Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. apríl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212926
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417212926.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: S. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o.,
so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, orgán konajúci v mene štátu:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1.844,24 eur s úrokom z
omeškania 5% ročne zo sumy 1.844,24 eur od 01.05.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania
titulom náhrady škody podľa zák. 514/2013 Z.z., spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím Okresného

súdu Bratislava IV a tiež v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu. Žalovaný na jeho žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nereagoval.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 29.04.2011
sa žalobca označený ako ARAMEX CZ, s.r.o., organizačná zložka, IČO: 35 905 654, sídlo: Letisko
M.R. Štefánika, Bratislava domáhal voči nemu ako poškodenému nároku na zaplatenie istiny 648,51
eur s príslušenstvom. Hoci organizačná zložka nemá v zmysle obchodnoprávnych predpisov vlastnú
právnu subjektivitu, Okresný súd Bratislava IV vydal vo veci platobný rozkaz. Po vydaní platobného

rozkazu sa Okresný súd Bratislava IV pokúsil uznesením č.k. 12Cb/23/2012-136 zo dňa 15.02.2012
zhojiť nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa tým, že pripustil, aby do kanania na strane žalobcu
(ako ďalší účastník) vstúpila česká spoločnosť ARAMEX CZ, s.r.o., IČO: 27158152, sídlo Praha 6 -
Ruzyně, Laglerové 1054/4. Okresný súd Bratislava IV následne vydal rozsudok č.k. 12Cb/23/2012-154
zo dňa 09.05.2013, v ktorom bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol ako navrhovateľa už iba českú
spoločnosť ARAMEX CZ, s.r.o. Na tomto rozsudku súd navyše nesprávne (predčasne) vyznačil
doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, v dôsledku čoho údajný oprávnený - česká

spoločnosť ARAMEX CZ, s.r.o. podala návrh na výkon exekúcie. Vzhľadom na to, že poškodenému
bol rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 účinne doručený
až 14.11.2014, toto rozhodnutie nikdy nenadobudlo (a ani nemohlo nadobudnúť ) právoplatnosť a
vykonateľnosť. Predmetné rozhodnutie tak nemalo byť ani nebolo spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by mohlo byť realizované zákonné exekučné konanie. Uvedené platí o to viac, že
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/19/2015-209 zo dňa 19.01.2016 rozsudok zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Okresný súd Bratislava

IV uznesením č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.03.2016 súdne konanie zastavil a poškodenému priznal
náhradu trov konania vo výške 195,90 eur. Okresný súd však aj v tomto rozhodnutí uviedol ako
žalobcu českú spoločnosť ARAMEX CZ, s.r.o. Táto spoločnosť následne podala vo veci odvolanie,
na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/191/2016-229 zo dňa 10.08.2016potvrdil výrok súdu prvej inštancie o zastavení konania, avšak výrok o náhrade trov konania zmenil
tak, že poškodenému náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd pritom vychádzal z toho, že subjekt
označený ako žalobca (ARAMEX CZ, s.r.o., organizačná zložka) nemá vlastnú právnu subjektivitu a

preto mu ani nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Nezákonná exekúcia bola vedená
na Exekútorskom úrade Bratislava, J. S., súdny exekútor pod sp. zn. EX 175/2014. Vzhľadom k tomu,
že námietky poškodeného boli zamietnuté, poškodený bol pod hrozbou navýšenia trov exekúcie nútený
exekučne vymáhanú sumu uhradiť. Okrem navýšenia trov exekúcie hrozila poškodenému aj sankcia vo
forme predčasného zosplatnenia celého jeho hypotekárneho úveru, v zmysle podmienok hypotekárnej

zmluvy totiž mohla nastať splatnosť tohto hypotekárneho úveru aj v dôsledku exekučného konania
vedeného proti poškodenému. Dňa 03.07.2014 preto poškodený súdnemu exekútorovi uhradil sumu
1.648,34 eur a exekútor následne vystavil vyúčtovanie exekučného konania. Až následne potom, čo
Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie č.k. 2Cob/19/2015-209 zo dňa 19.01.2016, ktorým zrušil
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 a vec vrátil na ďalšie
konanie, bolo exekučným súdom vydané uznesenie o zastavení exekúcie. Okresný súd Bratislava IV

