Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/641/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212224027
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4212224027.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobkyne: L. E., nar. XX.XX.XXXX

bytom H. XXXX/XX, L., zastúpená JUDr. Ing. Kristína Vajliková, advokátka Advokátskej kancelárie JUDr.
Borsosová & JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., so sídlom Ul. biskupa Királya 6, Komárno, proti žalovanému:
K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. O. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Komárno, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva č. XX, pre okres L., obec O. U. O., katastrálne územie O. U. O., a to pozemky
parcely registra „. evidované na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX - záhrada o výmere 633
m2, a parcelným číslom XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 456 m2, a stavbu - rodinný dom so

súpisným číslom XXX na parcele číslo XXX, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.11.2012 doručila žalobkyňa súdu žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanému uložil
povinnosť vypratať a vydať jej nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. O. U. O., vedené na katastri
nehnuteľností u Okresného úradu Komárno, odbor katastrálna na LV XX ako parcela č. XXX záhrady o
výmere633m2,parcelač.XXXzastavanéplochyanádvoriaovýmere456m2,rodinnýdomsosúpisným

číslom XXX na parcele č. XXX, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Vydania takéhoto rozsudku
sadomáhanatomskutkovomzáklade,žejevýlučnouvlastníčkouvyššieuvedenýchnehnuteľností,ktoré
v súčasnosti žalovaný užíva proti jej vôli, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. V žalobe ďalej uviedla, že
v tomto dome proti jej vôli prebývajú so žalovaným aj rôzni bezdomovci, ktorí spolu s ním požívajú vo
veľkom množstve alkoholické nápoje a nehnuteľnosť devastujú. Aby spolu so svojou rodinou mohla tieto
nehnuteľnosti užívať, musí do domu investovať nemalé finančné prostriedky, pokiaľ jej však žalovaný
bráni v ich užívaní, nemôže ich ani riadne udržiavať, aby nechátrali. Žalovaný odmieta rešpektovať jej

výzvy na vypratanie a vydanie nehnuteľnosti, preto svojich zákonných práv sa domáha súdnou cestou.
Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že žalovaný v spornej nehnuteľnosti býva asi 40 rokov. V tomto
dome bývali ich rodičia, takže v súčasnosti v tomto dome sa nachádza to bytové zariadenie, ktoré zostalo
po ich rodičoch. Žalovaný v tejto nehnuteľnosti v kuchyni má jeden vlastný TV prijímač, posteľ a skriňu,
svoje osobné veci a ošatenie. Počas dedičského konania povedala žalovanému, že ak ten sa bude
dobre správať a na prvom mieste nebude u neho alkohol, v tom prípade dostane jednu izbu vzadu v
rodinnom dome. Túto dohodu ona v súčasnosti nie je ochotná dodržať preto, lebo nie je ochotná bývať

spolu so žalovaným, lebo ten požíva alkoholické nápoje a preto ona sama ani sa neopováži ísť do
tej nehnuteľnosti, okrem toho žalovaný nie je ochotný nič robiť okolo toho domu. Kľúče od domovej
nehnuteľnosti má, ale ani ona, ani jej rodinní príslušníci rodinný dom neobývajú, prídomovú záhradu
užíva ona. Žalovaný uviedol, že zo spornej nehnuteľnosti nie je ochotný sa vypratať, pretože keď ichmatka zomrela, žalobkyňa mu sľúbila, že zabezpečí mu bývanie v jednej izbe a kuchyni (čo malo byť
vytvorené z komory, ktorá je pristavaná k nehnuteľnosti). V súčasnosti on sa nemá kam odsťahovať, ale
ak žalobkyňa zaplatí mu hodnotu jeho dedičského podielu po ich matke (ktorého dedičského podielu sa

bezplatne vzdal v prospech žalobkyne), v tom prípade môže odísť do podnájmu, ale v súčasnosti nemá
žiaden príjem a je nezamestnaný. Dedičskú dohodu podpísal pod tou podmienkou, že žalobkyňa mu
umožní bývanie v jednej izbe a kuchyni, ktoré mali byť vytvorené z komory. Po smrti ich matky býval dva
mesiace s ich otcom v predmetnej nehnuteľnosti, následne išiel pracovať do zahraničia, odkiaľ sa vrátil
v auguste 2012 (za toto obdobie dal žalobkyni 220,- € a to za to, že býval v tejto nehnuteľnosti).

