Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/104/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200278
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200278.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r.o., so
sídlom Niklová 3962, 926 01 Sereď, IČO: 31 355 404, právne zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič,
s.r.o., so sídlom Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 289 934, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101861370/2019 zo dňa 02.08.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo
101861370/2019 zo dňa 02.08.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100902881/2019 zo
dňa 17.04.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 100902881/2019 zo
dňa 17.04.2019, určil žalobcovi rozdiel dane v sume 226 844,66 Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2017 a nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 7 716,41 Eur a vyrubil
daň v sume 219 128,25 Eur za obdobie august 2017.

2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal daňovú kontrolu za účelom
preverenia dodávok tovaru - pohonných hmôt na základe faktúr od spoločnosti K2- trading, s.r.o. a
spoločnosti PETROLCO s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti K2-trading, s.r.o. preveroval reťazec, v ktorom
ako dodávatelia resp. subdodávatelia figurovala spoločnosť OMF Slovensko s.r.o., následne spoločnosť
Sortie s.r.o., ktorá dodala tovar spoločnosti K2-trading s.r.o. a táto spoločnosť ako dodávateľ mal
dodať tovar - pohonné hmoty spoločnosti HIRK spol. s r.o. U spoločnosti PETROLCO s.r.o. bola
preverená dodávka v reťazci spoločnosť ČEPRO, a.s. CZ - DAMAZ OIL, ADRIA, d.o.o. - KG marketing
s.r.o. -PETROLCO s.r.o. - HIRK spol. s r.o. ( žalobca). Správca dane v rámci uvedenej kontroly
skonštatoval, že ak je ten istý tovar predmetom dvoch alebo viacero za sebou idúcich dodávok tovaru,
ale s jedným pohybom tovaru v rámci spoločenstva a to od prvého dodávateľa tovaru priamo k
poslednému odberateľovi v reťazci, potom ide o tzv. reťazový obchod. Dodávky ktoré zakladajú jeden
pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov ktorý sa zúčastňuje
na reťazovom obchode môže prevziať na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník,

len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Ďalej správca dane skonštatoval, že dodanie
tovaru - pohonných hmôt medzi spoločnosťou K2-trading s.r.o. a žalobcom ako aj medzi spoločnosťou
PETROLCO s.r.o. a HIRK spol. s r.o. (žalobcom) je možné považovať za pohyblivú dodávku, t. zn.
že miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase kde sa začína preprava
( § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.). Dodávky medzi spoločnosťami OMF Slovensko s.r.o.
- SORTIE s.r.o. - K2-trading s.r.o. ako aj dodávky medzi spoločnosťami ČEPRO a.s. - DAMAZ OIL
ADRIA, d.o.o., DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o - KH marketing s.r.o. , KH marketing s.r.o. -PETROLCO s.r.o.
je možné považovať za nepohyblivé dodávky ( dodávky tovaru bez prepravy). Dodania ktoré zakladajú
jeden pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe nasledujúce, pričom správca dane skonštatoval,
že tieto dodávky boli uvedenými spoločnosťami nakúpené a dodané buď na území Rakúska resp.
na území Českej republiky a preto podliehali daňovej povinnosti v Rakúsku resp. v Českej republike.
Daňový subjekt t. j. žalobca vedel, teda mal vedomosť o tom, že pohonné hmoty pochádzajú zo skladu v
Rakúsku, resp. z Čiech a mal vedomosť o tom, že tovar počas prepravy nenakladal. V zmysle uvedeného
správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z nákupu pohonných hmôt od dodávateľa K2-trading
s.r.o. a PETROLCO s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2017, na základe porušenia
- § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť
- § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého platiteľ môže odpočítať daň ak je daň podľa písm. a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané
- v nadväznosti na § 51 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
keďže si platiteľ takéto právo uplatnil neoprávnene vzhľadom na § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Správca dane teda konštatoval, že v prípade daňového subjektu - žalobcu ide o reťazový obchod medzi
subjektmi, ktoré obchodovali s tým istým tovarom t. j. predmetom jediného pohybu tovaru od prvého
dodávateľa k poslednému kupujúcemu a v rámci týchto zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna
preprava a to z Lobal Rakúsko na miesto určenia do sídla žalobcu a z ČEPRO a.s. z Českej republiky na
miesto určenia do sídla žalobcu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa
potom považuje za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa preprava tovaru osobe ktorej má byť tovar dodaný začína uskutočňovať. Keďže miestom
dodania tovaru pre žalobcu nebolo na území Slovenskej republiky, dodávateľom nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

3.
Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
namietal v podstate rovnaké skutočnosti ktoré boli namietané aj v žalobe.

4.
Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím č. 101861370/2019 zo dňa 02.08.2019, potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 100902881/2019 zo dňa 17.04.2019.

5.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolacie námietky daňového subjektu sú
neopodstatnené. Správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane
daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval. Z predloženého
administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u daňového subjektu správca
dane skonštatoval porušenie ustanovení zákona o DPH § 49 v nadväznosti na § 51. Podstatnou
skutočnosťou bolo, že deklarované dodávky tovaru od dodávateľa K2-trading, s.r.o. a PETROLCO s.r.o.
neboli predmetom dane v tuzemsku, a preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.
1 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane.
V zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa práva
disponovať s tovarom ako vlastník. Zo slovného spojenia „ako vlastník“ vyplýva, že pri určení toho, či
bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim,
tak ako to v odvolaní prezentuje daňový subjekt z pohľadu súkromného práva, v súvislosti s dodávateľom
K2-trading, s.r.o. poukazujúc aj na rámcovú kúpnu zmluvu RZ 004/2016 zo dňa 27.09.2016. Pre
uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického

vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo
k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo
správcom dane preukázané v predmetnej veci u daňového subjektu. Takáto definícia dodania tovaru
vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment právneho
vlastníctva k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k
tovaru je rozdielna, a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva
by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi.
Ide o implementáciu čl. 14 smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník. Plnenie, ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade
s vnútroštátnym právom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou
stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel smernice
by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodávky tovaru menili v jednotlivých členských štátoch
tak, ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných
členských štátov.
Ani dohodnuté dodacie podmienky CPT s dodávateľom K2-trading, s.r.o., na ktoré poukazuje daňový
subjekt, neurčujú otázku prechodu vlastníckych práv k tovaru. Dodacie podmienky určujú predovšetkým
povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré súvisia s dodávkou a prevzatím tovaru. Dodacia
podmienka CPT, Carriage Paid to (named place of destination) - preprava platená do (dohodnuté miesto
určenia) určuje, že predávajúci vyberá dopravcu a hradí náklady spojené s prepravou tovaru až do
miesta určenia. Riziko však prechádza na kupujúceho v momente predania tovaru prvému dopravcovi.
Kupujúci teda znáša riziká a nebezpečie straty vznikajúce po odovzdaní tovaru dopravcovi.
Zákon o DPH v § 8 definuje dodanie tovaru ako prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odberateľ nadobúda právo nakladať s
tovarom ako vlastník dňom dodania tovaru, nie hodinou úhrady, ani momentom, kde sa nachádza vozidlo
prepravujúce tovar v čase vykonania úhrady, ako uvádza daňový subjekt v odvolaní.
Tvrdenie daňového subjektu v odvolaní, že dodávateľ K2-trading, s.r.o. aj po poskytnutí ID kódu mohol s
príslušným tovarom ďalej nakladať, je zavádzajúce a v priamom rozpore s jeho tvrdením zaznamenaným
v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100607991/2018 zo dňa 22.03.2018, kedy sa konateľka daňového
subjektu vyjadrila, že tovar prevážajú vodiči, zamestnanci daňového subjektu a tovar sa vezie buď
priamo do Serede, alebo ide priamo na rozvoz k odberateľom daňového subjektu, cestou môže mať
napr. 2-3 vykládky a postupne môže vykladať pohonné hmoty.
Fakturácia v súvislosti s dodávateľom K2-trading, s.r.o. prebiehala nasledovne: OMV Slovensko, s.r.o.
- SORTIE s.r.o. - K2-trading, s.r.o. - HIRK spol. s r.o. Tovar bol prepravovaný z miesta nakládky tovaru
RAFF LAGER LOBAU, A-1220 Wien na Slovensko, t. j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému
odberateľovi cisternami kontrolovaného daňového subjektu. Ako miesto určenia bolo v elektronickom
sprievodnom dokumente uvedené sídlo daňového subjektu.
Fakturácia v súvislosti s dodávateľom PETROLCO s.r.o. prebiehala nasledovne: DAMAZ OIL
ADRIA.d.o.o., Koper KH marketing s.r.o. - PETROLCO s.r.o. - HIRK spol. s r.o. Tovar bol prepravovaný
z daňového skladu ČEPRO, a.s. Česká republika na Slovensko, t. j. od prvého dodávateľa v reťazci až
k poslednému odberateľovi cisternami kontrolovaného daňového subjektu. Ako miesto určenia bolo v
elektronickom sprievodnom dokumente uvedené sídlo daňového subjektu.
Z uvedeného vyplýva, že ide o reťazové obchody časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol
prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme, v rovnaký
deň, pričom kontrolovaný daňový subjekt si prepravu zabezpečil sám.
Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované
za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode, môže
previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým
získal od svojho dodávateľa.
Z vyššie uvedeného, z predložených dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb vyplýva, že daňový
subjekt získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala
uskutočňovať.

II. Žaloba a žalobné dôvody

6.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
17.9.2019 žalobu, v ktorej namietal, že žalobca dodávateľom K2-trading s.r.o. a PETROLCO s.r.o. za
dodávky tovaru ktoré boli predmetom daňovej kontroly riadne zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH. Tento
tovar následne ako distribútor pohonných hmôt ďalej predal svojim odberateľom, ktorým fakturoval cenu
tovaru vrátane DPH a túto DPH riadne vykázal v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.
Zároveň si uplatnil nárok na odpočítanie dane na vstupe za prijaté plnenie od dodávateľov K2-trading
s.r.o. a PETROLCO s.r.o. v súlade s ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože toto plnenie použil
ako platiteľ DPH na dodanie zdaniteľných plnení svojim odberateľom. Podstata napadnutých rozhodnutí
spočíva v tom, že správca dane zamietol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH na základe faktúr
vystavených dodávateľmi žalobcu K2-trading s.r.o. a PETROLCO s.r.o. za zdaňovacie obdobie august
2017. Správca dane ani žalovaný nespochybnili samotné dodanie tovaru, avšak sporné dodávateľské
faktúry posúdili tak, že tieto boli vystavené na dodávku tovaru s miestom dodania mimo územia SR.
Žalovaný namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, ktoré spočívali v tom, že napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu napadnutých v ich
rozhodnutí, nie je v týchto rozhodnutiach dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, na základe
akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru, kedy žalobca získal právo
nakladať s tovarom ako vlastník. Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené ďalej aj z toho
dôvodu, že sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal s konkrétnymi odvolacími námietkami
žalobcu, ktoré žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol k jednotlivým
dodávateľom vo vzťahu k posúdeniu otázky prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca
ďalej namietal aj nesprávne právne posúdenie, keď uviedol, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky
za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, ktoré konajú ako takéto osoby, týkajúce sa
toho istého tovaru, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu
týchto tovarov v rámci Spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z
dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane za uplatnenia článku 28c A písm. a) prvého
pododseku šiestej smernice. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani - prvý
predajca, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdať - má právo disponovať s tovarmi počas
uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy (rozsudky zo 6. apríla 2006, EMAG Handel Eder, C-245/04,
EU:C:2006:232, bod 45 a zo 16. decembra 2010). Aby bolo možné určiť to z dvoch dodaní, ktoré
je prepravou v rámci Spoločenstva, je potrebné uskutočniť všeobecné posúdenie všetkých osobitných
okolností prejednávanej veci. Na účely tohto posúdenia je najmä potrebné určiť, v ktorom momente
bolo druhýkrát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu. Priradenie
prepravy jednému alebo druhému nadobudnutiu z reťazca po sebe idúcich nadobudnutí v zásade závisí
od časového kritéria, pokiaľ kladie dôraz na okamih, kedy boli splnené podmienky týkajúce sa prepravy
v rámci Spoločenstva a prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Čo sa týka kritérií posúdenia,
ktoré môžu byť uplatnené, Súdny dvor už rozhodol, že ak prvý nadobúdateľ získal právo nakladať
s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvej dodávky, prejaví svoj úmysel prepraviť tento
tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo pre DPH pridelené týmto naposledy
menovaným členským štátom, preprava v rámci Spoločenstva sa musí pripísať prvej dodávke pod
podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v
členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva Súdny dvor ďalej spresnil, že o taký prípad nejde,
ak po prevode práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa bol dodávateľ vykonávajúci prvú
dodávku týmto nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej
osobe predtým, než opustí členský štát dodania. V prípade dvoch za sebou nasledujúcich dodaní, v
súvislosti s ktorými možno hovoriť len o jednej preprave v rámci Spoločenstva, je potrebné na účely
zistenia, ktoré z dvoch dodaní je takouto prepravou, určiť, či sa uvedená preprava uskutočnila po
druhom dodaní. Ak by to tak bolo, malo by sa ako dodanie v rámci Spoločenstva kvalifikovať iba druhé
dodanie, na ktoré by sa prípadne malo vzťahovať oslobodenie uvedené v článku 138 ods. 1 smernice
o DPH (rozsudok z 26. júla 2017, Toridas, C-386/16, EU:C:2017:599, bod 37). Žalobca ďalej uviedol,
že na účely zamietnutia práva odpočítať DPH zaplatenú na vstupe skutočnosť, že k nadobudnutiu
tovaru došlo v rámci reťazca transakcií v podobe po sebe nasledujúcich predajov medzi viacerými
osobami a že zdaniteľná osoba nadobudla držbu dotknutého tovaru v sklade osoby zúčastnenej na tomto
reťazci, ktorá sa nezhoduje s osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, sama osebe nepostačuje
na konštatovanie existencie zneužívajúceho konania zo strany zdaniteľnej osoby (rozsudok z 10. júla
2019, SIA „Kuršu zeme“, C-273/18, bod 42). Žalobca skonštatoval, že správca dane nepreukázal, že by
dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku predmetného tovaru bol jeho nadobúdateľom informovaný o tom,
že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej osobe predtým, než opustí členský štát dodania. To
platí rovnako aj o ďalších dodaniach predchádzajúcich dodaniu v prospech žalobcu. Vzhľadom na túto

