Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010707
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317010707.8

Uznesenie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného P.. Q.
T., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 1 Pv 542/14/7702-104 zo dňa 4. septembra 2017, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. februára 2019 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona, súd trestnú vec

obžalovaného P.. Q.H. T., A.. XX.XX.XXXX Q. M., S. W. F. XXXX/XX, XXX XX M., pre skutok, ktorého
sa mal dopustiť tak, že: „dňa 01.10.2014 v čase okolo 16.30 hod. pred vchodom do bytového domu na
ul. X. Č.. X Q. M. po predošlej slovnej výmene názorov P.. Q. T. sotil a udrel rukou do hlavy H. J., na čo
obaja spadli na zem, kde sa navzájom udierali rukami a kopali do rôznych častí tela, v tom P.. Q.H. T.
fyzicky napadli F. J. Y. Y. J., ktorí prišli synovi H. J. na pomoc, udreli P.. Q. T. do zátylku hlavy, ťahali za
ruky a odev preč, na to P.. Q. T. fyzicky napadol F. J. a Y. J., ktorých opakovane udrel rukou do ich tváre

a vo vzájomnom fyzickom napádaní pokračovali tak, že F. J., H. J. Y. P.. Q. T. sa navzájom držali za ruky,
odev a okolo krku, pritom sa udierali rukami a naťahovali za odev a Y. J. opakovane udrela s kabelkou
po chrbte a hornej časti tela P.. Q. T., ktorého následne uhryzla do ukazováka ľavej ruky, pričom H. J. v
dôsledku konania P.. Q. T. utrpel zranenia, a to zlomeninu pately vpravo bez posunu úlomkov (bočno-
distálna časť jabĺčka ) s odreninou nad patelou, pohmoždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo ľahkého

stupňa, odreniny v oblasti lakťa a predlaktia vpravo, ktoré si vyžiadali predpokladanú dobu liečenia a
práceneschopnosti 56 - 70 dní, počas ktorej bol obmedzený v obvyklom spôsobe života“,
pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
postupuje Okresnému úradu Humenné, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal Okresný
úrad Humenné prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal obžalobu na P.. Q.Í. T., pre skutok, ktorý mal spáchať tak, ako je uvedený vo výroku
tohto uznesenia. Prokurátor právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženie na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona (ďalej len TZ).

Súd považuje za dôležité upozorniť, že uznesením povereného príslušníka PZ ČVS: ORP-880/HE-
HE-2014 zo dňa 02.10.2014 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods.

1 písm. a) TZ, v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ, lebo zistené skutočnosti
nasvedčovali tomu, že dňa 01.10.2014 v čase okolo 16.30 hod. pred vchodom bytového domu na ul. X.
X mal P.. Q. T. sotiť do H. J. v dôsledku čoho mali spadnúť na zem, ďalej sa vzájomne fyzicky napádať,
pričom H. J. utrpel trieštivú zlomeninu pravého kolena s predpokladanou dobou liečby 6 týždňov.

Uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-564/1-VYS-HE-2014 zo dňa 30.03.2015 bolo vznesené

obvinenie P.. Q. T. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) TZ, spáchaný v
jednočinnom súbehu s prečino výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ, a H. J., Y. J. Y. F. J. pre prečinublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) TZ, spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctvo podľa§ 364 ods. 1 písm. a) TZ, spáchaný vo forme spolupáchateľstva, pričom všetci obvinení
mali spáchať skutok, ktorý prevzal prokurátor do skutkovej vety obžaloby (s výnimkou poslednej vety

uznesenia o vznesení obvinenia, v ktorej bolo popísané zranenie, ktoré utrpel Q.Í. T.).

Až uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov 1/2KPT553/15/7707-7 zo dňa 17.08.2015 bolo
zrušené vyššie citované uznesenie vyšetrovateľa, ktorým bolo vznesené obvinenie H. J., Y. J. Y. F. J. a
to v celom rozsahu - a zároveň bolo zrušené citované uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia P..

