Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/357/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203629
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814203629.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu PROFI - TRADE Slovakia, s.r.o., Na
Horke 408/1, Košice - Kavečany, IČO: 36 600 466, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Čigášom, nar.
5.11.1981, Krosnianska 75, Košice proti žalovaným 1/ JUDr. Róbertovi Tutkovi, súdnemu exekútorovi,
Čučmianska dlhá 26, Rožňava, za účasti intervenienta na strane žalovaného Komunálnej poisťovne,

a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31595545, zastúpeného Mgr. Daliborom
Tverďákom, advokátom, AK so sídlom Krmanova 1, Košice a 2/ Chemkostav, a.s., K. Kuzmanyho
1259/22, Michalovce, IČO: 36191892, v spore o určenie perfektnosti, účinnosti a záväznosti exekučného
príkazu a o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/351/2015-174 zo dňa 9.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že exekučný
príkaz sp. n. EX 181/2011 zo dňa 7.7.2011 vydaný súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom,
doručený žalovanému 2/ dňa 12.7.2011 je vydaný v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovajeprávne
záväzný voči žalovanému 2/. Ďalej určil, že právny úkon žalovaného 2/ spočívajúci v jednostrannom

započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska
19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa XX.X.XXXX a právny úkon žalovaného 2/ spočívajúci v
jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so
sídlom Mlynárska 9, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa XX.X.XXXX sú absolútne neplatné. Rovnako
určil, že pohľadávka povinného, obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom
Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 voči žalovanému 2/ prikázaná žalobcovi exekučným

príkazom sp. zn. EX 181/2011 zo dňa 7.7.2011 vydaným súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom,
existuje a povinnosť žalovaného 2/ plniť podľa tohto exekučného príkazu naďalej trvá. Uložil žalovanému
v 2 rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu žalovaného 1/ k žalobcovi a žalovanému 2/ vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 15.4.2014 podal na okresný súd žalobu o určenie
perfektnosti, účinnosti a záväznosti exekučného príkazu a o určenie neplatnosti právnych úkonov. V
žalobe uviedol, že dňa 12.7.2011 bol žalovanému 2/ doručený exekučný príkaz zo dňa 7.7.2011 vydaný
súdnym exekútorom. Exekučným príkazom nariadil súdny exekútor exekúciu prikázaním pohľadávky,
ktorú povinný - obchodná spoločnosť stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01
Košice, IČO: 36593354, zap. v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č.

16586/V, ktorá do 23.6.2011 vykonávala činnosť pod obchodným menom Schulte SK, s.r.o. (ďalej len
„povinný“) má voči svojmu dlžníkovi, ktorým je žalovaný. Súdny exekútor ešte predtým, v príkaze nazačatie exekúcie zo dňa 16.3.2011 prikázal žalovanému, aby odo dňa doručenia tohto príkazu na začatie
exekúcienevyplatilpohľadávku povinnému.Žalovanémubolaexekučnýmpríkazomuložená povinnosť,
aby po doručení tohto exekučného príkazu poukázal na účet súdneho exekútora č. XXXXXXXXXX/

XXXX, N. XXXXXXX, vedený v banke V. C. K. B..K.., S. Q. pohľadávku vo výške 28.601,10 Eur
spolu s jej príslušenstvom a to úrokmi z omeškania vo výške 4.406,78 Eur, trovami súdneho konania
vo výške 3.623,80 Eur, trovami právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 484,46 Eur a s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne zo špecifikovaných súm a s trovami exekúcie vo výške 8.760,40
Eur (ďalej len „prikázaná pohľadávka“). Príkaz na začatie exekúcie zo dňa 16.3.2011, ktorým bola

