Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24C/150/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319207098
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1319207098.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore žalobkyne: Overtouch, s.r.o., so sídlom Grösslingová 52,
Bratislava, IČO: 52 211 436, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Michal Rosina, s.r.o., 17.
novembra 37/319, Trenčianske Teplice, proti žalovanej: V.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX., bytom F. XX, H., o
zaplatenie 14.000,- eur s príslušenstvom a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.12.2019 sa žalobkyňa domáha voči žalovanej zaplatenia
14.000 eur s príslušenstvom, titulom postúpenej pohľadávky. Spolu s návrhom vo veci samej bol
podaný aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala zriadenia
záložného práva v prospech žalobkyne, za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 14.000,- eur s
príslušenstvom k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. M., a to pozemky parc. reg. C,

parc. č. XXXXX/XXX., o výmere 496 m2, ostatná plocha, par. č. XXXXX/XXX o výmere 37 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, pre k. ú. M., a to rodinný dom so
súpisným č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. C, parc. č. XXXX/X o výmere 87 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. C, parc. č. XXXX/X o výmere 193 m2, ostatná plocha, pozemku
parc. reg. C, parc. č. XXXX/X o výmere 87 m2, zastavaná plocha a nádvorie.

2. Žalobkyňa svoj návrh vo veci samej, ako aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
skutkovo odôvodnila tvrdením, že žalovaná ako objednávateľ a obchodná spoločnosť G., s.r.o., IČO: XX
XXX XXX, so sídlom Ulica T., F., ako zhotoviteľ (pôvodný veriteľ) uzavreli medzi sebou ústnu zmluvu
o dielo podľa Občianskeho zákonníka (OZ), na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal zhotoviť pre
žalovanú dielo, a žalovaná sa zaviazala za dielo zaplatiť pôvodnému veriteľovi cenu diela. Žalovanej ako
stavebníkovi vydal Obecný úrad Rovinka stavebné povolenie zo dňa 27.7.2017 na stavbu „Prestavba a

prístavba rekreačnej chaty, garáž“, na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. M.. Na strane 2
stavebného povolenia pri podmienkach na realizáciu stavby je v bode 2. uvedený pôvodný veriteľ a v
bode 7. je uvedený pôvodný veriteľ ako zhotoviteľ stavby. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že ešte v roku 2013
žalovaná poskytla pôvodnému veriteľovi peňažné pôžičky, konkrétne dňa 9.9.2013 sumu 30.262,05 eur,
sumu20.174,70eurasumu50.000,-eur.Zároveňžalovanáposkytlapôvodnémuveriteľovidňa8.8.2017
aj sumu 1.500,- eur a sumu 12.500,- eur. Dňa 22.11.2017 pôvodný veriteľ vrátil žalovanej časť pôžičky

v sume 70.000,- eur a dňa 8.6.2018 v sume 13.000,- eur. Dňa 11.6.2018 pôvodný veriteľ ako zhotoviteľ
vystavil žalovanej faktúru - daňový doklad na sumu 84.042,- eur, z titulu vykonaných stavebných prác
na stavbe žalovanej.

3. Z uvedených finančných vzťahov podľa žalobkyne vyplýva, že dlh spoločnosti G., s.r.o., voči žalovanej
je vo výške 114.436,75 eur a dlh žalovanej voči spoločnosti G., s.r.o. je v sume 167.042,- eur, t.j.

výsledná dlžná suma, ktorú je žalovaná dlžná predstavuje 52.605,- eur. Skutočnosť, že pôvodný veriteľ
ako zhotoviteľ skutočne realizoval a vykonal stavebné práce pre žalovanú, dokazujú aj účtovné/daňovédoklady a ostatné podklady od jednotlivých dodávateľov stavebných materiálov, konkrétne spoločností
J. PLUS, s.r.o., M., s.r.o., U., s.r.o. a poľskej spoločnosti C.. Dňa 4.6.2018 konateľ pôvodného veriteľa,
V., trvale bytom M. X, W., ktorý je zároveň partnerom/druhom žalovanej, zaslal pôvodnému veriteľovi

sumarizáciu nákladov stavby, ktorá sa realizovala pre žalovanú, a to v sume 70.035,- eur čo je
suma, ktorá predstavuje základ dane, ktorú pôvodný veriteľ vyfakturoval žalovanej faktúrou, daňovým
dokladom č. XXXXXXX, na sumu 84.042,- eur, vrátane 20% DPH. Túto sumarizáciu zaslal z dôvodu
skončenia jeho funkcie konateľa u pôvodného veriteľa ku dňu 20.6.2018, pričom niektoré náklady pre
žalovanú hradil on sám. Pôvodný veriteľ v liste zo dňa 26.10.2018 vysvetľuje finančné vzťahy medzi

ním a žalovanou, z ktorého vyplýva záväzok žalovanej voči pôvodnému veriteľovi v sume 53.042,-
eur. Na tento list žalovaná odpovedala dňa 2.11.2018 tak, že faktúru vrátila spoločnosti G., s.r.o. ako
neoprávnenú a neopodstatnenú. Pôvodný veriteľ reagoval listom zo dňa 7.11.2018, v ktorom deklaruje,
že žalovaná mu žiadnu faktúru nevrátila späť a že túto riadne zaevidoval v účtovníctve a opätovne
žiadal o jej zaplatenie. Dňa 18.9.2019 pôvodný veriteľ ako postupca uzavrel s postupníkom, J..sk51,
s.r.o., IČO: XX XXX XXX, zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom je postúpenie pohľadávky v