ako exekučný súd tak o nezákonne vedenej exekúcii rozhodol až uznesením č.k. 15Er/1898/2014-44
zo dňa 29.04.2016, t.j. v čase, keď už bol domnelý nárok zo strany poškodeného uhradený. Z tohto
dôvodu potom ten istý súd vydal uznesenie č.k. 15 Er/1898/2014-53 zo dňa 10.06.2016, ktorým svoje
predchádzajúce uznesenie zrušil. Okresný súd Bratislava IV nielenže rozhodol nezákonne, ale v rámci
svojho úradného postupu postupoval nesprávne hneď v niekoľkých ohľadoch, a to najmä, (1) keď viedol

súdne konanie, ktoré ukončil meritórnym rozhodnutím, hoci v konaní existovala neodstrániteľná vada
podmienok konania - nedostatok spôsobilosti byť účastníkom (stranou) súdneho konania, (2) a keď ako
exekučný súd neskúmal, či je rozhodnutie označené ako exekučný titul vykonateľné po materiálnej a
formálnej stránke, v zmysle ustálenej judikatúry totiž exekučný súd nie je viazaný vyznačenou doložkou
právoplatnostiavykonateľnosti,alejesámoprávnenýatiežpovinnýskúmať,čijeexekučnýtitulskutočne

vykonateľný. Tieto skutočnosti mali za následok spôsobenie škody poškodenému, ktorá spočíva jednak
v sume, ktorú musel poškodený uhradiť v rámci nezákonne vedenej exekúcie (t.j. suma 1.648,34 eu) a
tiežvsumetrovsúdnehokonania,ktorébyprisprávnompostupesúdu poškodenémunevznikli).Pretože
konanie malo byť prvostupňovým súdom ihneď zastavené z dôvodu neodstrániteľnej vady podmienok
konania (suma 195,90 eur). Poškodenému teda bola v dôsledku nezákonného rozhodnutia Okresného

súdu Bratislava IV a tiež v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu spôsobená škoda vo výške
1.844,24 eur, pozostávajúca z celkovej exekvovanej sumy 1.333,34 eur, trov exekúcie 315 eur, súdneho
poplatku za podaný odpor 38,50 eur, súdneho poplatku za podané odvolanie 38,50 eur a trov právneho
zastúpenia v sume 118,90 eur.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň, a to:
že postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, že
žalobcovi vznikla škoda, a tiež, že táto škoda by nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval
správne, t.j. v súlade so zákonom. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za
škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej

existencii. Žalovaná má za to, že nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre vznik nároku na
náhradu škody, ktorého sa žalobca domáha. Zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu, ktorej podmienky vzniku
sú stanovené v zákone č. 514/2003 Z.z. Tento zákon rozlišuje dva druhy zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci (nezákonné rozhodnutie, rozhodnutie o

väzbe, treste a ochrannom opatrení) a za škodu spôsobenú ich nesprávnym úradným postupom.
Ani v konaní sp. zn. 12Cb/23/2012, ani v exekučnom konaní sp.zn. 15Er/1898/2014 nebolo vydané
žiadne rozhodnutie, ktoré by mohlo spĺňať podmienky nezákonného rozhodnutia zakladajúceho právo
na náhradu škody podľa predmetného zákona. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, aby bolo predmetné rozhodnutie zrušené alebo zmenené

pre nezákonnosť po tom, čo nadobudlo právoplatnosť, teda na podklade mimoriadneho opravného
prostriedku.Žiadnezrozhodnutívydaných vžalobcomnamietanýchkonaniachtútopodmienkunespĺňa.
V súvislosti so žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV
v konaní 12Cb/23/2012 uviedol, že posúdenie otázky spôsobilosti žalobcu alebo odporcu byť stranou
(účastníkom) súdneho konania je činnosť súdu smerujúca k vydaniu rozhodnutie, ktorá sa vo vydanom

rozhodnutíprejaví-zasplneniatejtoprocesnejpodmienkyvydásúdrozhodnutievovecisamej,vprípade
jej nedostatku rozhodne o zastavení konania. Ide teda o rozhodovaciu činnosť súdu , ktorú nie je
možnéposudzovaťzhľadiskasprávnosti/nesprávnostipostupuorgánuverejnejmocipredchádzajúcemu
vydaniu rozhodnutia, ale len z hľadiska posúdenia , či táto neviedla k vydaniu nezákonného rozhodnutiapodľa § 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z. Rozsudok č.k. 12 Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 nespĺňa
predpokladynezákonnéhorozhodnutiavzmysle§6zák.č.514/2003Z.z.,keďžebolzrušenýuznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.01.2016 č.k. 2Cob/19/2015-209 v konaní o odvolaní žalobcu.

