Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118350187
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118350187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: Myrent s.r.o., so sídlom

Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 51 489 546, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré mesto,
IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava,
IČO: 37 928 422, o zaplatenie 188,10 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 4.10.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 150 eur spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 4.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že dňa 30.07.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle značky Peugeot 308 SW, EČV: ZA809EC, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol poškodený C. M., bytom Q. XX, XXX XX F.. K vzniku spôsobenej škody došlo

prevádzkou motorového vozidla C. XXX, J.: F v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného.
S. vozidla, ktorým bola škoda spôsobená je D. H.. C. udalosť je evidovaná pod č. (XXXXXXXXXX)
XXXXXXXXXX. C. nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne
nadväzovalo uzavretie F. o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe
ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky R. iXX, J.: H Po ukončení
doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX na sumu XXX J., ktorou účtoval zapožičanie za obdobie od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. XX dní, pričom výška denného nájomného predstavovala XX J.. V
sume XXX J. je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla
vo výške XX J..

X. Ďalej uviedol, že poškodený dňa XX.XX.XXXX postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému,
spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. (XXXXXXXXXX)
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom

náhradného vozidla vo výške XXX J., spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu.
F. si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa XX.XX.XXXX. Z B.
o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že došlo ku skončeniu
prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. S. XX.XX.XXXX žalovaný poskytol žalobcovipoistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške XXX J.. Y. poistného plnenia
bolo zo strany žalovaného dôvodené vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe
ktorého mala výška denného nájomného predstavovať len XX J.. C. plnenie bolo tiež neoprávnene

znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou
škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. T. vo výške XXX J. boli poškodeným vynaložené nutne a
účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. X. náhrady
škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou
a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. F.

uviedol, že spolu s nárokom si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. S. XX.XX.XXXX bolo skončené
prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa
XX.XX.XXXX, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. F. považuje takýto
postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému
kráteniu uplatňovaného nároku. O. nárok vo výške XXX,- J. spočíva v rozdiele sumy vo výške XXX

J. uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého
poistného plnenia vo výške XXX J..

X. V upomínacom konaní vydal B. súd H. H. dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/
XXXX, ktorým žalobe vyhovel. F. v podanom odpore namietal dôvodnosť nároku na náhradu účelne

vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. T. nevyplýva zo zákona č. XXX/XXXX Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ani zo zákona
č. XX/XXXX Zb. B. zákonník). T. aj existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a
aktívnu legitimáciu na strane žalobcu. O., že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v
neuhradenej faktúre, teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo preukazuje

faktúra, nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia §
524 B. zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom
platneuzatvoriťzmluvuopostúpenípohľadávky.O.predmetnejzmluvyopostúpenípohľadávkynemohlo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred
jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom

prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve
pohľadávku žalobcu. C. došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k
postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 B.
zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe
vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. D. zo

žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej
účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru
neexistujúcej), a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.
Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči

poškodenémunazaplatenieodplatyzapostúpenie,ktorúnáslednežalobcamienilpoužiťnazapočítanie.
Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na
stranežalobcuvpredmetnomkonaní.C.narozsudokT.súduG.republikysp.zn.XOboXX/XXXXzodňa
XX. januára XXXX: „C. ustanovenia § 39 B. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom,
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Z. neplatný právny

úkon,jeprávnyúkon,ktorýniejedovolený.Otakútonedovolenosťatedaabsolútnuneplatnosťprávneho
úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. B. zákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje
síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný
nebol.“ V nadväznosti na uvedené vyslovil názor, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo

byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ
eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia) a preto považuje takýto
právny úkon podľa ustanovenia § 39 B. zákonníka za absolútne neplatný.

X. Ďalej si poukazoval na skutočnosť, že žalobca sa odvoláva na F. o nájme pritom nie je zrejmé,

kto a kedy ručne dopísal do F. o nájme dobu skončenia nájmu. K realizácii uvedeného došlo zjavne
až po podpise F. o nájme. F. k F. o nájme predložil C. o prenájme náhradného vozidla, z ktorého
nie je vôbec nie je zrejmé na akom mieste došlo či už k prevzatiu náhradného vozidla poškodeným
od žalobcu alebo následnému odovzdaniu náhradného vozidla poškodeným žalobcovi. Z predloženejdokumentácie zároveň nemožno zistiť aká osoba konala za poškodeného, a či sa teda jednalo o
osobu oprávnenú konať za poškodeného. F. zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné
vozidlo nútený užívať. V Q. prehlásení poškodeného zo dňa XX.XX.XXXX síce poškodený uviedol,