sume 53.042,- eur, z titulu vykonaných stavebných prác. Spoločnosť J..sk 51, s.r.o., svojím oznámením
o postúpení pohľadávky a predžalobnou výzvou a kópiou zmluvy o postúpení pohľadávky preukázala
žalovanej, že sa stala novým veriteľom. Na túto výzvu reagovala žalovaná listom zo dňa 27.9.2019
v ktorom uvádza, že pohľadávka je neplatná, že žalovaná nemá žiaden záväzok voči spoločnosti G.,
s.r.o. a že odmieta plniť. Ďalej uviedla, že záväzky medzi ňou a spoločnosťou G. boli v minulosti

zmluvne doriešené, o čom však nepredložila žiaden dôkaz. Dňa 8.10.2019 spoločnosť eZmluva.sk 51,
s.r.o., ako nový veriteľ uzavrel so žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom je
postúpenie pohľadávky v sume 53.042,- eur z titulu vykonaných stavebných prác. Uvedená skutočnosť
bola postupcom oznámená žalovanej listom doručenej jej dňa 22.10.2019. Právny zástupca žalobkyne
zaslal žalovanej predžalobnú výzvu zo dňa 23.10.2019. Na predžalobnú výzvu reagovala splnomocnená

právna zástupkyňa žalovanej listom zo dňa 2.12.2019, v ktorom uviedla, že nárok je sporný, žiadala
o predloženie dokladov, z čoho žalobkyňa odvodzuje svoj nárok a o predloženie dokladov, ktorými
žalovaná preukázateľne disponovala už v minulosti.

4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná je podľa výpisu z katastra nehnuteľností vlastníčkou

nehnuteľností opísaných v bode 1. Žalovaná doposiaľ neprejavila žiadnu snahu o zaplatenie svojho
záväzku. Predmetné nehnuteľnosti sa žalovaná snaží scudziť tretej osobe, alebo ich zaťažiť, preto
existuje dôvodná obava ak príslušný okresný úrad povolí vklad evidovaný pod V 10666/2019, hrozí
aj zmarenie celého súdneho konania. Poukázala aj na to, že zriadenie sudcovského záložného
práva nijako neobmedzí žalovanú v nakladaní s nehnuteľnosťami. Za dôležitú skutočnosť žalobkyňa

považovala výšku uplatneného peňažného nároku v sume 14.000,- eur s príslušenstvom, v porovnaní
so sumou 2.000,- eur, ktorá je hranicou pre vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností.

5. Podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po
tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia
o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods.

1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá
CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania.

6. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím

opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.
Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávkaveriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

7. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej
pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho
oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania,
v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia sú: a/ zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b/ spôsobilý predmet záložného

práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom podstatou je ich prevoditeľnosť, c/
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

9. Súd sa oboznámil z predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná poskytla pôvodnému veriteľovi, spoločnosti G., s.r.o., peňažné
prostriedky v celkovej výške 114.436,75 eur. Z tejto sumy bola bezhotovostným prevodom žalovanej
vrátená suma 83.000,- eur. Žalobkyňa tvrdí, že dlh žalovanej voči pôvodnému veriteľovi činí sumu

167.042,- eur. Túto sumu ale žalobkyňa dostatočne neosvedčila. K návrhu je priložená iba faktúra
spoločnosti G., s.r.o. za vykonané stavebné práce vo výške 84.042,- eur. V tejto sume sú zahrnuté
priložené faktúry od dodávateľských spoločností v celkovej sume 23.724,- eur, bez DPH. Ostatné
náklady, do celkovej sumy základu dane vo výške 70.035,- eur, uvedenej vo faktúre spoločnosti G. s.r.o.
č.201819,niesúpreukázanédodávateľskýmifaktúrami,alelenakousisumarizáciouC.zodňa4.6.2018.

Z následnej korešpondencie vyplýva, že žalovaná tento nárok neuznáva, spochybňuje.

11. Uzavretie ústnej zmluvy o dielo, a najmä uzavretie dohody o zaplatení konkrétnej ceny diela, resp.
určenia spôsobu ceny, nie je ničím osvedčené. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by sa žalovaná s
pôvodným veriteľom (zhotoviteľom) na niečom dohodla. Žalobkyňa vôbec ani netvrdí, že by sa žalovaná

a pôvodný veriteľ, resp. jej partner V., dohodli na cene diela, resp. že sa dohodli na spôsobe určenia
ceny alebo na vzájomnom vysporiadaní v súvislosti so stavbou.

12. V tomto štádiu konania, kedy sa rozhoduje iba na základe predložených dôkazov, mal
súd pochybnosti o pohľadávke žalobkyne. Pochybnému nároku nie je možné poskytnúť ochranu

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

13. Žalovaný neuviedol ani dostatočne konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali obavu z budúceho
zmarenia exekúcie. Podľa súdu za týchto okolností nie je prípustné zasiahnuť do majetkových práv
žalovanej, hoci len zriadením sudcovského záložného práva, v prípade, ak základ peňažného nároku

a ohrozenie prípadnej exekúcie, nie sú dostatočne osvedčené. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania
peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená
exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

14. Keďže navrhovateľ hodnoverne neosvedčil svoju peňažnú pohľadávku, ktorú malo rozhodnutie súdu

zabezpečiť, a neosvedčil ani ohrozenie exekúcie, súd preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol.

15. O trovách konania bude podľa § 262 ods. 1 a § 354 CSP rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa
končí konanie vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).