Nie je možné žalobcom deklarované pochybenie súdu pri posudzovaní otázky spôsobilosti strany sporu
v konaní 12Cb/23/2012 kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č. 514/2003
Z.z., pričom súčasne nie je splnená ani podmienka nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a nasl.
predmetného zákona. Pokiaľ žalobca za nesprávny úradný postup považuje i to, že Okresný súd
Bratislava IV v konaní sp. zn. 15 Er 1898/2014 neskúmal dostatočným spôsobom materiálnu a formálnu

vykonateľnosť exekučného titulu, rozsudku zo dňa 09.05.2013, č.k. 12Cb/23/2012-154, výsledkom čoho
bolo vydanie vydanie poverenia na vykonanie exekúcie č. 5104 118332 zo dňa 07.05.2014 žalovaná
poukazuje primárne na vyššie zmienenú súdnu prax v otázke možnosti posudzovania činnosti súdu
smerujúcej k vydaniu rozhodnutia ako úradného postupu súdu. Činnosť súdu po prijatí žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej výsledkom je buď vydanie poverenia alebo uznesenie
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia nemožno posudzovať ako úradný postup, ktorý by mohol

zakladať nárok na náhradu škody v zmysle § 9 zák, č. 514/2003 Z.z., nakoľko rozhodujúcim je
výsledok tejto činnosti súdu spočívajúci vo vydaní/nevydaní poverenia. Podľa žalovanej preto nie je
možné žalobcom deklarované údajné pochybenie súdu pri posudzovaní predpokladov pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v žiadnom prípade kvalifikovať ako nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci. Poverenie na vykonanie exekúcie nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým by sa

priamo rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov exekučného
konania ako fyzických alebo právnických osôb, a z ktorého by títo účastníci mali možnosť sa domáhať
náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z. Vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá právo na náhradu škody, a to ani v prípade, že v
neskoršom priebehu dôjde k zastaveniu exekučného konania. Exekučný súd postupoval a dospel k

záver, že vykonanie exekúcie bolo namieste, keď boli splnené všetky zákonné podmienky. Nemožno
sa stotožniť s názorom žalobcu o nesprávnom postupe Okresného súdu Bratislava IV spočívajúcom v
nedostatočnom skúmaní vykonateľnosti rozhodnutia pri rozhodovaní o návrhu na vydanie poverenia. V
prípade žalobcu však nie sú splnené ani ďalšie dva zákonné predpoklady a to, existencia škody a priama
príčinná súvislosť medzi namietanými pochybeniami súdu a vznikom ním deklarovanej škody. Žalovaná

poukazovala na tú skutočnosť, že zo sumy 1.648,34 eur žalobca sumu 1.333,34 eur uhradil ako plnenie
vyplývajúce zo záväzkového vzťahu žalobcu ako dlžníka a oprávneného v exekučnom konaní. Sp. zn.
Ex/175/2014, ARAMEX CZ, s.r.o., IČO 27158152, ako veriteľa. Pokiaľ teda v exekučnom konaní sp. zn.
15EX/175/2014 došlo k úhrade finančných prostriedkov v prospech oprávneného ARAMEX CZ, s.r.o.,
IČO 27158152, pre úhradu ktorých existoval medzi žalobcom a týmto oprávneným zmluvný základ,

došlo len k splneniu záväzkov žalobcu a nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu. Žalobca
takto de facto plnil svoje zmluvné záväzky, a takéto plnenie nemožno považovať za škodu. Pre prípad,
že by žalobca namietal existenciu zmluvného záväzku a nedôvodnosť plnenia v prospech oprávneného
ARAMEX CZ, s.r.o., IČO 27158152, je potrebné uviesť, že ani v tomto prípade nie je daná zodpovednosť
žalovanej za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Ak totiž žalobca na základe upovedomenia o začatí

exekúcie plnil v prospech subjektu, ktorý nebol oprávnený na prijatie takéhoto plnenia, potom žalobca
disponuje (a disponoval) voči tomuto subjektu nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 Obč. zák. Žalobcovi v rozsahu sumy 1.333,34 eur zaplatenej žalobcom v exekučnom konaní sp,
zn. EX/175/2014 ako plnenie pre oprávneného, nevznikol nárok na náhradu škody voči štátu, pretože
v danom prípade existuje (za predpoklad, že spoločnosť ARAMEX CZ, s.r.o. nebola veriteľom žalobcu)