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C/641/2012-83 zo dňa 10.02.2017 zamietol žalobu žalobkyne
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v tomto prípade
žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla dedením na základe osvedčenia o dedičstve po neb. matke v
celosti, keďže otec a aj žalovaný, ktorý v nehnuteľnosti býval, jej bezodplatne prenechali svoj dedičský
podiel. Žalovaný uvádzal, že v prospech žalobkyne sa zriekol svojho dedičského podielu, lebo žalobkyňa

sa zaviazala mu poskytnúť bývanie v jednej miestnosti domu, čo žalobkyňa v konaní nepoprela, no
tvrdila, že bývanie podmienila tým, že sa bude dobre správať a nebude u neho na prvom mieste
alkohol. Súd však urobil záver, že ňou tvrdená podmienka bývania žalovaného preukázaná nebola,
preto vychádzal z toho, že počas dedičského konania medzi nimi bola uzavretá ústna dohoda len o
tom, že mu žalovaná umožní bývanie v jednej miestnosti rodinného domu, avšak zánik tejto ústnej

dohody žalobkyňa nepreukázala. Súd preto predmet sporu posudzoval nielen z hľadiska ustanovení
§ 126 Občianskeho zákonníka, ale skúmal aj to, či výkon vlastníckeho práva žalobkyne je v súlade s
dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu
odoprieť právnu ochranu uplatneného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu
užexistujúcehoprávavyplývajúcehozobčianskoprávnychvzťahov,nemôževšakviesťkuvzniku,zmene

alebo zániku práv a povinností. Podľa názoru súdu sa prieči dobrým mravom to, že žalobkyňa svoje
vlastníckeprávochcerealizovaťajtým,žesabezzabezpečeniaakejkoľvekbytovejnáhradyžalovanému
domáha vypratania nehnuteľnosti. Rozpor s dobrými mravmi je v tom, že žalobkyňa možnosť bývania
žalovanému počas dedičského konania sľúbila pod podmienkou, že on sa bezplatne vzdá v prospech nej
svojho dedičského podielu, čo on splnil. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by žalovaný

žalobkyni bránil v tom, aby okrem jednej miestnosti predmet svojho vlastníctva užívala. Súd vzhľadom
na tieto skutočnosti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa §
257 Civilného sporového poriadku s tým, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania,
keďže ich náhradu výslovne žiadal nepriznať.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. 7Co/219/2017-98 zo dňa 09.05.2018
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací

súd po prejednaní odvolania vychádzajúc z odvolacích dôvodov urobil záver, že súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania neurobil správne právne závery a svoje rozhodnutie z tohto
aspektu nedostatočne odôvodnil. Samotná žalobkyňa ohľadom užívania žalovaného jej nehnuteľností
neuvádzala, na základe akého právneho titulu mal žalovaný vlastne nehnuteľnosti užívať, a ani súd prvej
inštancie túto skutočnosť právne nezhodnotil a nezhodnotil najmä to, na základe čoho u žalovaného

existuje právo užívania, keďže žalobkyňa ako výlučná vlastníčka súhlas na užívanie nehnuteľností
žalovanému odobrala (najneskôr doručením žaloby žalovanému) a keď medzi nimi nájomný vzťah
podľa všetkého nikdy dohodnutý nebol. Súd prvej inštancie považoval za právne významné to, že
žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že ako podmienku užívania nehnuteľností žalovaným po
smrti matky stanovila jeho riadne správanie a nepožívanie alkoholických nápojov. Odvolací súd však

k tomu poznamenáva, že ak túto okolnosť súd považoval za právne významnú, potom - rozhodujúc v
čase účinnosti Civilného sporového poriadku a s ohľadom na prejavy zástupcov strán prednesené na
poslednom pojednávaní dňa 10.02.2017 - mal aplikovať vyššie citované platné a účinné ustanovenie §
151 ods. 1 CSP. Žalovaný na poslednom pojednávaní nielenže nepoprel uvedené tvrdenie žalovanej, ale
v priebehu celého konania ani neuviedol, aká zmluva, hoci aj ústna, bola vlastne medzi ním a žalobkyňou

