pre uloženie
povinnosti odstrániť stavbu na pozemku žalobcov, nie je podľa dovolacieho súdu významné, že stavba
stojí aj na ďalšom pozemku, ktorého vlastník sa odstránenia stavby nedomáha..." V konkrétnom prípade
nejde o stavbu, ktorá stojí na ďalšom pozemku, ale ide o ten istý pozemok, ktorý je evidovaný na dvoch

listoch vlastníctva, podľa. Z tohto dôvodu nemožno aplikovať uvedené pravidlo analogicky na konkrétny
prípad, nakoľko rieši celkom inú skutkovú situáciu. Žalobkyňa tvrdí, že duplicita vlastníctva vznikla iba
na základe nezákonného reštitučného rozhodnutia. V konkrétnom prípade ide iba o názor žalobkyne,
ktorý je v danom čase irelevantný, nakoľko ide o právoplatné rozhodnutie štátneho orgánu, ktorým je súd
viazaný. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu odvolanie žalobcu z 20.10.2017 zamietnuť

v celom rozsahu a rozsudok Okresného súdu Košice I. z 18.5.2017, sp. zn. 37C/98/2016 potvrdiť a
žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto rozsudok podľa § 389 ods.1 písm.
b) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
6.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
7.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na

prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
8.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkovétvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.
9.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci
bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí

stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -
záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké

majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
10.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

11.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
12.V konaní došlo k takej vade, ktorá mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že

žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod je daný.
13.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
14.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd nevzal do úvahy skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo.
15.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a

nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
16.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho

nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery
o právach a povinnostiach stranách sporu.
17.Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej chybnú
interpretáciu a z toho dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú
povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu

takýto komplexne chybný postup naprávať.
18.Podľa § 123 O. z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
19.Podľa § 124 O. z. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

20.Podľa § 135c ods.1 O. z., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len „vlastník stavby“).
21.Podľa § 135c ods.2 O. z., pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

22.Podľa § 135c ods.3 O. z. súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.
23.Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym

poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
24.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také, hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi nim uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta (rozsudok NS SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
25.Spornou v tomto konaní bola aktívna legitimácia žalobkyne. Táto, vzhľadom na predmet konania,
vyplýva z § 135c ods.1 O. z., ktorý určuje, že návrh na odstránenie stavby môže dať len vlastník
pozemku. Z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmé, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby (obchod a
budova zdrav. a soc. zariadenie) nachádzajúcej sa na parc. č. 1743/4 a 1743/6, pričom právny vzťah k

parcele, na ktorej stavba leží je evidovaný na LV č. X (č. l. 16). Žalobkyňa svoje vlastníctvo k pozemku,
na ktorom stojí stavba preukázala listom vlastníctva č. 3, z ktorého je zrejmé, že reg. C parc. č. 1743/4
a 1743/6 sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky v podiele 1/1 a správcom je Slovenský
vodohospodársky podnik, štátny podnik, Banská Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 36 022 047,
organizačná zložka podniku: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný

závod Košice, Košice, Ďumbierska 14. Z LV rovnako vyplýva, že pri vlastníkovi je zapísaná, duplicita
vlastníka a je poznamenané, že hodnovernosť údajov katastra je spochybnená.
26.Žalovaný ako obranu v spore namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne, čo preukázal výpisom listom
vlastníctva č. 2305 (č. l. 72), ktorého je zrejmé, že reg. E parc. č. 671/501 a 671/502 sú v podielomvlastníctve 324 fyzických osôb, pričom pri každom vlastníkovi je poznamenané sa, že hodnovernosť
údajovkatastrajespochybnená:parc.reg.EKNč.671/501jeduplicitnásčasťouparc.reg.CKN1743/2.
27.Súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie, lebo stranami tohto konania neboli všetci

spoluvlastníci pozemku. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov alebo
úvah dospel súd k záveru, že stranami sporu majú byť všetci spoluvlastníci, teda okrem žalobkyne
aj 324 osôb - členov urbariátu. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že žalobkyňa s členmi urbariátu
netvoríspoluvlastníckyvzťah.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žežalobkyňajeevidovanáako
výlučný vlastník sporných nehnuteľností zapísaný na LV č. X a členovia urbariátu sú duplicitne zapísaní

ako podieloví spoluvlastníci tej istej nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Na základe uvedených skutočností
aktívnu vecnú legitimáciu môže mať buď žalobkyňa sama ako výlučný vlastník alebo 324 osôb - členov
urbariátu ako spoluvlastníci.
28.Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu predčasné,
lebo jeho záver o spoluvlastníctve je nesprávny, t. zn., že jeho skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdil po právnej stránke, je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

29.Rovnako je nesprávny aj záver súdu o nemožnosti riešiť otázku vlastníctva ako predbežnú otázku.
30.Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.
31.Podľa § 194 ods.1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

32.Podľa § 194 ods.2 CSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
33.Otázka vlastníctva spornej nehnuteľnosti je pre posúdenie a rozhodnutie veci samej podstatná. Bez
jej určenia nie je možné zistiť, či žalobkyňa je alebo nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Je
zrejmé, že o tejto otázke nemôže súd meritórne rozhodnúť, ale môže si utvoriť len svoj vlastný názor,

ktorý v odôvodnený rozhodnutia uvedie. Vzhľadom na skutočnosť, že predbežnou otázkou nedochádza
k meritórnemu rozhodnutiu, nemôže na základe nej byť ani vyznačená zmena právneho stavu teda, ani
zmena vlastníctva v katastri, môže súd riešiť a túto otázku aj bez toho, aby boli všetky dotknuté osoby
stranami sporu, lebo žiadne ich práva nie sú riešením predbežnej otázky dotknuté.
34.Na záver je nutné poznamenať, že článok 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje

každému rovnaké predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok uvedených
v ústave alebo v ďalších zákonoch. Obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek vlastníka sú
rovnaké bez zreteľa na to, či je vlastníkom právnická alebo fyzická osoba, štát alebo obec. Z formulácie
čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky však nemožno vyvodzovať zabezpečenie základného práva na
ochranu vlastníctva bez splnenia zákonných podmienok jej poskytnutia, ktoré sú uvedené predovšetkým

v Občianskom zákonníku. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 59/1994z 2.
decembra 1994).
35.V kontexte s uvedeným súd prvej inštancie po vrátení veci bude povinný v 1. rade prejudiciálne
vyriešiť kto je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých stavba stojí a až následne zaujať stanovisko k
aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne a meritórne vo veci rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd

aj o trovách odvolacieho konania (396 ods.3 CSP).
36.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.