iný právny nárok - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznik nároku na náhradu škody
vylučuje. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vynaložené žalobcom v konaní 12Cb/23/2012 v sume
195,90 eur, o nároku na náhradu trov konania žalobcu bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 10.08.2016, č.k. 2Cob 191/2016, ktorým náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
Totorozhodnutiejeprávoplatnéatunajšísúdjenímviazaný.Žalovanátiežuviedla,žezobsahurozsudku

zo dňa 09.05.2013, č.k. 12Cb/23/2012-154, ktorý bol exekučným titulom na podklade ktorého sa proti
žalobcovi začalo a viedlo exekučné konanie je zrejmé, že spoločnosť ARAMEX CZ s.r.o. poskytla
žalobcovi na základe jeho objednávok prepravné služby, za ktoré žalobcovi riadne vystavila faktúry,
ktoré však žalobca ani po zaslaní upomienky neuhradil, v dôsledku čoho bola uvedená spoločnosť
nútená uplatniť svoju pohľadávku na súde. Z obsahu spisu 12Cb/32/2012 vyplýva, že žalobca sa

napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie dňa 09.09.2013nedostavil, súd
vychádzajúc z obsahu spisu a predložených dôkazov vo veci rozhodol, vydal rozsudok zaväzujúci ho na
plnenie. Je tak zrejmé, že začatie súdneho konania, ktorého trovy vo výške 195,90 eur žalobca žiada
od žalovanej nahradiť ako škod spôsobenú podľa jeho tvrdení súdom, bolo dôsledkom postoja žalobcuk plneniu si svojich záväzkov. V prípade ich riadneho a včasného uhradenia žalobcom by k začatiu tohto
konania nedošlo. V súvislosti s požadovanou náhradou trov exekučného konania sp. z. EX 175/2014
c rozsahu 315 eur žalovaná uviedla, že tieto trovy by žalobcovi vôbec nevznikli, ak by žalobca včas

proti rozsudku č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 podal včasný opravný prostriedok. Žalobca
totiž napriek tomu, že už dňa 27.08.2013 po nahliadnutí do spisu mal vedomosť o vydaní rozsudku
zaväzujúceho ho na plnenie, odvolanie podal až dňa 23.07.2014, teda až po doručení upovedomenia o
začatí exekúcie. Toto odvolanie pritom bolo posúdené ako predčasne podané, keď podľa odvolacieho
súdu žalobcovi v tom čase ešte nebol riadne doručený prvoinštančný rozsudok a odvolací súd prejednal

až odvolanie podané 21.11.2014 po opätovnom doručení rozsudku. Návrh na vykonanie exekúcie
bol oprávneným podaný až dňa 11.02.2014, teda viac ako 5 mesiacov odo dňa, kedy sa žalobca
(podľa vlastných slov) dozvedel o existencii rozsudku. Pokiaľ teda žalobca proti rozsudku, ktorý mu
ešte nebol riadne doručený, mohol podať odvolanie dňa 23.07.2014, mohol tak učiniť kedykoľvek od
nadobudnutia vedomosti o vydaní rozsudku dňa 27.08.2013, teda aj počas dostatočne dlhého obdobia
pred 11.02.2014, kedy bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Je dôvodné predpokladať, že v takom

prípade by zo strany oprávneného ani neprišlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie a následnému
vzniku trov v exekučnom konaní, resp. ak by aj takýto návrh bol podaný a bolo by vydané poverenie na
vykonanie exekúcie, žalobca by disponoval dôvodnou námietkou o prebiehajúcom odvolacom konaní
proti rozhodnutiu predstavujúcemu exekučný titul. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedomý si
existencie svojich záväzkov voči zmluvnému partnerovi, ktoré tento môže vymáhať i podaním žaloby

na súd, a následne vedomý si i rozhodnutia súdu, ktorým bol na splnenie týchto záväzkov zaviazaný,
nepostupoval tak, aby spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia odvrátil možnosť vzniku škody, a
preto je podľa názoru žalovanej dôvodná aj aplikácia ustanovenia § 441 Obč. zák., podľa ktorého, ak
bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená
výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Vzhľadom na uvedené, má žalovaná za to, že žalobca nespĺňa

podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko nie je preukázaný
nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci ako ani vydanie nezákonného rozhodnutia v žalobcom
namietaných konaniach, a taktiež ani samotný vznik škody v rozsahu uplatnenom žalobou a príčinná
súvislosť medzi namietaným postupom orgánov verejnej moci a vznikom tvrdenej škody. Žalovaná preto
žiada o zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.04.2018 poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že rozsudok
Okresného súd Bratislava IV zo dňa 09.05.2013, č.k. 12Cb/23/2012-154 nebol právoplatný a pre jeho
nezákonnosť bol zrušený uznesením KS v Bratislave zo dňa 19.01.2016, č.k. 2Cob/19/2015-209.
Súdom ignorovaný neodstrániteľný nedostatok podmienky konania je jednoznačne nutné subsumovať
pod nesprávny úradný postup súdu. Rovnako pokiaľ ide o činnosť exekučného súdu, pokiaľ v

