Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50Csp/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214535
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216214535.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: G.

G., D.. XX.XX.XXXX, U.Á. XX, N., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho
16, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2016 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.

II. Súd určuje, že Dohoda o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2016 uzatvorená medzi

žalobcom a žalovaným je neplatná.

III. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2016 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.

IV. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2016 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.

V. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

VI. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2016 sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX je bezúročná a bez poplatkov, určenia, že Dohoda o
poskytnutíslužiebč.XXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXXaDohodaozrážkachzomzdyč.XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX je neplatná.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.02.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvy č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi úver
vo výške 1.500,00 Eur (celkovo 3.000,00 Eur). Na účet žalobcu bolo vyplatených 1.350,00 Eur
(celkovo 2.700,00 Eur). Žalovaný postupoval voči žalobcovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobcove spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný použil v
zmluvách početné neprijateľné zmluvné podmienky, ako absencia rozlíšenia jednotlivých splátok na

istinu, úroky a iné poplatky, ďalej neuvedenie konečnej splatnosti úveru, dojednanie poplatku za
poskytnutieúveruadohodyoposkytnutíslužbyadohodyozrážkachzomzdy.Pokiaľvzmluveabsentuje
rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma
splátky, je potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmluvách takistonebol uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru. Nepostačuje totiž údaj o počte splátok ani údaj o
dátume splatnosti poslednej splátky uvedený v Oznámení veriteľa zo dňa 14.04.2014 o schválení
úveru, nakoľko nie je prípustné, aby sa spotrebiteľ k údaju o konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru dopracovával výkladom a výpočtom. Tento údaj musí byť obsiahnutý priamo v zmluve, pričom
predmetné oznámenie je len dokumentom jednostranne podpísaným zo strany žalovaného. Ďalej je
neprípustné, aby si veriteľ pri podpise zmlúv ponechával za poskytnutie úveru zo zmluvy za každú
150,00 Eur. Veriteľ poskytol spotrebiteľovi úver v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z
neposkytnutých peňažných prostriedkov. Pri podpise obidvoch zmlúv boli uzatvorené aj Dohody o

poskytovaní služieb. Tieto dohody majú identické čísla ako zmluvy. V každej dohode sa spotrebiteľ
zaviazal uhradiť mesačne 2,57 % zo sumy schváleného úveru, zníženého o poplatok za poskytnutie
úveru.Mesačnásplátkapriobidvochzmluváchpredstavuje34,70Eur.Splátkyzaúverytakbolinavýšené
o poplatky za tieto služby, čím sa úvery výrazne predražili. Žalovaný aj napriek spornosti veci požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a to aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne
súdne rozhodnutie ukladajúce žalobcovi povinnosť plniť. Žalovaný navyše nechce žalobcovi zaslať

požadovanú dokumentáciu k zmluvám. Dlžná suma je navýšená o nezákonný každodenný úrok z dlžnej
sumy, čo spôsobuje nedovolené obohatenie sa žalovaného.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietol nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu,
ktorý uvádza že predmetné Zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky spočívajúce v neuvedení

konečnej splatnosti úveru, absencii rozlíšenia splátok na istinu, úroky a iné poplatky, poplatku v zmysle
Dohody o poskytovaní služieb ako aj vo výške poplatku za poskytnutie úveru a ustanovení Dohody o
zrážkachzomzdy.ÚdajodnisplatnostivšakvyplývanielenzosplátkovéhokalendáraaleajzOznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje.
K uvedenému žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 42/15, podľa ktorého

zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. K neuvedeniu
počtu,výškyatermínovsplatnostisplátok,žalovanýuvádza,žeZákonospotrebiteľskýchúverochúčinný
včaseuzavretiazmluvynevyžadoval,abybolisumyistiny,úrokuainýchpoplatkovtvoriacejednusplátku
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,

ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok
a podobne. To však nie je prípad tejto Zmluvy. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky
(81,87 Eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení veriteľa o schválení
úveru, ako aj v splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42).
Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Čo sa týka poplatku za poskytnutie