skutočnosť, že dodávatelia žalobcu K2-trading, s.r.o. a PETROLCO s.r.o. predali žalobcovi tovar ako
platitelia dane zaregistrovaní na Slovensku a celú dodávku realizovali ako dodávku tuzemskú, žalobca
potom nemal dôvod vykazovať dodávku vo svojom daňovom priznaní ako nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu. Žalobca dostatočne jasne vysvetlil a listinnými dôkazmi preukázal skutočnosti týkajúce
sa prepravy tovaru. Konkrétne vykonávanie prepravy tovaru žalobcom v prípade dodávok od spoločnosti
K2-trading, s.r.o. a použitie cisterien (iba návesy bez ťažných vozidiel) žalobcu v prípade dodávok
od spoločnosti PETROLCO s.r.o. žalobca rámcovou kúpnou zmluvou RZ 004/2016 zo dňa 27.9.2016
preukázal, že spoločnosť K2-trading, s.r.o. mu síce ID kód potrebný na odobratie pohonných hmôt v
mieste nakládky poskytla, ale nie z dôvodu, aby s týmto tovarom žalobca nakladal ako vlastník, ale z
dôvodu, že na základe dohody vyplývajúcej z Čl. VI. bodu 4. písmena b) uvedenej zmluvy išlo o prípady,
kedy žalobca pre K2-trading, s.r.o. mal zabezpečiť prepravu tovaru. Otázku použitia cisterien žalobcu
(iba návesy bez ťažných vozidiel, ktoré zabezpečoval iný subjekt - prepravca) v prípade dodávok od
spoločnosti PETROLCO s.r.o. žalobca zdôvodnil a preukázal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania tým, že predmetné cisterny boli na základe zmluvy o výpožičke č. 01/2017 zo dňa 17.5.2017
vypožičané dopravcovi DOS-SERVIS autodoprava, s.r.o. Iba na základe toho, že sa tovar prepravoval
v cisternách žalobcu (ale v danom čase vypožičaných inému subjektu) nemožno v zmysle citovanej
judikatúry konštatovať, že na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca ďalej v
žalobe namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, ktoré spočívalo v tom, že žalovaný bez bližšieho
posúdenia skutkového stavu tvrdil, že „kontrolovaný daňový subjekt si prepravu zabezpečil sám“ (str. 19
napadnutého rozhodnutia). Ide o neprípustné zjednodušenie skutkového stavu zo strany žalovaného,
ktoré nemá oporu v dôkazoch, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalobca nesúhlasí s týmto
tvrdením tak v prípade dodávok od spoločnosti K2-trading, s.r.o., ako aj spoločnosti PETROLCO s.r.o.
Avšak v prípade dodávok od PETROLCO s.r.o. je nesprávnosť tohto skutkového záveru žalovaného
celkom zjavná, keď v tomto prípade žalobca vypožičal iba návesy (cisterny neschopné samostatného
pohybu) dopravcovi (teda nie dodávateľovi tovaru) a žalovaný toto považuje za zabezpečenie dopravy
žalobcom. Takto zjavne nesprávne vyhodnotený skutkový stav bol pritom pre žalovaného rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie otázky prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca cenu
tovaru uhradil vždy najskôr po tom, ako vozidlo prekročilo štátnu hranicu, teda až vtedy, keď už sa
tovar nachádzal na území Slovenskej republiky (preukázané listinnými dôkazmi). Žalobca namietal aj
porušenie princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní, ktoré spočívalo v tom, že správca dane
posúdil preskúmavanú transakciu ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na odpočítanie dane, a
to napriek tomu, že v iných identických prípadoch žalobcu nárok na odpočítanie dane uznal. Žalobca
vzhľadom na túto aplikačnú prax daňových orgánov považuje ním uplatňovaný spôsob odpočítania dane
za správny a oprávnený. V dôvere v takýto postup daňových orgánov žalobca aj v neskorších obdobiach
vstupoval do typovo obdobných právnych vzťahov, riadne uhrádzal svojim dodávateľom kúpnu cenu
tovaru vrátane DPH a vychádzal z predpokladu, že mu bude aj v iných typovo obdobných prípadoch
nárok na odpočítanie dane uznaný. Žalobca uviedol, že predmetom iných kontrol bolo vždy zisťovanie
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, pričom pre správne určenie dane nie je možné
obísť ani preverenie oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane, v rámci zisťovaní a kontrol
správca dane vždy preveroval aj dodávateľské faktúry K2-trading, s.r.o. a PETROLCO s.r.o., z ktorých
si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH, teda predmetom preverovania správcu dane muselo byť aj
to, či odpočítanie dane z týchto faktúr bolo oprávnené. Bez preverenia týchto skutočností by nemohol
správca dane riadne vyhodnotiť, či výška daňovej povinnosti uvedená žalobcom v priznaní za príslušné
zdaňovacie obdobie bola správna. Z týchto dôvodov nie je preto možné súhlasiť so závermi žalovaného,
že predmetom preverovania týchto obdobných daňových konaní nebolo žalobcom uplatnené právo na
odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťami K2-trading, s.r.o. a PETROLCO s.r.o. Napadnuté
rozhodnutie je v časti týkajúcej sa tejto odvolacej námietky žalobcu v rozpore so skutkovým stavom
vyplývajúcim z administratívnych spisov a je nedostatočne odôvodnené, pretože sa žalovaný podstatou
tejto námietky vôbec nezaoberal.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