Q. T. v časti vznesenia obvinenia pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov na strane 7 konštatuje, že je síce nepochybné, že došlo k
incidentu medzi obvinenými, „toto však rozhodne nebolo vedené neúctivým postojom páchateľa k
normám občianskeho spolužitia. Vo vzťahu oboch strán sporu ide o nevyriešené rodinné problémy
súvisiace s nezhodami manželov H. Y. P.. T. J. a sporov o spoločné dieťa, ktorého stretnutie s ním sa

domáhal ako otec, tak aj starí rodičia a na strane druhej tu bol logický záujem obvineného P.. Q. T. chrániť
svoju sestru, jej dieťa a napokon aj svoju matku.“

Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov preto uvedený vzájomný fyzický stret s prihliadnutím na formu
zavinenia u H. J. neposúdil ako prečin v zmysle § 10 ods. 2 TZ a aplikoval teda materiálny korektív.

Vychádzajúc z vyššie citovaných častí odôvodnenia prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove,
súd konštatuje, že prokurátor žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo, na ten istý skutok (plynúci z
nevyriešených rodinných problémov) neaplikoval materiálny korektív aj u obvineného P.. Q. T..

Napriek záveru prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, ktorý poukázal na ustanovenie § 47 ods. 1
TP, podľa ktorého v tom istom konaní nemôže oprávnenie poškodeného vykonávať ten, kto je stíhaný
ako spoluobvinený, prokurátor okresnej prokuratúry prevzal pôvodný skutok z uznesenia o vznesení
obvinenia aj so znakmi útoku na obžalovaného zo strany J. (s výnimkou poslednej vety opisujúcej
zranenia Q. T.).

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný, ktorý po vyhlásení, že je nevinný v procese
dokazovania uviedol, že prišiel do vchodu bytového domu na ul. X. Č.. X, od vchodu ktorého mal kľúče,
kde býva aj jeho mama a sestra T.. Išiel ich navštíviť, preto si odomkol dvere bytovky, čo chcel využiť H.
J., chcel sa pretlačiť dovnútra, v čom mu obžalovaný zabránil tým, že so slovami: „Ty tu nebývaš“, ho

dotykom v oblasti ramien, chcel mu zabrániť vstúpiť do vchodu. Reakcia poškodeného však bola taká,
že ho chytil za rukáv, pritiahol ho k sebe, v dôsledku čoho spadli na zem tak, že poškodený spadol na
chrbát. Tam síce zápasili, no nešlo o žiadnu významnú fyzickú konfrontáciu a údery. Následne pocítil
úder do zadnej časti hlavy a keď sa postavil, zistil, že na neho útočia rodičia poškodeného, ktorí sa na
neho vrhli, vytrhli mu časť vlasov a matka poškodeného ho uhryzla do pravej ruky. Neskôr prišli policajti.

Vovýpovedizdôraznil,žepoškodenýjejehobývalýšvagor.Nezaregistrovalžiadnyinýpádpoškodeného
ani jeho zranenia.

H.J.,poškodenýbolnahlavnompojednávanívypočutývprocesnompostavenísvedka.Popísalnezhody
medzi ním a jeho manželkou, ktorá je sestrou obžalovaného. Pretože chcel navštíviť svojho syna a

vedel, že syn sa nachádza v byte matky obžalovaného. Chcel vojsť do vchodu a keďže nemá kľúče od
vchodovýchdverí,dlhšiečakal,kýmhoniektozosusedovpustídovchodudomu.Keďprišielobžalovaný,
tak chcel využiť tento moment a dostať sa do bytového vchodu. Obžalovaný ho však vysotil von tak, že
dopadol na pravú stranu otočený tvárou k zemi na ruky a nohy a reflexne sa pretočil na chrbát. Vtedy
zistil, že je nad ním obžalovaný, ktorý začal do neho udierať zo všetkých strán a po chvíli prišli jeho

