Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15C/214/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105222247
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6105222247.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa J. O., X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., R. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Karínou Uhrínovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4, proti odporcovi 1/ rade V. R.,
X.. XX. XX. XXXX, L. G. XX, S. B., S. Y. X/ K. H. Š., X.. XX. XX. XXXX, L. G. XX, S. B., S. Y. F. B. V.
R., X.. XX. XX. XXXX, L. G. XX, S. B. S. Y. X/ K. H. J., X.. XX. XX. XXXX, L. G. XX, S. B., S. Y. X/ K.
F. F., X.. XX. XX. XXXX, L. Ž. X. P., E. XXX/XX, S. Y. X/ K. H. K. L., X.. XX. XX. XXXX, L. R., Ž. XXXX/
X, B. H. F. Ž., X.. XX. XX. XXXX, L. R., Ž. XXXX/X, S. Y. X/ K. R. Ž., X.. XX. XX. XXXX, L. R., Ž. XXXX/
X, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners, s. r. o., Bratislava, Nám. SNP

14, o zaplatenie 28 572,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd rozhodne o náhrade trov konania do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ pôvodne podaným návrhom zo dňa 19. 12. 2005 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal odporcu právneho predchodcu odporcov 1/ až 6/ JUDr. Jána Slančíka, súdneho exekútora,
Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná ul. č. 61, na zaplatenie sumy 860 765,-- Sk s príslušenstvom.

Po vstupe právnych nástupcov odporcu do konania po jeho úmrtí súd pripustil zmenu žalobného návrhu
svojim rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2012 pod č.k. 15C/214/2006-357, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
02. 11. 2012 tak, že navrhovateľ žiadal, aby odporcovia 1/ až 6/ každý zvlášť mu zaplatili sumu 4 762,02
Eur spolu s 12,5 % ročným úrokom z omeškania od 21. 12. 2003 až do zaplatenia.

V priebehu konania potom, čo odporca dňa 30. 11. 2007 zomrel, boli jeho právni nástupcovia odporcovia
označení v 1/ až 6/ rade tak, ako to vyplýva z dedičského rozhodnutia, ktoré bolo vydané Okresným

súdom Zvolen pod sp. zn. 9D/37/2007, Dnot 177/2009. V priebehu konania zomrela jej právna
nástupkyňa odporcu C. R., E. H., G.C. XX. XX. XXXX. Po nej právnymi nástupcami boli pôvodne
označení odporcovia X/ C. J., X.. XX. XX.XXXX, L. G. XX, S. Y. X/ K. E. Ž., X.. XX. XX. XXXX, L. R.,
Ž. XXXX/X C. S. Y. X/ K. V. R., X.. XX. XX. XXXX, L. G. XX, S. B.. Na základe návrhu navrhovateľa v
tom zmysle, že dedičmi po pôvodnom odporcovi t. j. E.. E. R. nie sú odporcovia v 7/, 8/ a 9/ rade, zobral
svoj návrh voči nim v celom rozsahu späť, pričom súd konanie voči odporcom v 7/, 8/ a 9/ rade zastavil
svojim rozhodnutím zo dňa 23. 08. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2013.

Súd preto ďalej konal len s označenými odporcami v 1/ až 6/ rade.

Odporcovia v 1/ až 6/ rade návrh navrhovateľa žiadali zamietnuť ako nedôvodný.Navrhovateľ pôvodne podaným návrhom zo dňa 20. 12. 2005 neskôr zmeneným žiadal od odporcov 1/
až 6/ náhradu škody v celkovej výške 28 572,16 Eur v rovnakom podiele od každého odporcov 1/ až 6/

zvlášť na tom skutkovom základe, že na základe Notárskej zápisnice N 225/2003 zo dňa 02. 05. 2003,
ktorá predstavovala exekučný titul, sa J. P., X.. XX. XX. XXXX, zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku vo
výške 600 000,-- Sk s mesačným úrokom vo výške 7 % v lehote do 31. 12. 2003. Takouto notárskou
zápisnicou zároveň uznal voči navrhovateľovi svoj záväzok. Ručiteľom z takéhoto záväzkového vzťahu
na strane dlžníka bola obchodná spoločnosť Pepino BB, s.r.o. so sídlom Jaseňová 1, Banská Bystrica,

IČO: 36 058 149, zastúpená konateľmi J. P. C. G. P. s tým, že v prípade ak dlžník v dohodnutej dobe
nezaplatí dlh s príslušenstvom ručiteľ súhlasí s exekúciou podľa § 274 písm.e) OSP a § 41 ods.2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, na celý majetok obchodnej
spoločnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že keďže dlžník nesplnil svoj záväzok a dohodnuté mesačné
úroky navrhovateľovi neuhradil, bolo z jeho strany podaný návrh na vykonanie exekúcie, ktorá bola
vedená u súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka pod č. EX 235/03 a pod č. EX 17/04, ktoré boli

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1718/2003 zo dňa 25. 06. 2004 spojené
na spoločné konanie. Ručiteľ tejto pôžičky teda obchodná spoločnosť Pepino BB, s.r.o. bola vlastníkom
a prevádzkovateľom baru, zábavného podniku a diskotéky, vrátane hnuteľných vecí nachádzajúcich
sa v Banskej Bystrici na Námestí Ľudovíta Štúra v budove bývalého Tesca. Vzhľadom na nesplnenie
záväzku dlžníka navrhovateľ sa rozhodol realizovať svoje záložné právo na ručiteľovi formou odpredaja

hnuteľných vecí prevádzky baru.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že právny predchodca odporcov 1/ až 6/ ako súdny exekútor vykonával
exekúciu pod sp. zn. EX/204/01 vo veci oprávneného Ľ. Ď. J. J. J. P. ako fyzickej osobe a to nesprávnym
úradným postupom tým spôsobom, že navrhovateľovi spôsobil škodu, keď napriek tomu, že bol

upozornený na to, že nemôže vykonávať exekúciu na majetok spoločnosti Pepino BB, s.r.o., proti ktorej
neviedol žiadnu exekúciu a práve z majetku tejto obchodnej spoločnosti uspokojil skoršiu pohľadávku v
prospech iného oprávneného voči J. P. ako fyzickej osobe. Následkom takejto neoprávnenej exekúcie
zo strany právneho predchodcu odporcov sa nezrealizoval odpredaj prevádzky a teda nedošlo k
čiastočnémuuspokojeniunavrhovateľaakoveriteľa.Uviedol,ževzhľadomnatakétoprotiprávnekonanie