úveru, tento poplatok je všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako poplatok za vedenie, správu a
evidenciu úveru. Je preto opodstatnené tvrdiť, že táto položka nepredstavuje takú kategóriu, aby musela
byť zakázaná ako taká. Uvedený poplatok bol v čase uzatvorenia zmluvy prípustný a dovolený. Z jeho
označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Ide o platbu za činnosť, ktorá je aj v záujme
spotrebiteľa. Dohoda o poskytovaní nebola podmienkou na poskytnutie úveru, čo vyplýva aj z článku

I. bod 2 Dohody, a navyše je individuálne dojednaná a nejedná sa o podmienku ani predpoklad vzniku
Zmluvy. Ide o samostatný a osobitne podpisovaný úkon, čo zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného
obsahu Zmluvy. Dlžník podpísaním Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu.
ŽalobcavDohodesámvyhlasuje,ženiejepodmienkoupreinývzťah.Výškaodplatypredstavujedohodu
o cene služby, a teda je vylúčené, aby odplata za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej

výšky RPMN z dôvodu doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania. Pripojenie
súhlasu na zmluvný dokument vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc
správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba
zaviazať. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je okrem iného aj zabezpečiť určitú formu právnej
istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho,

čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený. Z obsahu
tvrdení žalobcu nie je zrejmé, prečo k spochybneniu tejto skutočnosti dochádza až s odstupom času. Pri
uzavretí Zmluvy boli žalobcovi predložené aj návrhy Dohôd o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako záujemca
o úver bol poučený, v bode I., II., o tom, že Dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť,
nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie Zmluvy. Zároveň bol poučený aj

o dôsledkoch uzavretia tejto Dohody. Uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky
diktované zákonom a predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o
pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Nedostatok zodpovednosti, ľahostajnosti spotrebiteľa vovzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť
uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá strana legitímny nárok.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami,
ako aj ostatnými listinami, tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ podpísali dňa 26.02.2015 listinu označenú ako „Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX. V časti 5 tejto

listiny „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ sa uvádza, že dlžník žiada veriteľa o poskytnutie
úverového limitu 1.500,00 Eur, splatného v 42 splátkach po 47,17 Eur, pričom celkovo mal dlžník
splatiť 2.131,14 Eur. Predpokladaná RPMN bola 25,73 % a ročná úroková sadzba úveru 17,68 %.
Priemerná RPMN za úver bola 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,00 Eur, celková čiastka
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.131,14
Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,73 %. Ročná úroková sadzba revolvingu

17,68 %. Poplatok za poskytnutie úveru 150,00 Eur. Účel úveru bol označený ako „rekonštrukcia
nehnuteľnosti“.

6.Vtenistýdeňpodpísalistranyaj„Žiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovom
úvere“ č. XXXXXXXXXX, ktorá obsahuje totožné zmluvné podmienky a dojednania, ako aj výšku

poskytnutého úveru, RPMN, úroky, odplatu ako vyššie uvedená zmluva č. XXXXXXXXXX.

7. Bod 6 týchto listín „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur (nevypĺňajte)“ obsahuje v podstate
zhodne rukou dopísané údaje do predtlačeného textu, kde je však navyše uvedená položka Informatívny
údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb).

Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %.

8. V bode 7 týchto listín sa uvádza, že „dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v
zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy/
Žiadosti. Dlžník sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú

sa ich dodržiavať...“

9. Z bodu V. Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2015,
vyplýva, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti
mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 81,87 Eur mesačne.

10. Podľa bodu 7.1 Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa
26.02.2015 sa zákazník zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo
výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.

11. Spolu s úverovou zmluvou podpísali strany v ten istý deň (26.02.2015) Rozhodcovskú zmluvu
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, kde bod 5 znie: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ (o revolvingovom
úvere) alebo Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich

stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadky týchto stálych rozhodcovských súdov: -
Rozhodcovský súd v Bratislave... - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., ... -
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., ... - Rozhodcovský súdny dvor
zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený
vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“

12. Podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní, vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
podpísaná dlžníkom... je návrhom na uzavretie Zmluvy o RÚ. Dlžník... súhlasí s tým, že veriteľ je
oprávnený po vyhodnotení údajov o dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre
požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti...

