Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119014543.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému H. N., pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2020
prejednal odvolanie obžalovaného H. N. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.2T/55/2019 zo
dňa 26. septembra 2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného H. N. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. septembra 2019, sp.zn.2T/55/2019 bol obžalovaný H.
N. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 18.05.2018 v čase o 23:09 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4 QUATRO, EČV:
H po ceste X/XX vk. Ú. A. v smere od V. do X. H. nad Y., napriek tomu, že nemal dostatočnú
vzdialenosť na bezpečné predchádzanie, rýchlosťou najmenej 170km/hod. začal predchádzať vozidlo
jazdiace v jeho jazdnom pruhu, prešiel so svojim vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde sa
čelne zrazil s vozidlom zn. Škoda Felícia, EČV: V ktoré viedol vodič H. G. v smere od X. H. nad Y.

do V., ktorý pri dopravnej nehode utrpel, mozgovú smrť' pri roztrhnutí predlžene] miechy pri súčasne
prebiehajúcom úrazovo - krvácajúcom šoku pri rozsiahlych kompresívnych poraneniach orgánov dutiny
hrudnej a brušnej s roztrhnutím srdca, sleziny a pečene a v dôsledku týchto zranení zomrel na mieste,
spolujazdec z vozidla Audi A4 QUATRO J. S. utrpel zlomeninu IX. až X. rebra vľavo s posunom, trhlinu
sleziny s krvácaním, zmliaždenie pľúcneho tkaniva vľavo ľahké, charakter poranení, ktoré J. S. utrpel si
vyžiadal nutnosť jeho hospitalizácie v celkovom trvaní 16 dní, počas ktorých bol obmedzený prakticky

vo všetkých oblastiam, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v
oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení z
nemocnice bol ešte 3 dni obmedzený pri vykonávaní bežných životných činnosti a úkonov spojených s
fyzickou aktivitou, pričom v dôsledku dopravnej nehody bol u J. S. poškodený dôležitý orgán - slezina
a pľúca a obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 15 odsek 5 písmeno a),b),c), § 16 odsek 5
a § 137 odsek 2 písmeno c) zák. Č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov

tým, že predchádzal vozidlo hoci nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná
na bezpečné predchádzanie a nemohol sa bezpečne zaradiť pred vozidlo ktoré chcel predísť, ohrozil
vodiča jazdiaceho v protismere a porušil pravidlá cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná
nehoda pri ktorej sa inému ublížilo na zdraví.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, 8 Tr. zák., §

36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnymstupňom stráženia. Súčasne okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov a podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej A.. E. G. škodu vo výške 1.733,89 Eur a podľa §

288 ods. 2 Tr. por. poškodenú A.. E. G. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol v zákonnej lehote
napadnutý odvolaním obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania namietol, že výrok o treste napadnutého rozsudku
považuje vzhľadom k celkovým okolnostiam prípadu a jeho osobu za neprimerane prísny. Obžalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám mu uložil zákonný a
primeraný trest.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že Okresný súd

Trenčín odôvodnil odvolaním napadnutý výrok o treste tým, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku
a osobu obžalovaného, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestných činov a na účel trestu,
ako i na možnosti nápravy obžalovaného. Ako vyplýva z ďalšieho textu odôvodnenia napadnutého
rozsudku, tak súd za najviac rozhodujúce pri rozhodnutí o druhu trestu a spôsobe jeho výkonu považoval

závažný následok spôsobený nezodpovednosťou, ľahkovážnosťou a veľmi nebezpečným spôsobom
jazdy zo strany obžalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku však súd ostatné skutočnosti,
ktoré by mal brať do úvahy pri ukladaní trestu v zmysle zásad kladených na účel trestu Trestným
zákonom nezohľadňoval, neanalyzoval a ani len nespomínal. Takýto postup okresného súdu považuje
preto za nesprávny, nedostatočný, ktorý robí výrok o treste nepreskúmateľným. Obžalovaný na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 26.09.2019 sa ku spáchanému žalovanému skutku priznal, svoje konanie
oľutoval a podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré bolo
následne so všetkými zákonnými následkami zo strany súdu prijaté. Toto vyhlásenie korešpondovalo
s postojom obžalovaného ku trestnej činnosti kladenej mu za vinu, ktorý prejavoval po celé trestné
konanie. V ďalšom konaní hlavného pojednávania mal okresný súd vykonať dokazovanie za účelom

