Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216216510
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216216510.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: K.. Q. P., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, J., v konaní zastúpenej W. A., bytom E. XXXX/XX, J., o zaplatenie
sumy 2.739,60 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.739,60 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.769,60 € od 25.10.2013 do 3.10.2016, úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 2.759,60 € od 4.10.2016 do 2.11.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne

zo sumy 2.749,60 € od 3.11.2016 do 25.11.2016, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
2.739,60 € od 26.11.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa podanou
žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu
2.811,60 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel
dňa 18.7.2012 zmluvu o pôžičke č. 7111240, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky

vo výške 5.613,60 €, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 93,56 €. Žalovaná
titulom pôžičky uhradila len sumu 1.285,60 €. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, listom
zo dňa 16.10.2013 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaná dlžnú sumu
neuhradila. Tiež si uplatnil na zaplatenie sumu nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 42,- € a
úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 25.10.2013 do zaplatenia ako i náhradu trov konania.

2. Po zmene účastníka na strane žalobcu, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/162/2016-26 zo

dňa 30.1.2017, žalobca písomným podaním zo dňa 21.6.2017 vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie
sumy 42,- € titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy
30,- € titulom úhrad žalovanej (10,- € dňa 3.10.2016, 10,- € dňa 2.11.2016 a 10,- € dňa 25.11.2016) s
príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Následne súd vo veci vydal dňa 25.7.2017
platobný rozkaz č.k. 14Csp/162/2016-32. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor.
V podanom odpore namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď v čase postúpenia pohľadávky
žalobca nebol subjektom registrovaným v registri veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery

a takéto povolenie získal až dňa 5.8.2016.Tiež poukázala na porušenie ustanovení zákona č.122/2013
Z.z. v súvislosti s ochranou osobných údajov. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.9.2016
považovala len za účelový dokument, pretože žalobca vystupoval aktívne ako vlastník pohľadávky už
pred 23.6.2014, keď ju kontaktoval za účelom vymáhania pohľadávky. Vyslovila záver, že k postúpeniupohľadávky došlo ešte pred 23.6.2014, v čase, keď žalobca nebol držiteľom povolenia NBS pre
nebankových veriteľov pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a ich spravovanie. Z dôvodu podania
odporu súd vydaný platobný rozkaz uznesením č.k. 14Csp/162/2016-44 zo dňa 22.9.2017 zrušil v celom

rozsahu.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že medzi ním a jeho právnym predchodcom
existoval v čase pred postúpením pohľadávky zmluvný vzťah majúci charakter mandátnej zmluvy,
na základe ktorej vykonával pre mandanta činnosť spojenú s vymáhaním jeho pohľadávky. Pokiaľ

ide o námietku žalovanej ohľadne povolenia poskytovania spotrebiteľských úverov konštatoval, že on
nebol poskytovateľom spotrebiteľského úveru žalovanej, keď jeho právny predchodca ako subjekt,
ktorý žalovanej spotrebiteľský úver skutočne poskytol, takéto povolenie mal. Tiež poukázal na to, že
je držiteľom licencie udelenej NBS, na základe ktorej mohol nadobudnúť splatnú pohľadávku titulom
spotrebiteľského úveru. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore preukazoval zaslaním oznámenia o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2016 jeho právnym predchodcom žalovanej.

4.Súdvovecivovecinariadilpojednávanie.Vecprejednalvzmysle§180CSPvneprítomnostiprávneho
zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Po vypočutí si prednesu splnomocneného
zástupcu žalovanej, oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to žiadosťou o
poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa 18.7.2012, obchodnými podmienkami, oznámením o schválení

žiadosti o poskytnutie pôžičky, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, uznesením
č.k. 14Csp/162/2016-26 zo dňa 30.1.2017, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom,
čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 21.6.2017, platobným rozkazom č.k. 14Csp/162/2016-32 zo
dňa 25.7.2017, odporom, uznesením č.k. 14Csp/162/2017-44 zo dňa 22.9.2017, vyjadrením žalobcu k
odporu ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., žalobca ku dňu 14.12.2016 nadobudol od svojho právneho predchodcu
pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy č. 7111240 zo dňa 18.7.2012, ktorá je predmetom tohto
konania. Tunajší súd uznesením č.k. 14Csp/162/2016-26 zo dňa 30.1.2017 pripustil zmenu účastníka

na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.)
do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

6. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazných prostriedkov, žalovaná dňa 18.7.2012 podala
právnemu predchodcovi žalobcu žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky vo výške 3.000,- €, ktorá

mala byť splatená 60 splátkami po 93,56 € mesačne. Celkové náklady spojené s pôžičkou boli v
žiadosti vyčíslené na sumu vo výške 2.613,60 € a teda žalovaná mala titulom pôžičky uhradiť celkove
sumu 5.613,60 €. Ročná úroková sadzba bola v žiadosti ustálená vo výške 32 % ročne, RPMN
vo výške 32 % pri priemernej RPMN vo výške 21,68 %. Termín konečnej splatnosti bol v žiadosti
ustálený na mesiac júl 2017. K uzavretiu zmluvy došlo dňa 18.7.2012 akceptovaním návrhu žalovanej

právnympredchodcom,žalobcu(otejtoskutočnostibolažalovanáupovedomenápísomnýmoznámením
právneho predchodcu žalobcu, v ktorom podaní boli zhrnuté základné údaje o výške pôžičky, výške
mesačnej splátky, počte splátok, výške celkových nákladov spotrebiteľa, výške ročnej úrokovej sadzby,
výške RPMN, výške priemernej RPMN, dni splatnosti jednotlivých splátok, platobných údajov pre úhradu
splátok. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho

predchodcu žalobcu zo dňa 16.10.2013, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej
túto vyzval na úhradu dlžnej sumy naraz vo výške 4.706,08 € do 3 dní od doručenia upomienky. Doklad
o odoslaní a doručení predmetnej upomienky v priebehu konania predložený nebol. Ako vyplynulo
z predloženého prehľadu splátok a úhrad, žalovaná celkove titulom zmluvy s právnym predchodcom
žalobcu do podania žaloby uhradila sumu 1.285,60 €. Po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 30,- €

a to 10,- € dňa 3.10.2016, 10,- € dňa 2.11.2016 a 10,- € dňa 25.11.2016.

7. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 12.2.2018 vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku, keď k zosplatneniu úveru došlo dňa 16.10.2016 pre neuhradenie splátky splatnej
dňa 20.8.2013. Preto podľa jeho názoru došlo k uplynutiu premlčacej doby dňa 20.8.2016, teda pred

podaním žaloby na súd. Preto navrhol podanú žalobu zamietnuť a o trovách rozhodnúť tak, že žiadna
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu

premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti.

9. Predmetom tohto sporu je uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy titulom zmluvy o

pôžičke č. 7111240 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 18.7.2012.

10. S ohľadom na vznesenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd dospel k
záveru, že žalobca je v tomto spore aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok nadobudol pohľadávku, ktorej časť je predmetom tohto sporu, pričom v čase

postúpenia pohľadávky bol subjektom oprávneným poskytovať a spravovať spotrebiteľské úvery. To, že
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca disponoval predmetným povolením (licenciou)
uviedla aj sama žalovaná vo svojom písomnom podaní - odpore, v ktorom vzniesla námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Skutočnosť, že žalobca v čase pred nadobudnutím
predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok kontaktoval žalovanú za účelom

vymoženia pohľadávky, je v tomto spore irelevantná. Súd ale podotýka, že možnosť poskytovať takúto
službu upravuje slovenský právny poriadok, ktorý pozná niekoľko inštitútov, ktoré by bolo možné využiť
na tento účel (napr. mandátna zmluva). S ohľadom na uvedené súd vyhodnotil námietku žalovanej
ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore ako nedôvodnú.11. Následne sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesol
splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 12.2.2018. Súd pre vyhodnotenie dôvodnosti

vznesenej námietky premlčania považuje za dôležité ustáliť, že predmetom sporu je nárok na zaplatenie
dlžnej sumy z titulu zmluvy o pôžičke č. 7111240 zo dňa 18.7.2012, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej za odplatu finančné prostriedky vo výške 3.000,- €. Poskytnuté finančné
prostriedky spolu s odplatou sa žalovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 93,56 €. I keď
predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere (súd zmluvu o