rodičia a obžalovaného začali od neho rozťahovať. Až keď sa incident skončil, zacítil pichľavú bolesť v
kolene a preto požiadal mamu, aby zavolala policajtov. Zranenie kolena si vysvetľuje tým, že k nemu
mohlo dôjsť pri jeho pádu na železné rošty. V ďalšej časti výpovede vysvetľoval rozpor vo výpovedi zo
dňa 10.11.2015, kedy uviedol, že obvinený ho chytil rukami za oblasť hrudníka a trhol s ním tak, že
spadol na zem na chrbát. Svedok to vysvetlil tak, že až s odstupom času si poskladal mozaiku udalostí,

ako sa stali. Pád na chrbát vylúčil len preto, že logicky by mal niečo zlomené v oblasti chrbta. A len z
dedukcie, že zranenia kolena muselo byť spôsobené pádom tvrdí, že najprv spadol na koleno až potom
sa otočil na chrbát (čl. 575 posledný odsek). Po tom, čo obhajca žiadal vysvetliť rozpor vo výpovedi v
porovnaní s výpoveďou zo dňa 26.05.2015, samosudca upozornil, že výpoveď, ktorú prečítal obhajca zodňa 26.05.2015, H.. J. vypovedal v procesnom postavení obvineného a nie svedka, preto túto výpoveď
nemožno konfrontovať.

Na hlavnom pojednávaní boli ako svedkovia vypočutí rodičia poškodeného, ktorí popísali skutok tak,
že videli ako T. bije ich syna, keď ležal na zemi, T. ho bil, kopal do neho a kričal, že ho zabije. Potom
rodičia pomohli synovi vstať.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok U. F., ktorý z osôb zúčastnených na konflikte, pozná

iba obžalovaného, aj to len z videnia. V blízkosti miesta činu prevádzkuje predajňu a preto po tom,
čo zaregistroval krik na ulici, išiel sa pozrieť, čo sa stalo a videl ako na Q. T. boli doslova „zavesené“
dve osoby staršieho veku a tretia osoba mladší muž sa chcel dostať do vchodu bytového domu. Ani
keď prišla polícia, nevidel žiadne známky zranenia na mladšom mužovi. Svedok pozorované okolnosti
vyhodnotil tak, že napadnutý bol T. zo strany J.. Chcel ich aj rozdeliť, no starší pán mu povedal, aby
odišiel, lebo inak „uvidí“.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa O. O., ktorá nepoznala nikoho zo zúčastnených na
konflikte. Pamätá si len, že sa bili dvaja proti jednému. Obžalovaný bol ten, ktorý bol napadnutý a on sa
iba bránil. Obžalovaný nikoho na zem nezvalil.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Dušan Sukovský, ktorý vypracoval znalecký
posudok č. 64/2014 a doplnok k nemu č. 85/2015. Ako znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia
a traumatológia, odvolal sa na závery svojho posudku, vrátane jeho doplnenia a zdôraznil, že zlomeninu
pately, zlomenina jabĺčka vzniká len na základe priameho mechanizmu, t. j. priamym nárazom do oblasti
jabĺčka kolena. K takému nárazu môže dôjsť najčastejšie pri páde priamo na prednú časť kolena.

Znalec s prihliadnutím na polohu tela poškodeného, pričom vychádzal z výpovedí zúčastnených a z
fotodokumentáciezrekonštrukcie,považujemožnosťvznikuuvedenéhoporaneniainýmmechanizmom,
napr. úderom, či kopnutím za prakticky nemožnú. K mechanizmu pádu sa prikláňa aj z toho dôvodu, že
bola objektívne zistená odrenina na prednej strane kolena. Znalec pripustil, že dve poranenia v oblasti
kolena a to odrenina a zlomenina jabĺčka nemuseli vzniknúť pri jednom úrazovom deji.