zistenia všetkých rozhodujúcich skutočností pre ukladanie trestu, teda aby bol uložený trest, ktorý
by zohľadňoval všetky atribúty účelu trestu a aby mohli byť všetky atribúty účelu trestu správne
vyvážené a trest zohľadňoval jednak spoločenské odsúdenie páchateľa, ochranu spoločnosti, ale aj
individuálnu a generálnu prevenciu a prevýchovu páchateľa a súčasne aby bol trest primeraný. Ako
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd dokazovanie za účelom uloženia trestu

nevykonal, resp. vykonal v nedostatočnej miere pre ustálenie správneho a zákonného záveru. Druh
a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti
trestu. Medzi skutočnosti, na ktoré by mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria
nielen spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, ale

aj poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný
pred spáchaním predmetného činu viedol riadny život, bol trestnoprávne bezúhonný. Jeho vybočenia z
riadneho života dovtedy predstavovali iba priestupky na úseku dopravy. Žiadneho iného deliktuálneho
konania sa dovtedy nedopustil. Na základe života obžalovaného nemožno konštatovať, že bol pre
spoločnosť nebezpečný, že z jeho života hrozilo spoločnosti riziko. Toto konštatovanie sa nevzťahuje

iba na dovtedajší život obžalovaného, ale aj na jeho život počas prebiehajúceho trestného konania.
Je možné dôvodne vysloviť predpoklad, že H. N. vie viesť riadny život a že takýto život v budúcnosti
viesť aj bude. Obžalovaný okrem plnenia pracovných povinností vedie aktívny spoločenský život a
angažuje sa nielen v športovom klube, ale aj v rôznych dobrovoľníckych a ekumenických činnostiach.
Obžalovaný je aktívnym športovcom Oblastného stolnotenisového zväzu v V. v ktorom od r. 2012

reprezentuje svoji región. Vo svojom voľnom čase, najmä počas víkendov pracuje ako dobrovoľník
v zariadení pre seniorov a B. C. n. o. v obci F.. Obžalovaný je členom cirkevného zboru ev. a.
v. cirkvi v obci F., kde v cirkevnom zbore patrí medzi aktívnych veriacich, pričom záruku nad jeho
správaním prevzal aj H.. R. H., J.., cirkevná autorita ev. a. v. cirkvi v Západoslovenskom dištrikte.
Obžalovaný žije v usporiadanom partnerskom vzťahu s družkou R. R.. Obžalovaný sa v súčasnosti

aktívne pripravuje na svoje budúce povolanie a bol prijatý na nadstavbové štúdium externou formou
do študijného odboru stolárstvo - výroba, montáž a oprava prístrojov a zariadení na Strednej odbornej
škole technickej v J.. Obžalovaný sa poškodenej p. G. písomne ospravedlnil listom dňa 04.09.2019 a
tiež aj uhradil sumu 1.733,- Eur ako škodu, na ktorej úhradu ho zaviazal súd. Obžalovanému je veľmiľúto, čoho sa svojim konaním dopustil, čas už však vrátiť späť nedokáže. Preto aspoň po morálnej
stránke vychádza poškodenej rodine maximálne ústretovo. Obžalovaný sa aj prostredníctvo mediácie
pokúsil s poškodenou rodinou kontaktovať za účelom zmiernenia následkov jeho činu, avšak poškodená

rodina oznámila, že o túto formu nemá záujem. Obžalovaný to plne rešpektuje. V prílohe pripojil listiny,
ktoré preukazujú vyššie uvedené skutočnosti o osobe obžalovaného a ktoré je potrebné vykonať ako
dôkazy práve v súvislosti s uložením trestu, ktorý by zohľadňoval aj osobu páchateľa a trest voči
nemu individualizoval: posudok športovca vydaný Oblastným stolnotenisovým zväzom V., pracovný
posudok dobrovoľníka zo dňa 16.10.2019, vyjadrenie cirkevného zboru v F., prehlásenie H.. R. H., J..,