7.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 28.10.2019, keď uviedol, že prvostupňový orgán ani žalovaný
nespochybnili samostatné dodanie tovaru, avšak sporné dodávky pohonných hmôt posúdili tak, že
miesto dodania tovaru bolo mimo územia Slovenskej republiky. K takémuto záveru dospeli iba na základe

toho, že žalobca mal vedomosť o tom odkiaľ tovar pochádza a ďalej na základe určitých skutočností
týkajúcich sa prepravy tovaru.

8.
Zásadným znakom reťazových obchodov je skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom obchodu, sa
fyzicky prepraví od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V rámci reťazca dodávateľov
a odberateľov je realizovaná len jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru - tzv.
pohyblivá dodávka. Ostatné dodania v rámci reťazca sa označujú ako nepohyblivé dodávky, ktoré
sú sprevádzané iba fakturáciou. Ak sa teda zdaniteľných obchodov s tovarom zúčastňuje reťazec
dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi,
každý dodávateľ v reťazci sa na účely dane z pridanej hodnoty považuje za priameho dodávateľa
tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. V záujme správneho uplatnenia dane z pridanej
hodnoty treba pre každú dodávku identifikovať miesto dodania tovaru. Určenie miesta dodania tovaru je
zásadným činiteľom na uplatnenie správneho režimu DPH pri reťazových obchodoch. Na účely určenia
miesta dodania tovaru je potrebné vychádzať podľa charakteru dodávky z ustanovení § 13 ods. 1 písm.
a), b) a c) zákona o DPH.
Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach argumentuje, že s cieľom určiť, ktorému z dodaní treba priradiť
prepravu v rámci Spoločenstva, treba vykonať celkové posúdenie všetkých špecifických okolností
danej veci, ako aj zohľadniť úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia tovaru, pokiaľ sú podopreté
objektívnymi dôkazmi. V tejto súvislosti je potrebné najmä určiť, v ktorom momente bolo prevedené
právo nakladať s tovarom ako vlastník na konečného príjemcu. Ak sa prevod práva nakladať s tovarom
ako vlastník uskutočnil ešte pred tým, ako došlo k preprave v rámci Spoločenstva, nie je možné túto
prepravu priradiť prvému dodaniu pre prvého nadobúdateľa.
Fakturácia v súvislosti s dodávateľom K2-trading, s.r.o. prebiehala nasledovne: OMV Slovensko, s.r.o.
- SORTIE s.r.o. - K2-trading, s.r.o. - HIRK spol. s r.o. Tovar bol prepravovaný z miesta nakládky tovaru
RAFF LAGER LOBAU, A-1220 Wien na Slovensko, t.j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému
odberateľovi cisternami žalobcu. Ako miesto určenia bolo v elektronickom sprievodnom dokumente
uvedené sídlo žalobcu.
Fakturácia v súvislosti s dodávateľom PETROLCO s.r.o. prebiehala nasledovne: DAMAZ OIL ADRIA,
d.o.o., Koper - KH marketing s.r.o. - PETROLCO s.r.o. - HIRK spol. s r.o. Tovar bol prepravovaný z
daňového skladu ČEPRO, a.s. Česká republika na Slovensko, t.j. od prvého dodávateľa v reťazci až
k poslednému odberateľovi cisternami žalobcu. Ako miesto určenia bolo v elektronickom sprievodnom
dokumente uvedené sídlo žalobcu.
V rámci týchto zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava - z Lobau Rakúsko na miesto
určenia do sídla žalobcu a z daňového skladu ČEPRO, a.s. Česká republika na miesto určenia do
sídla žalobcu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa potom považuje
za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ďalšie zmluvné vzťahy sa
považujú za tzv. nepohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza
v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte
predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať.
Je potrebné uviesť, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán priamo vyhodnotili reálny vplyv predložených
dôkazov na uplatnené právo odpočítania dane a na základe tohto vyhodnotenia vyslovili záver o
existencii alebo neexistencii dôvodov pre uznanie tohto práva v zmysle zákona o DPH. Žalovaný
zrozumiteľne odôvodnil skutočnosti dôležité pre meritum veci - právo na odpočítanie dane v nadväznosti
na určenie miesta dodania tovaru. Žalovaný dal odpoveď na námietky nastolené žalobcom, ktoré majú
pre vec podstatný význam, a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver
o tom, že z tohto aspektu je rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a skutkový stav je správne
a riadne posúdený.

