Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10P/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201101
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6620201101.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou vo veci navrhovateľa: Z. W., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. nad V. XX, štátny občan G. republiky a manželky: W. W., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. nad V. XX, toho času bytom Q. cesta XXX/X, M., štátny občan G. republiky,
za účasti maloletých detí: W. W., narodená XX.XX.XXXX a S. W., narodený XX.XX.XXXX, deti bytom u
matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W., o rozvod manželstva
a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania Z. W., rodeného W., narodeného XX.XX.XXXX a W. W., rodenej
Q., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev Matričného

úradu M. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

II. Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení:

Na čas po rozvode sa maloleté deti W. W., narodená XX.XX.XXXX a S. W., narodený XX.XX.XXXX z
v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky W. W., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec Z. W., narodený XX.XX.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej W. W., narodenej
XX.XX.XXXX mesačne vo výške 100,-Eur a maloletého S. W., narodeného XX.XX.XXXX mesačne vo
výške 100,-Eur, vždy mesačne vopred k rukám matky maloletých detí do 15. dňa toho ktorého mesiaca
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Styk otca s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ Z. W. sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s manželkou W. W.. Uviedol,
že ich spolužitie bolo spočiatku harmonické, avšak postupne dochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam.
Manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti k matke prvýkrát v máji XXXX do júla XXXX. V
septembri XXXX opustila spoločnú domácnosť natrvalo aj s maloletými deťmi.

2. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila a uviedla, že po tom, čo manžel začal pracovať v

G. a manželia boli viac v kontakte, prejavili sa vzájomné odlišnosti medzi nimi. Manžel mal aj kamarátky,
ku ktorým podľa názoru manželky pociťoval viac ako mal.3. Navrhovateľ a manželka vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom W. W. a S. W. na čas po rozvode manželstva navrhli, aby súd schválil ich rodičovskú dohodu, v
zmysle ktorej súd zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviaže plnením vyživovacej

povinnosti vo výške 100,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Styk otca s maloletými deťmi nežiadali
upraviť.

4. Kolízny opatrovník odporúčal schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko táto je v záujme maloletých detí.

5. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

6. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

7. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

8. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

10. Podľa § 19 ods. 2 zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak

sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

11. Podľa § 19 ods. 3 zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

12. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.16. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

24.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas

po rozvode.

29. Súd mal v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní svoj spoločenský účel,
pričom obaja manželia vylučujú možnosť obnovenia manželského spolužitia, preto súd na základe
vykonaného dokazovania manželstvo účastníkov konania rozviedol.

30. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, v zmysle
ktorej zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať
na výživu maloletých detí sumou po 100,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca smaloletými deťmi súd neupravil, nakoľko to rodičia nežiadali, keďže sa na tejto otázke vedia navzájom
dohodnúť.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Po vyhlásení rozsudku účastníci konania zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať voči rozsudku
odvolanie.

33. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 221 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), písomné
vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za

prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

35. Podľa § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania
možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

36. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výrokom I., III. a IV. tohto rozsudku o rozvode manželstva, styku otca s maloletými
deťmi a o trovách konania nie sú účastníci konania oprávnení podať odvolanie, nakoľko sa po vyhlásení

a odôvodnení rozsudku práva podať odvolanie výslovne vzdali podľa § 368 CSP.

Proti výroku II. tohto rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať
odvolanie podľa § 122 CMP.

Kolízny opatrovník nie je oprávnený podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nakoľko po jeho vyhlásení
sa vzdal práva podať odvolanie podľa § 368 CSP.

Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.