Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318204140
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318204140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. P.
XXXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 1741,83 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 9Csp/149/2018-77 zo dňa 13. februára 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava, IČO: 31 340 890, a to so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,

851 02 Bratislava, ako žalobcom.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 837,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 837,24 eur od 6.1.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1, 2, 3 a 4, § 53 odsek 9, §

54 odsek 2, § 517 odsek 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 1 odsek 2, § 2 písm. d), § 9 odsek 1, 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa
19.10.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1741,83 eur, dlžných úrokov z istiny
vo výške 1601,92 eur, zmluvného úroku 24,5% zo sumy 1741,83 eur od 1.10.2018 do zaplatenia,
zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1741,83 eur od 1.10.2018 do zaplatenia anáhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 8.1.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Obchodné podmienky pre spotrebiteľské
úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe Zmluvy bol žalovanému

poskytnutý úver, a to vo výške 2000 EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky,
poplatky a iné peňažné plnenia. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného
s plnením úveru, žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 OZ vyhlásil dňa
05.01.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný časť dlžnej sumy z
úveru zaplatil. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaný vykonal dňa 15.8.2018. Od tohto dátumu už ďalšiu

úhradu nevykonal. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola žaloba doručená dňa 20.12.2018.

4. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca a žalovaný ako
dlžník dňa 8.1.2014 uzatvorili Zmluvu o úvere - dostupná pôžička. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
úveru vo výške 2000,- eur. Výška úrokovej sadzby bola 24,50 % ročne. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť
v 60 mesačných splátkach vo výške 62,29 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.2.2014 a poslednej

dňa 20.1.2019. Výška RPMN bola 27,44 %, priemerná RPMN bola 21,09 %. Celková výška nákladov
bola uvedená v sume 1489,26 eur. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru dňa 9.12.2015 žalobca vyzval
žalovaného na splatenie omeškaných splátok 430,39 eur a následne úver zosplatnil ku dňu 5.1.2016
listom zo dňa 5.1.2016.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere zo dňa 8.1.2014, na základe ktorej bol žalovanému
reálne poskytnutý úver celkom vo výške 2000,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť formou pravidelných 60
mesačných splátok vo výške 62,29 eur s ročnou úrokovou sadzbou 24,50 %, RPMN 27,44 %, pri
priemernej hodnote RPMN 21,09 %, s termínom konečnej splatnosti 20.01.2019 a celkovými nákladmi

spotrebiteľa 1 489,26 eur. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto
zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel
predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia
žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom,

bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o
úvere absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti
s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. Keďže predmetná úverová zmluva nemá všetky náležitosti predpísané

zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd ju v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve o úvere bola úroková sadzba v danom prípade
dohodnutá vo výške 24,50 % ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej
kontrole vo svetle princípu dobrých mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti

v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov

alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom
na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o
100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na
trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016. Vychádzajúc zo štatistických

údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby
pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v
januári 2014, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,71 %. Úverová zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 8.1.2014 bola so splatnosťou 60 mesiacov. Úroková sadzba predmetného
úveru je tak viac ako 2-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Súd

v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokovtotiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla
vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia

zmluvy.“ Súd mal za to, že úrok bol v zmluve dohodnutý neplatne, pretože je v rozpore s dobrými mravmi,
keď jeho výška je viac ako dvojnásobok priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období
bankami. Preto žalobca nemá nárok na úrok. Bolo len na žalobcovi aký úrok uvedie v zmluve, vzhľadom
k tomu, že žalovaný túto ovplyvniť ako spotrebiteľ nemohol. Žalobca mal možnosť úrok a náležitosti
zmluvy dohodnúť tak, aby boli v súlade s právnymi predpismi. Na základe vyššie uvedeného súd je toho

názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaný reálne čerpal titulom úveru bez úrokov a
poplatkov. Žalovaný v danej veci čerpal titulom úveru sumu 2000,- eur a jednotlivými splátkami uhradil
sumu 1162,76 eur. Na základe vyššie uvedeného súd žalobcovi priznal sumu 837,24 eur ako rozdiel
medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovaným uhradenými sumami a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu vo výške
837,24 eur, a preto žalobca má právo aj na úrok z omeškania, výška ktorého je v súlade s ust. § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení od 6.1.2016 ( zosplatnenie dňa 5.1.2016).

6. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). V časti o zaplatenie 837,24 eur súd žalobe vyhovel a v tejto časti

bol úspešný žalobca. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá 904,59 eur s prísl.
V konečnom dôsledku bol žalovaný úspešnejší, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti výroku II. a výroku III. napadnutého rozsudku podal odvolanie žalobca včas. Odvolanie

odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C.s.p., na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že úroková sadzba bola
dohodnutá riadne a platne a jej výška neodporuje dobrým mravom. Pre 4.štvrťrok roku 2013 bola zistená
hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za obdobné typy
spotrebiteľských úverov s rovnakou dobou splatnosti 20,54%. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje až

41,08 %. Žalobca pri určení výšky úrokov z úveru postupoval v intenciách zákona a teda i v intenciách
dobrých mravov. Výška úrokov ročne 24,50% je v zákonnom limite. Žalobca sa domnieva, že rozsudok
súdu I. inštancie je nepreskúmateľný, z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca má
za to, že Zmluva o úvere obsahuje všetky predpoklady výpočtu RPMN. Súd nešpecifikoval vo výzve,
ktorý predpoklad podľa jeho názoru v zmluve chýba. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie

zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozsudok
tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
08.01.2014 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“).

V Zmluve o úvere bola uvedená výška úveru (2.000,- eur), výška mesačnej splátky (62,29 eur) vždy k
20. v mesiaci, počet mesačných splátok (60), celková výška nákladov (1489,26 eur), dátum prvej platby
(20.02.2014), dátum konečnej splatnosti (20.01.2019), úroková sadzba (24,50 %), RPMN banky (27,44
%), priemerná RPMN na trhu (21,09 %), poistenie (základný súbor poistenia).13. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

15. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a žalobcom vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.

Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

16. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9
odsek 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať RPMN, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

17. V Zmluve o úvere boli okrem iného uvedené náležitosti týkajúce sa výšky poskytnutého úveru (2000,-
eur), výšky a počtu mesačných splátok (60 splátok po 62,29,- eur), celkovej výšky nákladov (1489,26

eur) a RPMN banky (27,44 %), úroková sadzba (24,50 % p.a.).

18. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere absentujú uvedené predpoklady použité na
výpočet RPMN, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve musí byť jasné a pre spotrebiteľa jednoznačné,
z akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN. Z predloženej zmluvy je zistiteľná iba samotná

výška RPMN banky a priemerná RPMN na trhu. Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený záver
správny.

19. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,
pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším

indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré
boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba,
nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd

prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta
formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/
cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi
je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a
prípadnýchpoplatkov.Jenepochybné,ževpredmetnejúverovejzmluvetentoúdajchýba,niejeuvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že z

tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

20. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematickývýpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť

do úverového vzťahu s veriteľom.

21. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v
zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b) následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

22. Naviac k tomu odvolací súd dopĺňa, že v Zmluve o úvere nie je uvedená ani celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, teda náležitosť vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmluve je uvedená len celková výška nákladov.
Celková výška nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie sú totožné pojmy.
Povinnosťou spotrebiteľa totiž nie je zaplatiť iba náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru,

ale aj samotný spotrebiteľský úver. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je tak tvorená istinou
spotrebiteľského úveru a nákladmi, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. V zmluve je uvedená malým písmom
informácia o tom, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených
s úverom, takúto informáciu nemožno považovať za údaj, ktorý vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch. Celkové náklady úveru sú v Zmluve o úvere uvedené vo výške 1489,26 eur, reálne sa javí

výška celkových nákladov úveru 3737,40 eur (62,29 eur x 60 splátok) - 2000 (istina) eur, t.j. 1737,40
eur. Z toho vyplýva, že RPMN nebola ani správne vypočítaná.

23. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú

absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky
spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j) citovanej právnej normy. Odvolací
súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn.
7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie.

Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23
smernice 2008/48. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude

považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia
komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).

24. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

25. Správnym je aj záver súdu prvej inštancie v tom, že úroková sadzba predmetného úveru je viac
ako 2-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. V danom prípade sa

preto prvoinštančný súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá je určená úrokovou sadzbou
24,50 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
Z internetovej stránky NBS súd prvej inštancie preveril úrokové miery podobných úverov v bankách a
zistil, že pri spotrebiteľskom úvere bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 11,71 %. Z toho je
zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade bol viac ako 2-násobne vyšší ako úrok, ktorý za

podobných podmienok banky poskytovali. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za
rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 200 % priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom požadovaný úrok z úveru s úrokovou
sadzbou vo výške 24,50 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejtoúverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerne v
tomto období boli úroky 11,71 % ročne.

26. Podľa ust. § 378 odsek 1 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa odseku 2, na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.

27. Dňa 28.08.2019 bol súdu prvej inštancie doručený návrh Občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362 962 na pribratie
do konania ako osobitný subjekt na stranu žalovaného. V súlade s ustanovením § 378 odsek 2 C.s.p.
odvolací súd nepribral do konania na strane žalovaného občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov.

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).