9.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

10.
Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí
obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

11.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP
pojednávanie na deň 7. mája 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

12.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že tovar ktorý bol predmetom dodávok t. j. pohonné
hmoty si objednal od dodávateľa so sídlom v tuzemsku, ktorý bol zároveň aj platiteľom DPH. Po dodaní
tovaru tento tovar riadne zaplatil a teda v danom smere nezískal žiadnu daňovú výhodu. Poukázal na to,
že pri dodávkach tovaru sa žalobca prispôsoboval podmienkam na trhu s pohonnými hmotami a žalobca
mal vedomosť odkiaľ pohonné hmoty pochádzajú. Dôležité v tomto prípade je právne posúdenie veci,
pričom podľa názoru žalobcu, s čím sa stotožnil aj žalovaný, išlo o jednu prepravu s viacerými dodávkami
a tu bolo potrebné dôsledne zaujať stanovisko kedy došlo k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu,
pričom správca dane a žalovaný pri vyhodnotení tejto otázky pochybili, pretože v prípade spoločnosti
K2-trading bola uzatvorená rámcová zmluva, ktorej obsahom bola skutočnosť, že vlastníctvo tovaru
prechádza na žalobcu až momentom jeho zaplatenia, pričom bolo jednoznačne a nespochybniteľne
preukázané, že žalobca tovar zaplatil až v čase keď sa tovar nachádzal na území SR a to napriek
tomu, že preprava tovaru bola vykonaná vozidlami žalobcu. Žalobca len chcel mať prehľad o celkovej
dodávke a preprave tovaru. A podľa názoru žalobcu, tým že prepravoval tovar vlastnými vozidlami,
nedošlo ešte k prechodu vlastníctva tovaru na žalobcu. V súvislosti so spoločnosťou PETROLCO, s.r.o.
namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného v otázke, kedy došlo
k prechodu tovaru do vlastníctva žalobcu, pretože žalobca zapožičal na túto prepravu len svoje návesy,
ktoré neboli schopné samostatne vykonávať prepravu, pretože museli byť zapojené za vozidlá ktoré
tieto návesy ťahali, a v tomto prípade bol tovar zaplatený tiež až keď sa tovar nachádzal na území
SR. Čo sa týka dôkazného bremena, podľa názoru správcu dane bol žalobca povinný znášať dôkazné
bremeno, pričom žalobca poukázal na to, že si dôkazné bremeno riadne splnil, keď preukázal dodanie
tovaru, čo nespochybnili ani daňové orgány a preukázal aj moment kedy došlo k prechodu vlastníctva
t. j. úhradou kúpnej ceny za tovar ktorý sa už nachádzal na území SR. Správca dane sa úmyselne vo
svojom rozhodnutí vyhol tvrdeniu, že zo strany žalobcu išlo o podvodné konanie, pretože v takomto
prípade by prešlo dôkazné bremeno na žalovaného, čo však nespravil.

13.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 6.5.2020, pričom
súhlasil, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti.

14.
Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení
zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri
posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet
dane podľa § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH so zameraním na dodržanie namietaných
ustanovení daňového poriadku a posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a to s
poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované
zdaňovacie obdobie august 2017.

15.
Žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2017 uplatnil nadmerný odpočet vo
výške 7 716,41 Eur, ktorý mu nebol správcom dane uznaný. Táto suma zodpovedá uplatnenej dani z
pridanej hodnoty z faktúr dodávateľských spoločností K2-trading s.r.o., so sídlom Šrobárová 5, Trnava
a spoločnosti PETROLCO s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 14599/4, Banská Bystrica.

16.

Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že daňová kontrola za predmetné
zdaňovacie obdobie bola začatá oznámením o daňovej kontrole č. 102315184/2017 zo dňa 7.11.2017.
O priebehu daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č.102041643/2018 zo dňa 15.10.2018.

17.
Závery protokolu o výsledku daňovej kontroly boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia,
v ktorom správca dane skonštatoval, že pri výkone kontroly správca dane posudzoval miesto dodania
tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V uvedenom
zákonnom ustanovení miestom dodania pre tovar je miesto kde sa tovar nachádza v čase jeho dodania,
ak ide o dodanie tovaru s prepravou alebo odoslaním, miesto dodania je miesto kde sa začína preprava
alebo odoslanie. V danom prípade nie je rozhodujúce kto vykonáva prepravu. Môže to byť dodávateľ,
odberateľ alebo tretia osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa. Preprava tovaru v zmysle vyššie
uvedeného sa začala uskutočňovať v prípade spoločnosti K2-trading s.r.o. a spoločnosti PETROLCO
s.r.o. na území iného členského štátu. Z tohto dôvodu sa preprava tovaru nezačala uskutočňovať na
území Slovenskej republiky, ale na území iného členského štátu t. j. Rakúska resp. Českej republiky
a preto správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr od
dodávateľa K2-trading s.r.o. a PETROLCO s.r.o., nakoľko dodanie tovaru bolo v inom členskom štáte a
nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č.222/2004 Z.z., § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z. v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. nevznikol.

18.
Proti rozhodnutiu správcu dane (prvostupňovému rozhodnutiu) podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie, ktoré žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo
101861370/2019 zo dňa 02.08.2019 zamietol, resp. potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
Trnava č. 100902881/2019 zo dňa 17.04.2019.

19.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že v prípade dodania tovaru od spoločnosti K2-trading
s.r.o. a PETROLCO s.r.o. sa jednalo o reťazové obchody časovo po sebe nasledujúce, kedy ten
istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až poslednému odberateľovi, v tom istom
objeme, v rovnaký deň, pričom kontrolovaný daňový subjekt si prepravu zabezpečoval sám. V týchto
zmluvných vzťahoch sa uskutočnila len jedna preprava z Lobau - Rakúsko na miesto určenia do
sídla daňového subjektu a z daňového skladu ČEPRO, a.s. Česká republika na miesto určenia do
sídla daňového subjektu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa potom
považuje za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ďalšie zmluvné
vzťahy sa považujú za tzv. nepohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že preprava bola
uskutočňovaná v rámci zmluvného vzťahu medzi daňovým subjektom a dodávateľmi K2-trading s.r.o. a
PETROLCO s.r.o. Uvedení dodávatelia nenadobudli tovar na území SR a pretože im bol tovar predaný
ešte na území iného členského štátu bez prepravy. Miestom dodania tovaru pre daňový subjekt nebolo
na území Slovenskej republiky a tak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a daňovému subjektu ani nevzniklo právo na odpočítanie
dane.

20.
Krajský súd v danom prípade zistil, že zásadným dôvodom pre ktorý nebol nárok žalobcu zo strany
žalovaného resp. správcu dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný je skutočnosť, že
daňový subjekt neprevzal tovar, ktorý bol predmetom dodávok na území Slovenskej republiky. Sporným
teda zostáva otázka, že kde došlo k prevzatiu tovaru a kde nadobudol daňový subjekt t. j. žalobca
vlastníctvo k predmetnému tovaru - pohonným hmotám, ktoré boli predmetom dodávateľského vzťahu
medzi spoločnosťami K2-trading s.r.o. a žalobcom resp. PETROLCO s.r.o. a žalobcom.