rámci exekučnej činnosti pochybí, ide nepochybne o nesprávny úradný postup. Tiež, ako ž uviedol,
exekučný súd skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je
vykonateľný po formálnej a materiálnej stránke. V danom prípade, exekučný súd pri vydaní poverenia
na exekúciu pochybil, keď neskúmal materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Žalobca
nepochybne preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ale predovšetkým je

nespochybniteľne preukázaný nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda.
5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29.10.2018 uviedla, že napriek presvedčeniu žalobcu o nezákonnosti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.05.2013, č.k. 12Cb 23/2012-154 nemožno dospieť k
záveru, že by predmetné rozhodnutie napĺňalo predpoklady nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods.
1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. predmetný rozsudok bol zrušený odvolacím súdom, pričom k jeho zrušeniu

došlo až potom, ako nadobudol domnelú právoplatnosť. Domnelú právoplatnosť rozhodnutia si však
nemožno zamieňať s právoplatnosťou v zmysle § 6 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z. Nedôvodný je aj poukaz
žalobcu na ustanovenie § 6 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. a na prekročenie právomoci Okresného súd
Bratislava IV pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. V čase udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie bolo posúdenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutie o nej vo

výlučnej právomoci súdu. PK tvrdeniu žalobcu, že Okresný súd Bratislava IV v konaní sp. zn. 12Cb
23/2012 sa dopustil nesprávneho úradného postupu uviedol, keď ignoroval neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania žalovaná opätovne poukazovala na repliku, kde v bode 11 sám žalobca uvádza,
že v prípade existencie neodstrániteľného nedostatku konania súd rozhodne o zastavení konania.
Ak však takýto nedostatok (prekážka) v konaní zistený nie je, súd po vykonaní dokazovania vydá

rozhodnutie vo veci samej. Splnenie procesnoprávnych podmienok ako aj aplikácia hmotnoprávnych
noriem na zistený skutkový stav súdom, sú (môžu byť)predmetom preskúmavania správnosti vydaného
rozhodnutia odvolacím orgánom v konaní o opravnom prostriedku. Žalobcom deklarované pochybenie
súdu pri posudzovaní otázky spôsobilosti strany sporu v konaní 12Cb 23/2012 nemôže byť posudzovanáako nesprávny úradný postup podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. Nejde o nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava IV ani v konaní sp. zn. 15 Er 1898/2014. Vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nezakladá právo na náhradu škody, a to ani v prípade, že v neskoršom priebehu dôjde k

zastaveniu exekučného konania.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov strán sporu, rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
12Cb 23/2012-154 zo dňa 09.05.2013, Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/19/2015-209
zo dňa 19.01.2016, uznesením tunajšieho súdu č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.03.2016, znesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/191/2016-229 zo dňa 10.08.2016, upovedomením o začatí

exekúcie zo dňa 29.05.2014, uznesením tunajšieho súdu č.k. 15Er/1898/2014-23, vyúčtovaním
exekučného konania zo dňa 03.07.2014, znesením tunajšieho súdu č.k. 15Er/1898/2014-44 zo dňa
29.04.2016, uznesením tunajšieho súdu č.k. 15Er/1898/2014-53 zo dňa 10.06.2016, žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.10.2016, ako aj ostatným obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav:
7. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 v právnej veci

navrhovateľa ARAMEX CZ, s.r.o. proti odporcovi S. N. - H. N. S. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 648,51 eur s úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy konania 38,50 eur.
8. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/19/2015-209 zo dňa 19.01.2016 rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 16.03.2016 konanie zastavil.

Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 195,90 eur.
10. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/191/2016-229 zo dňa 10.08.2016 uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.03.2016 v napadnutom výroku o zastavení
konania potvrdil. Výrok o trovách konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
11. Dňa 29.05.2014 vydala súdna exekútorka S.. J. S. upovedomenie o začatí exekúcie.

12. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 15 Er/1898/2014-23 zo dňa 13.10.2014 námietky
povinného proti exekúcii a trovám exekúcie zamietol.
13. Z vyúčtovania exekučného konania ku dňu 03.07.2014 súd zistil, že vymožený nárok pre
oprávneného predstavuje sumu 1.333,34 eur a trovy exekúcie 315 eur.
14. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 15Er/1898/2014-44 zo dňa 29.04.2016 exekúciu zastavil.

Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 15Er/1898/2014-53 zo dňa 10.06.2016 uznesenie č.k.
15Er/1898/2014-44 zo dňa 29.04.2016 zrušil.
15. Listom zo dňa 26.10.2016 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody.
16. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len
územná samospráva ) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
19.Podľa§5ods.1zák.č.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

20. Podľa 5 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s
účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.
21. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
22. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.23. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré
je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak

bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
24. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa

nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

28. Podľa § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

29. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
30. Podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak

tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
31. Štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne, za súčasného
splnenia troch podmienok:

- poškodenému vznikla škoda,
- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom
32.Podpojemnesprávnyúradnýpostupzákonč.514/2003Z.z. subsumujeporušeniepovinnostiorgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu

verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti pod ním treba
rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie
rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, to všetko
samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch)

či nemajetková ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda, ak je nesprávny postup
orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
33. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady,
je potrebné v tejto otázke vychádzať z § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odseku 1 sahradí skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou zákon mieni ujmu, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím

majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi.
34. Skutočnou škodou je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu u
poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba
vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je v podstate majetkovým prospechom a
spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možno - keby nebolo

škodnej udalosti - dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
35. Vznik škody na strane poškodeného ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu musí byť
splnený najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje (pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia).
36. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, či
nesprávnehoúradnéhopostupu,teda,akjenezákonnérozhodnutie,činesprávnyúradnýpostupaškoda

vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a keď je doložené, že nebyť nezákonného rozhodnutia, alebo
nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo.
37. Ako už bolo vyššie uvedené, štát zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí sudca nesprávnym
úradným postupom. Takýto nárok je potrebné vopred prerokovať na základe žiadosti s ministerstvom
spravodlivosti

38. V prípade, ak fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom konaní za škodu,
ktorú mu spôsobil súd svojim rozhodnutím, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou
škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody.
39. Spôsobenie škody ešte neznamená, že ju štát aj uhradí.

40. V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej súdom nutné
preukázať existenciu právom uznaných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, kde samotná
existencia vzniku škody ešte neznamená, že ju štát uhradí. Predpokladom vzniku škody sú: existencia
protiprávneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
zavinenie.

41. Za škodu v súlade s ustálenou judikatúrou je potrebné považovať každú ujmu, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného , a ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je
potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
42.Vyhodnotenímvykonanýchdôkazovsúddospelkzáveru,žežalobnémunávrhužalobcuniejemožné

vyhovieť.
43. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v posudzovanej veci nedošlo k
naplneniu zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, ktorého sa žalobca domáha.
Ani v konaní sp. zn. 12Cb 23/2012, ako ani v exekučnom konaní sp. zn. 15 Er 1898/2014, nebolo
vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by mohlo spĺňať podmienky nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6

zákona č. 514/2003 Z.z. zakladajúceho právo na náhradu škody podľa predmetného zákona. Žalobcom
deklarované pochybenie súdu pri posudzovaní otázky spôsobilosti byť stranou sporu v konaní 12Cb
23/2012 nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., rovnako
ako ani žalobcom tvrdené pochybenie súdu pri posudzovaní predpokladov pre vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. bližšie upravuje základné podmienky

objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorou je vedľa vzniku
škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a vydaním nezákonného rozhodnutia práve existencia
nezákonného rozhodnutia. Musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože sa vychádza z toho, že do
okamžiku právoplatnosti má účastník konania procesné možnosti obrany proti rozhodnutiu, ktoré je
preňho nepriaznivé. S právoplatnosťou sa zásadne spája vykonateľnosť rozhodnutia, ktorého výkonom

môže dôjsť k vzniku škody. V súlade so zásadou prezumcie správnosti rozhodnutia nie je súd v konaní
o zodpovednosť štátu za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom
konaní a podmienka nezákonnosti je splnená len vtedy, ak bolo právoplatné rozhodnutie skutočne
ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Teda, predpokladom vzniku nároku
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, aby bolo predmetné rozhodnutie zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť po tom, čo nadobudlo právoplatnosť, teda na podklade mimoriadneho
opravného prostriedku. Žiadne z rozhodnutí vydaných v žalobcom namietaných konaniach túto
podmienku nespĺňa. V súvislosti so žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného
súduBratislavaIV v konaní12Cb/23/2012 súduvádza,žeposúdenieotázkyspôsobilosti žalobcualeboodporcu byť stranou (účastníkom) súdneho konania je činnosť súdu smerujúca k vydaniu rozhodnutie,
ktorá sa vo vydanom rozhodnutí prejaví - za splnenia tejto procesnej podmienky vydá súd rozhodnutie
vo veci samej, v prípade jej nedostatku rozhodne o zastavení konania. Ide teda o rozhodovaciu