že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti
umiestnené v autoservise až do vydania vozidla po vystavení krycieho listu poisťovňou a nemal k
dispozícii iné vhodné vozidlo, a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento
dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný, preto ho považuje za zjavne účelový. Z. žalobcu,
ako aj poškodeného v jeho Q. prehlásení, že vozidlo poškodeného muselo byť údajne umiestnené v

autoservise do vystavenia krycieho listu poisťovňou, je účelová a ničím nepodložená. C. však na B. o
poistnom plnení zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu
na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume XXX,XX J., čo potvrdil aj samotný žalobca.
Z. ďalšie nároky žalobcu považuje za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

X. Žalobca v replike uviedol, že odpor podaný žalovaným považujeme za nedôvodný a neopodstatnený,

pretože obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná
len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. F. zdôraznil, že odvodzuje existenciu
svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 B.. zák.. C. postúpenia je existujúca, resp.
aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. G. prax v zhode s doktrínou
vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie

je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na
splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých
pohľadávok nezakazuje. (Q., I.: B. zákonník, D. komentár, 2. S., XXXX, str. XXXX.). F. faktúrou č.
XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uplatnil za prenájom vozidla zn. R. iXX podľa F. o nájme motorového
vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške XXX J. voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry

došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti
pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky.
C. pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na
ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej F. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, a
to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. C. ide o samotný vznik práva na náhradu

škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, žalobca poukázal v tejto časti na
nesporný obsah dojednania F. o postúpení pohľadávky z XX.XX.XXXX podľa bodu 5, podľa ktorého
zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca si bude
svoju pohľadávku podľa bodu X vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to

možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou
uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. X OZ v spojení s §
4 ods. X, X a § 15 ods. 1 zákona o C., vo výške žalovanej istiny v sume XXX J. zodpovedajúcej rozdielu
sumyXXXJ.aužposkytnutéhoplneniavsumeXXX,-J..U.poukázalnato,ževhospodárskehohľadiska
má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej

situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie
svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo
musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená,
že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť,
pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie

je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade
platenia. V tejto súvislosti poukázal na názory vyslovené v komentári Q., I.: B. zákonník, D. komentár,
2. S., XXXX, str. XXXX a uznesením Y. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCob/XXX/XXXX.

X. Tiež uviedol, že nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v

ustanovení § 4 ods. X zákona o C.. T. na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za
užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. X písm.
b)zákonaoC..C.vznikunárokunanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlaupravujú
príslušné ustanovenia B.. zák.. B. podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa
toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla

podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 B.. zák.. Z dikcie ustanovenia
§ 4 ods. X o C. vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. C. konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby,ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa
motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420
OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). C. legitimácia je daná

ust. § X5 ods. 1 zákona o C.. K rozsahu povinnosti uhradiť škodu poukázal na ust. § 442 ods. X B.. zák.,
podľa ktorého, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

X. Zdôraznil aj zásadu iura novit curia, v zmysle ktorej žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Vo vzťahu k nájmu uviedol, že doba bola

stanovená do vzniku objektívne zistiteľnej skutočnosti, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy
nájomný pomer skončí, strany sa dohodli na predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia
nájomnejzmluvynájomcaaniprenajímateľzvyčajnenevedia,čibudepoistnáudalosťriešenáakototálna
škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v
autoservise,tedapoakéčasovéobdobiebudepoškodenýreálnevylúčenýzužívaniasvojhomotorového
vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za

nutne a účelne vynakladané. B. námietky považoval za irelevantné (že z predloženej dokumentácie
nie je zrejmé na akom mieste došlo k prevzatiu a odovzdaniu náhradného vozidla). K nevyhnutnosti
prenajať si náhradné vozidlo poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. T. motorové
vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so

zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. T. je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania.