21.
Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

22.
Kúpna zmluva je teda najčastejším typom zmluvy, na základe ktorej dochádza k uzatvoreniu obchodov
medzi podnikateľskými subjektami. Podstatnými časťami kúpnej zmluvy je

- vymedzenie zmluvných strán t. j. predávajúceho a kupujúceho,
- vymedzenie predmetu zmluvy, ktorým môže byť len hnuteľná vec, určená jednotlivo alebo čo do
množstva a druhu,
- záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu predmet zmluvy a previesť na neho vlastnícke právo k
tomuto predmetu zmluvy,
- záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu

23.
Okrem podstatných náležitostí možno v kúpnej zmluve dojednať aj ďalšie vedľajšie dojednania, napr.
platové podmienky, spôsob dodania predmetu zmluvy, lehoty na dodanie a pod. V prípade kúpnej zmluvy
platí zásada neformálnosti, teda pre uzatvorenie tohto kontaktu sa nevyžaduje písomná forma a k
platnému uzavretiu dochádza pri ústnom resp. konkludentnom uzatvorení kúpnej zmluvy. Z hľadiska
väčšej právnej istoty sú v praxi preferovanejšie však kúpne zmluvy písomné, pričom podpisy účastníkov
nemusia byť úradne overené.

24.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa § 409
a nasl. Obchodného zákonníka je záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy kupujúcemu a
previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu.

25.
V danom prípade pri posudzovaní nároku žalobcu na uplatnenie nadmerného odpočtu bol rozpor
zapríčiňujúci neuznanie tohto nároku v tom, že správca dane ako aj žalovaný tvrdil, že vlastnícke právo
k tovaru - k pohonným hmotám vzniklo žalobcovi mimo územia Slovenskej republiky, t. j. na území
Rakúska, resp. na území Českej republiky, pričom žalobca s týmto tvrdením žalovaného resp. správcu
dane nesúhlasí, keď tvrdí, že vlastnícke právo k predmetu dodávok tovaru na žalobcu prešlo až na území
Slovenskej republiky.

26.
Zmluvné strany pri uzatvorení kúpnej zmluvy si môžu určiť tzv. klauzulou vo výhrade vlastníctva, kedy
prechádza vlastnícke právo tovaru ktorý je predmetom kúpnej zmluvy na kupujúceho, čo však v danom
prípade nebolo upravené medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, avšak v danom prípade bolo potrebné
odlišovať pri posudzovaní nároku žalobcu pojem dodať tovar od pojmu odovzdať. Zrejmé je najmä to,
že dodávku možno za určitých okolností uskutočniť aj mimo rámec tzv. faktického odovzdania veci,
napr. pri zmluvnom zaručení nakladať s tovarom na určitom mieste, pričom k faktickému odovzdaniu
nedošlo, ale k jeho dodaniu v zmysle ustanovení zmluvy došlo. Dôležité je uviesť, že samostatný záväzok
predávajúceho dodať predmet kúpy a previesť na kupujúceho vlastnícke právo sa prakticky v zmluvách
výslovne neuvádza. Vychádza sa pritom najmä z predpokladu, že ak sa uzatvorí zmluva s označením
kúpna a zmluvné strany sú označené ako predávajúci a kupujúci, so špecifikáciou, že sa určitý tovar
predáva a kupuje, automaticky z toho vyplýva záväzok predávajúceho dodať určený tovar kupujúcemu.
S touto povinnosťou sú však spojené aj ďalšie povinnosti ako napr. dodať príslušné doklady vzťahujúce
sa k tovaru, čo súvisí najmä s prechodom vlastníckeho práva. Tu treba vychádzať aj z ďalšej náležitosti
kúpnej zmluvy, záväzok kupujúceho zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu. Keďže kúpna zmluva je
jedinou odplatnou zmluvou, ktorou sa prevádza vlastnícke právo z predávajúceho na kupujúceho.

27.
Dodanie tovaru je jednou zo základných povinností predávajúceho, spôsob dodania tovaru určuje
zmluva, pričom spôsob, miesto a čas dodania tovaru určuje predovšetkým zmluva, ak zmluva takúto
úpravu neobsahuje, povinnosť predávajúceho dodať tovar upravuje Obchodný zákonník v ust. § 412 a
§ 416, kedy ide o dispozitívne ustanovenia. Základnou povinnosťou predávajúceho dodať ( odovzdať )
tovar kupujúcemu smeruje k tomu, aby sa tovar tvoriaci predmet kúpy dostal do držby kupujúceho, resp.
aby s ním kupujúci mohol nakladať. Dôležité je určiť v čom spočíva dodanie tovaru kupujúcemu a kedy
možno túto povinnosť predávajúceho považovať za splnenú, teda čo musí predávajúci urobiť, aby tovar

odovzdal. Dodanie tovaru zo strany predávajúceho v podstate spočíva v tom, že predávajúci umožní
kupujúcemu nakladať s tovarom v určitom čase a odošle tovar kupujúcemu prostredníctvom dopravcu.
Dodanie tovaru predávajúcim, ak predávajúci podľa zmluvy nie je povinný dodať tovar v určitom mieste,
dodanie tovaru sa uskutočňuje jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho.

28.
Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovaný najmä vo svojom vyjadrení opiera svoje
tvrdenia o prechode vlastníckeho práva dodaného tovaru na žalobcu, že v zmysle ustanovenia § 8
ods. 1 zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa právo disponovať s
tovarom ako vlastník. So slovného spojenia ako vlastník vyplýva, že pri určení toho či bolo uskutočnené
dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim pre uskutočnenie
zdaniteľného obchodu dodania tovaru, je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva
k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť vlastnícke právo k tovaru, ale
dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo preukázané
v predmetnej veci u žalobcu. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom
prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva tovaru je, že národná
legislatívna členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna a preto
posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné
uplatňovanie pravidiel DPH s členskými štátmi.

29.
Ide o implementáciu článku 14 smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník. Plnenie ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v
súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku
jednou stranou na stranu druhú, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku.
Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodania tovaru menili v jednotlivých
členských štátoch tak ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného
práva príslušných členských štátov. Takéto zdôvodnenie obsahuje aj druhostupňové rozhodnutie, t. j.
napadnuté rozhodnutie žalovaného na str. 18.