činnosť súdu , ktorú nie je možné posudzovať z hľadiska správnosti/nesprávnosti postupu orgánu
verejnej moci predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia, ale len z hľadiska posúdenia, či táto neviedla
k vydaniu nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z. Je pravdou, že v prípade
existencie neodstrániteľnej prekážky konania súd rozhodne o zastavení konania bez rozhodnutia vo
veci samej. Ak však takýto nedostatok v konaní zistená nie je, súd po vykonaní dokazovania vydá

rozhodnutie vo veci samej. Splnenie procesnoprávnych podmienok pre vydanie rozhodnutia ako aj
aplikácia hmotnoprávnych noriem na zistený skutkový stav súdom, sú predmetom preskúmavania
správnosti vydaného rozhodnutia odvolacím orgánom v konaní o opravnom prostriedku. Takáto činnosť
súdu nemôže byť posudzovaná ako nesprávny úradný postup podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. s
nárokom na náhradu škody. V nadväznosti na žalobcom zdôrazňovaný nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. 15 Er 1898/2014, keď podľa žalobcu súd dostatočne

neskúmal materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, rozsudku zo dňa 09.05.2013, č.k.
12Cb/23/2012-154, výsledkom čoho bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie č. 5104 118332 zo
dňa 07.05.2014 súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie nemožno považovať za rozhodnutie,
ktorým by sa priamo rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov
exekučného konania ako fyzických alebo právnických osôb, a z ktorého by títo účastníci mali možnosť

sa domáhať náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá právo na náhradu škody, a to ani v prípade, že
v neskoršom priebehu dôjde k zastaveniu exekučného konania. Exekučný súd postupoval a dospel k
záver, že vykonanie exekúcie bolo namieste, keď boli splnené všetky zákonné podmienky. Nemožno
sa stotožniť s názorom žalobcu o nesprávnom postupe Okresného súdu Bratislava IV spočívajúcom v

nedostatočnom skúmaní vykonateľnosti rozhodnutia pri rozhodovaní o návrhu na vydanie poverenia,
keď tento proces bol preskúmavaný aj v konaní o námietkach žalobcu proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, ktoré boli zamietnuté. V prípade žalobcu však nie sú splnené ani ďalšie dva zákonné
predpoklady a to, existencia škody a priama príčinná súvislosť medzi namietanými pochybeniami súdu
a vznikom ním deklarovanej škody. Súd sa stotožňuje s obranou žalovanej aj v tom, že zo sumy

1.648,34 eur žalobca sumu 1.333,34 eur uhradil ako plnenie vyplývajúce zo záväzkového vzťahu
žalobcu ako dlžníka a oprávneného v exekučnom konaní. sp. zn. Ex/175/2014, ARAMEX CZ, s.r.o.,
IČO 27158152, ako veriteľa. Pokiaľ teda v exekučnom konaní sp. zn. 15EX/175/2014 došlo k úhrade
finančných prostriedkov v prospech oprávneného ARAMEX CZ, s.r.o., IČO 27158152, pre úhradu
ktorých existoval medzi žalobcom a týmto oprávneným zmluvný základ, došlo len k splneniu záväzkov

žalobcu a nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu. Žalobca takto de facto plnil svoje
zmluvné záväzky, a takéto plnenie nemožno považovať za škodu. V rozsahu sumy 1.333,34 eur
nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu, resp. o nedôvodnom zmenšení jeho majetkových
hodnôt o túto sumu. Pre prípad, že by žalobca namietal existenciu zmluvného záväzku a nedôvodnosť
plnenia v prospech oprávneného ARAMEX CZ, s.r.o., IČO 27158152, potom žalobca disponuje (a

disponoval) voči tomuto subjektu nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Obč.
zák., pričom existencia takéhoto nároku vylučuje zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003
Z.z. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vynaložené žalobcom v konaní 12Cb/23/2012 v sume
195,90 eur, o nároku na náhradu trov konania žalobcu bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 10.08.2016, č.k. 2Cob 191/2016, ktorým náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