X. K výške nájomného za náhradné vozidlo vyslovil názor, že tvrdenie žalovaného v B. o poistnom plnení

žalovaný uviedol, že vzhľadom na typ požičaného vozidla bola priznaná denná sadzba nájomného vo
výške XX J. s S. nie je relevantné. C. na cenník spoločnosti T. vozidlo, s.r.o., z ktorého vyplýva sadzba
denného nájomného za náhradné vozidlo R. iXX vo výške XX J., prehľad cenových ponúk obdobných
vozidiel z portálu irent.sk, kde sa výška denného nájomného v rozhodnom období pohybuje od XX,XX
J. - XX,XX J. ako aj cenník autopožičovne I. F., ktorá prenajíma vozidlá v ekonomickej triede od XXX J..

U. však zdôraznil, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej
nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,
ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. G. škodou je nájomné za prenajaté
porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej
(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu

(M. B. súdu H. I zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCb/XX/XXXX, M. Y. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX,
sp. zn. XCob/XXX/XXXX).

XX. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške XX J., zdôraznil, že sa jedná o všeobecne
paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené

s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Zo zmluvy o nájme vyplýva,
že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od
žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej
škody. C. poplatok XX J. predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť

tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a
nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyslovené v rozsudku Y. súdu F. sp.zn. XXCob/
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Žalovaný sa k replike nevyjadril.

XX. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný ani jeho právny
zástupca, pričom žalobca navrhoval rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 X., nakoľko
ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného nepovažoval za ospravedlnenie neprítomnosti včas a
vážnymi okolnosťami. C. posudzovaní tohto postupu súd dospel k záveru, že ospravedlnenie bolo

dostatočné. R. neprítomnosť bola ospravedlnená z dôvodu plnenia neodkladných povinností, nakoľko sa
žalovaný v konaní vyjadril, bol činný, netrval na nariadení pojednávania a nenavrhol iné dôkazy, ktoré by
bolo nevyhnutné vykonať v jeho prítomnosti a súhlasil s prejednaním veci a vyhlásenia rozsudku v jeho
neprítomnosti. V tomto rozsahu súd poukazuje na skutočnosť, že je právom strany, aby sa zúčastnilapojednávania a pokiaľ nemá na pojednávaní niečo vykonať, ale výslovne netrvá na prejednaní veci
(§ 177 ods. X X.), súd môže vykonať pojednávanie aj v jeho neprítomnosti (§ 180 X.). Ak súd môže
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, prípadne rozhodnúť aj o prejednaní veci bez účasti sporovej

strany,niejebezinýchdôvodovtrvaťnajejúčasti.T.,akbybolidôvodyospravedlneniainéhocharakteru,
zrejme by viedli skôr k odročeniu pojednávania ako rozhodnutiu v neprítomnosti.

XX. Žalobca v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe.

XX. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov.

XX. V konaní nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle značky C. XXX SW, J.: F ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol
poškodený C. M., bytom Q. XX, XXX XX F.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového
vozidla C. XXX, J.: F v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. S. vozidla, ktorým

bola škoda spôsobená je D. H.. C. udalosť je evidovaná pod č. (XXXXXXXXXX) XXXXXXXXXX. O.
skutočnosti žalovaný nepoprel, a preto ich súd podľa § X51 ods. 1 X. považoval za nesporné.

XX. Súd z obsahu F. o nájme č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zistil, že poškodený C. M. si na základe
tejto zmluvy prenajal motorové vozidlo značky R. iXX, EČ: H od žalobcu. F. obsahuje podpis na mieste

nájomcu a prenajímateľa. Y. podpisujúcich osôb nebolo spochybnené. S. nájmu bola určená na dobu
od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. pričom údaj XX.X.XXXX bol do tlačenej zmluvy vpísaný ručne.

XX. V konaní však nebolo sporné, že doba nájmu a odovzdania vozidla bola v trvaní XX dní v čase od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, teda v čase, kedy bolo vozidlo v oprave. V tejto súvislosti súd považuje za

irelevantné, či došlo k ukončeniu nájmu vpísaním dátumu do zmluvy pri odovzdaní vozidla, prípadne
či by doba nájmu bola ohraničená vznikom inej skutočnosti a pod., prípadne do odovzdania vozidla
na dobu neurčitú a ukončením dohodou alebo výpoveďou. C. je, že došlo k dohode o ukončení doby
nájmu a vráteniu veci, čím došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a dĺžka nájmu zodpovedala celkovej
dobe opravy a vydanie opraveného vozidla poškodenému. F. v tejto súvislosti neuviedol iné tvrdenia vo