13. Podľa bodu 13.2 Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo
akéhokoľvek peňažného záväzku podľa RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka
Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhaťpohľadávku z tejto zmluvy o RÚ podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku
v exekučnom konaní. Veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto zmluvy, ktorú má voči dlžníkovi
inej fyzickej alebo právnickej osobe.

14. Podľa bodu 14 Zmluvných dojednaní, služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter
podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi veriteľom a
dlžníkom...Jednotlivé služby sú poskytované dlžníkovi na základe ním prejavenej vôle s tým, že ich
poskytovanie je odplatné. Výška odplaty sa riadi sadzobníkom poplatkov. Služby sú poskytované na

základe uzavretia samostatnej Dohody o ich poskytovaní.

15. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom pridŕžajúc sa doterajších vyjadrení uviedol, že zmluva o
úvere je v rozpore v mnohých častiach so zákonom. Žalovaný porušil § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, keď neuviedol konečnú splatnosť, vyčíslil si poplatok za vyčíslenie úveru.
Žiadal sumu 3.000,00 Eur ale on mu poukázal na účet len 2.700,00 Eur. Ku dňu podania žaloby

žalobcasplatilžalovanémusumu3.227,27Eur.Pokiaľideoúhradyjednotlivýchsplátok,žalobcauvádza,
že pôvodne nežiadal uzavrieť dve zmluvy, žiadal zapožičať sumu 3.000,00 Eur, avšak akceptoval
predložené dve zmluvy. Prvú úhradu riešil žalobca tak, že išla do banky a dal som pokyn na úhradu
dohodnutej splátky pre obidve zmluvy, avšak omylom prvé splátky oboch úverov boli poukázané len
na jedno číslo úverovej zmluvy, t. j . jednu úverovú zmluvu zaplatil prvou splátkou dvakrát a pri

druhej úverovej zmluve nič nezaplatil. Následne ma ihneď oslovil žalovaný, ktorý žiadal od môjho
zamestnávateľa zrážky so mzdy. Tieto zrážky zo mzdy žiadal žalovaný zrážať na obe zmluvy hoci
platobnú disciplínu pri jednej zmluve neporušil, číslo zmluvy je XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2016.
Žalobca nemal vedomosť, že podpisuje spotrebný revolvingový úver úveru a ani nevedel čo revolving je.

16. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania v rámci svojej procesnej obrany vo výpovedi
uviedol, že pokiaľ ide o samotné skutočnosti ohľadom uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, že žalobca
mal možnosť aj dodatočne po podpise, resp. zaslaní zmlúv oboznámiť sa s ich obsahom. Žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem a vtedy nemôže byť podaná žaloba právne prípustná. Exaktné
uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je možné vzhľadom k charakteru poskytnutého

úveru ktorý predpokladá možnosť opakovaného poskytovania finančných prostriedkov. Deň splatnosti
poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je aj dňom
konečného splatnosti úveru. Táto skutočnosť bola uvedená aj v zákone o spotrebiteľských úveroch zo
dňa 12.10.2017, kde sa ustanovenie § 9 ods. 2 v súčasnosti písmeno d) o termínu konečného splatnosti
upustilo.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia

zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení,
o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola
upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

31. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou

nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy,
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.35. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
zmluvy, predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3 .

36. Podľa § 4 ods. 8 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
37. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel
k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.

38. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a
spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník, ktorý v tejto sfére
predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom
s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov
z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky
zákonník v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny
predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich
prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise.

39. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému
vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere uzatvorenej
medzi žalobcom ako fyzickou osobou a žalovaným ako dodávateľom. Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, resp. konkrétny typ zmluvy za predpokladu, že zmluvné strany sú
dodávateľ a spotrebiteľ. Súd tak posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa

vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. o ochrane
spotrebiteľa.
40. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi
spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka preventívne predpisy,
teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe tohto
ustanovenia bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných
podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých

neprijateľných zmluvných podmienok. Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky
formulované pre množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri
uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy, alebo či sú
prijaté do samotnej zmluvy, alebo formou dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a
akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku

a to najmä neuplatňovať nároky z nej vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.
41. Súd tak zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve ako aj k nej naviazaných zmluvných dojednaniach
podrobil prieskumu zákonnosti a v nadväznosti na uvedené (ako prvé) vyhodnotil za neplatné
Rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 26.02.2015.