30.
Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že ustanovenie čl. 14 smernice je
aplikovateľné v prípade, ak medzi zmluvnými stranami nie sú upravené všetky podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy, teda aj tá náležitosť, že predávajúci odovzdá predmet predaja kupujúcemu do jeho
vlastníctva a nie je teda upravené, v ktorom konkrétnom momente prechádza vlastnícke právo na
kupujúceho. Iná situácia je v prípade, ak takýto obchodnoprávny vzťah je upravený konkrétnou zmluvou,
ktorá rieši túto skutočnosť.

31.
Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že medzi zmluvnými stranami, t. j. HIRK, spol. s
r.o. t. j. žalobcom a spoločnosťou K2-trading s.r.o. ako dodávateľom pohonných hmôt pre žalobcu, bola
uzatvorená rámcová zmluva č. RZ 004/2016 podľa § 269 ods. 2 a § 420 a nasl. Obchodného zákonníka
a to dňa 27.9.2016, z obsahu ktorej je zrejmé, že zmluvné strany si v článku VIII. upravili aj prechod
vlastníckeho práva na kupujúceho, pričom z tohto článku jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo
na kupujúceho prechádza až momentom dodania tovaru v zmysle čl. VI. a úplného uhradenia kúpnej
zmluvy na účet predávajúceho. Z čl. VI. bod 5 upravuje, že tovar je považovaný za dodaný kupujúcemu
okamihom dodania tovaru z Lobau na Slovensko.

32.
Uvedená rámcová zmluva teda vo svojom obsahu upravuje tzv. úpravu výhrady vlastníckeho práva k
tovaru, keď určuje, že prechod vlastníctva tovaru neprechádza na kupujúceho okamihom odovzdania
tovaru daňovému subjektu t. j. žalobcovi zo strany predávajúceho, ale až okamihom keď bude tento tovar
dopravený na územie Slovenskej republiky a to bez ohľadu na skutočnosť, či prepravu zabezpečoval
sám daňový subjekt t. j. žalobca resp. či túto prepravu vykonala pre žalobcu iná osoba, ktorá vystupovala
v danom zmluvnom vzťahu ako prepravca.

33.

Z článku VIII. rámcovej zmluvy ďalej vyplýva, že vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až
momentom dodania tovaru v zmysle článku VI. (teda dodania tovaru na Slovensko) a úplného uhradenia
kúpnej ceny na účet predávajúceho. Krajský súd z tohto ustanovenia dospel k záveru, že v tejto zmluve
je medzi dodávateľom žalobcu a žalobcom upravená tzv. výhrada vlastníctva, ktorá je zakotvená v §
601 Občianskeho zákonníka a podľa tohto ustanovenia ak má vlastníctvo k prejednanej hnuteľnej veci
prejsť na kupujúceho až po zaplatení kúpnej ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Takáto
dohoda zmluvných strán o výhrade vlastníctva môže byť obsiahnutá buď v kúpnej zmluve, alebo v
dodatku k nej a musí byť dohodnutá písomne. K nadobudnutiu vlastníctva pri takomto spôsobe úprave
zmluvných vzťahov dochádza teda až zaplatením kúpnej ceny, pričom z obsahu administratívneho spisu
je nesporné a nerozporuje to ani sám žalovaný resp. správca dane, že žalobca uhradil za dodávky tovaru
kúpnu cenu až v momente, keď tovar bol prepravený na územie Slovenskej republiky. Z uvedeného
nie je zrejmé, že k dodaniu tovaru v prípade spoločnosti K2-trading s.r.o. došlo na území Rakúska,
ale k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu došlo na základe úpravy zmluvných vzťahov medzi
dodávateľom a žalobcom až na území Slovenskej republiky, pretože takáto úprava bola vyslovene
uvedená v písomnej forme v rámcovej zmluve č. RZ 004/2016 zo dňa 27.9.2016.

34.
Iná situácia je v prípade dodania tovaru žalobcovi zo strany spoločnosti PETROLCO s.r.o., pretože
žalobca mal aj s týmto dodávateľom uzatvorenú rámcovú zmluvu č. 2017/001 zo dňa 10.1.2017, ktorá
však takúto klauzulu výhrady vlastníctva vo svojom obsahu nemá upravenú. V danom prípade krajský
súd posudzoval otázku prechodu vlastníckeho práva na žalobcu s prihliadnutím na spôsob akým došlo
k odovzdaniu tovaru predávajúcim pre žalobcu a jeho prevzatiu zo strany žalobcu do faktickej držby
resp. do vlastníctva. Tu treba poznamenať, že je nesporné, že prepravu tovaru - pohonných hmôt pre
žalobcu bola vykonaná tak, že žalobca si vypožičal návesy - cisterny bez ťahačov a pričom ťahače
zabezpečoval iný subjekt -prepravca, pričom žalobca zdôvodnil počas daňovej kontroly vyrubovacieho
konania, že tovar ktorý bol prepravovaný v návesoch by nebolo možné prepraviť bez ťahačov, ktoré však
neboli vo vlastníctve žalobcu. V tomto prípade dodávateľa správca dane síce v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uvádza zistenia daňovej kontroly v súvislosti s touto prepravou, ale neuvádza jasne ako
posúdil otázku prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Aj v tomto prípade je nesporné, že
cena tovaru bola uhradená zo strany žalobcu až potom ako tovar bol prevzatý žalobcom na území
Slovenskej republiky resp. ako sa tento tovar už nachádzal na území Slovenskej republiky. Žalobca v
danom prípade nepopiera, že mal vedomosť o tom, že pohonné hmoty pochádzajú zo skladu ČEPRO
a.s. v Českej republike, ale táto vedomosť o tom odkiaľ tovar pochádza, nemôže mať vplyv na to, kedy
došlo k prechodu práva nakladať s tovarom a ktorému dodaniu je možné pripísať prepravu tovaru v
rámci spoločenstva.