uzavretá, a to najmä v súvislosti s uplatnením jeho práva na vyplatenie „podielu po matke“, resp. s
povinnosťou zabezpečenia bytovej náhrady. Rovnako žalovaný neuvádzal, v dôsledku čoho u neho v
súčasnosti existuje právo na vyplatenie dedičského podielu po matke, keďže toto právo si neuplatnil
v priebehu dedičského konania, rovnako ako si - pri vzdaní sa práva na výplatu za dedičský podielpred uzavretím dedičskej dohody - neuplatnil ani právo na zriadenie vecného bremena, spočívajúceho
v práve doživotného užívania nehnuteľností, ktoré by bolo zapísané aj v katastri nehnuteľností na
príslušnom liste vlastníctva (ako protipól vzdania sa svojho dedičského podielu). Odvolací súd s

ohľadom na uvedené konštatoval, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený z hľadiska
posúdenia právneho vzťahu žalobkyne a žalovaného a je založený na tom, že súd nedostatočne
akceptoval uvedené zákonné ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobkyne
z uvedeného dôvodu ako opodstatnené, a to najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie sa mal dôslednejšie
vysporiadať s jej tvrdením spočívajúcim v podstate v tom, že v dôsledku správania sa žalovaného,

ktorý pri užívaní nehnuteľnosti koná v rozpore s dobrými mravmi a neplatí ani svoje náklady spojené s
užívaním nehnuteľnosti, odňala žalovanému súhlas s užívaním týchto nehnuteľností a že žalovaný teraz
nemá žiadny právny dôvod pre ich ďalšie užívanie. Odvolací súd v tomto prípade dospel k záveru, že
rozsudok disponuje takou vadou, ktorá v súvislosti so zisteným skutkovým stavom a právnym záverom
čiastočne spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. V novom rozhodnutí sa vysporiada sa so všetkými právne
významnými okolnosťami a pri rozhodovaní o. i. bude aplikovať aj vyššie citované ustanovenie § 150

ods. 1,2 a § 151 ods. 1,2 CSP. V prípade, že by žalobu opätovne posúdil ako neopodstatnenú, bude
musieť svoje nové rozhodnutie odôvodniť aj s odkazom na právnu normu, pod ktorú subsumuje právny
vzťah užívania predmetných nehnuteľností žalovaným, keďže toto právne posúdenie z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je zrejmé. Na žalovanom spočíva dôkazné bremeno v smere preukázania,
aká platná zmluva ho oprávňuje na ďalšie užívanie nehnuteľností žalobkyne, resp. o ktoré ustanovenie

opiera právo na zabezpečenie bytovej náhrady či vyplatenie náhrady za jeho dedičský podiel. Totiž len
všeobecné poukázanie na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa dobrých mravov,
bez zohľadnenia celkových okolností prípadu nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce.

5. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci opätovne na deň 10.09.2019 nariadil pojednávanie. Na

nariadenom pojednávaní zástupkyňa žalobkyne uviedla, že stav, ktorý tu bol na začiatku pojednávania
pretrváva, nakoľko žalovaný bez právneho dôvodu v predmetnej nehnuteľnosti prebýva a bývajú tam s
ním pre žalobkyňu neznáme osoby. Nedošlo k mimosúdnej dohode a žalovaný tvrdí, že v predmetnej
nehnuteľnosti býva právom, ale nevedel osvedčiť svoj nárok. Na ďalšie otázky žalobkyni neodpovedal,
pričom žalobkyňa nevie predmetnú nehnuteľnosť užívať a je odkázaná na rozhodnutie súdu. Žalovaný

neprispieva na smeti, na dane a podľa jeho údajného vyjadrenia je v nehnuteľnosti zavedená elektrina,
avšak na toto žalobkyňa súhlas nedala. Nakoľko žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti dlhšiu dobu
nebola, nevie sa vyjadriť v akom stave sa nehnuteľnosť nachádza, avšak zastáva názor, že stav
nehnuteľnosti môže byť nebezpečný pre život. Z vonkajšej strany nehnuteľnosť vyzerá zanedbane,
nakoľko vo dvore sa nachádza metrová burina a nikto sa tam o to nestará.

