Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200749
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619200749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod
č. 542 097 902, so sídlom vo Francúzsku, Paríž, Boulevard Haussmann č. 1, konajúceho na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, IČO: 47258713, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 2, zastúpeného právnym zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47234547, so sídlom v Bratislave, Ventúrska
č. 16, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Marek Czompoly, advokát a konateľ, proti žalovanému Q.

I., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo R., S. č. XXXX/XX, o zaplatenie 548,13 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 11Csp/17/2019-112 zo dňa 09.10.2019,
ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) v rozsahu zamietnutia
žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy 358,38 € s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách
konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol (prvý výrok)
a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným

dokazovaním, podľa ktorého právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovaný
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydanie
kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 24.08.2015, na základe
ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver v sume 549,- €, ktorý
sa žalovaný zaviazal splatiť v 15 splátkach po 39,82 € mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa
15.09.2015, konečnou splatnosťou úveru dňa 15.11.2016, pri úrokovej sadzbe vo výške 22 % ročne,
ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 24,34 %, odplatou vo výške 22 %, priemernou ročnou

percentuálnou mierou nákladov vo výške 34,42 % a celkovou sumou na zaplatenie 563,70 €; zmluvné
strany súčasne dojednali súbor poistenia (komplexný súbor poistenia) s poplatkom za poistenie vo
výške5,96%prispôsobečerpaniaúverujednorazovobezhotovostnýmspôsobom;výzvounazaplatenie
dlžnej čiastky úveru vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu dlžnej sumy 119,46 €vrátane príslušenstva a súčasne ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru vrátane príslušenstva,
pričom uvedená výzva bola zaslaná žalovanému dňa 07.12.2015; písomným oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2016 právny predchodca žalobcu

oznámil žalovanému, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 02.03.2016; podľa
výpisu z úverového účtu žalovaný svoj záväzok plniť svoj poskytnutý úver neplnil ani čiastočne a do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nevykonal žiadnu úhradu; podľa výpisu z obchodného registra
právny predchodca žalobcu zanikol zlúčením so žalobcom.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná; súd prvej
inštancie vychádzal z názoru, že medzi stranami ide o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, preto
je na práva a povinnosti nevyhnutné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka; s poukazom na
ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie posudzoval uplatnený nárok žalobcu z
hľadiska včasnosti jeho podania a možnosť jeho vymáhania pred súdom, keď uviedol, že „premlčanie
definujeme ako márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné

oslabenie subjektívneho práva strany sporu, nakoľko premlčaním síce nárok žalobcu nezaniká, nemôže
byť však súdom priznaný, ak sa povinný pred súdom bráni vznesením námietky premlčania; nárok
oprávnenej strany sporu trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným; v
prípade, že dlžníkom, a teda povinným subjektom je spotrebiteľ, súd je povinný prihliadnuť aj na znenie
§ 54a Občianskeho zákonníka a ex offo skúmať, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná a môže

žalobca svoj nárok uplatniť v súdnom konaní“; súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca uplatnil
svoj nárok po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby na jeho uplatnenie, keď v tomto
smere uviedol, že „v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná, pričom táto
podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky; z
uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné

plnenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti; táto splatnosť nenastáva uplynutím troch mesiacov,
resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným
celý dlh, t.j. pre nezaplatenie splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala; aj keď z výzvy na zaplatenie ani z
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je zrejmé, pre ktorú splátku došlo k mimoriadnemu
zosplatneniu úveru, súd z dátumu zosplatnenia (02.03.2016) jednoduchým matematickým výpočtom

dospel k záveru, že touto splátkou musela byť splátka v mesiaci november 2015, nakoľko pre účinné
zosplatnenie je nevyhnutné, aby bol podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dlžník v omeškaní so
splácanímsplátkyúverunajmenej3mesiace;pokiaľpodľaúverovejzmluvymalžalovanýsplátkysplácať
vždy k 15. dňu v mesiaci, novembrovú splátku mal uhradiť do 15.11.2015; dňom 15.12.2015 sa dostal do
omeškania s uvedenou splátkou o jeden mesiac, dňom 15.01.2016 o druhý mesiac a dňom 15.02.2016 o

tretí mesiac; po uplynutí troch mesiacov musí veriteľ právo zosplatnenia vykonať najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky, t.j. do 15.03.2016; právny predchodca žalobcu tak učinil dňa 02.03.2016,
čo vyplýva z oznámenia o predčasnom zosplatnení; keďže došlo zo strany veriteľa k využitiu práva na
zosplatnenie platne, a to v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka, premlčacia doba v zmysle § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, začne plynúť odo dňa

zročnosti tej splátky, od splatnosti (zročnosti), ktorej uplynuli tri mesiace, a omeškanie s ňou trvá, t.j. pre
ktorú k zosplatneniu došlo, resp. ktorá zosplatnenie vyvolala; z vyššie uvedeného je zrejmé, že touto
splátkou bola splátka splatná dňa 15.11.2015; premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 103 tak uplynula
dňa 15.11.2018, preto má za súd za to, že celý nárok žalobcu je premlčaný; žaloba bola doručená súdu
až dňa 12.02.2019, teda po trojročnej premlčacej dobe; čo sa týka úrokov z omeškania ako akcesorický

nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ), tento podlieha
rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, a teda premlčanie istiny malo vplyv aj na premlčanie úrokov
z omeškania; keďže je súd ex offo povinný prihliadnuť na znenie § 54a Občianskeho zákonníka, dospel
k záveru, že premlčaný nárok nemožno žalobcovi priznať a v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka, ho
nie je možné vymáhať v súdnom konaní“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu v

plnom rozsahu zamietol.

