Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117225169
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117225169.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v zastúpení Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: I.
R., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXX, o zaplatenie 252,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/217/2017-45 zo dňa 19.marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o
trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 114,71 eura
s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa 09.03.2016 do zaplatenia, a to do troch dní po

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán
nárok na ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 219 ods. 3, § 297 CSP, § 3 ods. 1,
§ 52 ods.1, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1,2, § 488, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1,2, § 559 ods. 1 OZ, § 43
ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 4 ods. 3 písm. a) zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu.
1.2 V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd

zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 252,71 eura s príslušenstvom titulom neuhradených služieb vo
výške 131,21 eura a titulom zmluvnej pokuty vo výške 138,- eur, z čoho žalovaná uhradila sumu 17,50
eura. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu, vypožičal žalovanej SIM kartu, odpredal
mobilný telefón Huawei MediaPad T1 8.0 Pro LTE za kúpnu cenu s dohodnutou zmluvnou pokutou vo
výške 138,- eur.
1.3 Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za

poskytnuté služby a za zmluvnú pokutu na základe uzavretej Zmluvy o pripojení spolu s Dodatkom k
Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Právnej posúdil zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu
v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasl. Žalobu súd považoval sčasti za podanú dôvodne,
a to čo do sumy 114,71 eura. Uviedol, že žalobca na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalovanej
služby, za čo bola povinná zaplatiť vystavené faktúry v sume 132,21 eura. Žalovaná faktúry uhradila

len čiastočne v sume 17,50 eura, a preto ju súd zaviazal zaplatiť zvyšnú časť vo výške 114,71 eura.
Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 09.03.2016, teda odo dňa
nasledujúceho po dni 08.03.2016, ktorý bol určený v pokuse o pokonávku na dobrovoľné plnenie. Výška
úroku z omeškania nebola v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku
je zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo
výške 138,- eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíjal

od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.Súd poukázal na to, že v danom prípade nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Uviedol,
že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil

len výšku zmluvnej pokuty. Zastal názor, že spotrebiteľ sa ocitol vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Poukázal na to, že základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to,

že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods. 4 písm. k / OZ, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku. Uvedené súd konštatoval z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v

Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol,
že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené súd konštatoval
preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho

strane.
1.4 V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Zmluve považoval ako neprimeranú sankciu, a
to s poukazom na viaceré aspekty. Poukázal na to, že je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb
spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,

pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Konštatoval, že zmluvná pokuta je dojednaná
ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v
Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie
uvedenéskutočnostiakoajcitovanézákonnéustanoveniasúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovej
časti napadnutého rozhodnutia.

1.5 O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
právo, pretože vo veci mali úspech len čiastočný.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi

zmluvnú pokutu vo výške 138,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 09.03.2016
do zaplatenia. Zároveň, aby rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi prizná nárok na ich náhradu
v rozsahu 100%. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie postupoval z procesnej
stránky podľa ust. § 297 druhá veta CSP, v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Žalobca zastal názor, že v predmetnej veci
podmienka jednoduchosti právneho posúdenia veci nebola splnená. V súvislosti s kritériom nespornosti
tvrdení strán poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná sa napriek
poučeniu k žalobe nevyjadrila. Ak mal teda súd za to, že skutkové tvrdenia strán sú nesporné, mal
vychádzajúc z tvrdení žalobcu žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Žalobca dospel k záveru, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Zastalnázor,žesúdprvejinštanciedospel
nazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymzisteniam,keďvyslovilzáver,žežalovanáakospotrebiteľ
nemala možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu dojednanú v dodatku k zmluve č. A5659111. Poukázal na
to, že žalovaná mala možnosť výberu, mohla sa rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s

kreditom, mala možnosť nastaviť si výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie
za akciovú cenu alebo nie a pod. Uzavrel, že žalovaná uskutočnila individuálne voľby na základe
vlastnej a slobodnej vôle. Mal za to, že súd prvej inštancie ďalej vec nesprávne posúdil z právneho
hľadiska, keďže uvedená pokuta podľa názoru žalobcu spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z ust. §
544 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná v