6. Žalobkyňa uviedla, že po dedičskom konaní bola taká dohoda, že žalovaný môže zostať v predmetnej
nehnuteľnosti,alemalsplniťurčitépodmienky,napr.bolalkoholikom,veľmiveľapilavždy,keďžalobkyňa
do predmetnej nehnuteľnosti prišla, vždy tam bol so žalovaným niekto iný, nejaký ďalší alkoholik.
Následne po jednom roku, keď neplnil podmienky, žalobkyňa nechala vypnúť aj elektrinu aj plyn, lebo

všetko platila sama a bolo aj také, že sa nahromadili nedoplatky v sume 3.765,- €, ktoré uhradila
žalobkyňa. Pravda je taká, že žalobkyňa veľmi dávno nebola vo vnútri tej nehnuteľnosti, možno aj 4 - 5
rokov. Tú nehnuteľnosť videla iba zvonku a dôvodom je, že žalovaný tam zobral niekoho, koho nazýva
svojou družkou a týmto činom spôsobil žalobkyni hlboký zármutok, lebo tá pani je nepriateľom rodiny.
Okrem toho sa stalo aj to, že tam boli so žalovaným cudzí ľudia a pili a pritom žalovaný - brat žalobkyne

bol agresívny voči žalobkyni. Dohoda, ktorú uzatvorili po dedičskom konaní bola ústna. Dohodli sa tak,
že buď žalovaný zanechá konzumáciu alkoholu, alebo aspoň ju obmedzí, ďalej, že kým tam bude bývať,
bude udržiavať poriadok aj okolo domu, aj vo vnútri domu. Žalobkyňa robila záhradnícke práce a dohoda
bola taká, že žalovaný bude polievať a vykonávať takéto práce. A okrem toho ho žalobkyňa žiadala, aby
žalovaný uhrádzal jednu polovičku režijných nákladov a aby tam nikoho nezobral.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nevie, že kedy tam žalobkyňa chodila naposledy, lebo burina
okolo domu nie je, chodník na ceste, aj malá záhrada je čistá. Dom zvnútra je vymaľovaný, aj okná aj
dvere z vonkajšej strany sú natreté, tráva je pokosená každé dva týždne. Žalovaný kvôli tomu musel
nechať zaviesť elektrinu na svoje meno, aby sa vedel starať o dom. Pôvodná dohoda bola, že bude

užívať kuchyňu a jednu izbu. Tá družka, ktorú tam nasťahoval je bývalá manželka žalovaného, lebo
ona dostáva príspevok. Žalovaný je podľa vlastného vyjadrenia už jeden rok práceneschopný, možná
že teraz už bude dostávať aj nejakú podporu. Doteraz žiadne šeky na platenie nedostal, je ochotný
platiť aj poplatok za smeti aj daň z nehnuteľnosti, keď treba. Je ochotný platiť aj nájomné, ale sestra -žalobkyňa mu to nehovorila. Čo sa týka dedičstva po otcovi, tak jeho podiel vo výške 2.400,- € odovzdal
sestre, ani sa toho dedičstva nedotkol. Je práceneschopný, lebo ho operovali na srdce. Predtým -
pred operáciou nikde nepracoval. Vykonával len príležitostné práce. Nie je vyučený, vychodil 8 tried

základnej školy. V predmetnej nehnuteľnosti býva na základe dohody a dohoda znela, že môže bývať
v kuchyni a jednej izbe, aby tú nehnuteľnosť dal do poriadku a udržiaval poriadok. Táto dohoda bola
uzatvorená asi v roku 2013. Riadne, oficiálne elektráreň zapojila elektrinu na jeho meno. So žalobkyňou
sa už dlho nerozprávali. Na otázku sudcu, či má doklad, ktorý preukazuje oprávnenie bývať v uvedenej
nehnuteľnosti žalovaný udáva, že táto dohoda nebola na papieri a to je chyba. Na otázku zástupkyne