42. Tieto Rozhodcovské zmluvy boli uzavreté medzi stranami v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe,
žalovaný ich predkladal v predtlači, dopĺňali sa len údaje o žalobcovi ako meno, bydlisko a dátum
narodenia a žalovaný (veriteľ) potom mohol na základe takejto zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým

stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste príslušnom, v mieste svojho
bydliska. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú
voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konania a to preukázateľne. Spotrebiteľ ako slabšia zmluvná
strana nie je schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov.
Z predložených listín nevyplýva, že by si žalobca výslovne vymienil uzavretie rozhodcovskej zmluvy v

takomto znení a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by žalobca mal možnosť
do obsahu zmlúv akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Kvalifikačným kritériom pre záver, že sa nejedná
o individuálne vyjednané zmluvné podmienky je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť obsah, čo je daný prípad (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonník a). Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy
je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu a to je
práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú

vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé,
že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli
vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli: číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi, deň a miesto podpisu
zmluvy a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli
vopred pripravené dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľ (žalobca) ich nemohol ovplyvniť. Na tejto

skutočnosti nič nemení ani ustanovenie rozhodcovskej zmluvy v bode 2, podľa ktorého veriteľ vyhlasuje,
že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere (t.j. „hlavnej“ zmluvy). Táto skutočnosť vzbudzuje odôvodnené pochybnosti o tom,
že žalobca sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo ešte
umocňuje to, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o úvere a teda nie v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ

nemuselprikladaťvyššívýznam,keďjehovôľasmerovalaprimárnekuzavretiuhlavnejzmluvyazískaniu
úveru. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012

zo dňa 16.01.2013). Žalovaný v konaní nesplnil dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti podľa
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

43. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe jednostranne určil komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená.

Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potrebné potom túto považovať v celosti
za neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C 240/98 až C 244/98,
C 40/08, C 473/00, C 243/08, C 168/05).

44. Súdna kontrola je možná aj za stavu, že hlavný a vedľajší zmluvný vzťah bol vyjadrený v
samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na
samostatnej listine, ak nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby
prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa).

45. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal žalobca právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, súd uvádza, že
od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútnej neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimidôsledkamisledujetencieľ,abypredmetnéustanoveniedodržanénebolo,tedazákonobchádza.

Zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia
byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu,
pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten
evidentnesledujeriešeniesporovprávevrozhodcovskomkonaní,čojeajdôvod,prektorýrozhodcovskú
zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom

konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá
je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi

žalobu na vopred ním vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť
svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ.
Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo

síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol
dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995).
Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím
prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí zhľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie infraudem legis predstavuje postup, keď sa
niekto chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný
alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo

dňa 16.12.2008). Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného
práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať
svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý
neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď v danom prípade predložil oprávnený - žalovaný tzv.

nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Vychádzajúc zo
znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie
prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Za
individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná
a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej
zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s prihliadnutím na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj
na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Preto súd rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako nekalú, postihujúcu
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

46. Súd ďalej podrobil preskúmaniu aj Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2015, z obsahu ktorých zistil, že ide o predtlačený formulár. Súčasťou
predtlačeného textu bez možnosti zasiahnuť zo strany spotrebiteľa je uvedený záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi službu možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) na žiadosť dlžníka

a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru (revolvingu). Ďalej je tu uvedená splatnosť tejto odplaty (poplatku) za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok úveru (revolvingu) dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a pri revolvingu
dňom poskytnutia revolvingu. Do obsahu dohody sa len dopisovala výška odplaty 2,57 % zo sumy
schváleného úveru zníženého o sumu poplatku za poskytnutie úveru a meno spotrebiteľa, resp. jeho