písomnej forme, z dodatku vyplýva aj presný výpočet porušenia zmluvných povinností, pri ktorých sa
zmluvná pokuta má uplatniť, rovnako je dojednaná aj výška zmluvnej pokuty, resp. jej určenie. Zdôraznil,
že pri vyčíslení zmluvnej pokuty prihliadol zotrvanie žalovanej v dobe viazanosti od začiatku plynutia tejto
doby, čo je v prospech žalovanej. Žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila od mesiaca septemberroku 2015, t.j. po 6 kalendárnych mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu neuhrádzala faktúry za
riadne a včas poskytované služby. Poukázal na to, že výška zmluvnej pokuty sa rovná rozdielu medzi
maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného zariadenia a predajnou cenou daného

telekomunikačného zariadenia, pričom výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho,
koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Dodal,
že takto určená výška zmluvnej pokuty je primeraná a nemožno na ňu prihliadať ako na neprimerane
vysokú.Vzmyslevyššieuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,ženároknazaplateniezmluvnejpokuty
v celkovej sume 138,- eur sa neprieči platnému právnemu poriadku SR a nie je možné ho kvalifikovať

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Predtým, ako odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska hmotného práva,

skúmal, či súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou konania namietanou žalobcom, spočívajúcej v
porušení práva na spravodlivý súdny proces.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

9. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných

do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu

činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

10. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu ako finálny (meritórny) produkt prejednania veci
v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia, jeho

odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej
je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Pojem
„procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. (viď rozsudok NSSR
1 Cdo 222/2017, 2Cdo 145/2017, 3 Cdo 269/2015...).11. Žalobca videl porušenie práva na spravodlivý súdny proces v tom, že súd prvej inštancie vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania bez splnenia podmienok ustanovených v § 297 písm. b) CSP.

12. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

13. Z citovaného ustanovenia písm. b/ vyplýva, že musia byť súčasne splnené obe podmienky, t.j.
jednoduchéprávneposúdenieanespornétvrdeniastránsporu.Nespornétvrdeniastránsporusúzávislé
na procesných úkonoch žalovaného a možno ich považovať za nesporné v tom prípade, ak sa žalovaný
v súdom stanovenej lehote podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadrí, resp. sa vyjadrí takým spôsobom,
že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručil žalobu na vyjadrenie žalovanej. V
stanovenej lehote sa nevyjadrila, preto oznámil verejné vyhlásenie rozhodnutia dňa 09.01.2018, ktoré
vyhlásil 19.03.2018. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie

rozsudku bez nariadenia pojednávania v spotrebiteľskej veci. Oboznámil sa s obsahom žaloby, zmluvou
o pripojení, dodatkom k zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkam a dospel k
záveru,ževprípadedojednaniazmluvnejpokutynemožnohovoriťoindividuálnedojednanomzmluvnom
ustanovení. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty súd
prvej inštancie považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v konaní pochybil,
keď neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k možnému právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie o
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, pre ktorý dôvod žalobu v tejto časti zamietol. Ak súd mieni
začať skúmať neprijateľnú zmluvnú podmienku ex offo, musí stranám sporu umožniť vyjadriť sa k
možnému posúdeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľným.

Princíp kontradiktórnosti totiž zabezpečuje stranám rovnaké právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a
ku skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania.

15. Túto možnosť by mal mať jednak žalobca (dodávateľ), v ktorého záujme je preložiť dôkazy a tvrdenia
o tom, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná a musí prihliadnuť aj na vyjadrenie spotrebiteľa, či si

aj napriek neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepraje byť ňou viazaný.

16. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedených princípov, vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania, bez toho, aby umožnil žalobcovi nielen vyjadriť sa k otázke neprijateľnosti
zmluvnej podmienky týkajúcej sa dojednanej zmluvnej pokuty ale aj prípadne navrhnúť vykonanie

dôkazov v tomto smere . Týmto postupom žalobcovi odňal právo na spravodlivý súdny proces.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a
rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejedanať, prípadne vykonať dôkazy, ktoré
strany sporu navrhnú a opätovne vo veci rozhodnúť. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie aj
riadne odôvodní tak, spĺňalo požiadavky kladené na rozsudok súdu ust.§ 220 ods.2 CSP, pričom sa
zároveň vyporiada s argumentmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Vo svojom novom rozhodnutí
rozhodne aj o nároku na náhradu trov celého konania vrátane tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.

3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).