Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115223490
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115223490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Intrum
Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/
XX, X., o zaplatenie 1.963,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 5. apríla 2019 č. k. 16C/18/2015-108 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného
zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52
ods. 1, 2, § 39, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách. Uviedol, že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) žalobou
doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 30. 07. 2015 požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 2.418,70
eura s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo

dňa 19. 01. 2009. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom
22,68%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 896,24 eura
a bol povinný platiť mesačnú splátku vo výške 29,87 eura. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť, preto právny predchodca žalobcu vystavil
ku dňu 10. 06. 2015 výpis z kreditnej karty s konečným stavom vo výške 2.418,70 eura. Uznesením
č. k. 16C/18/2015-75 zo dňa 03. 02. 2016 súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu, na
ktorého miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o. Pred doručením žaloby žalovanému zobral

žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 454,75 eura, vzhľadom k čomu súd v súlade s § 145
ods. 3. CSP konal o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení v tejto časti. Právny predchodca
žalobcu VÚB, a. s., ktorý je bankou, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzatvorili dňa 19. 01. 2009
zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému kreditnú
kartu s úverovým rámcom vo výške 896,24 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných
splátkach 29,87 eura. V žiadosti/zmluve pod podpismi zmluvných strán sa nachádza indikatívny výpočet
RPMN s predpokladom štandardnej úrokovej sadzby 22,68%. Z výpisu z karty vyplýva, že žalovaný

čerpal finančné prostriedky od 20. 05. 2009 do 23. 01. 2012 v celkovej výške 1.522,36 eura, pričom
realizoval úhrady celkom vo výške 1.488,61 eura. Ďalej boli na predmetnom účte uvedené rozpisy
rôznych poplatkov a nákladov zaúčtovaných bankou (výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny,
správa kartového účtu, spracovanie poštovej poukážky, zmena úverového rámca na žiadosť klienta,postúpenie pohľadávky na vymáhanie, náklady vymáhania do vyhlásenia predčasnej splatnosti, náklady
vymáhania po vyhlásení predčasnej splatnosti) a zaúčtovanie sankčných a štandardných úrokov banky.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 08. 2015 Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupca

postúpila spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému.
Vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02. 08. 2012, vydaným pod hlavičkou
Slovenské kreditné karty a podpísaným riaditeľkou odboru vymáhania Consumer Finance Holding, a. s.,
odborom správy a vymáhania rizikových pohľadávok Consumer Finance Holding, a. s. bolo žalovanému
oznámené, že keďže sa nepodarilo obnoviť jeho platobnú disciplínu, pristúpili k vyhláseniu okamžitej

splatnosti celého dlžného zostatku na kreditnej karte vo výške 1.151,99 eura. Žalovaný bol vyzvaný, aby
v termíne najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia zaplatil túto sumu. Žalovaný si zásielku
neprevzal v odbernej lehote. Súd mal za to, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
- bankou a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom a uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou,
keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie veriteľa, pretože konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická

osoba, pričom v konaní nebolo preukázané, že by zmluvu uzatváral na účel výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský
a aplikoval naň právne predpisy upravujúce spotrebiteľské zmluvy, a to zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
iných zákonov, a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Z

ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.
apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Vzhľadom ku skutočnosti, že právnym predchodcom žalobcu

bola banka, ktorá svoju pohľadávku voči žalovanému postúpila na nebankový subjekt, je potrebné,
aby terajší žalobca preukázal, že boli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to
že ide o pohľadávku, ktorá je po splatnosti, žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na
omeškanie a jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Iba za preukázania
týchto skutočností mohlo dôjsť zo strany banky k platnému postúpeniu pohľadávky. Na pohľadávku

banky sú pri postúpení pohľadávky kladené iné nároky ako pri "bežnej " pohľadávke. Postúpenie
pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách je
potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39
Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. V spise sa nachádza Oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02. 08. 2012 (č. l. 37 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že

na jeho základe sa stáva dlh žalobcu okamžite splatným v celom jeho zostatku, ako i obsahuje výzvu
na zaplatenie vyčísleného dlžného zostatku v termíne najneskôr do 10 dní odo dňa jeho doručenia, z
obsahu ktorého je možné ustáliť taký záver, že jeho súčasťou je i výzva na zaplatenie dlhu a z tohto
pohľadu by spĺňalo podmienky výzvy na plnenie. Toto oznámenie je vydané pod hlavičkou Slovenské
kreditné karty a v spodnej časti tejto listiny je uvedený Consumer Finance Holding a. s., Kežmarok. Súd