čestné prehlásenie R. R., rozhodnutie o prijatí na štúdium, pôvodný rukou písaný list obžalovaného
poškodenej rodine, list obžalovaného p. G., šeková poukážka o úhrade škody, list mediátorky H..
K.. Trest musí byť nielen úmerný k spáchanému trestnému činu, ale predovšetkým musí sledovať
dosiahnutie účelu trestného zákona, a to vyváženým spôsobom vo vzťahu ku všetkým atribútom účelu
trestu. Ukladaním trestu, ktorý je spojený s jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody sa
sleduje ochrana spoločnosti hlavne pred jeho páchateľom, ktorému sa tým má zabrániť v páchaní ďalšej

trestnej činnosti. Popritom sa odňatím slobody sleduje aj prvok individuálnej a generálnej prevenciu,
teda výchova páchateľa k riadnemu životu a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti,
teda potencionálnych páchateľov. Ku trestu odňatia slobody pokiaľ zákon pripúšťa aj trest nespojený s
jeho odňatím slobody, možno pristúpiť subsidiárne, teda pokiaľ by miernejším trestom nebol účel trestu
naplnený. V prípade osoby obžalovaného nie je účel trestu spočívajúci v ochrane spoločnosti tým, že sa

mu zamedzí páchanie ďalšej trestnej činnosti potrebné dosahovať trestom odňatia slobody. Tento účel je
dostatočne dosiahnutý už uložením zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, nakoľko
obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Predpoklad spáchania
inejtrestnejčinnostiunehodanýnieje.Účeltrestuspočívajúcivovýchovnompôsobenínaobžalovaného
a v preventívnom pôsobení na jeho ďalší život je v prípade jeho osoby dosiahnutý aj trestom spojeným

s podmienečným odkladom výkonu trestu a to v spojitosti s prebiehajúcim trestným konaním a s tým
súvisiacou negatívnou životnou situáciou s ďalekosiahlymi dôsledkami na jeho budúcnosť. Obžalovaný
viedol riadny život a je predpoklad, že tak bude aj v budúcnosti. V spojitosti s podmienečným odsúdením,
s uložením trestu zákazu činnosti a s uložením ďalších povinností a obmedzení je účel trestu v podobe
individuálnejprevenciedosiahnutývplnejmiere.Účeltrestuspočívajúcivgenerálnejprevenciijejediným

účelom trestu, ktorý by bolo možné v danom prípade dosahovať trestom spojeným s odňatím slobody,
avšakprisprávnomvyváženívšetkýchatribútovúčelutrestuvsúvislostisosobouobžalovanéhonemôže
byť táto stránka trestu skutočnosťou, ktorá by svojou podstatou vysoko prevyšovala nad ostatnými
stránkami trestu, tieto zatieňovala a bola pri úvahách súdu o otázke druhu trestu a spôsobe jeho
výkonu tou jedinou rozhodujúcou skutočnosťou. Aj z doterajšej ustálenej súdnej praxe vyplýva, že záver

súdu o tom, že účel trestu sa nemôže dosiahnuť aj inak ako uložením trestu odňatia slobody bez
podmienečného odkladu, sa musí opierať o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností týkajúcich
sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žije a pracuje, ako aj
okolností prípadu a nesmie byť s týmito skutočnosťami v logickom rozpore. Na posúdenie možnosti
nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním

trestného činu, ako aj jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu tiež určuje možnosť
nápravy páchateľa. U obžalovaného nejde o obzvlášť narušeného páchateľa, pri ktorom by bola úvaha o
podmienečnom treste odňatia slobody vylúčená. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že
vo vzťahu k výroku o treste bolo zo strany okresného súdu vykonané nedostatočné dokazovanie, najmä
ohľadom osoby páchateľa a v tej súvislosti aj vo vzťahu k účelu trestu, primeranosti a úmernosti trestu, z