žalovanému uložená povinnosť odo dňa jeho doručenia nevyplatiť prikázanú pohľadávku povinnému
bol žalovanému doručený dňa 18.3.2011. Exekučný príkaz, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
poukázať prikázanú pohľadávku na účet súdneho exekútora bol žalovanému doručený dňa 12.7.2011.
Po doručení exekučného príkazu však žalovaný na účet súdneho exekútora nepoukázal žiadne peňažné
prostriedky, na čo súdny exekútor reagoval Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 9.8.2011, ktorou
sa dožadoval vysvetlenia. Žalovaný odpovedal na Žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 9.8.2011

listom - Oznámením záväzkov voči povinnému Schulte SK, s.r.o. zo dňa 25.8.2011, v ktorom oznámil
súdnemu exekútorovi, že prikázaná pohľadávka, ktorú žalovaný eviduje voči povinnému, zatiaľ ešte nie
je splatná. Následne súdny exekútor v Žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo
dňa 6.9.2011 žiadal žalovaného o zaslanie presného časového harmonogramu realizovania jednotlivých
úhrad častí prikázanej pohľadávky. Žalovaný reagoval listom - Predložením podkladov k sp. zn. EX

181/2011-SchulteSKs.r.o.zodňa4.10.2011,vktoréhoprílohezaslalčasovýharmonogramjednotlivých
úhrad. Z tohto harmonogramu vyplýva, že jednotlivé časti prikázanej pohľadávky sú splatné v mesiacoch
12/2011, 03/2012, 10/2012, 11/2012, 02/2013, 03/2013, 12/2014, 04/2015, 02/2016, 03/2016. Žalovaný
všakvzmysletohtočasovéhoharmonogramunepoukazovalnaúčetsúdnehoexekútoračastiprikázanej
pohľadávky, ktoré sa postupne stávali splatnými a preto súdny exekútor Výzvou zo dňa 16.4.2012 vyzval

žalovaného na úhradu do toho času už splatných častí prikázanej pohľadávky v mesiaci 12/2011 vo
výške586,57Euravmesiaci03/2012vovýške3.263,69Euratospolusúrokmizomeškania.Tátovýzva
súdneho exekútora bola úspešná a dňa 23.4.2012 žalovaný poukázal na účet súdneho exekútora sumu
3.850,98 Eur. Žalovaný však už prikázanú pohľadávku v jej ďalších častiach, ktoré sa následne stali
splatnými, na účet súdneho exekútora nepoukazoval a to v rozpore s exekučným príkazom a zákonom

(§ 108 ods. 2 Exekučného poriadku). Súdny exekútor žiadal Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa
2.10.2012 opätovne o konkrétne termíny splatnosti jednotlivých častí pohľadávky s uvedením 7 dňovej
lehoty na predloženie žiadaných dokladov s poučením o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Táto
žiadosť súdneho exekútora ostala bez reakcie žalovaného. Uznesením č.k. 35Er/470/2011-34 zo dňa
6.11.2012 rozhodol Okresný súd Košice II o uložení poriadkovej pokuty žalovanému vo výške 200,- Eur.

Žalovaný následne v e-mailovej správe zo dňa 19.11.2012 oznámil súdnemu exekútorovi, že už viac
neeviduje žiadne záväzky voči povinnému. Dôvodom malo byť jednostranné započítanie pohľadávok
žalovaného evidovaných voči povinnému s prikázanými pohľadávkami. V rozpore s príkazom na začatie
exekúcie a v rozpore s exekučným príkazom žalovaný vykonal toto jednostranné započítanie dvoma
právnymi úkonmi zo dňa XX.X.XXXX B. T. M. XX.X.XXXX a to z dôvodu vykonania reklamačných

opráv na náklady povinného. Žalobca sa voči tomuto zmareniu predmetného exekučného konania bránil
podaním žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného zo dňa XX.X.XXXX B. XX.X.XXXX,
spočívajúcich v jednostrannom započítaní prikázanej pohľadávky s pohľadávkami žalovaného voči
povinnému vykonanému po doručení exekučného príkazu žalovanému ako dlžníkovi povinného (ďalej
len ako „napádané právne úkony“). V súdnom konaní o vyššie spomínanej žalobe (ďalej len ako „skoršia

