Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117225748
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117225748.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému J. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Y. - T., T. XXX/XX, občanovi SR, o zaplatenie 1.559,90 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/160/2017-63 zo dňa 19.09.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku
vo výške 28 % ročne zo sumy 1.559,90 € od 11. 07. 2017 do zaplatenia žalobu zamietol, vo výroku o
splátkach a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.559,90 €
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- € s účinnosťou od mesiaca október 2018, najneskôr
do 25. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 1.559,90
€ od 11. 07. 2017 do zaplatenia žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný v súdom určenej lehote s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom.
2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.559,90 € s príslušenstvom na tom základe, že dňa 08. 01. 2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet č. T Žalovaný sa na predmetnom
účte dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, dlh nevyrovnal, v dôsledku čoho
žalobca účet žalovaného zatvoril, o čom informoval žalovaného posledným výpisom z účtu. Pred
zatvorením účtu však žalobca dňa XX. XX. XXXX vykonal internú účtovnú transakciu, kedy debetný
zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútornú pohľadávkový účet. V súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 1.559,90 €
úročená úrokom vo výške 28 % ročne (úroková sadzba platná od 01. 07. 2012), a to až do vyplatenia
celej pohľadávky.
3.Okresnýsúdmalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žežalobcauzatvorilsožalovanýmZmluvuo
bežnomúčtepodľa§708ods.1anasl.Obchodnéhozákonníka,nakoľkožalovanýpohľadávkuvzniknutúz prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte žalobcovi neuhradil. Súd podanej žalobe vyhovel
a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 1.559,90 €.
4. Súd žalobu nepovažoval za dôvodnú v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvného úroku
vo výške 28 % ročne zo sumy nesplatenej istiny od 11. 07. 2017 do zaplatenia, nakoľko podľa názoru
okresného súdu celková suma zmluvných úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného
zostatku, zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j.
spolu s istinou. Žalobca ako veriteľ nemohol oprávnene požadovať od žalovaného zmluvné úroky aj po
splatnosti úverovej istiny.
5. Okresný súd žalovanému povolil zaplatiť žalobcovi súdom priznanú istinu v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 80,- €, keď mal za to, že pokiaľ by uložil žalovanému sumu zaplatiť naraz „dostal by
sa do situácie, ktorá nie je v jeho možnostiach, čím by sa zbytočne navyšovali trovy ďalších konaní. Pri
rozhodovaní o splátkach okresný súd vzal do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného.
6. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 497, § 506, § 708 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka.
O splátkach rozhodol s poukazom na ust. § 232 ods. 4 CSP a o náhrade trov konania podľa § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)
žalobca, a to proti zamietajúcemu výroku, výroku o povolení žalovanému zaplatiť žalovanú istinu v
splátkach a vo výroku o náhrade trov konania. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).
8. Žalobca vo odvolaní tvrdil, že okresný súd právne nesprávne posúdil úrok 28 % ako úrok po
zosplatnení, nakoľko tento úrok nie je zmluvný úrok, ale je to zákonný úrok z titulu prekročenia. Daný
nárok si žalobca uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (§ 2 písm. f/ a § 18). Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť
obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., naopak podľa § 18 ods. 1 citovaného
zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca
zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky,
ale i historické. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je
splnená povinnosť žalobcu v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje
uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, a preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. S
poukazom na európsku judikatúru žalobca tvrdil, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia
byťnevyhnutnevsamotnomtexteúverovejzmluvy,alečasťznichmôže byťobsiahnutáajvobchodných
podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP/Sadzobník/Výveska
úrokových sadzieb sú súčasťou zmluvy. Výška úroku pri nepovolenom debete na účte bola upravená
vo Výveske úrokových sadzieb. Oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie 28 % úrokov ročne žalobca
odvodzovalajzrozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.43Co/4/2018-54zodňa27.03.2018,
v zmysle ktorého, ak sa majiteľ dostal s prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do
stavu mínusu, patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému úroky dohodnuté
zmluvne vo VOP, a to v bode 3.8 VOP a 3.12 s odkazom na bod 8.8 VOP s tým, že úrok z prekročenej
čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov
ňou poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Pokiaľ okresný súd uložil povinnosť žalovanému
zaplatiť žalobcovi požadovanú istinu v pravidelných mesačných splátkach, žalobca v odvolaní poukázal
na to, že žalovaný mohol peňažný dlh splácať priebežne aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná
jeho finančným možnostiam. Žalovaný počas celého súdneho konania neuskutočnil ani jednu úhradu.
Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch žiadal zmeniť, vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a
zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
9. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§
379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.
11. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v súdenej veci nemá právo na zaplatenie úrokov vo výške
28 % zo žalovanej istiny z dôvodov uvedených v rozsudku okresného súdu. Navyše však odvolací súd
uvádza, že žalovaný zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, a preto sa posudzovaný zmluvný vzťah okrem
ustanovení o bežnom účte podľa Obchodného zákonníka riadi aj § 52 Občianskeho zákonníka. Nie
je sporným, že nedovolené prečerpanie bežného účtu žalovaného sa považuje za úver, ktorý mohol
žalobca úročiť zmluvne dohodnutým úrokom za predpokladu, ak by žalobca preukázal, že zmluvné
podmienky boli dohodnuté písomne. Žalobca však súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky -
Y. T., D.., s účinnosťou od 07. 12. 2013, ktorý nepovolené prečerpanie na účte (občania) neupravuje.
Rovnako pokiaľ predložil sadzobník poplatkov I. časť - fyzické osoby (občania), predložil sadzobník
s účinnosťou od 01. 08. 2017. Žalobca súdu predložil aj Všeobecné obchodné podmienky Y. P. s
účinnosťou od 01. 08. 2017, ktoré už postup pri nepovolenom prečerpaní upravujú v bode 3.12 a s
odkazom aj na bod 3.8 VOP. Tieto všeobecné obchodné podmienky ale, ani sadzobník poplatkov účinný
od 01. 08. 2017, nemohli byť v čase uzavretia zmluvy žalovanému známe, keďže zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 08. 01. 2014.
Žalobca nemá nárok požadovať úroky a poplatky, o ktorých žalovaný nemal vedomosť v čase uzavretia
zmluvy. Platné dojednanie úrokov vo výške 28 % ročne žalobca v konaní nepreukázal.
12.Pokiaľžalobcavodvolanínamietal,žesúdnemalžalovanémupovoliťzaplatiťdlžnúsumuvsplátkach
a spochybnil správnosť zistenia osobných a majetkových pomerov žalovaného, odvolací súd uvádza, že
zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19. 09. 2018 nevyplýva, že by tvrdenia žalovaného, ktorými odôvodnil
svoju žiadosť o povolenie splátok, boli do skončenia dokazovania sporné. Vzhľadom na výsledok
konania vo veci samej bol správny aj záver okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých
okresný súd správne rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Tento výrok síce nebol predmetom
odvolania žalobcu, avšak ide o výrok, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej, a preto odvolací
súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj v tomto výroku.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP) podľa zásady úspechu v konaní, avšak v odvolacom konaní mu žiadne trovy
nevznikli, a preto krajský súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.