Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/318/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416219044
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4416219044.8

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcov v rade: : 1. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G.
XXXX/XX, XXX XX Y., 2. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXXX/XX, XXX XX Y., obaja právne
zastúpení: Z.. Y. J., advokát, H. 8, XXX XX J. L., proti žalovaným v rade: 1. I. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. G. XXXX/XX, B. XX Y., 2. S. G.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. B.X/XX, B. XX Y., obaja
právne zastúpení: Z.. F.. S. K., U.., advokát, G. XX, B. XX J. L., o ochranu vlastníckych práv, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaným v rade 1 a 2 súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1 a
2 a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 8.11.2016, doplneným podaním z 3.5.2017 sa žalobcovia v rade

1a 2 domáhali voči žalovaným v rade 1 a 2 ochrany vlastníctva podľa § 126 Občianskeho zákonníka
a to odstránenia presahu okapového systému strechy rodinného domu.
2. Dňa 12.3.2020 bolo súdU doručené späťvzatie žaloby žalobcov v rade 1 a 2. Žalobcovia v
späťvzatí žaloby uviedli, že požiadali príslušný stavebný úrad o zabezpečenie vytýčenia hranice medzi
pozemkami strán sporu. Na uvedenú žiadosť stavebný úrad reagoval tak, že im oznámil, že pokiaľ by
nemal ,,dôkaz“ o tom, že bol na súd podaný návrh na rozhodnutie o námietke, postupovali by podľa

§ 137 ods. 3 Stavebného zákona. T.j. pokračoval by v stavebnom konaní. V súvislosti so zastavením
tohto konania žalobcovia o nároku na náhradu trov konania navrhli rozhodnúť tak, že súd žiadnej zo
strán nárok náhradu trov konania neprizná / § 257 C.s.p./.

2. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 145 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

3. Súd na základe podania žalobcov v rade 1 a 2 konanie v celom rozsahu zastavil s poukazom na

zákonné ustanovenie a dispozičné právo žalobcov.4. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 256 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.
Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Ako bolo uvedené, žalobcovia v rade 1 a 2 navrhli, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že žiadnej zo strán nárok súdom priznaný nebude. Žalovaní v rade 1 a 2 k zastaveniu konania
výhrady nemali, trvali však na tom, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania. V zmysle § 262

ods. 1 C.s.p. je súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a to aj bez toho, že to strana
sporu navrhne. Pri samotnom zastavení konania súd v zmysle § 256 C.s.p. skúma, ktorá zo strán
procesne zavinila zastavenie konania. V danom prípade žalobcovia v rade 1 a 2 jednoznačne a nad
všetku pochybnosť nepreukázali, že zastavenie konania svojim konaním spôsobili žalovaní v rade 1
a 2. Skúmať dôvodnosť žaloby v tomto štádiu konania už možné nie je, pretože došlo k jej späťvzatiu.

A keďže nebolo preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo jednoznačne pre spávanie sa žalovaných v
rade 1 a 2, ktorí žalobu považovali za nedôvodnú, má sa zato, že zastavenie konania zavinili žalobcovia
v rade 1 a 2 . Preto súd v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. priznal žalovaným v rade 1 a 2 nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným v rade 1 a 2 a to v rozsahu 100 %..
6. Súd nevzhliadol ani žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p..

Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie neupravuje, nešpecifikuje.
Súd preto musí brať zreteľ aj na skutočnosť, že toto ustanovenie § 257 C.s.p. má jednoznačne
negatívny dopad na druhú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Preto
prípadná aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a je prípustná len vo výnimočnom prípade. Pre samotnú aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné , aby

boli kumulatívne splnené obe uvedené podmienky / existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a
výnimočnosť okolností/. Žalobcovia , ako bolo uvedené, síce v rámci späťvzatia žaloby navrhli, aby
súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa ustanovenia § 257 C.s.p., tento návrh však
riadne nezdôvodnili, resp. potrebu aplikácie tohto ustanovenia dostatočne nepreukázali. Len samotná
skutočnosť, že na ich žiadosť o vytýčenie hranice medzi pozemkami stavebný úrad reagoval tak, že im

oznámil, že: ,, pokiaľ by nemal ,,dôkaz“ o tom, že bol na súd podaný návrh na rozhodnutie o námietke,
postupovali by podľa § 137 ods. 3 Stavebného zákona, t.j. pokračoval by v stavebnom konaní a o
námietke by si urobil úsudok sám“, podľa súdu nie je takou okolnosťou, ktorú by bolo možné považovať
za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mali žalovaní strpieť, že im nárok na náhradu trov
konania priznaný nebude, aj keď podľa § 256 ods. 1 C.s.p. im tento nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods.
1, 2 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.)
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.)

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§
369 ods. 3 C.s.p.)
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369
ods. 4 C.s.p.).