údaje. Predmet týchto dohôd, resp. služieb je uvedený v bode II. Ide o služby: Informácie o zostávajúcich
záväzkoch, Odklad splatnosti splátok, Informácia pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby,
Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, Zmena zmluvy na podnet klienta, Prepárovanie platieb
na príslušnú zmluvu, Druhá upomienka zdarma, Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným
finančným agentom. Súd dospel k záveru, že žalobca nemohol ovplyvniť takto koncipovaný obsah

dohody,čohodnotíakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,resp.dojednanieatedaizaneplatné.Samotné
ustanovenia o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody či poskytnutí revolvingu považuje
súd aj za v rozpore s dobrými mravmi, lebo takúto dohodu o splatnosti sa dlžník vopred vzdal svojho
práva vo finančnom vyobrazení (výšky uvedených poplatkov), pritom ani len ešte nepožiadal o odklad
splatnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas reálne vyčerpaný úver je esenciálnou povinnosťou

dlžníka, na druhej strane výška poplatku je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu
v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) ako aj pre
neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s
dobrými mravmi, aby dlžník platil nejaký poplatok za to, že ak v budúcnosti možno požiada o odklad
splátok, bude mu to umožnené veriteľom. Súd takúto platbu poplatku (keďže je splatná s čerpaním

úveru resp. revolvingu) hodnotí ako vzdanie sa finančných prostriedkov (vzdanie sa práva na takúto
sumu) bez toho aby dostal vzájomné protiplnenie napríklad v podobe, že by už pričerpaní úveru alebo
revolvingu dal veriteľ súhlas s odkladom splátok. Súd je navyše názoru, že predmetné Dohody neboli
individuálne dojednané. Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je
dôležité to, že spotrebiteľ zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných

podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi)
ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (nález
Ústavného súdu ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci
v rozhodujúcom princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je
rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.

47. Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX“
zo dňa 26.02.2015 súd podobne, ako pri vyššie spomenutých Dohodách o poskytovaní služieb
a Rozhodcovských zmluvách, posúdil ako nie individuálne dojednané. Ide o typické formulárovédojednanie, do ktorého veriteľ - žalovaný dopísal iba údaje o dlžníkovi - spotrebiteľovi, číslo zmluvy
a dátum podpisu. Za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred
dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť.

48. Súčasťou typových formulárových zmlúv o úvere bolo aj vopred pripravené znenie zmluvy vrátane
Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany
žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Pokiaľ by súd pripustil
platnosť takéhoto dojednania v zápätí by došlo k situácii, kedy by veriteľ mohol jednostranne diktovať

bez akého odsúhlasenia súdom výšku dlhu, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenia za
neprijateľných zmluvných podmienok, pretože spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k
dodávateľovi a v tomto zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv naplnenia alebo, či sa
spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle,
aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto

neurčil.

49. V tomto smere súd, na záver, poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa
vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva,
teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či

ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice je založená na eurokonformnej
interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych
sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom
zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných
strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo
umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o

pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku, resp. účinku.

50. Žalovaný dňa 06.03.2015 poslal žalobcovmu zamestnávateľovi list zo dňa 26.02.2015 a následne
dňa 17.04.2015 Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.04.2015, ktorými inicioval realizáciu
Dohôd o zrážkach zo mzdy. V predmetnej veci bola realizácia dohody o zrážkach zo mzdy pozastavená

nazákladevydanéhoaprávoplatnéhoneodkladnéhoopatrenia.Včaserozhodovaniasúdubolnaliehavý
právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez takéhoto určenia by
právne postavenie žalobcu bolo neisté, súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie s jeho
mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo
mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohôd o zrážkach zo mzdy, nemá žalobca istotu, že veriteľ v

budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne
nestanoví výšku dlhu. Žalobca v tejto časti preukázal naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že
deklarovaním neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie
tohto netransparentného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

51. Je potrebné poukázať aj na ďalšiu skutočnosť, a síce, žalovaný reálne poskytol žalobcovi nižší úver,
ako je uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa odplate vo výške 150,00 Eur (300,00 Eur) uvedenej v
bode 6 Zmlúv. Žalovaný uviedol, že táto položka nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná
ako taká. Uvedený poplatok bol v čase uzatvorenia zmluvy prípustný a dovolený. Z jeho označenia je
nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Ide o platbu za činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa.