právnehopredchodcuodporcovpodaldňa13.02.2004návrhnazačatietrestnéhostíhania.Totokonanie
sa viedlo na Okresnom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici, Úrad justičnej a kriminálnej polície, pod č.
ČVS: ORP-231/OEK-BB-2004. Výkonom exekúcie na majetok povinného teda J. P. súdny exekútor
JUDr. Mário Mičák vymohol pre navrhovateľa sumu 84 235,-- Sk, ktorá mu bola aj vyplatená dňa 28. 05.
2004. Navrhovateľ sa domáhal škody, ktorá sa rovnala rozdielu medzi sumou, ktorú vymohol mu súdny

exekútor vo výške 84 235,-- Sk a sumou vo výške 945 000,-- Sk, t.j. sumou, ktorú navrhovateľovi listom
zo dňa 25. 11. 2003 H.. Y. L., V. L. X., E.. Š. X, dal navrhovateľovi ako záväznú ponuku na odkúpenie
prevádzky baru spolu s príslušenstvom za kúpnu cenu práve 945 000,-- Sk. Rozdiel týchto súm potom
predstavuje vzniknutú škodu v rozsahu 860 765,-- Sk, ktorá navrhovateľovi vznikla.

Navrhovateľ uviedol, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť právneho predchodcu
odporcov ako súdneho exekútora za škodu podľa § 33 Exekučného poriadku bez ohľadu na jeho
zavinenie. Súdny exekútor, ktorý vykonával exekúciu voči povinnému J. P. ako fyzickej osobe, napriek
tomu právny predchodca odporcu vykonal fyzickú exekúciu hnuteľných vecí obchodnej spoločnosti
PepinoBB,s.r.o.,tedaodporcanepostupovalsprávneazdôvoduneoprávnenéhozexekvovaniamajetku

obchodnej spoločnosti Pepino BB, s.r.o. ako právnickej osoby, hoci povinným subjektom z exekúcie,
ktorú mal vykonať bol J. P. ako fyzická osoba. Z dôsledku činnosti právneho predchodcu odporcov si
teda navrhovateľ voči odporcom 1/ až 6/ uplatnil nárok na náhradu škody v rozsahu žalovanej sumy
spolu s príslušenstvom.

Na základe takýchto tvrdení navrhovateľa súd vo veci vykonal dokazovanie kópiou spisu súdneho
exekútora JUDr. Jána Slančíka pod č. EX/204/01. Z uvedeného exekučného spisu vyplýva, že Okresný
súd Banská Bystrica dňa 18. 07. 2001 poveril vykonaním exekúcie tohto súdneho exekútora vo veci
oprávneného Ľ. Ď., L. L. L., Y. X, J. J. J. P., L. L. L., Ď. N. Č.. XX. Predmetná exekúcia bola vedená
na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 120 000,-- Sk s príslušenstvom a trov predchádzajúceho

konania vo výške 6 000,-- Sk a trov exekúcie. Táto exekúcia bola vedená na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 3Er/894/01. Exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu
Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/5/2001 zo dňa 06. 06. 2001. Súpis hnuteľných vecí v rámci exekúcie
bol vykonaný v objekte obchodnej spoločnosti Pepino BB, s.r.o. Banská Bystrica dňa 13. 11. 2003.Protokol, ktorý povinný J. P. dobrovoľne podpísal uviedol, že boli odobraté následné hnuteľné veci. Zo
spisu súdneho exekútora však vyplýva, že k tejto skutočnosti došlo dňa 20. 12. 2003.

Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1718/2003 súd zistil, že dňa 13. 11. 2003
poveril vykonaní exekúcie vo veci oprávneného navrhovateľa proti povinným v 1/ rade J. P., bytom L. L.,
R. N.. Č.. X, V.. Č.. L.Á. L., Ď. XX, a povinnému v 2/ rade Pepino BB, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica,
Jaseňová č. 1 súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka. Predmetom exekúcie bolo vymoženie uloženej
povinnosti vo výške 189 000,-- Sk a trov exekúcie, pričom táto exekúcia sa viedla u súdneho exekútora

pod č. EX/235/03. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo
dňa 02. 05. 2003, spísaná na Notárskom úrade notárky JUDr. Viery Kalinovej v Banskej Bystrici dňa
02. 05. 2003. Na základe ďalšej žiadosti oprávneného Okresný súd Banská Bystrica dňa 05. 02. 2004
poveril vykonaním exekúcie vo veci oprávneného t. j. navrhovateľa proti povinným v 1/ rade J. P. a v
2/ rade Pepino BB, s.r.o. súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, pričom predmetom tejto exekúcie
bolo vymoženie uloženej povinnosti vo výške 600 000,-- Sk so 7 % mesačným úrokom zo sumy 600

000,-- Sk od 01. 10. 2003 do zaplatenia, trov exekúcie a táto bola vedená u súdneho exekútora pod
č. EX/17/04. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX zo dňa 02.
05. 2003, ktorá bola spísaná na Notárskom úrade notárky JUDr. Viery Kalinovej v Banskej Bystrici dňa
02. 05. 2003. Na základe tejto notárskej zápisnice Pavol Hanzel ako povinný uznal svoj záväzok čo do
dôvodu a výšky voči navrhovateľovi ako oprávnenej osobe a zaviazal sa poskytnutú pôžičku vo výške

600 000,-- Sk s mesačným úrokom vo výške 7 % zaplatiť v lehote do 31. 12. 2003. Z notárskej zápisnice
ďalej vyplýva dohoda na splácanie dlžnej sumy tak, že mesačný úrok vo výške 7 % z dlžnej sumy
je splatný mesačne vždy k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca a istina 600 000,-- Sk je splatná
jednorázovo, najneskôr dňa 31. 12. 2003. Z tejto notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že ručiteľom dlžníka
bola obchodná spoločnosť Pepino BB, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Jaseňová č. 1, IČO: 36 058 149,

v zastúpení konateľmi J. P. C. G. P.. Z obsahu ďalej vyplýva, že v prípade, že by dlžník v dohodnutej
lehote nezaplatil dlh spolu s príslušenstvom, títo súhlasia s exekúciou v zmysle § 274 písm.e) OSP a § 41
ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. Dlžník J. P. svoj záväzok z takejto dohody nesplnil, dohodnuté mesačné
úroky neuhradil, navrhovateľ teda podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá bola teda vedená u JUDr.
Mária Mičáka pod č. EX/17/04 a EX/235/03, pričom Okresný súd Banská Bystrica svojim uznesením

pod sp. zn. 2Er/1718/03 zo dňa 25. 06. 2004 spojil tieto dve exekučné veci na spoločné konanie.

Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica pod sp.zn. 2T/33/07 súd zistil, že v rámci tohto konania bol
vydaný trestný rozkaz pod č.k. 2T/33/07-583 zo dňa 10. 07. 2007, na základe ktorého bol obvinený
JUDr. Ján Slančík, súdny exekútor, uznaný za vinného pre trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 158 ods.1 písm.a) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 na skutkovom základe,
že ako súdny exekútor Exekútorského úradu so sídlom v Banskej Bystrici dňa 20. 12. 2003 vykonal
na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
EX/204/01-T neoprávnenú exekúciu vecí a zariadenia nachádzajúcich sa v Rooswell bare v Banskej
Bystrici na Námestí Ľudovíta Štúra č. 2. Napriek tomu, že exekvovaný majetok bol majetkom spoločnosti

PepinoBB,s.r.o.anieJ.P.akofyzickáosoba.Vdanomprípadetedasúdnyexekútorprivýkoneexekúcie
porušil ustanovenie § 37 ods.3 zákona č. 233/1995 Z. z. a spôsobil obchodnej spoločnosti Pepino BB,
s.r.o. škodu vo výške 238 016,40 Sk. Za tento skutok bol obvinený odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň bol
uložený aj trest zákazu výkonu funkcie súdneho exekútora na dobu 24 mesiacov. Zároveň podľa § 228

ods.1 Trestného poriadku súd uložil povinnosť nahradiť škodu obchodnej spoločnosti Pepino BB, s.r.o.
vo výške 238 016,40 Sk.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že písomnou výzvou na odkúpenie prevádzky baru zo dňa 03. 11. 2003,
ktorú adresoval H.. Y. L.S., L. X., E.. Š. X ho vyzýva, aby záväzne potvrdil svoj skutočný záujem o

kúpu prevádzky baru, zábavného podniku, diskotéky vo vlastníctve firmy Pepino BB, s.r.o., IČO: 36 058
149, so sídlom Banská Bystrica, Jaseňová ulica č. 1, ktorá sa nachádza v prenajatom objekte budove
bývalého Tesca na Námestí Ľudovíta Štúra v Banskej Bystrici.

Z uvedeného listu vyplýva, že navrhovateľ pri jednaní s ostatnými záujemcami o kúpu tejto prevádzky

dosiahol najvyššiu ponuku vo výške 900 000,-- Sk, ktorú K. J. P. považuje ako najnižšiu sumu za
odstúpenie prevádzky novému prevádzkovateľovi súčasne s odpredajom všetkého hnuteľného majetku
dotknutej prevádzky. V prípade, že má záujem o kúpu dotknutej prevádzky, žiada ho, aby formou
záväzného prísľubu ponúkol cenu vyššiu ako je suma 900 000,-- Sk.Z listu Y. L. zo dňa 25. 11. 2003, ktorú navrhovateľ považoval za akceptáciu jeho návrhu vyplýva, že
navrhovateľovi dáva „záväznú ponuku na odkúpenie prevádzky baru, zábavného podniku, diskotéky

v budove bývalého Tesca na Námestí Ľudovíta Štúra v Banskej Bystrici vo vlastníctve obchodnej
spoločnosti Pepino BB, s.r.o“. Zároveň predkladá ponuku vo výške 945 000,-- Sk za odstúpenie
prevádzky zariadenia a odpredaj hnuteľného majetku vo výbave tak ako sa nachádza v prevádzke.

V konaní bol vypočutý ako svedok H.. Y. L., ktorý uviedol, že s navrhovateľom sa pozná už dlhú dobu

a listom zo dňa 25. 11. 2003, ktorý mu adresoval, záväzne prijal ponuku na odkúpenie prevádzky baru,
zábavného podniku, diskotéky v budove bývalého Tesca vo vlastníctve obchodnej spoločnosti Pepino
BB, s.r.o. Ďalej uviedol, že pokiaľ by došlo k skutočnému realizovaniu tejto kúpy a predaja, mal k
dispozícii finančné prostriedky v hotovosti. Z výpovede svedka vyplynulo, že tento bol od navrhovateľa
informovaný o tom, že exekútorom bol zabavený majetok firmy Pepino BB, s.r.o. Banská Bystrica s tým,
že išlo o neoprávnenú exekúciu.

Vo veci bol vypočutý ako svedok J. P., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľ mu poskytol
pôžičku vo výške 600 000,-- Sk tak, ako to vyplýva z notárskej zápisnice zo dňa 02. 05. 2009. Za
túto pôžičku sa zaručil celým majetkom spoločnosti Pepino BB, s.r.o. Uviedol, že s navrhovateľom
mali jednoznačne vymedzené pravidlá a v rámci osobných dojednaní vo veci vyplynulo, že v prípade

odstúpenia prevádzky baru bude oprávnený J. O. oprávnený túto speňažiť a bude hľadať kupcu,
nástupcu v tejto prevádzke za odplatu. Týmto chcel zabezpečiť splnenie záväzku voči navrhovateľovi,
ktorý je obsiahnutý v exekučnom titule vo forme notárskej zápisnice. Uviedol, že vystupoval v rámci
exekúcie, ktorú viedol súdny exekútor JUDr. Ján Slančík ako povinný voči oprávnenej osobe, ktorou bol
Ľ. Ď., kde predmetom exekúcie bol suma 120 000,-- Sk s príslušenstvom. Napriek tejto skutočnosti boli

zamestnancami Exekútorského úradu JUDr. Jána Slančíka spísané hnuteľné veci, ktoré mu nepatrili ako
fyzickej osobe, ale sa jednalo o veci patriace obchodnej spoločnosti Pepino BB, s.r.o. Banská Bystrica.
Takýto súpis bol vykonaný napriek tomu, že zamestnanci Exekútorského úradu JUDr. Jána Slančíka boli
o tejto skutočnosti informovaní.