čoho sa automaticky odvodzuje druh trestu, jeho výmera a v danom prípade najmä spôsob jeho výkonu.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol v odvolacom konaní predložené listiny vykonať
ako dôkazy vo vzťahu k osobe obžalovaného na ich základe zrušiť napadnutý výrok o treste a všetky
ďalšie výroky na výrok o treste nadväzujúce a rozhodnúť vo veci novým výrokom o treste, ktorý bude
obžalovanému podmienečne odložený za použitia primeranej skúšobnej doby a za súčasného uloženia

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v primeranej dĺžke trvania, resp.
alternatívne zrušiť napadnuté výroky a vec vrátiť okresnému súdu za účelom doplnenia dokazovania.

K odvolaniu obžalovaného sa Krajská prokuratúra Trenčín a ani poškodení do konania verejného
zasadnutia krajského súdu o ňom, bližšie písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.Poškodená a jej splnomocnenec sa pripojili ku konečnému návrhu prokurátora krajskej prokuratúry.

Poškodená R. R. sa na verejnom zasadnutí krajského súdu zdržala vyjadrenia.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd rozhodol v
súlade s petitom uvedenom v jeho odvolaní. Obžalovaný ešte dodal, že sa chce ešte raz ospravedlniť,
je mu to veľmi ľúto a uvedomuje si, že to bola jeho chyba. Chcel by zostať pracovať, aby mohol vyrovnať
škodu a aj starať sa o rodinu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 20. mája 2020 na podklade podaného odvolania obžalovaného,
preskúmalpodľa§317ods.1Tr.por.zákonnosťaodôvodnenosťlenobžalovanýmnapadnutýchvýrokov
rozsudku o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním

napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť

napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku o treste, ktorým uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 2 rokov, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je zákonný, primeraný
a spravodlivý.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za
ktorýjevosobitnejčastiTrestnéhozákonav§149ods.2Tr.zák.stanovenátrestnásadzbatrestuodňatia
slobody vo výmere 2 rokov až 5 rokov a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák., za ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona v ustanovení § 157 ods. 2 Tr. zák. stanovená

trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok až 5 rokov. Obžalovaný inému z nedbanlivosti
spôsobilsmrťačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania-porušenímdôležitejpovinnostiuloženejmu
podľa zákona a inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného

prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.

Okresný súd správne prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa
obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,

že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti. Súčasne správne okresný súd
nevzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Odvolací súd v predmetnej trestnej
veci žiadne iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti nezistil.

V súvislosti s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. odvolací súd poukazuje

na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní okresného súdu urobil vyhlásenie o vine, ktoré
je potrebné zohľadniť aj pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému v uvedenej trestnej veci.
Odvolací súd vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že vyhlásenie o vine obžalovaného
a jeho prijatie súdom je potrebné považovať i za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.(viď. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/70/2015, sp.zn.23To/22/2016 ako i uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016 a taktiež stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017, sp.zn.Tpj/55/2016,

uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 5/2017 pod č. 44).

Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného
prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa

nevykoná, tak obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného
konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V
rámci súdneho konania podľa § 257 ods. 5 Tr. por. po priznaní obžalovaným sa postupuje primerane
podľa § 333 ods. 3 Tr. por., to je že pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného
podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu
za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa

podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák.

Okresnýsúdtaktiežsprávnepriurčovanídruhuavýmerytrestuzistil,žeobžalovanýdoteraznebolsúdne
trestaný a z miesta bydliska bol hodnotený pozitívne. Z evidencie priestupkov rovnako správne zistil, že
obžalovaný bol v minulosti 6-krát priestupkovo riešený ako účastník cestnej premávky pre priestupky

v doprave, prevažne pre prekročenie rýchlosti a ohrozovanie iných účastníkov cestnej premávky. Za
obdobie od roku 2016 do roku 2018 mu boli uložené pokuty v celkovej výške 480,-Eur.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí dňa 20.05.2020 doplnil dokazovanie v súvislosti s hodnotením
osoby obžalovaného v zmysle § 269 Tr. por. s poukazom na § 295 ods. 2 Tr. por. oboznámením