1.4Súdprvejinštancieťažiskovorozhodolspoukazomnaustanovenia§54a,§53ods.9,§100ods.1,§
101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevyplývajú zo súdneho

spisu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 05.11.2019 (č.l. 119-122 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie výslovne napadol len

v rozsahu zamietnutia sumy 358,38 € s príslušenstvom. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
V odvolaní uviedol, že sa „nemôže stotožniť s názorom konajúceho súdu o tom, že premlčanie celého
zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka,

ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva; premlčacia doba na zaplatenie
dlhu (splatného v splátkach), v ktorom vystupuje v pozícii dlžníka spotrebiteľ, by podľa názoru súdu
mala začať plynúť skôr, ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,
pre ktorú bol dlh zosplatnený; súd v odôvodnení napádaného rozsudku uvádza, že takýto postup je
v súlade so zákonom“; vyjadril názor, že „z Občianskeho zákonníka najmä z ôsmej hlavy prvej časti
určujúcej dĺžku premlčacej doby nikde nevyplýva, že veriteľ, ktorého dlžník je spotrebiteľom, by mal byť

akokoľvek ukrátený o svoje právo na uplatnenie svojich pohľadávok v zákonom priznanej všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe; z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu
v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky; predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť; ak
by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len

zaplatenie už splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne; zo súdom
uplatňovaných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa
za akých podmienok môže uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. až po uplynutí troch
mesiacov s omeškaním splatnej splátky; predmetné ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na plynutie
premlčacej doby; do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (02.03.2016) sa jednotlivé mesačné

splátkypremlčiavajúsamostatne(september2015ažfebruár2016)aažkudňu02.03.2016samohlistať
splatnými zvyšné splátky splatné k 15.03.2016 až 15.11.2016“; ďalej poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/228/2016 zo dňa 12.04.2017, v ktorom tento súd konštatoval, že „pokiaľ by
následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od
prvej omeškanej splátky, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, posunul by sa začiatok plynutia

premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich;
ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch (§ 101 OZ) od prvej
omeškanej splátky, bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu; takýto následok je neprípustný,
pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a
prostriedok ochrany veriteľa; nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok“; zdôraznil, že

dodržal postup v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565
Občianskeho zákonníka, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splatných splátok; dňa 02.03.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného
splatný v celom rozsahu; nasledujúci deň, t.j. dňa 03.03.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý

raz; žalobný návrh bol podaný na súd dňa 11.02.2019, t.j. v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka si svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok
zosplatnených ku dňu 02.03.2016; preto sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým
žalobe v napadnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mu mal správne priznať uplatnený nárok
minimálne v rozsahu sumy 358,38 € s príslušenstvom predstavujúcej splátky splatné po mimoriadnom

zosplatnení úveru; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu v
napadnutom rozsahu (o zaplatenie sumy 358,38 € s príslušenstvom), v tomto smere si osvojuje dôvody
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu
poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací

súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.),
pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu
prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré

sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.4.2 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie
žaloby žalobcu (aj) v napadnutom rozsahu (t.j. aj v odvolaním napadnutom rozsahu o zaplatenie sumy

358,38 € s príslušenstvom). Medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter sporu ani splnenie
podmienok na aplikáciu ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka; v odvolacom konaní nebolo sporné
ani skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že dôvodom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sporného
úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu bolo nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.11.2015. V
odvolacom konaní tak zostala sporná aplikácia ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka a jej vplyv

na plynutie premlčacej doby v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru v
zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu bolo potrebné posúdiť začiatok plynutia premlčacej
doby na uplatnenie práva (pohľadávky) na súde v prejednávanom spore za účelom zodpovedania
otázky, či žalobca uplatnil svoje právo (pohľadávku) včas pred márnym uplynutím premlčacej doby

na uplatnenie práva; podľa názoru žalobcu začala premlčacia doba plynúť po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, kým podľa názoru súdu prvej inštancie začala premlčacia doba plynúť od splatnosti
omeškanej splátky, kvôli ktorej vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru; medzi stranami nebolo
sporné, že boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a tiež, že žalobca využil
svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť sporného úveru; zo skutkových zistení súdu prvej inštancie

vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa
24.08.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 489,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v
15 splátkach v sume 39,82 € so splatnosťou prvej splátky dňa 15.09.2015 s tým, že právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.03.2016 pre omeškanie so zaplatením splátky
úveru splatnej dňa 15.11.2015; z ustanovenia § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že