žaloba“) pod sp. zn. 18Cb/82/2013 Okresný súd Michalovce (ďalej ako „OS MI“), v rámci oboznamovania
účastníkov s predbežným právnym názorom súdu pred začatím ústneho pojednávania, dal za pravdu
žalobcovi čo do neplatnosti napádaných právnych úkonov žalovaného, avšak súčasne spochybnil
správnosť, účinnosť a záväznosť exekučného príkazu. Podľa vysloveného právneho názoru OS MI,
exekučný príkaz je nesprávny, neúčinný, nevykonateľný a žalovaného nezaväzujúci, keďže v ňom nie je

dostatočne špecifikovaná prikázaná pohľadávka (konkrétne najmä presné označenie jej právneho titulu,
výšky a splatnosti). Z tohto dôvodu údajne nie je možné, podľa vysloveného právneho názoru OS MI, na
základe tohto exekučného príkazu viesť exekúciu, keďže by bol v takomto prípade žalovaný ako dlžník
povinného obmedzený pri nakladaní so svojim majetkom v neprimerane vyššom rozsahu ako by bolo
spravodlivé a zákonné požadovať. Podľa tohto názoru by v dôsledku tejto „vady“ tvrdenej zo strany OS

MI, postihoval exekučný príkaz všetky peňažné prostriedky žalovaného. OS MI sa pred začatím ústneho
pojednávania teda vyjadril, že ak žalobca bude trvať na konaní pojednávania, OS Mi žalobu zamietne,
keďže z vyššie uvedených dôvodov nemohol byť žalovaný ako dlžník povinného viazaný exekučným
príkazom a to v dôsledku vyššie opísaných vád predmetného exekučného príkazu. Žalovaný sa vyjadril,že sa stotožňuje správnym názorom OS MI, že uvedeného si bol žalovaný pri vykonávaní napádaných
právnych úkonov vedomý a že práve preto žalovaný nerešpektoval exekučný príkaz. Súčasne z vyššie
uvedeným právnym názorom OS MI, odporučil súd žalobcovi vyvodiť zodpovednosť voči súdnemu

exekútorovi za škodu spôsobenú vadami exekučného príkazu, dôsledkom ktorých je neúčinnosť a
nevykonateľnosť exekučného príkazu a to od počiatku (od jeho vydania). Žalobca sa takto ocitol v
stave právnej neistoty ohľadne správnosti exekučného príkazu a teda rovnako aj ohľadne oprávnenosti
nárokov, ktorých sa domáhal skoršou žalobou. Pod vplyvom tejto situácie žalobca vzal pred začatím
ústneho pojednávania žalobu v celom rozsahu späť s tým, že potrebuje najskôr odstrániť tento stav

právnej neistoty v ktorom sa ocitol a súdne ustáliť dôvodnosť akýchkoľvek pochybností o správnosti a
účinnosti exekučného príkazu a o jeho záväznosti pre žalovaného 2/ ako dlžníka povinného. Žalobca
vyzval súdneho exekútora na náhradu škody spôsobenej vadami exekučného príkazu. Súdny exekútor
však akékoľvek pochybenie v rámci exekučného vymáhania pohľadávky žalobcu odmietol a trval na
perfektnosti ním vydaného exekučného príkazu. S ohľadom na skutočnosti uvedené v rámci vyššie
opísaného vývoja skutkového stavu, žalobca podal na OS Rožňava žalobný návrh, ktorým sa domáha

na súde vysporiadania otázok správnosti, účinnosti a záväznosti exekučného príkazu pre žalovaného
od momentu doručenia exekučného príkazu a opätovne i určenia neplatnosti napádaných právnych
úkonov žalovaného vykonaných po doručení exekučného príkazu žalovanému. Žalobcom navrhované
súdne určenie účinnosti a záväznosti exekučného príkazu je pritom kľúčovou otázkou, od ktorej priamo
závisí právna pozícia žalobcu vo vzťahu k existencii zodpovednostného vzťahu, v rámci ktorého je súdny

exekútor zodpovedný za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti, platnosti resp. neplatnosti
napádaných právnych úkonov žalovaného. Žalobca vzhľadom na to, že exekučný príkaz nebol zrušený,
poukazujúc pritom na prezumpciu správnosti právnych aktov v právnom štáte (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 188/08) zastáva názor, že exekučný príkaz je účinný a záväzný
voči dlžníkovi povinného od momentu jeho doručenia. Vyššie opísaný právny názor vyslovený OS MI

však tento názor žalobcu do značnej miery spochybnil. Navyše, s predmetným právnym názorom OS
MI ohľadne neúčinnosti exekučného príkazu sa plne stotožnil i žalovaný 2/. Žalobca sa v dôsledku
uvedeného ocitol v stave právnej neistoty, či exekučný príkaz netrpí takými závažnými vadami, že ide
o tzv. akt nulitný. Z uvedených dôvodov má žalobca evidentný a nespochybniteľný naliehavý právny
záujem na určení otázky perfektnosti, účinnosti a záväznosti exekučného príkazu. V prípade, ak súd

dospeje k právnemu názoru o správnosti (bezvadnosti) a účinnosti exekučného príkazu, ako aj k jeho
záväznosti voči žalovanému 2/, má žalobca za to, že napádané právne úkony vykonané žalovaným 2/
sú absolútne neplatné a to z dôvodov uvedených v žalobe.