podstatný obsah listinných dôkazov predložených obhajcom obžalovaného v rámci konania súdu o
odvolaní obžalovaného, a to Posudkom športovca Oblastného stolnotenisového Zväzu V. (založený
na č.l.380 spisu), Pracovným posudkom dobrovoľníka Zariadenia pre seniorov a B. C., n.o. F. zo dňa
16.10.2019 (založený na č.l.381 spisu), Vyjadrením Evanjelického cirkevného zboru augsburského
vierovyznania na Slovensku so sídlom v F. (č.l.382 spisu), Prehlásením o spoločnej záruke za

obžalovaného (založené na č.l.383 spisu), Čestným prehlásením R. R.- priateľky obžalovaného (č.l.384
spisu),RozhodnutiamiStrednejodbornejškolytechnickejJ.zodňa21.10.2019(založenejnač.l.385-386
spisu), Podaním obžalovaného zo dňa 04.09.2019 adresované poškodenej A.. E. G. (č.l.387 spisu),
šekovou poukážkou o úhrade škody adresovaný poškodenej A.. E. G. (založený na č.l.388 spisu), listom
o mediačnom konaní H.. K. (založený na č.l.389 spisu) a podaním obžalovaného na č.l.390 spisu.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti a doplnení dokazovania v rozsahu navrhnutom
obhajobou dospel k záveru, že nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému
vo výmere 2 rokov na samej dolnej zákonnej hranici trestnej sadzby, zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje

všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov i zistené
pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu protiprávneho konania na úseku cestnej dopravy a
možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený
trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd vo vzťahu k spôsobu spáchania predmetných trestných činov

a ich následkov zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi skutočnou nedbanlivosťou a hazardným vedením
motorového vozidla v cestnej doprave. V predmetnom prípade obžalovaný v inkriminovanom čase viedol
osobné motorové vozidlo vo večernom (nočnom) čase, pričom išlo z jeho strany o arogantné a riskantné
jazdenie (v cestnom úseku, kde je maximálna dovolená rýchlosť jazdy 90 km/hod sa pohyboval osobným
motorovým vozidlom rýchlosťou viac ako 170 km/hod- ide o cestu prvej triedy). Z pohľadu jeho hazardnej

jazdy je potrebné prihliadnuť aj na následky jeho konania, kedy poškodená A.. E. G. prišla o svojho
manžela a ich spoločné deti prišli o svojho otca. Súčasne touto trestnou činnosťou bola spôsobená
ťažká ujma na zdraví poškodenému J. S.. Odvolací súd rovnako ako okresný súd napriek reláciam
(hodnoteniu) osoby obžalovaného, ktoré vyznievajú v jeho prospech poukazuje v predmetnej trestnej
veci na obzvlášť závažný následok spôsobený nezodpovednosťou obžalovaného, jeho ľahkovážnosťou

a na veľmi nebezpečný spôsob jazdy obžalovaného. Okresný súd súčasne správne uložil obžalovanému
v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
každého druhu vo výmere 6 rokov.Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani
na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide
o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami,

alesúdmôžepristúpiťkmimoriadnemuzníženiutrestulenzaexistencietakýchokolnostíalebopomerov,
ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech
páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie
účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s
prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na

túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým
spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

Odvolací súd v danom prípade nezistil dôvody na mimoriadne zníženie trestu obžalovanému s použitím

§ 39 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného uvedeného v jeho odvolaní,
podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným súdom neprimerane prísny, pričom takto uložený trest
obžalovanému je vymeraný i v súlade s požiadavkou primeranosti a požiadavkou humánnosti.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení

obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu

je dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone,
pričom námietky, ktoré uvádza obžalovaný vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, nie sú
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody a spôsobu

jeho výkonu v prospech obžalovaného, preto odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné,
neakceptoval ho a odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.