pôžičke zo dňa 18.7.2012 vyhodnotil vychádzajúc z poskytnutého plnenia ako zmluvu o úvere, keďže
išlo o poskytnutie finančných prostriedkov za odplatu) a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný
záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné
považovaťizazmluvuspotrebiteľskúanažalovanúhľadieťakonaspotrebiteľa,pretožeprijejuzavieraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu

na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských

zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej
činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Skutočnosť, že v danom prípade bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver medzi stranami sporná

nebola.Pokiaľideovznesenúnámietkupremlčania,splnomocnenýzástupcažalovanejzačiatokplynutia
premlčacej doby ustálil na deň 20.8.2013, kedy bola splatná splátka, pre omeškanie úhrady ktorej
podľa jeho názoru došlo k zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru. Súd v tejto súvislosti uvádza, že
ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť dohody zmluvných strán o splnení dlhu v
splátkach. Na túto dohodu potom nadväzuje aj taká dohoda (veta druhá ustanovenia § 103 Občianskeho

zákonníka), podľa ktorej, ak dlžník nesplní niektorú zo splátok, stane sa zročným celý dlh (dohoda o
strate výhody splátok), v takom prípade premlčacia doba vo vzťahu k celému dlhu začne plynúť odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka treba vykladať vo väzbe na
právne dôsledky upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať
splatenie celého dlhu. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ využiť len do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky. Ak toto svoje právo v tejto lehote nevyužije, premlčacia doba pokračuje
len vo vzťahu k neuhradenej splátke. Veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celého dlhu naraz v
dôsledku riadneho neuhradenia splátok až písomným podaním zo dňa 16.10.2013, pričom vychádzajúc
z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zosplatneniu poskytnutého spotrebiteľského úveru došlo
až po splatnosti splátky splatnej dňa 20.10.2013. Súd mal za to, že predmetné podanie obsahujúce

právo veriteľa z titulu dohody o strate výhody splátok bolo žalovanej doručené až po splatnosti splátky
splatnej dňa 20.10.2013, preto začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k zosplatnenej pohľadávke
je potrebné viazať na deň 20.10.2013, ku ktorému nastala splatnosť aj vo vzťahu k splátkam splatným
po 20.10.2013. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj vo vzťahu k otázke premlčania je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak

je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovanú ako spotrebiteľa
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z
ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka si žalovaná ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanejveci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.

Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie
záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé

byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. V danom prípade vo
vzťahu k neuhradeným splátkam splatným do 20.10.2013 treba posudzovať plynutie premlčacej doby
jednotlivo vo vzťahu ku každej splátke počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivej splátky
a vo vzťahu k zosplatnenej pohľadávke počnúc od 21.10.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti
splátky splatnej dňa 20.10.2013, pre neuhradenie ktorej došlo k zosplatneniu zostatku pohľadávky, resp.
k využitiu práva veriteľa z titulu dohody o strate výhody splátok. Od tohto momentu do momentu podania

žaloby na súd (dňa 10.10.2016) neuplynula lehota viac ako tri roky, preto mal súd za to, že vznesená
námietka premlčania uplatneného nároku dôvodná nie je.

12. Súd aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne spotrebiteľských vzťahov a ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere

ohľadne zákonných náležitostí zistil, že preskúmavaná zmluva obsahuje správne uvedený údaj RPMN.
Zmluva síce neobsahuje jednoznačný údaj o momente konečnej splatnosti úveru (keď v zmluve je tento
údaj uvedený ako: 7/2017), v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy poskytnutý úver ale nie je možné vyhlásiť za bezúročný a bez poplatkov, pretože
zmluva mala písomnú formu a tiež obsahovala ostatné zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Keďže žalovaná riadne neplnila svoje zmluvné povinnosti, keď poskytnutý úver riadne a včas
nesplácala, súd ju zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú
žalovaná titulom poskytnutého úveru mala uhradiť (ide o sumu 4.055,20 €, ktorá suma je nižšia, než
žalovanej vyplynulo uhradiť z titulu poskytnutého úveru, ak by tento riadne splácala) a sumou 1.315,60
€, ktorú už titulom úveru uhradila, t.j. na zaplatenie sumy 2.739,60 €. Súd tiež zaviazal žalovanú na

zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy prihliadnuc na čiastočné úhrady žalovanej realizované v
období od 3.10.2016 do 25.11.2016, keď žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešnou stranou

sporu bol žalobca. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.