vzťahu k času nájmu, nevyhnutnej doby nájmu náhradného vozidla a pod., teda súd aj v tomto prípade
vychádzal z nepopretých tvrdení žalobcu, nakoľko žalovaný neuviedol relevantné skutkové tvrdenia
o tom, kedy malo dôjsť k ukončeniu nájmu skôr, prípadne k účelnosti dĺžky nájmu. R. bola účelnosť
žalovaným rozporovaná, neuviedol vlastné skutkové tvrdenia a teda nedošlo k účinnému popretiu. T.,
ak bol žalovaný požiadaný o vydanie tzv. „krycieho listu“ v rámci riešenia poistnej udalosti pre opravu

vozidla po poškodení, a do doručenia prehlásenia žalovaného o tom, že priamo uhradí opravu alebo jej
určitú časť servis odmietol vydať opravené vozidlo, nemožno považovať dĺžku úschovy za neprimeranú,
ibaže by napr. iné autorizované opravovne, ktoré ponúkajú služby po dohode so žalovaným by vozidlo
opravili skôr alebo vydali aj bez predloženia krycieho listu po samotnej oprave. V tejto veci však súd mal
za to, že nedošlo k účinnému popretiu podľa § 151 ods. X X..

XX. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č.
XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatnú dňa XX.X.XXXX na sumu XXX eur. Q. bola vystavená za obdobie
od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, pri výške denného nájomného XX eur a jednorazového poplatku za
pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške XX eur, spolu XXX eur.

XX. Podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.X.XXXX, je zrejmé, že
dňa XX.X.XXXX žalovaný ukončil prešetrovanie nárokov s uplatnenou škodou titulom nájmu vozidla
uplatnenou žalobcom a aj z tejto poistnej udalosti plnil v rozsahu XXX eur. W. poistnej udalosti uviedol, že
bola neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ požičaného a upravená

na XX eur s S./deň. C. bolo podľa § 797 ods. X B.. zák. poukázané na účet žalobcu. C. sumy XXX eur
mal súd preukázané aj výpisom z účtu žalobcu.

XX. Podľa § 4 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) C. zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2)
C. má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených správnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedenév§11ods.Xpísm.a)alebopísm.b)alebopoisťovateľneoprávneneodmietolposkytnúťpoistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

XX. Podľa § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
C. je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento
nárok preukázať.

XX. Podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

XX. Podľa § 11 ods. X cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 5X7 ods. X
B. zákonníka).

XX. Podľa § 442 ods. 1 B. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

XX. Podľa § 517 ods. X B. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

XX. Vo vzťahu k námietke miestnej nepríslušnosti súdu žalovaného súd túto nepovažoval za dôvodnú,
nakoľko v danom prípade bola daná osobitná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 19 písm.

b/ X., nakoľko popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V tomto konaní je uplatnený nárok
na náhradu škody, avšak nie priamo voči osobe zodpovednej za škodu, ale podľa § X5 ods. 1 zák. č.
XXX/XXXX Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. U. bola aj založená pasívna legitimácia žalovaného. V konaní sa nejednalo o

uplatnenie nárokov z prenájmu vozidla, ale o náhradu škody vynaložením veci na nájom vozidla počas
doby opravy, pre ktorý poškodený nemohol poškodené vozidlo užívať.

XX. Vo vzťahu k namietanej aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. U. žalovaného
o cesii dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca

prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného
na základe zmluvy o nájme. T. vyúčtoval žalobca ako prenajímateľ nájomcovi, ktorý je pri poistnej
udalosti poškodeným. G. sa nestotožňuje s názorom, že škoda môže vzniknúť až vtedy, keď poškodený
uhradí opravu či nájom. D. mu vznikne už samotným poškodením a to znížením hodnoty vozidla,
prípadne hodnotou nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na opravu vozidla, teda aj v čase, keď takéto

nároky poškodený neuhradil. T. škodou poškodeného je aj vznik pohľadávky opravovne (servisu) voči
poškodenému za opravu vozidla, ale aj prenajímateľa za nájom vozidla. B. výkladom by súd dospel do
extrému, že ak by poškodený nebol schopný uhradiť náklady na opravu (nemal by na to prostriedky),
tak škoda by mu nikdy nevnikla. B. je to aj s nájmom vozidla (náhradného vozidla) počas opravy. D.
predstavuje zníženie majetkovej hodnoty a tou je aj vznik záväzku, ktorý musí poškodený uhradiť. F.