Totorozhodnutiejeprávoplatnéatunajšísúdjenímviazaný.Žalovanátiežuviedla,žezobsahurozsudku
zo dňa 09.05.2013, č.k. 12Cb/23/2012-154, ktorý bol exekučným titulom na podklade ktorého sa proti
žalobcovi začalo a viedlo exekučné konanie je zrejmé, že spoločnosť ARAMEX CZ s.r.o. poskytla
žalobcovi na základe jeho objednávok prepravné služby, za ktoré žalobcovi riadne vystavila faktúry,
ktoré však žalobca ani po zaslaní upomienky neuhradil, v dôsledku čoho bola uvedená spoločnosť

nútená uplatniť svoju pohľadávku na súde. Z obsahu spisu 12Cb/32/2012 vyplýva, že žalobca sa
napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie dňa 09.09.2013nedostavil, súd
vychádzajúc z obsahu spisu a predložených dôkazov vo veci rozhodol, vydal rozsudok zaväzujúci ho
na plnenie. Je tak zrejmé, že začatie súdneho konania, ktorého trovy vo výške 195,90 eur žalobca
žiada od žalovanej nahradiť ako škodu spôsobenú podľa jeho tvrdení súdom, bolo dôsledkom postoja

žalobcu k plneniu si svojich záväzkov. V prípade ich riadneho a včasného uhradenia žalobcom by k
začatiu tohto konania nedošlo. V súvislosti s požadovanou náhradou trov exekučného konania sp. z.
EX 175/2014 v rozsahu 315 eur sa súd tiež stotožňuje s obranou žalovanej v tom, že tieto trovy by
žalobcovi vôbec nevznikli, ak by včas proti rozsudku č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 podalopravný prostriedok. Žalobca totiž napriek tomu, že už dňa 27.08.2013 po nahliadnutí do spisu mal
vedomosť o vydaní rozsudku zaväzujúceho ho na plnenie, odvolanie podal až dňa 23.07.2014, teda
až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Toto odvolanie pritom bolo posúdené ako predčasne

podané, keď podľa odvolacieho súdu žalobcovi v tom čase ešte nebol riadne doručený prvoinštančný
rozsudok a odvolací súd prejednal až odvolanie podané 21.11.2014 po opätovnom doručení rozsudku.
Návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný až dňa 11.02.2014, teda viac ako 5 mesiacov
odo dňa, kedy sa žalobca (podľa vlastných slov) dozvedel o existencii rozsudku. Pokiaľ teda žalobca
proti rozsudku, ktorý mu ešte nebol riadne doručený, mohol podať odvolanie dňa 23.07.2014, mohol

tak učiniť kedykoľvek od nadobudnutia vedomosti o vydaní rozsudku dňa 27.08.2013, teda aj počas
dostatočnedlhéhoobdobiapred11.02.2014,kedybolpodaný návrhnavykonanieexekúcie.Jedôvodné
predpokladať, že v takom prípade by zo strany oprávneného ani neprišlo k podaniu návrhu na vykonanie
exekúcie a následnému vzniku trov v exekučnom konaní, resp. ak by aj takýto návrh bol podaný a bolo by
vydané poverenie na vykonanie exekúcie, žalobca by disponoval dôvodnou námietkou o prebiehajúcom
odvolacom konaní proti rozhodnutiu predstavujúcemu exekučný titul. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca

vedomý si existencie svojich záväzkov voči zmluvnému partnerovi, ktoré tento môže vymáhať i podaním
žaloby na súd, a následne vedomý si i rozhodnutia súdu, ktorým bol na splnenie týchto záväzkov
zaviazaný,nepostupovaltak,abyspôsobomprimeranýmokolnostiamohrozeniaodvrátilmožnosťvzniku
škody, a preto je dôvodná aj aplikácia ustanovenia § 441 Obč. zák., podľa ktorého, ak bola škoda
spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho

zavinením, znáša ju sám.
44. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že žalobca nespĺňa podmienky vzniku nároku na náhradu
škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánov verejnej
moci ako ani vydanie nezákonného rozhodnutia v žalobcom namietaných konaniach, a taktiež ani
samotný vznik škody v rozsahu uplatnenom žalobou a príčinná súvislosť medzi namietaným postupom

orgánov verejnej moci a vznikom tvrdenej škody. Súd preto nemal inú možnosť, ako predmetnú žalobu
v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
45. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Súd žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, pretože v súvislosti s predmetným konaním jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.