pokiaľ bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti (splatnosti), pričom v takomto prípade by v prípade sporu musel súd zisťovať, ktoré
splátky sú predmetom sporu a podľa splatnosti jednotlivých splátok posudzovať začiatok a koniec
plynutia premlčacej doby; podľa ustanovenia § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť

premlčacia doba odo dňa zročnosti (splatnosti) nesplnenej splátky; z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že pokiaľ sú splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, stane sa splatným celý dlh,
pričom premlčacia doba má v tomto prípade jeden začiatok, t.j. deň zročnosti (splatnosti) nesplnenej
splátky, kvôli ktorej pristúpil veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu (t.j. využil svoje právo navyhlásenie mimoriadnej splatnosti); právnou skutočnosťou, ktorá určuje začiatok plynutia premlčacej
doby je preto v tomto prípade omeškanie s platením tej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť celého dlhu; vzhľadom na to, že v prejednávanom spore ide o spotrebiteľskú zmluvu, pre

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu museli byť splnené aj podmienky stanovené v ustanovení § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky, ak súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva; z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že upozornenie veriteľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote) na
uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienkou pre výkon tohto práva; súd prvej
inštancie správne konštatoval, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 15.11.2015 (toto skutkové zistenie nebolo sporné); mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil
právny predchodca žalobcu ku dňu 02.03.2016; je síce zrejmé, že účinky vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti ako jednostranného úkonu nemôžu nastať spätne, ale najskôr doručením oznámenia o tejto

skutočnosti dlžníkovi, táto skutočnosť však nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku; odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z hľadiska prejednávaného sporu premlčacia doba
na uplatnenie práva začína plynúť od splatnosti prvej omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil
mimoriadnusplatnosťúveru(§103druhávetaObčianskehozákonníka);žalobcavodvolanísícesprávne
uviedol, že ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka slúži na ochranu veriteľa; za splnenia zákonných

podmienok toto ustanovenie umožňuje veriteľovi vymáhať celý dlh, t.j. aj plnenie, ktoré by ešte nebolo
splatné, pokiaľ by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti; ide o voľbu veriteľa (právo veriteľa), či
si bude vymáhať jednotlivé omeškané splátky alebo využije ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čo mu umožní vymáhať celý dlh; len veriteľ môže rozhodnúť či
a kedy vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu, čím si určuje aj začiatok plynutia premlčacej doby; pokiaľ

veriteľ svoje právo využije so značným časovým odstupom od zmeškanej splátky, vystavuje sa riziku,
že časť premlčacej doby (ktorá by inak plynula od splatnosti) je v dôsledku jeho pasivity konzumovaná;
odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ by aj nedošlo k využitiu práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, premlčacia doba pre vymáhanie zmeškanej splátky (splatnej
k 15.11.2015) objektívne plynie od jej zročnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka); pri využití práva na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu veriteľ „vstupuje“ do premlčacej doby, ktorá už začala plynúť, a
to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie zmeškanej splátky, ale aj celého dlhu (ustanovenie
§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka tak možno chápať ako špeciálne ustanovenie k § 101
Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o počiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva); pokiaľ ide
o plynutie premlčacej doby považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že premlčacia doba pre jednotlivú

splátku alebo v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pre celý dlh, začína plynúť odo dňa zročnosti
(splatnosti) nesplnenej splátky; pokiaľ je splátka splatná (zročná) 15. dňa v mesiaci, veriteľ si môže
svoje právo na súde uplatniť najskôr 16. dňa, kedy sa dostáva dlžník do omeškania (actio nata); z
tohto dôvodu v prejednávanom spore začala premlčacia doba plynúť dňa 16.11.2015; nakoľko ide o
lehotu určenú podľa rokov, táto lehota končí dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá

udalosť,odktorejsalehotazačína(§122Občianskehozákonníka);toutoudalosťoujepodľa§103druhá
veta Občianskeho zákonníka zročnosť (splatnosť) nesplnenej splátky, t.j. 15.11.2015 a preto posledný
deň všeobecnej trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pripadol na deň 15.11.2018, ktorý bol
riadnym pracovným dňom (štvrtok); nakoľko v prejednávanom spore podal žalobca žalobu na súd až dňa
12.02.2019, uplatnil svoje právo po márnom uplynutí premlčacej doby, na ktorú skutočnosť bol súd prvej

inštancie povinný prihliadnuť a žalobu žalobcu zamietnuť pre nevymáhateľnosť uplatneného nároku
žalobcu podaním žaloby na súd (§ 54a Občianskeho zákonníka); súd prvej inštancie správne žalobu
zamietol aj v časti uplatneného príslušenstva, ktoré zdieľa osud pohľadávky; na základe uvedeného
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci sú však
podľa odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho

súdu žalobcovi nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby (prvý výrok) v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého
výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ktorý bol vecne správny
a odôvodnený skutočnosťou, že napriek plnému úspechu žalovaného v spore mu žiadne trovy konania

nevznikli.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi
(odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania; žalovaný bol však v odvolacom konaní úplne nečinný
a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanému

náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).