žalobkyne, aký má teraz príjem, žalovaný udáva, že nula. Jeho partnerka dostáva 360,- €. Na otázku
zástupkyne žalobkyne odkedy je zavedená elektrika a koľko uhrádza, žalovaný udáva: elektrina je
zavedená od apríla alebo mája, presne si to nepamätá a uhrádza za ňu 25,- € mesačne. Na otázku
zástupkyne žalobkyne či sú tam aj iné média zavedené okrem elektriky, žalovaný udáva, že nie a kúri
drevom. Na otázku zástupkyne žalobkyne kedy robil naposledy revíziu na komín, žalovaný udáva, že
minulý mesiac. Na otázku zástupkyne žalobkyne, kto robil tú revíziu, žalovaný udáva, že to bol jeden

kominár, ktorý to robil minulý mesiac, meno si nepamätám, lebo po dedine zvyknú chodiť kominári do
každého domu. Doklad o tom nemám.

8. Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa navštívila dom pred mesiacom, videla tam tú burinu. K
tvrdeniu žalovaného o prenechaní svojho dedičského podielu uviedla, že jednalo sa o hodnotu celého

dedičstva a žalovaný prenechal svoju časť, teda polovicu uvedenej sumy na úhradu nákladov pohrebu,
ako aj náhrobného kameňa. Takáto dohoda bola uzatvorená medzi stranami sporu v tom čase.

9. Žalovaný uviedol, že keď žalobkyňa spomínala, že tam bola pred mesiacom, tak práve nebol doma,
pršalo, trocha viacej narástla tráva, lebo sa jednalo o trávu. Odvtedy je to v poriadku, je možné sa na

to aj pozrieť. V tom čase bol žalovaný v I. u svojho syna, dva týždne dával pozor na svojho vnuka, lebo
teraz sa narodila druhá vnučka, tak bol dávať pozor na vnuka.

10. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a to žalobou, výpisom
katastra nehnuteľností zo dňa 15.11.2012, 13.02.2013 a 09.09.2019, osvedčením o dedičstve č.

7D/78/2012, Dnot 100/2012 zo dňa 18.05.2012 na č. l. 30-33 spisu, vyjadreniami strán, rozsudkom OS
Komárno č. k. 6C/641/2012-83 zo dňa 10.02.2017, uznesením KS NR č. k. 7Co/219/2017-98 zo dňa
09.05.2018,aostatnýmivspisesanachádzajúcimilistinamianazákladetaktovykonanéhodokazovania
vec nasledovne skutkovo a právne posúdil:

11. Podľa obsahu spisu si žalobkyňa uplatňuje právo na ochranu svojho vlastníckeho práva podľa §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Komárno, odboru katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XX ako parcela č. XXX - záhrady
o výmere 633 m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 456 m2, rodinný dom
so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX. Tieto nehnuteľnosti nadobudla dedením v celosti po

matke, pričom v dedičskom konaní boli celkovo traja dedičia, okrem žalobkyne aj otec a brat -
žalovaný - a títo v dedičskom konaní uzavreli dedičskú dohodu, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla
nehnuteľnosti v celosti bezodplatne a zároveň bez toho, aby k nehnuteľnosti bolo zriadené vecné
bremeno (právo užívania) v prospech žalovaného. Z obsahu prejavov strán sporu je zrejmé, že
žalobkyňa umožnila žalovanému, a to na základe ústneho súhlasu, aby aj naďalej v nehnuteľnosti zostal

bývať pričom podmienkou bolo, aby žalovaný užíval nehnuteľnosti riadne a aby nepožíval alkoholické
nápoje. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka súhlas s užívaním nehnuteľnosti odobrala. Žalovaný užíva
nehnuteľnosť, prisťahoval si tam aj bývalú manželku, nič neplatí, ani časť dane z nehnuteľnosti.

12.ŽalobkyňapodľavýpisuzkatastranehnuteľnostivedenejuOkresnýúrad,katastrálnyodborKomárno

pre k.ú. O. U. O. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. O. U. O. a to : parcely
reg. „. Č.. XXX záhrada o výmere 633 m2 a č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 456 m2 ,
ako aj rodinného domu súpisného čísla XXX na parcele XXX. Tieto nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla
na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Komárno sp. zn. 7D/78/2012 zo dňa
18.5.2012. V domovej nehnuteľnosti (aj) v súčasnosti býva žalovaný, avšak žalobkyňa s tým nesúhlasí.