nájomcu - poškodeného vznikol užívaním vozidla na základe nájomnej zmluvy, v ktorej bolo dohodnuté
nájomné. D. záväzku nie podmienený vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne,
ktorá likviduje po škodcu poistnú udalosť. N. sa o synalagmatický záväzok. B. uvedenému by bolo,
keby poškodený uhradil vyúčtovanie kreditnou kartou, kde úhrady vykonáva zúčtovacia spoločnosť aplatiteľ je v záväzku voči zúčtovacej spoločnosti, ktorá vydala kreditnú kartu. C. ak poškodený zmluvou
o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi pohľadávku, ktorú má voči žalovanému ako poisťovni podľa
§ X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým,

že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu
zodpovedajúcu výške nájmu, previedol svoje nároky voči poisťovni na žalobcu ako prenajímateľa a
nárok za odplatu započítal so záväzkom za nájom vozidla, konal v rámci jeho možností a v súlade so
zákonom. C. mal pohľadávku zo spôsobenej škody voči škodcovi a poisťovni a žalobca ako prenajímateľ
pohľadávku za nájom voči poškodenému. U. poškodený sa sám zbavil dlhu a nárok prenechal na

vymáhanie žalobcovi, ktorý mu vozidlo prenajal. U., že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť
dohodnutú odplatu. T. si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za
nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu za odplatu za
postúpenú pohľadávku, a nakoľko sa vzájomne kryli, započítaním zanikli. T. tým však postúpená
pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ale len dlh poškodeného voči žalobcovi. U. cesia bola len
vo vzťahu k náhrade škody. U. spôsobom nemusel sám poškodený uplatňovať u žalovaného nárok na

plnenie a toto následne zaslať prenajímateľovi, ale prenajímateľ si nároky za nájom vozidla uplatňoval
sám vo svojom mene, nakoľko takýto nárok mu bol postúpený. V žiadnom prípade súd nezistil, že by
žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu alebo
iné. U. konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel žalobca ako prenajímateľ prebrať dlh nájomcu
voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. D. nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka

voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 B.. zák.. U. súd mal v konaní preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu.

XX. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. F. uvedenú
skutočnosť namietal v podaniach určených žalobcovi, avšak v tomto konaní uvedené skutočnosť účinne

nepoprel. T. v súvislosti s preukazovaním výšky nájmu žalobca predložil cenník iných požičovní vrátane
cenníka požičovne iM., I., z ktorého súd zistil, že výška denného nájomného bola v rozsahu XX až XX
eur/deň a viac. G. v konaní nezistil a nemal ani preukázané, že by denné nájomné za prenájom vozidla
zodpovedajúceho kategórii poškodeného vozidla bolo vo výške XX eur, alebo že by napríklad žalovaný
či ním určené osoby ponúkli poškodenému primerané náhradné vozidlo za takúto sumu.

XX. Vo vzťahu k primeranosti výšky nájmu súd je názoru, že nemožno požadovať po poškodenom,
aby vykonal lustráciu autopožičovní či určitý výber cien. C. vozidla je totiž poškodený vystavený situácii,
že zväčša poškodené vozidlo nie je spôsobilé premávky po pozemných komunikáciách, prípadne
poškodenie priamo znemožňuje jeho užívanie a užívanie obmedzuje aj samotné vykonávanie opráv v

servise či priamo poškodeným. C. je zväčša nútený reagovať promptne, teda bezprostredne po nehode
či odovzdaniu vozidla do servisu. G. je tiež názoru, že pokiaľ si niekto obstará osobné motorové vozidlo,
mimo zberateľov a investície do vlastníctva vozidla, každý vlastník či držiteľ obstaráva vozidlo za účelom
osobnej prepravy, prevádzkovania podniku a pod.. C. vozidla je mu znemožnené bežné užívanie vozidla.
C. samotné rozhodnutie či poškodený potrebuje alebo nepotrebuje zapožičanie náhradného vozidla

je na rozhodnutí poškodeného, teda či má k dispozícii iné vozidlo a využije to vozidlo, využije I. či
inú dopravu, bude využívať iné spôsoby dopravy (napr. U.), nebude využívať žiadnu dopravu alebo si
vypožičia vozidlo z požičovne, avšak pri povinnosti minimalizovať škodu či jej predchádzať. U., kto inému
poškodí vozidlo, totiž zodpovedá nie len za obnovenie stavu pred poškodením, ale aj s tým súvisiacu
škodu, teda ujmu, ktorá mu vznikne znemožnením užívať vozidlo obdobne ako ušlý zisk. T. podľa názoru

súdu, aj samotné obstaranie náhradného vozidla vyjadruje potrebu vozidla pre uspokojovanie potrieb
poškodeného a pritom je irelevantné, či sa jedná o používanie na výkon povolania, podnikania, dopravu
rodinných príslušníkov či prepravu za účelom realizácie vlastných záľub.