Navrhovateľ ďalej v priebehu konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že vzhľadom
na úmrtie pôvodne označeného odporcu, kedy do konania vstúpili jeho právni nástupcovia ako dediči,
žiada súd, aby zaviazal týchto označených odporcov ako zodpovedných dedičov na náhradu škody
ich právneho predchodcu, kedy títo zodpovedajú ako dedičia za dlhy svojho poručiteľa do výšky
nadobudnutého dedičského podielu. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie odporcov 1/ až 6/ sa

navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril v tom zmysle, že pokiaľ sa uvažovalo
o tom, že tu existuje zodpovednosť štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol, že tento zákon
nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2004, pričom škoda, od ktorej si navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok sa
stala dňa 20. 12. 2013. Potom rozhodným predpisom bol zákon č. 58/1969 Zb., pričom tento takúto
zodpovednosť neupravoval. Z tohto dôvodu uviedol, že je potrebné postupovať výlučne z ustanovení

exekučného poriadku, konkrétne z ustanovení § 33 ods.1 a 2. Uviedol, že pokiaľ na náhradu škody
nie je možné uplatniť právny predpis a to zákon č. 58/1969 Zb. a nemožno ho posúdiť podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ponecháva sa takáto zodpovednosť na súdnom exekútorovi, keďže súdny exekútor
ručí celým svojím majetkom za prípadnú škodu. Z tohto dôvodu navrhovateľ trval na tom, že pasívne
legitimovaní označení odporcovia sú práve tak, ako sú v tomto konaní označení.

Odporcovia v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný, pričom namietali
svoju pasívnu legitimáciu v tom zmysle, že by mali vystupovať na strane odporcov 1/ až 6/ tak ako
sú označení v návrhu. Uviedli, že konanie bolo vedené proti právnickej osobe JUDr. Jána Slančíka,
súdnehoexekútora,pričomonisamisúprávninástupcoviadedičipofyzickejosobeJUDr.JánaSlančíka.

Vzhľadom k týmto okolnostiam nie je možné žalobu viesť proti ním a túto žiadali zamietnuť ako
nedôvodnú.

Zástupkyňa odporcov 1/ a 2/ ďalej vo svojom písomnom vyjadrení navyše zdôraznila, že nie je
možné súhlasiť s tým, že postavenie súdneho exekútora je možné prirovnať k postaveniu živnostníka,

ktorý zodpovedá za svoje dlhy celým svojím majetkom. Uviedla, že JUDr. Ján Slančík ako súdny
exekútor vykonával nútený výkon rozhodnutia, kedy plnil úlohy štátnej moci a teda nie je možné
poukazovať a niesť zodpovednosť z takéhoto titulu občianskoprávnej povahy, nakoľko sa tu jedná o
vzťah verejnoprávny. Z tohto dôvodu opätovne zdôrazňovala, že odporcovia 1/ až 6/ nemajú v danomspore pasívnu legitimáciu a nezodpovedajú za činnosť JUDr. Jána Slančíka ako súdneho exekútora,
nezodpovedajú za výkon jeho exekučnej činnosti a prípadné škody, ktoré boli spôsobené exekútorom
pri výkone verejnej moci tak, ako ju vykonával JUDr. Ján Slančík ako súdny exekútor.

Zástupkyňa odporcu v 5/ rade sa pojednávaní nezúčastnila, svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnila a súhlasila s tým, aby sa konalo aj bez jej prítomnosti.

Z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu v 6/ rade vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom voči právnemu

predchodcovi odporcovi 1/ až 6/ domáhal zaplatenia sumy vo výške 28 572,16 Eur s príslušenstvom,
ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 21. 12. 2003 až do zaplatenia a náhrady
trov konania. V súlade s poslednou úpravou žalobného návrhu zo dňa 16. 08. 2012 sa navrhovateľ
domáhal, aby súd odporcov 1/ až 6/ zaviazal každého zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 762,02 Eur spolu
s príslušenstvom. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že tento sa voči odporcom 1/ až 6/ domáha svojho
nároku na základe náhrady škody. Odporca v 6/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej

uviedol, že pôvodne označený odporca zomrel dňa 30. 11. 2007 a v konaní o dedičstve po tomto
poručiteľovi súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, pričom určil čistú hodnotu dedičstva
vo výške 37 188,71 Eur a teda dedičia zdedili ideálnu 1/6-inu z čistej hodnoty dedičstva zníženú o
sumu,ktorápredstavovalaodmenusúdnejkomisárky.Znávrhuďalejvyplýva,ženavrhovateľsadomáha
náhrady škody z toho dôvodu, že vo veci exekúcie pod sp. zn. EX/204/01 - T vo veci oprávneného Ľ.

Ď. proti povinnému J. P. ako fyzickej osobe a nesprávnym úradným postupom spôsobil navrhovateľovi
škodu, keď z majetku Pepino BB, s.r.o. ako právnickej osoby uspokojil skoršiu pohľadávku v prospech
iného oprávneného voči J. P. ako fyzickej osobe.

Odporca v 6/ rade k týmto skutočnostiam uviedol, že pôvodný odporca podnikajúci pod obchodným

menom JUDr. Ján Slančík, súdny exekútor vykonával exekúciu z titulu svojho postavenia ako súdneho
exekútora. Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úkony štátneho orgánu, ktoré mu boli zverené
v rozsahu ustanovené zákonom - exekučným poriadkom a subsidiárne aj občianskym súdnym
poriadkom a teda ide o výkon štátnej moci. Preto vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúcim medzi
povinným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú

činnosť ide o verejnoprávny vzťah, pretože súdny exekútor zabezpečuje funkcie štátu, pretože voči
účastníkom exekučného konania vystupuje ako nositeľ verejnej rozhodovacej moci. Pokiaľ exekútor pri
výkone exekučnej činnosti spôsobil škodu niektorému z účastníkov exekučného konania, je potrebné
postupovať podľa predpisov podľa zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci.
Poručiteľakoexekútornenadobudoldosvojhoosobnéhovlastníctvapeňažnéprostriedky,ktorévymohol

v rámci vykonania exekúcie v prospech oprávnených proti dlžníkom a preto sa v rámci prejednania
dedičstva po poručiteľovi nebude prihliadať na peňažné prostriedky a záväzky, s ktorým poručiteľ
pracoval v rámci vykonania exekúcie, pretože netvoria individuálny majetok poručiteľa, ktorý jediný
môže byť predmetom dedičského konania. Odporca v 6/ rade ďalej uviedol, že nárok navrhovateľa,
ktorý je uplatnený ako náhrada škody je nedôvodný, pretože pôvodný odporca realizoval v rámci

výkonu svojho povolania nútený výkon rozhodnutia, pričom vykonával úlohy orgánov verejnej moci resp.
štátnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom. Vzhľadom na uvedené nemôže pôvodný
odporca zodpovedať za škodu v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka, pretože sa nejedná o
občianskoprávny, ale o verejnoprávny vzťah a teda za škodu v zmysle ustanovení osobitného predpisu
zodpovedá štát. Zároveň uviedol, že výkon funkcie súdneho exekútora zaniká okrem iného jeho smrťou,

pričom následne Slovenská komora exekútorov určí súdnemu exekútorovi náhradníka, ktorý vo svojom
mene a na základe pôvodného súdneho poverenia pokračuje vo výkone exekučnej činnosti až do
právoplatného skončenia príslušného exekučného konania. Z toho vyplýva, že nadobudnutie dedičstva
po poručiteľovi odporcom v 6/ rade ešte nezakladá dôvod na to, aby zodpovedal za poručiteľove dlhy
spojené s výkonom jeho exekútorskej činnosti. Zároveň poukázal na identický skutkový a právny stav

v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9C/78/2007 a v rámci odvolacieho
konania vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 16Co/587/2013, pričom predmetom
tohto konania bola tak isto pohľadávka v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a účastníkmi konania
na stranu odporcu, boli práve odporcovia 1/ až 6/ tak ako v tomto konaní.

Uviedol ďalej, že aj z uznesenia Okresného súdu Zvolen v rámci prejednania dedičstva vyplýva, že
dedičianadobudlimajetokpoporučiteľoviakofyzickejosobe(tedapostaromotcovi)aniepoporučiteľovi
ako verejnom činiteľovi (teda súdnemu exekútorovi).Záverom odporca v 6/ rade teda uviedol, že v súlade s platným právom a princípom právnej istoty
peňažné prostriedky a záväzky exekútorského úradu netvoria individuálny majetok poručiteľa teda
súdneho exekútora, nemôžu byť predmetom dedenia a teda odporca v 6/ rade nie je v spore

pasívne legitimovaný, pričom takáto legitimácia je elementárnym procesným predpokladom na priznanie
uplatneného nároku navrhovateľa. Zároveň odporca v 6/ rade poukázal na to, že v konaní nijakým
spôsobom navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť ním uplatneného nároku, nepreukázal existenciu
žiadneho právoplatného rozhodnutia v trestnej či civilnej rovine, ktorý by preukazoval tvrdenie o vzniku
škody v príčinnej súvislosti s výkonom exekučnej činnosti pôvodným odporcom. Zároveň podotkol, že

trestné stíhanie pôvodného odporcu ako právneho predchodcu odporcu v 6/ rade bolo zastavené a
v zmysle ústavného princípu prezumpcie neviny platí, že na osobu sa hľadí ako na nevinnú až do
momentu, kým jej vina nie je preukázaná. Z tohto dôvodu žiadal súd návrh navrhovateľa voči nemu
zamietnuť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z., exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na

vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť").

Podľa § 33 ods.1 a 2 citovaného zákona, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo
jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého

úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona
celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo
pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Podľa § 470 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Podľa § 107 ods.1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže

v ňom pokračovať.

Podstatou súdnej ochrany v rámci občianskeho súdneho konania je zabezpečiť právo na spravodlivý
súdny proces. Takéto právo sa realizuje v rámci občianskeho súdneho procesu, ktorý je pojmovo
vnútorne rozdelený do dvoch základných foriem a to na rozhodovanie v sporoch o právo medzi dvomi

stranami, ktoré možno označiť za konanie sporové a druhá forma je určená na riešenie iných vecí ako
sú spory medzi stranami, to znamená na úpravu právnych vzťahov, na ktoré sa kladie zvlášť dôležitý
záujem. Toto konanie možno označiť ako konanie nesporové.

Konanie sporové je ovládané zásadou prejednacou, takže iniciatíva na zhromažďovanie skutkového

základu leží zásadne na účastníkoch, pričom konanie nesporové je ovládané zásadou vyšetrovacou.

Súdvkonanízisťujeskutkovýstavveci,pričomideoto,abypoznatkysúduoskutočnostiachbolivsúlade
sa to čo možno v najvernejšom s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej
reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd sa však môže k nej len priblížiť. Súd získava

poznatky určeným postupom v zmysle občianskeho súdneho poriadku, teda procesným dokazovaním.
Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese
sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O nich sa súd dozvedá z prednesov
účastníkov a z vykonaného dokazovania.Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods.1 OSP tomu, kto
podáva návrh na začatie konania, v § 101 ods.1 sa ukladá účastníkom úplne tvrdiť potrebné skutočnosti.

Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní ovládanom zásadou prejednacou,
teda v konaní spornom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Ak
sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak, napríklad z výsledku dokazovania, nebude môcť
potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia

návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil
tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanom zásadou prejednacou
nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou
zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako bremeno tvrdenia. Tento je možné vymedziť
ako procesný dôsledok, ktorý postihuje účastníka za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na
odôvodnenie návrhu účastníka urobeného v sporovom konaní.

Ten kto má povinnosť tvrdenia má aj povinnosť uniesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto
tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude
potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení
s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú

účastníci konania. Súd je povinný vykonávať iba navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné.
Súd vychádza z výsledkov dokazovania, ktoré je navrhnuté účastníkmi konania.

Vtejtosúvislostipopoučenípodľa§120ods.4OSPomožnostipredkladaťnávrhynavykonanieďalšieho
dokazovania mal súd z výpovedí účastníkov preukázané, že navrhovateľ a tak isto zástupkyňa odporcov

v 1/ a 2/ rade navrhli vykonať dôkaz výsluchom J. P. s tým, aby tento bol zaviazaný predložiť účtovnú
dokumentáciu obchodnej spoločnosti Pepino BB, s.r.o., z ktorej by bolo zrejmé, ktoré hnuteľné veci boli
predané v rámci exekúcie a patrili tejto obchodnej spoločnosti, resp. patrili fyzickej osobe Pavla Hanzela.