prvej inštancie spolu s doručením rozhodnutia odvolacieho súdu vyzval žalobcu, aby predložil návrhy
na doplnenie dokazovania, na čo však žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Zo spisového materiálu
a v ňom založených listinných dôkazov nie je možné zistiť, v akom vzťahu je spoločnosť Consumer
Finance Holding, a. s. vo vzťahu k žalovanému a pôvodnému žalobcovi, a teda na podklade vykonaného
dokazovania nie je možné konštatovať splnenie všetkých podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o

bankách, keďže nie je zrejmé, či spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. mohla v mene pôvodného
veriteľa takýto úkon vo vzťahu k žalovanému urobiť. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti
bolo na žalobcovi, ktorý si pohľadávku voči žalovanému uplatňuje a žalobcovi bol na preukázanie
tejto skutočnosti poskytnutý dostatočný priestor. Navyše, na základe vyššie uvedených záverov nie
je potom možné ani vyvodiť záver, že banka postúpila svoju pohľadávku, ktorá v čase postúpenia už

bola v celom rozsahu splatnou, keďže nie je zrejmé, či subjekt, ktorý mimoriadnu splatnosť vyhlásil,
mohol takýto úkon voči žalovanému urobiť. Súd mal za to, že vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového
úveru je výlučne oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky
na nebankový subjekt. S bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt,
pretoženesplatenýúverodbankyjeproduktombanky,ktorýjepoddohľadomCentrálnejbankySlovenka

sostanovenýmipravidlamiprebankovýsektoranebankovýsubjektniejeoprávnenýpoužívaťakékoľvek
bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Na takomto závere nič nemení ani oznámenie
pôvodného veriteľa dlžníkovi o tom, že postúpil pohľadávku žalobcovi (ktoré žalobca navyše súdu
nepredložil), pretože takéto oznámenie nemožno považovať za relevantné a vychádzať z neho tak,ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01, keď nie je
preukázané, že pohľadávka bola splatnou a právny predchodca žalobcu si splnil povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto nemôže byť platná zmluva o postúpení pohľadávok,

na základe ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Svoj názor súd opiera aj o závery
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28. 03.
2017. S ohľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu, súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Podľa § 255 ods. 1 CSP v konaní úspešný žalovaný má právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, zo spisového materiálu však vyplýva, že žalovanému v uvedenom konaní

žiadne trovy nevznikli, preto súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné usporiadanie
procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa
ním zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej
inštancie, že vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania nedostatočne zistil

skutkový stav. Poukázal na to, že skutkové okolnosti, ktoré strana sporu nerozporuje sa považujú v
zmysle ustanovenia § 181 ods. 1 CSP za nesporné. Žalovaný bol počas celého sporu pasívny, uplatnený
nárok nerozporoval a nerozporoval ani predčasné zosplatnenie úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru zo dňa 02. 08. 2012, bez ohľadu na záhlavie a pätu listu, bolo vykonané v mene spoločnosti VÚB
a. s., čo vyplýva z označenia subjektu, ktorý daný úkon realizoval za VÚB a. s. Nakoľko táto skutočnosť

nebola medzi stranami sporu sporná, nebol dôvod vykonávať dokazovanie na jej preukázanie. Tiež
uviedol, že pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je
nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu
a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Považoval rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ktoré založilo nedostatok aktívnej legitimácie na neplatnosti vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru z dôvodu nepreukázania oprávnenia spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. konať
v mene VÚB a. s., za vnútorne rozporné, keď úverový vzťah na základe zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným a spoločnosťou VÚB a. s., v zastúpení ktorej konala spoločnosť Consumer Finance Holding
a. s., považoval súd za platný.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka a. s.) doručil dňa 30. 07. 2015 súdu prvej inštancie
žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2.418,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%

ročne zo sumy 2.418,70 eura od 16. 06. 2015 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia
žaloby vyplýva, že dňa 19. 01. 2009 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB a. s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú
kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo
výške 22,68%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo

výške 896,24 eura a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 29,87 eura. Dlžný zostatok
je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so
správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho
platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 10. 06.

2015 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 2.418,70
eura, predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného
úrokusprihliadnutímnavykonanéúhradyžalovaného.Žalobcapodanímzodňa30.10.2015vzalžalobu
čiastočne, čo do zaplatenia sumy 454,75 eura spolu s úrokom z omeškania, späť a predmetom konania
tak zostala suma 1.963,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16. 06. 2015 do

zaplatenia a trovami konania. Uznesením zo dňa 03. 02. 2016 č. k. 16C/18/2015-45 súd pripustil, aby
na miesto doterajšieho žalobcu - Všeobecná úverová banka a. s. vstúpil žalobca Intrum Justitia Slovakia
s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, keď po začatí konania nastala právna
skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, a to na základeZmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 08. 2015, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok
žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému, na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

12. Preskúmavajúcpodanéodvolaniežalobcuzhľadiskajehoodvolacíchdôvodov,dospelodvolacísúd
k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie v zmysle požiadavky odvolateľa, keď súčasne je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu následne vyvodil i správne právne

závery.

13. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný uplatnený nárok nerozporoval a nerozporoval ani
vyhlásene predčasnej splatnosti úveru, ako ani to, či tento úkon realizoval pôvodný žalobca, je potrebné
vo vzťahu k otázke aktívnej legitimácie žalobcu, ktorej konštatovanie nedostatku viedlo súd prvej

inštancie k zamietnutiu podanej žaloby, uviesť, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok NS SR sp.
zn. 2Cdo/205/2009). Teda, bez ohľadu na pasivitu žalovaného v tomto konaní, súd prvej inštancie

sa správne zaoberal tým, či žalobca je aktívne legitimovanou stranou tohto sporu, a teda, či má
procesné právo si ním požadovaný hmotnoprávny nárok uplatňovať. Navyše, je nesporné, že medzi
stranami sporu, resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, vznikol spotrebiteľský spor,
v ktorom má žalovaný postavenie spotrebiteľa a v zmysle ustanovenia § 290 a nasl. CSP treba
na neho nazerať ako na slabšiu stranu v spore, ktorá požíva procesnú ochranu. I keď je potrebné

konštatovať, že najprísnejšou sankciou za pasivitu strán v konaní je strata sporu, tento dispozičný
princíp v civilnom procese prelamuje i ustanovenie § 295 CSP, s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo
najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. Jeho cieľom je tak poskytnúť
súdnu ochranu spotrebiteľovi aj bez návrhu spotrebiteľa, vykonávaním dôkazov, ktoré by mohli byť v
prospech spotrebiteľa. A teda, bez ohľadu na nečinnosť spotrebiteľa, z ktorej pochopiteľne vyplýva i to,

že žalobcom tvrdené skutkové okolnosti nerozporoval, nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že nebol
dôvod vykonávať dokazovanie na preukazovanie skutočností ohľadne jeho aktívnej legitimácie v tomto
spore.14. Taktiež treba uviesť, že v kontexte súdom prvej inštancie zamietnutej žaloby žalobcu z dôvodu, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal naplnenie zákonnej požiadavky § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, a teda ani svoju aktívnu legitimáciu, nie je namieste poukaz žalobcu na Nález ÚS SR sp.

zn. I ÚS/640/2014, pretože v tomto prípade nie je možné hovoriť o tom, že súd by príliš formalisticky
a s prehnanými nárokmi pristupoval k samotnej formulácii zmluvy (o postúpení pohľadávok) tak, že by
zasahovaldozmluvnejvoľnostiúčastníkovtejtozmluvy,aleúplnelegitímneskúmalnaplneniezákonných
požiadaviek, za ktorým je možné postúpiť pohľadávku inému subjektu, ktorý nie je bankou, tak ako to
vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a teda v tomto ohľade nie je žiadny priestor na

úvahy ohľadne porušenia základného princípu výkladu zmlúv priorizujúceho výklad zmlúv, ktorý nevedie
k ich neplatnosti.

15. Pokiaľ potom súd prvej inštancie konštatoval, že na podklade vykonaného dokazovania nie
je možné zistiť splnenie všetkých podmienok, ktoré ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách
predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky, pretože žalobca nepreukázal (napriek tomu, že

preukázať mal a mohol), či spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. mohla v mene pôvodného
veriteľa vo vzťahu k žalovanému urobiť úkon výzvy na plnenie (ako súčasť oznámenia o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02. 08. 2012), takýto záver súdu prvej inštancie je jednoznačne
správny a nemá naň vplyv ani argumentácia žalobcu, že vo vzťahu k tomuto subjektu (Consumer
Finance Holding a. s.), konajúcemu v mene VÚB a. s., súd spotrebiteľskú zmluvu vyhodnotil ako

platne uzavretú, keď skutočnosť konštatovania nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu
nepreukázania naplnenia zákonnej požiadavky § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie
pohľadávky z pôvodného žalobcu na nebankový subjekt (Intrum Slovakia s. r. o.) bola dostatočným
dôvodom na to, aby súd žalobu opodstatnene zamietol, i bez posudzovania ďalších sporných právnych
otázok v tejto veci.

16. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania nepriznal, keď bolo
jednoznačne zrejmé, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).