Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317209488
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317209488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: demistav, spol. s r.
o., Holubyho 28, Pezinok 902 01, IČO: 44 043 279, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK PG s. r. o.,
Vápenná 7, Bratislava 821 04, IČO: 36 866 911, proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47, Bratislava
841 05, IČO: 35 952 814, zastúpený: Mgr. Ľudovít Jendrál, advokát, Vrbovská cesta 159, Piešťany 921
01, o zaplatenie 2.535,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 26Cb/172/2017-73 zo dňa 25.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/172/2017-73 zo dňa

25.04.2018 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
zaplatiť 2.535,-- Eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 01.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 12.05.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 2.535,-- Eur s
príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za vykonané dielo. Žalovaný tvrdil, že nebola o prevzatí diela
spísaná zápisnica, žalovanú sumu nepovažuje za dostatočne preukázanú. Na pojednávaní žalobca
predložil preberací protokol zo záverečného odovzdania a prevzatia zákazky diela zo dňa 08.11.2016.
V mene žalovaného dielo prevzal pán X., stavbyvedúci, ktorého žalovaný jeho zástupca pán Q. poveril,

čo vyplýva z printscreen telefonickej správy od žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 10.01.2017 požiadal o
odklad splatnosti časti neuhradenej fakt. č. 216154.

3.Súdprvejinštanciemalzato,žežalobcavkonanípreukázalexistenciuzmluvnéhovzťahu,atozmluvu
o dielo podľa ustanovenia §§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný dielo podľa obchodných
podmienok odovzdal, čo vyplýva z odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu. Pán X. bola osoba
oprávnená v mene žalovaného. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní

podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti
obvykle dochádza. Podľa ods. 2, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1,
toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Súd poukázal na rozhodnutie rozsudokNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 41/2011, zo dňa 12.08.2011, v ktorom súd uviedol, že „Poverenie
k zastúpeniu podnikateľa podľa § 15 Obchodného zákonníka môže byť urobené neformálne, nemusí
vyplývať ani z organizačného členenia subjektu a ani z pracovného zaradenia. Skutočnosť, že poverená

osoba nepodpisovala žiadnu inú zmluvu, nemôže sama o sebe viesť k záveru, že uvedená osoba nebola
poverená práve v konkrétnom prípade k uzatvoreniu jednej predmetnej zmluvy.“ Uvedené rozhodnutia
vyššíchsúdnychautorítmajúvýpovednúhodnotu,nakoľkosajednáorovnakúprávuúpravuustanovenia
§ 15 Obchodného zákonníka.

4. Podľa súdu prvej inštancie list žalovaného zo dňa 10.01.2017 predstavuje uznanie záväzku v zmysle
§ 323 Obchodného zákonníka, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Z úmyslu
dlžníka, ktorým žiada o odklad splatnosti úhrady fakt. č. 216154 vo výške 2.535,-- Eur vyplýva, že
súčasne túto čiastku uznáva, nakoľko chce dosiahnuť účinok spočívajúci v jej uhradení (uznesenie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. mája 2007, sp. zn. 32 Odo 929/2005). Rovnako je to možné vyvodiť

z čiastočnej úhrady vo výške 3.000,-- Eur dňa 09.01.2017 s odkazom na ustanovenie § 407 ods. 3
cit. zákona. Listom zo dňa 06.03.2017 žiadal o vystavenie opravenej faktúry, v ktorej bude zohľadnená
platba 3.000,-- Eur na sumu 2.535,- Eur. Účinkom uznania záväzku je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej
domnienkyotom,žesamázato,ževdobeuznaniazáväzokvuznanomrozsahutrvá,čomázanásledok
presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej

právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku
a je naopak na žalovanom, v dôsledku prechodu dôkazného bremena, aby preukázal, že záväzok v dobe
uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Vzhľadom na odôvodnenie v bode 10) a 11) rozsudku
súd prvej inštancie nárok žalobcu považoval za oprávnený. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý
by spochybnil existenciu dlhu, preto súd rozhodol o povinnosti žalobcu uhradiť žalovanú istinu spolu so

zákonným úrokom z omeškania od 01.02. 2017 podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka,
tak ako požadoval žalobca, splatnosť faktúry nastala dňa 26.11.2016.

5. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a náhradu
trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že žalovaný už vo svojom

odpore proti platobnému rozkazu namietal chýbajúci odovzdávací protokol prevzatia výrobkov. Podľa
ustanovenia § 153 ods. 1 C. s. p. bol žalobca povinný predmetný odovzdávací protokol uplatniť - doložiť
súdu najneskôr spolu s vyjadrením k odporu žalovaného, keď už nie k samotnej žalobe. Odovzdávací
protokol predložil žalobca až na pojednávaní dňa 25. 04. 2018, čo vzbudzuje pochybnosti o pravosti,
autentickosti protokolu a znižuje jeho hodnovernosť a dôkaznú silu. Keďže odovzdávací protokol ako

prostriedok procesného útoku nebol predložený včas, súd naň v zmysle § 153 ods. 2 C. s. p. nemal
prihliadnuť. To by malo za následok, že žalobca by neuniesol dôkazné bremeno a v spore by nebol
úspešný.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov v plnom rozsahu.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný sa vo svojej
komunikácii neraz priznal, že vzniknutú pohľadávku uhradí, no v aktuálnom čase nedisponuje s takým
množstvomfinančnýchprostriedkov.Podľajehonázorusúdprvejinštancievosvojomrozsudkupoukázal

správne nielen na preukázaný preberací protokol, ale aj existenciu uznania záväzku v zmysle § 323
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ako aj na čiastočné plnenie záväzku v
zmysle § 407 ods. 3 ObZ. Pokiaľ ide o žalovaného namietanie pravosti preberacieho protokolu, tak
to žalobca považuje za zúfalý pokus o pretransformovanie zodpovednosti na žalobcu. Pokiaľ ide o
žalovaného tvrdenia, že v zmysle § 153 ods. 1 CSP mal žalobca povinnosť dodať preberací protokol

spolu so žalobou alebo najneskôr s odporom, považuje to taktiež za účelové tvrdenie. Žalobca mal
povinnosť v zmysle uvedeného ustanovenia preukázať prostriedky procesného útoku včas, pričom za
včasné uplatnenie prostriedkov procesného útoku sa považuje konanie so zreteľom a starostlivosťouo rýchlosť a hospodárnosť konania. Predloženie preberacieho protokolu na prvom pojednávaní teda
nemôže byť považované v rozpore s ustanovením § 153 CSP.

9. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods.3C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvBratislavedňa27.01.2020.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením
žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých

dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený
skutkový stav správne právne posúdil. Dospel k správnemu záveru, že medzi sporovými stranami bola
uzatvorená zmluva o dielo v súlade s § 536 Obch.zák. a správne posúdil prevzatie diela, čo odôvodnil
vyčerpávajúco v odsekoch 10 až 12 napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a
k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.

13. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, podľa ktorej nebol odovzdávací protokol predložený
včas a súd naň nemal podľa § 153 ods. 2 C.s.p. prihliadať. Možno súhlasiť, že ustanovenie § 153
C.s.p. upravuje sudcovskú koncentráciu konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené
vykonať určité procesné úkony v ktoromkoľvek štádiu konania, ale len v určitom štádiu. Ak procesný

úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky.
Koncentrácia konania má teda za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu
porušila povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu
je všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky
procesného úroku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú

viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali
včas. Vzhľadom na uvedené kritériá možno konštatovať, že v prejednávanej veci žalobca predložil
dôkazný prostriedok - odovzdávací protokol včas a súd prvej inštancie správne na tento dôkaz prihliadol.
Odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že predloženie preberacieho protokolu bolo

reakciou na vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odporu, v ktorom žalovaný zdôrazňoval, že
k protokolárnemu odovzdaniu nedošlo. Ak teda žalobca predložil takýto dôkaz na prvom pojednávaní
vo veci, urobil to včas, keďže spolu s predvolaním bol procesne poučený podľa § 153 v spojení s § 149
C.s.p. a predloženie dôkazu nevyžadovalo odročenie pojednávania. Je potrebné tiež uviesť, že išlo o
podporný dôkaz, keďže nárok bol preukázaný predovšetkým samotným správaním žalovaného, ktoré

súd prvej inštancie správne vyhodnotil v odseku 11 napadnutého rozhodnutia ako uznanie záväzku.

14. K odvolacej námietke spochybňujúcej pravosť preberacieho protokolu odvolací súd uvádza, že ide
o tzv. novotu v odvolacom konaní, na ktorú nie je možné v odvolacom konaní prihliadať. Žalovaný
neuviedol žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, prečo tento dôkaz z hľadiska autentickosti

nespochybnil už v priebehu konania, t. j. prečo tento prostriedok procesnej obrany neuplatnil už v
prvoinštančnom konaní. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na ust. § 366 C.s.p. nie je možné na tento
odvolací dôvod prihliadnuť.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom

rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).