Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/260/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214800
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118214800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytomN.XXX,W.D.D.,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaOLŠOVSKÝ,spol.sr.o.,sosídlom
G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanej: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, R.,
právne zastúpenej: FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341,
o zaplatenie sumy 2.821,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 13C/80/2018-91 zo dňa 02.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.821,90 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady
skutočne vynaložených výlučných prostriedkov na zaplatenie spoločného dlhu po rozvode manželstva
(výrok I.). Žalovanej ako úspešnej strane priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % /§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“/
(výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade mal na základe výsledkov

vykonaného dokazovania za preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej bolo
vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 18C 5/2014-175 zo dňa 29.06.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2018, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 28.12.2017, sp. zn. 27Co 18/2016. V zmysle predmetných rozhodnutí sa žalobca stal preberateľom,
okrem iného, hypotekárneho úveru poskytnutého Z. Z., V. na základe zmluvy č. 0373236964 zo dňa
19.06.2008 a bola mu uložená povinnosť zaplatiť všetky záväzky a súvisiace poplatky vyplývajúce
z tejto zmluvy ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode k 15.02.2012 vo výške 47.282,52 eur s

príslušenstvom a všetkými súvisiacimi poplatkami. Žalovanej bola (zmeňujúcim výrokom krajského
súdu) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania jeho podielu sumu 1.167,22 eur. Na
základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že žalobcov nárok na náhradu skutočne vynaložených
výlučných prostriedkov na zaplatenie spoločného dlhu po rozvode manželstva podľa § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka už bol premietnutý do výroku o povinnosti jedného z manželov zaplatiť
určitú čiastku druhému na vyrovnanie podielov. Pokiaľ sa teda žalobca v prejednávanej veci domáhal
zaplatenia ďalšej sumy, tvrdiac, že ide o splátky spoločného úveru, ktoré platil v období od 30.06.2016

do 29.03.2018 zo svojho výlučného majetku, jeho nárok je nedôvodný, t. j. žalovaná už nie je povinná
nahradiť mu polovicu zaplatenej sumy.2. Proti uvedenému rozsudku žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP, t. j. že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Okresnému súdu vytýkal záver, že zaplatené finančné prostriedky na spoločný hypotekárny úver mu

patria len do obdobia neprávoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. do 29.06.2016. V ďalších
podrobnostiach uviedol, že okresný súd pochybil v tom, že za rozhodujúci dátum pre určenie dňa
vyporiadania spoločného majetku toho času už bývalých manželov určil deň rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktoré ale nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté odvolaním žalovanou.
Do tohto dňa, t. j. do 29.03.2018, BSM strán nebolo právoplatne vyporiadané, a preto tvorilo ich

spoločný majetok. Ak jeden z manželov po zániku BSM do jeho vyporiadania (v tomto prípade do
právoplatnosti rozhodnutia súdu) uhradil zo svojich výlučných prostriedkov akúkoľvek finančnú čiastku,
má voči druhému z manželov nárok na jej vyplatenie minimálne v polovici (viď § 150 veta druhá
Občianskeho zákonníka, resp. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1151/2007 zo dňa
23.04.2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 202/2010). Ako ďalší odvolací dôvod
žalobca uviedol to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu videl v nepresvedčivosti,
nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti vyhláseného rozhodnutia. Okresný súd sa nevysporiadal riadne so
žalobcovou prednesenou argumentáciou a ani jasne a výstižne nevysvetlil, prečo mu žalovaný nárok
nepriznal. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Vyslovila presvedčenie, že žalobcovi nevznikol
právny nárok na refundáciu akýchkoľvek nákladov, resp. splátok vynaložených na hypotekárny úver,
nakoľko v danom prípade BSM žalobcu a žalovanej už zaniklo, teda neexistovalo a bolo vyporiadané.