Súd takéto dokazovanie vo veci nevykonal, pretože vo veci existovali iné právne dôvody, pre ktoré súd

mohol v konaní rozhodnúť aj bez vykonania takéhoto dokazovania.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že obchodná spoločnosť Pepino BB, s.r.o. prevádzkovala priestory, v ktorých právny predchodca
odporcov vykonal exekúciu v rámci exekučného konania pod č. EX/204/01 - T vo veci oprávneného Ľ.

Ď. proti povinnému J. P. ako fyzickej osobe.

Súd mal ďalej za preukázané, že medzi navrhovateľom a J. P. existoval vzájomný záväzkový vzťah,
na základe ktorého navrhovateľ poskytol J. P. pôžičku vo výške 600 000,-- Sk s mesačným úrokom vo
výške 7 % s lehotou splatnosti do 31. 12. 2003. Ručiteľom takéhoto záväzkového vzťahu dlžníka bola

obchodná spoločnosť Pepino BB, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica.

Súd mal taktiež za preukázané, že vzhľadom k tomu, že dlžník navrhovateľa si nesplnil svoj záväzok a
dohodnuté mesačné úroky navrhovateľovi neuhradil a neuhradil ani istinu, boli zo strany navrhovateľa
podané návrhy na vykonanie exekúcie, ktoré sa viedli u súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka pod

č. EX/235/03 a EX/17/04, boli na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn.
2Er/1718/03 zo dňa 25. 06. 2004 spojené na spoločné konanie.

Súd mal ďalej za preukázané, že v rámci tejto exekúcie bolo vymožené od povinného súdnym
exekútorom JUDr. Máriom Mičákom suma 84 235,-- Sk, ktorá bola navrhovateľovi dňa 28. 05. 2004 aj

vyplatená.

Navrhovateľ sa potom domáhal náhrady škody od jednotlivých odporcov v rozsahu 28 572,16 Eur s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že navrhovateľ obdržal od tretej osoby záväznú ponuku zo
dňa 25. 11. 2003 na sumu 945 000,-- Sk na „odkúpenie prevádzky baru, zábavného podniku, diskotéky v

budove bývalého Tesca na Námestí Ľudovíta Štúra vo vlastníctve firmy Pepino BB, s.r.o.“ Výška náhrady
škody potom mala predstavovať rozdiel medzi takouto ponúkanou sumou vo výške 945 000,-- Sk a
sumou, ktorá bola vymožená v rámci exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka vo výške 84
235,-- Sk, teda škoda mala byť vyčíslená na sumu 860 765,-- Sk, t. j. 28 572,16 Eur.Vzhľadom k tomu, že odporcovia 1/ až 6/ v konaní zhodne uviedli a namietali nedostatok pasívnej
legitimácie v danom spore, súd sa zaoberal najmä dôvodnosťou takejto námietky v prejednávanom

spore. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných predpisov potom súd konštatuje
nasledovný záver.

Vecná legitimácia v rámci občianskeho súdneho procesu je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu
k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý

v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, pričom takéto postavenie môže byť dvojaké.
Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú
legitimáciuaúčastníkkonania,ktorýjenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku)mapasívnuvecnú
legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a ak sa preukáže, že navrhovateľovi patrí
uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe vyhovie. Žalobca má teda aktívnu

vecnú legitimáciu.

Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti.Aksatovkonanínepreukáže,súdžalobuzamietnesozáveromonedostatkupasívnejvecnej
legitimácie odporcu.

V žalovanej veci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporcovia 1/ až 6/ nie
sú nositeľmi vecnej pasívnej legitimácie a teda nie sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu k
navrhovateľovi. Takýto záver potom vedie k logickému záveru o tom, že návrh súd navrhovateľa musel
zamietnuť.

Pri uvedenom konštatovaní súd vychádzal z toho, že uplatnený nárok bol pôvodne uplatňovaný voči
JUDr. Jánovi Slančíkovi, súdnemu exekútorovi. Exekútor v zmysle § 2 Exekučného poriadku je štátom
určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych alebo iných rozhodnutí.
Súdny exekútorvykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle a pri výkone svojej činnosti je viazaný

len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými
na ich vykonanie a rozhodnutie súdu vydanými v rámci exekučného konania. Postavenie súdneho
exekútora definuje priamo exekučný poriadok, z ktorého vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby
štátnej moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v

zmysle článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú
činnosť treba hľadieť v zmysle uvedeného ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej alebo
štátnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to exekučným poriadkom a subsidiárne aj občianskym
súdnym poriadkom. Takýto podiel exekútora na súdnej moci v rozsahu núteného výkonu súdnych a
iných rozhodnutí je základným východiskom pre úpravu právneho postavenia exekútora, ktorý má svoj

základ v exekučnom poriadku (Nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 49/2003, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4Cdo/41/2009).

Z uvedeného je potom zrejmé, že právny predchodca odporcov 1/ až 6/ v rámci svojej zverenej
funkcie súdneho exekútora vykonával nútený výkon rozhodnutia, pričom túto činnosť vykonával ako

orgán verejnej resp. štátnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom. Pokiaľ výkon funkcie
súdneho exekútora v danom prípade zanikol smrťou, je následne Slovenskou komorou exekútorov
určený náhradník súdneho exekútora, ktorý vo svojom mene a na základe pôvodného súdneho
poverenia na vykonanie exekúcie pokračuje vo výkone tejto exekučnej činnosti a to až do právoplatného
skončenia príslušného exekučného konania.