Súd vykonal následne listinné dôkazy postupom podľa § 269 TP.

Súd odmietol návrh obhajcu na vykonanie dôkazu prečítaním priestupkových spisov Okresného úradu
Vranov nad Topľou, ktorými mali byť riešené priestupky súvisiace s napadnutím T. J. jej manželom a aj

bratom poškodeného, ako nedôvodné a nesúvisiace so skutkom.

Aj keď prokurátor skutok pôvodne právne kvalifikovaný aj ako výtržníctvo v zmysle § 364 ods. 1 písm.
a) TZ, v obžalobe kvalifikoval iba ako ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) TZ, súd
v priebehu konania pred súdom upozornil procesné strany (spisový záznam na čl. 596), že skutok sa

pri správnom použití zákona má posudzovať aj ako prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a)
TZ, pretože - vychádzajúc zo skutku v obžalobe - obžalovaný fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
napadol iného.

Súdvykonanédokazovanievyhodnotiltak,žeprokurátorneuniesoldôkaznébremenoabezakýchkoľvek

pochybností nepreukázal zavinenie obžalovaného a teda jeho zodpovednosť za zranenie, ktoré utrpel
poškodený podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Sukovského. Po konfrontácii rozdielnych
výpovedí poškodeného, tento popisoval svoj pád iba na základe dedukcie vzniknutého zranenia. Ak
obžalovaný tvrdil, že poškodený spadol na chrbát, po tom, čo si ho pritiahol za odev k sebe a poškodený
tento dopad na chrbát uviedol aj vo výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 10.11.2015 (strana 4

zápisnice), tak súd za preukázaný spôsob pádu pri konflikte obžalovaného a poškodeného považuje
pád poškodeného na chrbát.

Ak zo znaleckého posudku plynie, že zlomeninu jabĺčka s najväčšou pravdepodobnosťou možno
utrpieť len priamym mechanizmom - pádom na koleno, tak prokurátor v konaní tento pád, teda tento

mechanizmus vzniku zranenia nepreukázal tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností vysloviť,
že ho zavinil obžalovaný. Prokurátor znaleckým posudkom MUDr. Sukovského preukázal iba následok,
t. j. zranenie poškodeného, nie však spôsob, presnejšie - príčiny jeho vzniku.Výpoveď rodičov poškodeného primárne vykazuje znaky výpovede zainteresovaných osôb, ktoré
popísali útok na svojho syna, avšak bez takých okolností, aby bolo možné špecifikovať moment, kedy
došlo k zraneniu kolena poškodeného.

Vo veci boli vypočutí aj dvaja nezainteresovaní svedkovia bez akýchkoľvek osobných väzieb k
obžalovanému a poškodenému a to U. F. Y. O. O., ktorí zhodne popísali incident tak, že napadnutým
podľa ich názoru bol P.. Q.H. T. a to práve H. J., F. J. Y. Y. J..

Podľa § 278 ods. 1 TP, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Súd poukazujúc na úvod odôvodnenia tohto uznesenia, opäť upozorňuje, že prokurátor skutok popísal
tak, že síce Q. T. mal sotiť a udrieť H. J. v dôsledku čoho obidvaja spadli na zem, no hneď na to mali P..
Q. T. fyzicky napadnúť F. J. Y. Y. J., ktorí prišli svojmu synovi H. na pomoc. Ani v samotnom skutku, ktorý
je uvedený v obžalobnom návrhu, nie je uvedený moment, kedy malo dôjsť k zlomenine pately u H. J..

Prečinu úmyselné ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten páchateľ,
ktorý inému úmyselne ublíži na zdraví a kvalifikovanej skutkovej podstaty odseku 3 písm. c) citovaného
ustanovenia, sa dopustí ten, kto týmto činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Trestná sadzba je stanovená
na dva až päť rokov odňatia slobody. Pri prečine výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 TZ, je trestná sadzba

odňatia slobody až na tri roky.

Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona je trestný čin, ktorý je prečinom, definovaný ako
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia

slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa ods. 2 nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Pri prečinoch Trestný zákon okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu,
ktorá je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností
potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o
premenlivé pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením je závažnosť

činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti
prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do úvahy postúpenie veci alebo
zastavenie trestného stíhania.

I keď pred súdom preukázaným konaním obžalovaného boli naplnené formálne znaky prečinu

výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ (rovnako ako to konštatoval prokurátor Krajskej prokuratúry
Prešov u obvinených J.) súd dospel k záveru, že po vyhodnotení všetkých uvedených kritérií
možno konštatovať, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, nejde teda o prečin - čin súdne
trestný. Súd teda aplikoval materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 TZ.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie
nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny

korektív). (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 51/2015, zo dňa 31. marca
2016)

Zo strany obvineného teda nešlo o vopred premyslenú trestnú činnosť, ktorou chcel narušiť závažným
spôsobom chránený záujem. Materiálny korektív preto, lebo (v konaní pred súdom preukázaným)

konanímobžalovanéhomohlibyťnaplnenéibaznakyprečinuvýtržníctvo,knaplneniuktorýchvšakdošlo
zasituácie,kedyobvinenýspočiatkukonalvsúladesozákonom-vstupovaldouzamknutýchspoločných
častí bytového domu, teda do súkromného majetku patriaceho spoluvlastníkom (uzavretý okruh osôb).
Navstupdostaloprávnenieodjednéhozvlastníkovbytov,zktoréhosúhlasommalajkľúčodvchodovýchdverí. Naopak, poškodený takýto súhlas nemal, čo potvrdil aj sám vo výpovedi, keď uviedol, že musel
čakať kým sa vchodové dvere otvoria, aby mohol vstúpiť do vchodu bytového domu - povedané inak
„prekĺznuť“ tam bez súhlasu niektorého z vlastníkov bytov, ktorí sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných

častí domu (chodba).

Obžalovaný teda v súlade so svojim oprávnením vstúpiť, otvoril vchodové dvere a chcel ich za sebou
zavrieť, pričom mu v tom bránil poškodený, ktorý sa domáhal vstupu do vchodu, na čo nebol oprávnený.
Ak poškodený chcel dosiahnuť vstup do vchodu bez súhlasu vlastníkov bytov, mal sa obrátiť na políciu

a nie domáhať sa vstupu násilím.

Voči tomuto násiliu poškodeného, ktorý bol prostriedkom na jeho vstup do vchodu zareagoval
obžalovaný rovnako násilím a vytlačil poškodeného z priestorov vchodu na verejné priestranstvo - pre
spôsob, ktorým tak urobil síce naplnil znaky prečinu výtržníctvo, avšak súd aplikoval materiálny korektív,
pre už popísané okolnosti činu.

Záverom súd poukazuje, že obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov, v evidencii priestupkov
má iba jeden priestupok pre porušenie pravidiel cestnej premávky a mesto M. v správe o povesti z miesta
bydliska uviedlo, že v mieste bydliska má dobrú povesť a nedopustil sa žiadnej protiprávnej činnosti, pre
ktorú by voči nemu bolo vedené konanie niektorým z orgánov miestnej samosprávy.

Zánik zodpovednosti za priestupok je v zákone o priestupkoch č. 372/1990 Zb., v znení účinnom od
01.08.2014 do 31.12.2014, v ustanovení § 20 upravený takto:
(1) Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať,
prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

(2) Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo
trestné stíhanie.

Z vyššie citovaného ustanovenia plynie, že nedošlo k zánik zodpovednosti za priestupok pre jeho
premlčanie, preto podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd trestnú vec obžalovaného postúpil

Okresnému úradu Humenné, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal Okresný úrad
Humenné prejednať ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 280 ods. 3 TP).