XX. Ak sa poškodený rozhodne si prenajať vozidlo, nemusí si prenajať najlacnejšie vozidlo v danom

regióne, vykonávať šetrenie cien a pod., postačuje, ak si prenajme (vypožičia) vozidlo za primeranú
obvyklú cenu, ktorá výrazne neprekračuje ceny iných požičovní. U. poškodený má právo, aby si prenajal
vozidlo zodpovedajúce poškodenému vozidlu, teda danej triede, výbave, ibaže by nebolo iné vozidlo k
dispozícii. T. je dôvodné, aby následkom poškodenia vozidla bol poškodený aj naďalej obmedzovaný v
obvyklej činnosti či užívaní veci. Do výšky nájmu je potrebné zahrnúť aj iné prípadné súvisiace poplatky,

vrátane poplatku za pristavenie či čistenie prenajatého vozidla, teda je nevyhnutné posudzovať všetky
nároky vo vzájomnej súvislosti a súhrne. C. nie je možné nepriznať poplatok za pristavenie a čistenie
vozidla vo výške XX eur len preto, že niektorá požičovňa ho neúčtuje a má túto službu zahrnutú v
cene nájmu a pod.. G. nezistil, že by poplatok bol neprimeraný k celkovej výške nájomného, že bynezodpovedal poskytnutej protislužbe, prípadne že by sa jednalo o umelo vytvorený nárok len z dôvodu
vymôcť zvýšené nároky od poisťovne.

XX. Súd teda v konaní ustálil, že výška nájmu zodpovedá obvyklému nájmu triedy zodpovedajúcej
poškodenému vozidlu C. XXXSW patriacemu poškodenému, resp. je na dolnej hranici nájmu obdobných
vozidiel.

XX. G. v súvislosti s uplatnenými nárokmi poukazuje aj na ust. § 4 ods. X písm. b/ zák. č. XXX/XXXX

Z.z. podľa ktorého, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci. O. ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ust. § 420 ods. X a
§ 427 B. zákonníka, teda škodu za ktorú zodpovedá poistený podľa uvedených ustanovení. C. názoru
súdu nie je dôvod pre reštriktívny výklad ust. § 4 ods. X písm. b/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. v takom znení, že
poistený má právo pri poškodení veci len na náhradu výslovne poškodenej veci zodpovedajúce zníženej

hodnote alebo navráteniu do predošlého stavu a nie napr. aj veci poškodené pri škodovej udalosti,
ktoré mal poškodený pri sebe, ktoré stratil možnosť opatrovať, obdobne aj na náhradu škody, ktorá
mu vznikla tým, že si musel po dobu opravy či do doby náhrady škody zapožičať náhradné motorové
vozidlo. T. výklad musí byť vykonaný v súlade s účelom zákona a to úhradou škody poškodeným, za
ktorú zodpovedá poisťovňa.

XX. Súd preto v konaní mal nárok žalobcu riadne preukázaný, dôvodný, a preto žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj rozdiel v cene za nájom vozidla vo výške XXX eur,
ako rozdiel medzi celkovou sumou nájmu vo výške XXX eur a úhradou žalovaného vo výške XXX eur.

XX. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. X B.. zák. a § 3 nar. vl.
č. XX/XXXX Z.z. tak, že žalovaný sa v zmysle ust. § 11 ods. X s poukazom na ust. § 11 ods. X písm. a/ a
§ 7 zák. č. XXX/XXXX Z.z. uplynutím XX dní od ukončenia šetrenia, ku ktorému došlo dňa XX.X.XXXX.
G. preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XXX eur
od X.XX.XXXX do zaplatenia.

XX. Podľa § X55 ods. X X. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 255 ods. 2 X. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému,
ktorý úspech nemal. C. súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

XX. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § X62 ods. 2 X.,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).