3. Okresný súd ďalej v dôvodoch rozsudku uviedol dôvody písomného vyjadrenia žalovaného v 1. rade

k žalobe, žalovaného v 2. rade, písomné vyjadrenie Komunálnej poisťovne a.s. Vienna Insurance Group
Bratislava, ktorá na okresnom súde vystupovala v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
prednesy žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2. rade, ako aj zástupcu žalobcu na pojednávaní
konanom dňa 9.6.2016. Okresný súd po právnom posúdení veci podľa § 52, 53, 107 a 108 Exekučného
poriadku dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby

z dôvodov, ktoré podrobne uviedol vo svojej žalobe. Následne žalovaný v 1. rade súd presvedčil o
nezávadnosti a právnej perfektnosti exekučného príkazu ním vydaného v prejednávanej veci. Naopak
postup žalovaného v 2. rade nepovažoval v súlade so zákonom a to z dôvodov podrobne popísaných
v žalobe žalobcom. Uviedol, že odôvodnenie nebude opakovať. Žalobca v žalobe a presvedčivo opísal
skutkový stav a správne ho právne zhodnotil a súd sa s ním plne stotožnil. Preto bez ďalšieho

dokazovania prvoinštančný súd žalobe vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1
O.s.p.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade. Navrhol zrušiť rozsudok a konanie zastaviť.
Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. teda, že konanie má inú vadu,

ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,okresnýsúddospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

5. Predovšetkým žalovaný v odvolaní namietal nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku podľa

§ 157 O.s.p.. Rozsudok neodôvodňoval dôvody, pre ktoré súd neaplikoval na daný prípad výklad
relevantných ust. § 95 a 105 zákona o súdnych exekútoroch platného v čase vydania exekučného
príkazu a započítania vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného v 2. rade, ako aj ust. § 358 až 364Obchodného zákonníka (započítanie pohľadávok), § 436 až 441 Obchodného zákonníka (uplatnenie
nároky žalovaného v 2. rade na zľavu z kúpnej ceny).

6. V dôvodoch odvolania žalovaný v 2. rade uviedol, že súčasná slovenská normatívna právna úprava
nerieši výslovne otázku, či dlžník povinného po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej
peňažnej pohľadávky môže jednostranným právnym úkonom započítať svoje pohľadávky, ktoré eviduje
voči povinnému. Podľa ust. § 105 až 109 zákona č. 233/1995 Z.z. ( platných v čase od 1.6.2011 do
17.1.2013 ) súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vydá a doručí dlžníkovi povinného príkaz

na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ten vystupuje v tomto prípade ako poddlžník
oprávneného. Dlžník povinného nesmie od okamihu doručenia príkazu plniť povinnému napriek tomu,
že ten vystupuje v ich vzťahu ako veriteľ (arrestatórium).[Dlžník si však môže túto pohľadávku voči
povinnému vzájomne započítať.

7. Povinný sa okamihom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí zdržať akéhokoľvek

nakladania so svojou pohľadávkou, a to až do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva
(inhibitórium). Pod týmto zákazom treba rozumieť akékoľvek právne úkony, ktoré sú spôsobilé ukrátiť
oprávneného a znemožniť súdnemu exekútorovi vymoženia jeho pohľadávky. Povinný nemôže prijať
splnenie dlhu, nemôže svoju pohľadávku postúpiť na inú osobu, nemôže tento dlh odpustiť, nemôže
svoju pohľadávku založiť atď.