Zo skutkového zdôvodnenia návrhu navrhovateľom nepochybne vyplýva, že právny predchodca
odporcov 1/ až 6/ plnil úlohy štátneho orgánu a to vo funkcii súdneho exekútora v rámci exekučnej
činnosti. Túto okolnosť a jej dôsledné rozlišovanie má práve význam pre posúdenie pasívnej legitimácie
odporcov 1/ až 6/. Uvedená skutočnosť vyplýva už z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici pod

č.k. 16Co/340/2012-174 zo dňa 07. 11. 2012, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že je
dôležité rozlišovať, či právny predchodca žalovaných v danej veci, pričom sa jedná o totožných odporcov
1/až6/ajvtomtokonaní,bolvpostavenísúdnehoexekútora,resp.bolvpostavenífyzickejosoby.Takáto
skutočnosť má vplyv na pasívnu legitimáciu odporcov 1/ až 6/. Pokiaľ by pôvodný odporca bol žalovanýako fyzická osoba, bol by tu daný dôvod na postup v zmysle § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka, v
opačnom prípade kedy odporca je žalovaný z dôvodu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorú
mal spôsobiť ako súdny exekútor platí, že za túto škodu zodpovedá štát a pasívna legitimácia odporcov

1/ až 6/ by nebola daná.

Podobný záver vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu vo Zvolene v dedičskej veci po JUDr.
Jánovi Slančíkovi zo dňa XX. XX. XXXX v rámci konania XD/XX/XXXX, G. XXX/XXXX, ktorý v rámci
konania sa oboznámil s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 06. 2010 pod

č. k. 13CoD/29/2010-298, ktoré bolo vydané v rámci odvolacieho konania, pričom v rámci tohto
dedičského konania bol považovaný za relevantný názov odvolacieho súdu v tom zmysle, že poručiteľ
ako súdny exekútor nenadobudol do svojho vlastníctva ani tie peňažné prostriedky, ktoré vymohol v
rámci vykonávania exekúcie v prospech oprávnených proti ich dlžníkom. Nič na tomto závere nemení
skutočnosť, že dlžník sa dostal do úpadku a majetok dlžníka sa stal konkurznou podstatou. Prejednanie
dedičstvapoporučiteľovibudeprebiehaťtýmspôsobom,žesanebudeprihliadaťnapeňažnéprostriedky

a záväzky, s ktorými poručiteľ pracoval v rámci vykonávania exekúcie, pretože netvoria jeho individuálny
majetok, ktorý môže byť jediný predmetom dedičského konania. Ide teda o peňažné prostriedky
súvisiace s výkonom exekúcie a s činnosťou exekútora, ktorú profesijne poručiteľ vykonával.

Súd teda konštatuje, že postavenie súdneho exekútora je postavením verejného činiteľa, ktorý vykonáva

úlohy orgánov verejnej či štátnej moci a vzhľadom na to sa vzťahujú na neho iné kritériá ako na subjekty,
ktoré takúto štátnu či verejnú moc nevykonávajú. Exekútor v zásade vykonáva úlohy štátneho orgánu
a pre jeho právne postavenie platí, že v rámci deľby moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívnych
záväzkov štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Z týchto
ustanovení potom vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti

ako štátny orgán.

V žalovanej veci teda vyplýva, že JUDr. Ján Slančík pôvodný žalovaný ako právny predchodca odporcov
1/ až 6/ bol žalovaný z titulu jeho postavenia súdneho exekútora a táto skutočnosť má teda vplyv na
pasívnu legitimáciu následne označených odporcov 1/ až 6/. Z dedičského rozhodnutia po JUDr. Jánovi

Slančíkovi vyplýva, že odporcovia 1/ až 6/ sú dedičmi, pričom za prípadné vzniknuté dlhy zodpovedajú
do výšky nadobudnutého dedičstva, primerane spolu s nákladmi spojené s pohrebom poručiteľa, ktoré
na nich prešli poručiteľovou smrťou.

V danom prípade však nie je daná zodpovednosť odporcov 1/ až 6/ a teda im nesvedčí hmotné právo

pokiaľ by mali byť zodpovední za činnosť JUDr. Jána Slančíka ako súdneho exekútora pri vykonávaní
úloh verejnej či štátnej moci. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že škodu mal ten spôsobiť práve pri
vykonávaní exekučnej činnosti, teda pri výkone verejnej či štátnej moci, a preto za škodu zodpovedá štát.

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že odporcovia 1/ až 6/ v danom spore nie sú nositeľmi hmotnoprávnej

povinnosti, teda nie sú pasívne legitimovaní a preto súd návrh navrhovateľa z tohto dôvodu voči
odporcom 1/ až 6/ zamietol ako nedôvodný.

Súd zároveň poukazuje na to, že obdobný právny názor ohľadne pasívnej legitimácie odporcov 1/
až 6/ vyslovil aj Okresný súd vo Zvolene v konaní pod č.k. 9C/78/2007-217 zo dňa 07. 05. 2013, v

ktorom žalobu proti odporcom 1/ až 6/ zamietol a Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí pod č.k.
16Co/587/2013-265 zo dňa 13. 02. 2014, toto rozhodnutie potvrdil. Jednalo sa o rovnakú skutkovú a
právnu kvalifikáciu, kde odporcovia 1/ až 6/ boli totožné s odporcami 1/ až 6/ v prejednávanom konaní,
ako právni nástupcovia po nebohom JUDr. Jánovi Slančíkovi, a predmetom konania bola náhrada škody,
ktorú mal JUDr. Ján Slančík, ako právny predchodca odporcov 1/ až 6/ spôsobiť v rámci jeho exekučnej

činnosti ako súdny exekútor.

Súd v žalovanej veci však konštatuje, že tu existuje ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby navrhovateľa a
to aj v prípade pokiaľ by odporcovia 1/ až 6/ boli v spore pasívne legitimovaní.

Konštrukcia zodpovednosti za škodu v občianskom práve patrí k tým inštitútom, ktoré sú zásadne
dotvárané jednak teóriou a tak isto aj vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek
tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou
teóriouaichobsahjepotomnaplňovanýsúdnoujudikatúrou.Vdanomprípadetakýmitopredpokladmisúporušenie právnej povinnosti vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Súd na základe vykonaného
dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov ohľadne nároku navrhovateľa na náhradu škody v
danom prípade uvádza, že tieto atribúty náhrady škody v konaní preukázané neboli a k ich preukázaniu

by neprispelo ani navrhované vykonanie dokazovania tak, ako ho navrhol navrhovateľ.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti, pričom túto skutočnosť skonštatoval už
Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí pod č.k. 12Co/178/2009-319 (16Co) zo dňa 30. júna
2011, kedy uviedol, že pochybenie súdneho exekútora pri výkone exekúcie zo spisu sp. zn. EX/204/01

- T nevyplýva. Z exekučného spisu vyplýva, že navrhovateľ nebol účastníkom exekučného konania ani
ako vlastník, ako ani inak dotknutá tretia osoba, ktorá si neuplatnila práva, ktoré pripúšťa exekučný
poriadok(napr.vylúčenievecízexekúciepodľa§55Exekučnéhoporiadku).Zároveňztohtorozhodnutia
vyplýva, že pokiaľ súdny exekútor vykonával exekúciu vecí, o ktorých vzhľadom na okolnosti prípadu
nemal dôvod pochybovať, že nepatria povinnému a za situácie, keď si žiadna tretia osoba vlastníctvo
právne predpísaným spôsobom neuplatnila, nemožno vyvodiť z jeho exekučnej činnosti bez ďalšieho

zodpovednosť za škodu.