To znamená, že akékoľvek splátky hypotéky nemožno považovať za náklady jedného z manželov
vnesené do BSM, ako aj skutočnosť, že tieto náklady predstavovali splátky hypotekárneho úveru za
nehnuteľnosť, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a ktorý bol zaviazaný na platenie
splátokpredmetnéhohypotekárnehoúverusúdomvrozhodnutíovyporiadaníBSM.Fakt,žerozhodnutie
o vyporiadaní BSM nadobudlo právoplatnosť až po uplynutí určitého času, nič nemení na tom, že BSM

bolo predmetným rozhodnutím vyporiadané ku dňu jeho vyhlásenia a podľa toho boli aj upravené právne
vzťahy a nároky bývalých manželov. To, že žalobca uhrádzal splátky hypotekárneho úveru, v žiadnom
prípade neviedlo k tomu, že by tieto splátky uhrádzal zo svojho výlučného majetku do spoločného
majetku, nakoľko BSM zaniklo rozvodom manželstva a okrem toho podiel žalovanej na spoločnom
majetku pri jeho vyporiadaní sa nijakým spôsobom nezvýšil od času vydania rozhodnutia o vyporiadaní

BSM do jeho právoplatnosti. Samotné plynutie času medzi vydaním rozhodnutia a nadobudnutím
právoplatnosti je v tomto prípade bezpredmetné. Napokon žalovaná tvrdenie žalobcu, že napadnuté
rozhodnutieniejedostatočneodôvodnenéanepresvedčivé,označilazamylné.Pretakétokonštatovanie
niet žiadneho právneho základu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219
ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5.2. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí

správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade svyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, presvedčivé a logickým spôsobom sa
vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi. Na zdôraznenie

vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

7. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava
napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

8. Vdanomprípadežalobcavosvojomopravnomprostriedkunesúhlasilstým,akosúdprvejinštancie
(vo vzťahu k ním uplatnenému nároku) určil rozhodujúci deň (v kontexte už vyhlásených rozhodnutí
o vyporiadaní BSM) pre vyporiadanie spoločného dlhu toho času už bývalých manželov, v čom videl
nesprávne právne posúdenie.

9.1. K predmetnej odvolacej argumentácii odvolací súd najskôr vo všeobecnosti uvádza, že

podľa zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. Cpj 86/1971 (R 42/1972) Občiansky zákonník nemá
výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené
s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa
ust. § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a
§ 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle § 853

Občianskeho zákonníka vychádzať z ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahom a účelom k nim
najbližším a použiť ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie týchto spoločných práv
a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb,
ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva
a námietky.

9.2. Podľa R 22/1991, „ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku
platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, potom sa ten z bývalých manželov,
ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu
druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch
na tomto dlhu...“.

10. Pokiaľ ide o takú situáciu (o akú išlo v prejednávanej veci), že predmetom vyporiadania
BSM sa stane doposiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov (v danom prípade hypotekárny úver
od Z. a.s. č. 0373236964), vyporiada súd nielen nesplatenú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. 01.02.2012 do dňa rozhodnutia), ale aj jeho

príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Ak nie je v deň vyporiadania spoločného
majetku manželov dlh účastníkov uhradený, prikáže ju súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške
danej ku dňu rozhodovania súdu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2769/2012,
obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/14/2006 z 03. októbra 2006).

11.1. Z uvedeného vyplýva, že po rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM (k čomu medzi stranami
sporu už došlo) nemôže mať žalobca žiaden zákonný nárok na náhradu finančných prostriedkov,
ktoré platil na zaplatenie spoločného dlhu odo dňa rozhodnutia súdu, pretože táto skutočnosť už bola
s konečnou platnosťou vyriešená rozhodnutiami (okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského
súdu) o vyporiadaní BSM. Išlo by o neprípustné prehodnocovanie už prijatých záverov. Práva žalobcu

ako rozvedeného manžela na v zásade rovnaký podiel z majetku (princíp parity), resp. pasív, už bol
„vyrovnaný“ povinnosťou žalovanej zaplatiť mu určitú finančnú sumu titulom vyporiadania. Rozhodnutie
súdu je pritom medzi stranami sporu záväzné (§ 228 ods. 1 CSP). Argumentácia stanoviskom R 22/1991
(viď bod 9.2.) by bola na mieste v čase vyhlásenia rozsudku o vyporiadaní BSM. O takúto situáciu však
v preskúmavanej veci nešlo.

11.2 Odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa presvedčenia odvolacieho súdu dostatočne
zrozumiteľné, a teda spĺňa zákonné kritériá kladené na odôvodnenie uvedené v ustanovení § 220 ods.
2 CSP. Neopodstatnená je preto aj odvolacia námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

12. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne

správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.13. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným
ustanoveniam v ňom uvedeným.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov
tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)