35.
Otázka prechodu vlastníctva tovaru v prípade dodávok pohonných hmôt od spoločnosti PETROLCO
s.r.o. je sporná z hľadiska toho, že samotnú prepravu vykonávala tretia osoba, pričom z obsahu
prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia nie je jednoznačne zdôvodnené, kedy došlo k
faktickému odovzdaniu tovaru žalobcovi, teda kedy sa dostal tovar do dispozície žalobcu a prešlo teda
naňho vlastnícke právo k tomuto tovaru, keďže správca dane ani žalovaný sa jednoznačne nevyjadril
kedy takéto vlastníctvo na žalobcu prešlo, pretože s dodávkami tovaru sú spojené aj doloženie ďalších
dokladov faktúr a iných písomností, ktoré sú potrebné na to, aby mohla byť uskutočnená preprava
pohonných hmôt medzi štátmi spoločenstva. Prvostupňový správny orgán, ani žalovaný neskúmal kedy
došlo k odovzdaniu takýchto dokladov zo strany dodávateľa.

36.
Vo vzťahu k spoločnosti K2-trading ako dodávateľa pohonných hmôt pre žalobcu, krajský súd dospel k
záveru, že pri posudzovaní otázky prechodu vlastníckeho práva resp. otázky kedy došlo k nadobudnutiu
vlastníctva tovaru žalobcom, došlo zo strany správcu dane ako aj žalovaného k nesprávnemu právnemu
posúdeniu s poukazom na skutočnosť, že správne orgány nerešpektovali tú skutočnosť, že zmluvné
vzťahy medzi dodávateľom a žalobcom boli právne upravené rámcovou zmluvou.

37.
V súvislosti s dodávkami pohonných hmôt zo strany dodávateľa PETROLCO s.r.o. pre žalobcu, krajský
súd dospel k záveru, že hoci zmluvný vzťah medzi týmito účastníkmi nebol upravený tak ako v
prípade spoločnosti K2-trading s.r.o. a žalobcu, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy došlo

k preprave pohonných hmôt z Českej republiky na Slovensko treťou osobou, kedy žalobca na túto
prepravu zapožičal len nosiče - cisterny, bolo potrebné, aby žalovaný resp. prvostupňový správny
orgán dôslednejšie a jednoznačnejšie určil moment, kedy došlo u žalobcu k nadobudnutiu vlastníctva k
pohonným hmotám, keďže žalobca sa bráni, že k nadobudnutiu tohto vlastníctva došlo až okamihom,
kedy do dispozície žalobcu sa dostali aj doklady týkajúce sa tohto tovaru a kedy žalobca uhradil kúpnu
cenu za dodaný tovar a to bolo v čase keď už tovar bol na území Slovenskej republiky dodaný.

38.
Záverom krajský súd musí skonštatovať, v súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný sa pri hodnotení
dôkazov vyhol zámerne tej skutočnosti, že by označil konanie žalobcu za podvodné konanie, krajský
súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ v danom prípade žalovaný dospel k záveru, že cieľom
žalobcu bolo získať daňovú výhodu, takúto daňovú výhodu môže žalobca pri uplatnení nároku na
odpočet DPH získať buď tým, že koná podvodne, resp. že jeho konanie možno kvalifikovať ako zneužitie
práva Európskej únie s hlavným cieľom získať daňovú výhodu. Keďže žalovaný vo svojom odôvodnení
rozhodnutia rovnako ako správca dane neoznačil konanie žalobcu za podvodné konanie, krajský súd
dospel k záveru, že správne orgány vyhodnotili konanie žalobcu pri uplatnení nároku na odpočet DPH
ako zneužitie práva Európskej únie.
39.
O zneužitie práva podľa judikatúry Európskeho súdu ide vtedy, ak napriek formálnemu dodržaniu
podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (a v tejto súvislosti riadnym výkladom
daňového práva únie v zmysle článku IV, odsek 3 zmluvy Európskej únie) bolo získané daňové
zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že
získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené ( podmienené) vytvorením umelých podmienok ( t. j.
odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu a na ekonomické činnosti daňových subjektov) na jeho
dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení. Z tohto záveru vyplýva okruh skutočností,
ktoré nikto iný ako správca dane musí preukázať, aby odôvodnil mimoriadny zásah štátnej moci do práv
daňového subjektu a to nepriznanie práva na odpočet DPH. Ide o tie prvky zdaniteľných obchodov ako
právne úkony či iné skutočnosti, ktoré predstavujú zneužitie, ďalej získané neoprávnené daňové výhody
na strane daňového subjektu a vznik ujmy na strane štátu, ktorá by bez vytvorenia zneužívajúcej situácie
nenastala a tiež nespochybniteľný záver, že získanie daňového zvýhodnenia bolo hlavným dôvodom
uskutočnenia ekonomickej činnosti daňového subjektu.
40.
Pokiaľ správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach sa neriadi týmito zásadami a jednoznačne
nešpecifikuje dôvod na základe ktorého považuje nárok žalobcu za neoprávnený v súvislosti so
zneužitím práva Európskej únie, trpia rozhodnutia správnych orgánov nedostatočnou argumentáciou,
ktorá je podložená nedostatočnou právnou kvalifikáciou, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí
žalovaného. Z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva totiž jednoznačne, akým spôsobom žalobca
zneužil právo a ako sa toto zneužitie mohlo premietnuť do získania neoprávneného daňového
zvýhodnenia.
41.
O zneužitie práva podľa krajského súdu nejde v prípade, ak dotknuté ekonomické činnosti môžu mať iné
objektívne vysvetlenie ako iba dosiahnutie daňového zvýhodnenia. Týmto sa vylučuje resp. potlačuje
idea hlavného cieľa. Nepochybne je v záujme dotknutého daňového subjektu takéto vysvetlenie
skúmaných obchodných transakcií správcovi dane ponúknuť, čo žalobca aj v danom prípade urobil a
vysvetlil z akého dôvodu bola vykonaná preprava pohonných hmôt takým spôsobom ako opísal žalobca.
42.
Z napadnutých rozhodnutí podľa názoru krajského súdu nevyplýva, že by práve za účasti žalobcu
bola v posudzovaných zdaniteľných obchodoch vytvorená akási umelá právo zneužívajúca situácia,
ktorej jediným prijateľným vysvetlením bolo získanie daňového zvýhodnenia, ktoré by inak nevzniklo.
Argumentácia žalovaného, správcu dane ani nesmeruje k tomu, že by boli pomenované a preukázané
určité zneužívajúce právne úkony alebo iné skutočnosti účelovo vytvorené za účelom získania daňového
zvýhodnenia, na ktoré sa pri rozhodovaní o daňovej povinnosti neprihliadlo a že daň bola vymeraná
akoby k nim nedošlo.
43.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
44.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
45.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 4. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.