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

15. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

17. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym
inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu. Súčasne ide

o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavanej veci, resp. právo voči rušiteľovi tohto
práva. Subjektom oprávneným na podanie vlastníckej žaloby je predovšetkým vlastník veci. Základnou
podmienkou úspechu všetkých vlastníckych žalôb je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez
preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany,
ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi. Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok

žalobcu na požadovanú ochranu je už tým samým opodstatnený. Žalovaný môže totiž mať právo na
užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym
právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak tomu
bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, platných
zmlúv alebo z iných skutočností.

19. Z výsledkov dokazovania vykonaného v tomto konaní bolo nepochybne preukázané, že
nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobkyňa domáha, sú výlučným vlastníctvom žalobkyne a tieto
nadobudlaprávnymtitulomdedenianazákladeOsvedčeniaodedičstveč.k.7D/78/2012,Dnot100/2012
zo dňa 18.05.2012, ktoré sa stalo právoplatným dňa 18.05.2012. Osvedčenie o dedičstve bolo vydané

na základe dedičskej dohody uzavretej na Notárskom úrade notárky JUDr. B. R., bez akýchkoľvek
podmienok. Žalobkyňa bola v čase podania žaloby a stále aj je výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností.

20. Na základe vykonaného dokazovania je teda nesporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

sporných nehnuteľností a tieto nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve po svojej matke v celosti
(pretože jej otec bezplatne prenechal svoj dedičský podiel a neuplatnil si náhradovú pohľadávku voči
dedičstvuztituluvyporiadaniaBSMažalovanýtakistojejprenechalsvojdedičskýpodielbezodplatne).Z
osvedčenia o dedičstve vyplýva, že žalovaný aj v čase dedičského konania mal trvalý pobyt v predmetnej
nehnuteľnosti,tedažalovanýajvčasededičskéhokonaniabývalvpredmetnejnehnuteľnosti.Vpriebehu

tohto konania žalovaný uviedol, že v prospech žalobkyne sa zriekol bezplatne svojho dedičského
podielu preto, lebo tá mu povedala, že mu poskytne bývanie v jednej miestnosti domovej nehnuteľnosti.
Žalobkyňa tvrdenie žalovaného o tom, že mu poskytne bývanie v jednej miestnosti rodinného domu
nepoprela, avšak podľa jej tvrdenia podmienkou poskytnutia možnosti bývania z jej strany bolo to, že
žalovanýsabudedobresprávaťanebudeunehonaprvommiestealkohol.Nazákladezhodnýchtvrdení

strán v tomto konaní táto podmienka umožnenia bývania preukázaná bola. Súd preto vychádzal z toho,
že počas dedičského konania po matke strán sporu medzi nimi bola uzavretá ústna dohoda o tom,
že žalovaná umožní bývanie žalovanému a to v jednej miestnosti rodinného domu. Zánik tejto ústnej
dohody súd viaže najneskôr na okamih podania žaloby na súde, t. j. dňa 19.11.2012, keďže žalobkyňa
ako výlučná vlastníčka súhlas na užívanie nehnuteľností žalovanému týmto okamihom - podaním žaloby

bezpochyby odobrala. Súd mal v konaní za preukázané, že v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý
pri užívaní nehnuteľnosti konal v rozpore s dobrými mravmi a neplatil ani svoje náklady spojené s
užívaním nehnuteľnosti, odňala žalovanému súhlas s užívaním týchto nehnuteľností a že žalovaný teraz
nemá žiadny právny dôvod pre ich ďalšie užívanie. Súd v tomto smere neuveril tvrdeniam žalovanéhona poslednom pojednávaní, že doteraz žiadne šeky na platenie nedostal, je ochotný platiť aj poplatok
za smeti aj daň z nehnuteľnosti, keď treba a je ochotný platiť aj nájomné, ale sestra - žalobkyňa mu
to nehovorila. Podľa názoru súdu, žalovaný mal od podania žaloby na súde, resp. od jej doručenia

žalobcovi (31.01.2013) dostatok času k tomu, aby so žalobkyňou o vzniknutej situácii komunikoval a
v prípade skutočného záujmu na hradení nákladov spojených s jeho užívaním nehnuteľnosti mohol
žalovanej predložiť ponuku na úhradu týchto nákladov. Žalovaný však sám na pojednávaní uviedol, že
so žalobkyňou nekomunikoval. Z vyjadrenia žalobkyne nepopretej žalobcom však vyplýva, že žalovaný
sa nepodieľal na úhrade nákladov a ona bola nútená z uvedených dôvodov - nedoplatkov, odpojiť

nehnuteľnosť od plynu a od elektriny. Uvedené tvrdenie o odpojení elektriny potvrdil aj žalovaný, ktorý
uviedol, že v tomto roku nechal zaviesť elektrinu na svoje meno.

21. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že na žalovanom spočíva dôkazné
bremeno v smere preukázania, aká platná zmluva ho oprávňuje na ďalšie užívanie nehnuteľností
žalobkyne, resp. o ktoré ustanovenie opiera právo na zabezpečenie bytovej náhrady či vyplatenie

náhrady za jeho dedičský podiel. Totiž len všeobecné poukázanie na ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, týkajúce sa dobrých mravov, bez zohľadnenia celkových okolností prípadu,
nemôže byť postačujúce. Žalovaný v priebehu celého konania, ani po vrátení veci odvolacím súdom
na ďalšie prejednanie neuviedol, aká zmluva, hoci aj ústna, bola vlastne medzi ním a žalobkyňou
uzavretá, a to najmä v súvislosti s uplatnením jeho práva na vyplatenie „podielu po matke“, resp.

s povinnosťou zabezpečenia bytovej náhrady. Rovnako žalovaný neuvádzal, v dôsledku čoho u
neho v súčasnosti existuje právo na vyplatenie dedičského podielu po matke, keďže toto právo
si neuplatnil v priebehu dedičského konania, rovnako ako si - pri vzdaní sa práva na výplatu za
dedičský podiel pred uzavretím dedičskej dohody - neuplatnil ani právo na zriadenie vecného bremena,
spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností, ktoré by bolo zapísané aj v katastri

nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva (ako protipól vzdania sa svojho dedičského podielu). Pre
úplnosť súd dodáva, že žalovaný vôbec nepreukázal, na základe akého právneho titulu umožnil bývať
v predmetnej nehnuteľnosti ďalšej osobe a rovnako tak, ako predmetnú nehnuteľnosť bez súhlasu
vlastníka nehnuteľnosti pripojil do elektrickej siete na odber elektrickej energie.

22. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala existenciu vlastníckeho
práva a to aj ku dňu vyhlasovania rozsudku, pričom nehnuteľnosť sa nenachádzala vo faktickej moci
žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľnosti, žalovaný bráni žalovanej vo výkone jej vlastníckeho práva
tým, že predmetnú nehnuteľnosť užíva (obýva) bez právneho dôvodu, pričom existenciu právneho
dôvodu, ktorý by ho oprávňoval na užívanie (obývanie) nehnuteľnosti žalovaný v priebehu celého

konania nepreukázal. Žalovaný rovnako tak žiadne zo svojich tvrdení (právo na vyplatenie „podielu
po matke“, povinnosť zabezpečenia bytovej náhrady) nepreukázal. Na základe uvedeného preto súd
dospel k záveru, že žalovaný bez právneho dôvodu bráni žalovanej vo výkone jej vlastníckeho práva a
preto je povinný vypratať nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva č. XX, pre okres Komárno, obec O. U. O., katastrálne územie O. U. O., a to pozemky

parcely registra „. evidované na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX - záhrada o výmere 633
m2, a parcelným číslom XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 456 m2, a stavbu - rodinný
dom so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXX. Súd rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať
predmetnú nehnuteľnosť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Lehota 15 dní na vypratanie
nehnuteľnosti sa súdu javí ako dostačujúca vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola súdu doručená v

roku 2012, odkedy žalovaný mohol podniknúť kroky smerujúce k vyriešeniu jeho bytovej otázky (napr.
presťahovaním sa ku svojmu synovi do Galanty) a predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný užíva
predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.

23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala tak v
prvoinštančnom ako i v odvolacom konaní plný úspech a preto jej súd proti žalovanému priznal nárok na

náhradu trov prvoinštatnčného i odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom

Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.