8. Pokiaľ ide o perfektnosť, účinnosť a záväznosť exekučného príkazu žalovaný v 2. rade nesúhlasí
s rozhodnutím súdu, nakoľko predpokladom účinného príkazu je nielen jeho doručenie dlžníkovi
povinného do vlastných rúk, ale aj presné označenie postihovanej peňažnej pohľadávky, ktorého
základom je identifikácia právneho dôvodu vyplývajúceho z konkrétneho zmluvného vzťahu alebo

inej právnej skutočnosti, ktorá môže založiť právo na zaplatenie peňažnej sumy. Pokiaľ ide o nárok
žalovaného 2/ na jednostranný zápočet svojej pohľadávky, v tomto prípade pohľadávka žalovaného
2/ predstavuje zádržné (sumu zadržanú z ceny diela) - zabezpečenie splnenia povinnosti zhotoviteľa
(povinného) zo zodpovednosti z vád diela. Keďže povinný neodstránil vady diela v stanovenej lehote,
žalovaný 2/ tieto vady dal odstrániť treťou osobou a voči povinnému si uplatnil zľavu z ceny diela.

Uplatnením zľavy z ceny diela a jednostranným zápočtom sa znížila pohľadávka povinného voči
žalovanému 2/ a povinnému zanikol nárok na jej vyplatenie.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade oznámil, že súhlasí s rozhodnutím
okresného súdu.

10. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade zaujal stanovisko, že žalovaný v 2. rade
neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, obmedzuje sa výlučne na opakovanie argumentácie,
ktorú už raz uplatnil v rámci konania na prvom stupni. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR.
Žalobca vo svojom podaní náležite a rozsiahle vysvetlil právne okolnosti prípadu, ktoré dokazujú, že

žalovaným v 2. rade uvádzaná interpretácia právnych predpisov je striktne účelová, zavádzajúca, v
rozpore so zákonom, v rozpore so znením zákona. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Rožňava ako vecne správny potvrdil.

11. Dňa 10.8.2017 Komunálna poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, ktorá vystupovala v priebehu

súdneho konania na prvoinštančnom súde ako vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade podľa
ust. § 93 O.s.p. oznámila, že vstupuje do konania v tejto právnej veci ako intervenient na strane
žalovaného v 1. rade, keďže je jej právny záujem na výsledku konania sa počas priebehu sporu žiadnym
spôsobom nezmenil a splnomocnila na zastupovanie Mgr. Dalibora Tverďáka, advokáta so sídlom v
Košiciach, Krmanova 1.

12. Odvolací súd zaslal stranám sporu oznámenie intervenienta o vstupe do konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas, oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku okresného súdu.14. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý platí aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú

zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).

15. Odvolateľ podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) a preto
krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených dôvodov
podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu (t.j. O.s.p.).

16. Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní poukazoval na nepreskúmateľnsoť napadnutého rozsudku,
ktorú subsumoval pod ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam(§205ods.2písm.d/O.s.p.) arozhodnutieokresnéhosúduvychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

17. Odvolací súd uvádza, že štruktúra odôvodnenia rozsudku bola rámcovo upravená do 1.7.2016 v ust.
§ 157 O.s.p., od 1.7.2016 v ust. § 220 CSP.

18.Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. V prejednávanej veci okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalovaný v 1. rade ho presvedčil
o nezávadnosti a právnej perfektnosti exekučného príkazu ním vydaného v prejednávanej veci, naopak

postupžalovanéhov2.radenepovažujevsúladeso zákonomzdôvodovpopísanýchvžalobeauviedol,
že odôvodnenie nebude opakovať. Skonštatoval, že žalobca v žalobe presvedčivo písal (správne opísal)
skutkový stav a správne ho právne zhodnotil (správne právne posúdil). Súd sa s ním plne stotožnil a z
tohto dôvodu bez ďalšieho dokazovania žalobe vyhovel.

21. Takéto odôvodnenie rozsudku nespĺňalo náležitosti odôvodnenia rozsudku ani podľa ust. § 157
ods. 2 O.s.p. ani odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 v súčasnosti platného CSP. Súčasťou
práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby
transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Z uvedeného

dôvodujepretopotrebnétrvaťnalogickejsúladnosti(bezrozpornosti)avecnejkonzistenciiodôvodnenia
rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.

22. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP zrušil rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancii na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.