Súd sa s takouto konštrukciou nestotožnil, nakoľko uvedené tvrdenie žalovaného je mylné v práve a
ide o právny blud. Takéto konanie odporuje spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje
úver v krátenej výške a úroky sa pritom počítajú aj z neposkytnutých finančných prostriedkov. Ide taktiež
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o plnenie, o ktoré v konečnom dôsledku spotrebiteľnemá záujem a ktoré slúži výlučne iba veriteľovi, resp. v jeho prospech. Súčasťou celkovej výšky úveru
nie je a nemôže byť odplata za služby, pretože tá má charakter odplaty veriteľovi, poskytovateľovi
služby (úveru). Ide tak o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol

podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa, pričom takéto konanie zákonodarca považuje
za nekalé a súčasne ho zakazuje. Žalobca ako spotrebiteľ obsah zmluvných podmienok, ktoré súd
vyhodnotil ako neprijateľné, zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať,
má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok, čo je aj
tento prípad. Poskytovanie úveru za stavu, že z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje

nejakú jeho časť, je v rozpore s ratio legis právnej úpravy. V skutočnosti tak žalovaný poskytol nižší úver
ako je uvedené v zmluve. Spotrebiteľovi je účtovaný poplatok bez skutočného protiplnenia. Žalovaný
týmto konaním poškodzuje spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému dojednaniu o cene úveru. Ide o
poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, nežiadal, a ktoré slúži výlučne v prospech
dodávateľa.

52. Rovnako za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka považoval súd aj bod 13.2
zmluvných dojednaní. Bod 13.2 zmluvy je formulovaný nie ako dohoda o zrážkach zo mzdy, ale ako
možnosť predložiť zamestnávateľovi osobitne uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy. Už tento postup
dokumentuje nekalé praktiky žalovaného, ktorý sa snaží zmiasť klienta, obísť možné rozhodnutie tejto

podmienky ako neprijateľné. V tomto prípade, zmluvné dojednania o dohode o zrážkach zo mzdy, nie sú
žalobcom, resp. stranami podpísané a preto je súd názoru, že nebola dodržaná písomná forma dohody
o zrážkach v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

53. Žalobca taktiež požadoval určenie, že predmetné Zmluvy o úvere sú bezúročné a bezpoplatkov.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa §
137 písm. c) CSP je existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý
musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.

Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež
vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by bez tohto určenia jeho právne
postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť
vzťahu strán a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu
medzi nimi.

54. Žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité
právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, a vtedy mu nemožno
určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu
žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a
môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i
žaloba na plnenie. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva.

55. Právna teória i prax ustálili, že právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa právne
postavenie žalujúcej strany zlepší alebo ak sa odstráni právna neistota jeho postavenia v právnom
vzťahu. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo 112/2004 ďalej vyplýva, že určovacia žaloba nie je
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
právnehovzťahualebopráva,aleboakpožadovanéurčeniemápovahulenpredbežnejotázkyvovzťahu

k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo práv je alebo nie je.

56. Podľa vyjadrenia žalobcu, ten uhradil žalovanému 3.227,27 Eur. Žalobcom požadovaným určením,
by podľa názoru súdu nedošlo k zlepšeniu jeho postavenia, navyše žalobca na takomto určené nemá
naliehavý právny záujem. Určujúci návrh je teda prostriedkom ochrany právneho postavenia žalobcu

skôr ako bolo jeho právne postavenie porušené. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany
smerujúcej k dosiahnutiu zmeny právneho postavenia žalobcu. V prípade, ak došlo k porušeniu práva,
je namieste žaloba na plnenie (žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia). Vychádzajúc zo stavu včase rozhodnutia súdu tak nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez
poplatkov.
57. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu a na základe vyššie uvedených skutočností a

zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

58. Nakoľko súd žalobe v časti určenia neplatnosti Dohôd vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov (strany boli v konaní úspešné v rovnakej časti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II, písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.