V danom prípade súd konštatuje, že tento atribút pre prípadné úspešné uplatnenie si práva na náhradu
škody zo strany navrhovateľa preukázaný nebol.

Súd ďalej konštatuje, že ani ďalšie náležitosti pre priznanie práva na náhradu škody v danom prípade
preukázané neboli. Navrhovateľ náhradu škody čo sa týka jej výšky si uplatnil v rozsahu 28 572,16 Eur,
pomerne od každého z odporcov 1/ až 6/. Vznik škody je v teórii definovaný ako taký predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu, ktorý je charakterizovaný ako majetková ujma a teda ujma, ktorá nastala v
majetkovejsférepoškodeného.Takátomajetkováujmamusíexistovaťamusíbyťobjektívnevyjadriteľná

v peniazoch. Pri vecnej škode zákon rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk. V danej súvislosti potom súd
poukazujenato,žeskutočnostiohľadnevznikuvýškyškodyvkonanípreukázanézostranynavrhovateľa
neboli. Navrhovateľ výšku náhradu škody odôvodnil len tým spôsobom, že tu existovala ponuka zo dňa
25. 11. 2003 na sumu 945 000,-- Sk za odkúpenie prevádzky baru, zábavného podniku a diskotéky
v budove bývalého Tesca na Námestí Ľudovíta Štúra, ktoré boli vo vlastníctve obchodnej spoločnosti

Pepino BB, s.r.o. Odpočítaním od tejto sumy vo výške 84 235,-- Sk, ktorú pre navrhovateľa vymohol
súdny exekútor v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
2Er/1718/03, dospel navrhovateľ k sume 860 765,-- Sk, t. j. 28 572,16 Eur, o ktorej tvrdil, že sa jedná
o škodu, ktorá mu vznikla.

Vzhľadom k tomu, že sa musí v prípade vzniku zodpovednosti za škodu jednať o škodu, ktorá tu existuje,
je faktická a vznikla na strane poškodeného, v danom prípade navrhovateľa, nie je výška tak ako ju
uplatnil navrhovateľ preukázaná.

Už v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. 12Co/178/2009-319 (16Co) zo dňa 30. júna

2011 Krajský súd v odôvodnení konštatoval, že navrhovateľom predložená záväzná ponuka zo dňa 25.
11. 2003 na sumu 945 000,-- Sk tak ako sa nachádza na č. l. 17 súdneho spisu je z hľadiska právneho
postavenia navrhovateľa k predmetu záväznej ponuky v čase jej vykonávania právne bezvýznamná.
Navrhovateľ nebol osobou oprávnenou takúto ponuku prijať ani v súvislosti s exekučným konaním
súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, lebo v rozhodnom čase mal navrhovateľ splatnú pohľadávku

iba vo výške 189 000,-- Sk, t. j. záväzná ponuka na sumu 945 000,-- Sk nie je preto spôsobilá preukázať
výšku skutočnej škody, ale subjektívne hodnoty, na ktorej sa prípadne dohodli odosielateľ ponuky a jej
príjemca.

Súd teda konštatuje, že sa jedná len o hypotetickú konštrukciu a v skutočnosti iba subjektívnu hodnotu,

ktorámohlabyťvýsledkomprípadnejďalšejdohodyvbudúcnostipokiaľbypríjemcaaodosielateľponuky
boli v právnom a reálnom postavení disponentov s takýmito majetkovými hodnotami.

Súd na základe uvedeného mal potom za preukázané, že výška škody tak, ako ju označil navrhovateľ
preukázaná nebola.

Ďalšou podmienkou pre vznik zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim
právnu povinnosť je okrem porušenia tejto povinnosti, vznikom škody aj príčinná súvislosť medzi
konaním resp. opomenutím a vzniknutou škodou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vzhľadom k tomu,že nebolo preukázané ani porušenie právnej povinnosti právneho predchodcu odporcov 1/ až 6/ a ani
výška škody, dá sa z uvedeného vyvodiť záver, že nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
konaním alebo opomenutím a vzniknutým následkom. Takáto príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená

a teda domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia,
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v rámci civilného procesu zaťažuje v zásade toho účastníka,
ktorého tvrdenia majú byť preukázané a v danom prípade teda navrhovateľa ako poškodeného. Vzťah
medzi príčinou a jeho následkom musí byť pri tom bezpečne preukázaný, bezprostredný, pričom
absencia bezprostrednosti môže viesť k hypotetickosti a z pohľadu uplatneného nároku nespôsobilého

privodiť priaznivý výsledok pre poškodeného. Znakom príčinnej súvislosti je teda priamo spôsobenie
príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťahy príčiny a
následku preto musia byť priame, bezprostredné, neprerušené a nie iba sprostredkované, pričom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

V tejto súvislosti súd teda konštatuje, že pri absencii predchádzajúcich dvoch atribútov náhrady škody

takýto priamy vzťah príčiny a následkov v danom prípade neexistuje. V danom prípade teda neexistuje
bezprostredná priama príčina vzniku škody pri porušení právnej povinnosti a vyčíslená škoda zo strany
navrhovateľa je len hypotetická a predpokladá skutočnosti, ktoré sa mali odohrať v budúcnosti a preto
ani takúto príčinnú súvislosť v danom prípade nie je možné vyvodiť.

Súd teda aj z takéhoto dôvodu návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Súd zároveň rozhodol v zmysle § 151 ods.3 OSP o tom, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.